Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Mbaʼéicha piko apagapáta Jehovápe?

Mbaʼéicha piko apagapáta Jehovápe?

Mbaʼéicha piko apagapáta Jehovápe?

Omombeʼu Ruth Danner

Che sy chembojarumivaʼerã ha heʼi chéve áño 1933-pe ivaipaite hague la pórte: Hitler oñepyrũ ogoverna, el Pápa katu heʼi sagradoha upe áño ha anase che.

CHE tuvakuéra oikovaʼekue táva Yutz-pe opytáva Lorénape (Francia), ag̃uieténte Alemániagui. Che sy ikatolikaiterei ha che ru katu protestánte. Haʼekuéra 1921-pe omendavaʼekue ha 1922-pe onase che ermána Helen, ha chupe omongarai hikuái Iglésia Katólikape.

Áño 1925-pe oñemeʼẽ che rúpe pe lívro El Arpa de Dios osẽvaʼekue alemánpe. Oleére voi haʼe heʼi otopa hague Ñandejára rape. Upévare omondo peteĩ kárta umi lívro apoharépe ha koʼãva heʼi umi Bibelforscher oipytyvõtaha chupe. Upéicha oñehenói yma umi Testigos de Jehovápe Alemániape. Upe riremi che ru oñepyrũma omombeʼu umi mbaʼe porã oaprendéva Ñandejára Ñeʼẽgui ha upéva ndogustaiete voi che sýpe. Upévare heʼi chupe: “Nde reikuaáta la rejapóva, péro animoʼãkena reike umi Bibelforscher ndive”. Péro che ru ndoguevivéima ha ojevautisa 1927-pe.

Che avuéla katu ohechávo la oikóva, heʼi che sýpe opoi hag̃ua che túvagui. Ha peteĩ árape, oĩ jave hikuái misahápe pe paʼi heʼi umi héntepe che ru Danner haʼeha peteĩ proféta japu ha ani hag̃ua avave oñemboja hese. Oho rire hikuái ógape, che avuéla ojupi segundo pisohápe ha upégui oity che túvare peteĩ plantéra. Haʼetépe ningo ndoʼái iñakãre mbaʼe, péro hoʼa ijatiʼýre. Upe oikóva omopensa che sýpe ha heʼi: “Mbaʼéicha piko jaʼéta peteĩ rrelihión rehe iporãha, omboʼéramo ihéntepe oporojuka hag̃ua”. Upévare haʼe oñepyrũ olee umi lívro ha rrevísta oguenohẽva Testigos de Jehová ha pyaʼe ohechakuaa avei otopa hague Ñandejára rape ha ojevautisa 1929-pe.

Ore tuvakuéra ningo oñehaʼã oremboʼe rohechakuaa hag̃ua Jehová oĩha ha ohechapaha opa mbaʼe. Olee oréve la Biblia ha upéi oporandu mbaʼépa ropensa upévare. Che ru heʼi oganaʼivétaramo jepe nombaʼapomoʼãiha tardeterei peve ni pyharekue, ikatu hag̃uáicha oho rreunionhápe, osẽ opredika ha ostudia orendive.

Oñepyrũma la guyryry

Pyʼỹinte opytámi ógape umi superintendénte de sirkuíto ha betelita Suiza ha Fanciaygua. Haʼekuéra omombeʼu oréve mbaʼéichapa ohasa asy hikóni umi ermáno Alemaniaygua, ag̃uieténte pe ore roikohágui. Pe goviérno nazi ndajeko oraha chupekuéra campo de concentraciónpe ha oipeʼa chuguikuéra ifamília.

Upévare ore sy ha ore ru orembosakoʼíma rombohovái hag̃ua umi mbaʼe vai oikótava. Oremboʼe hikuái roikuaa hag̃ua de memória umi téysto orepytyvõtava. Pór ehémplo, heʼi oréve ndoroikuaái jave mbaʼépa rojapóta oremanduʼa hag̃ua Proverbios 3:​5, 6 heʼívare, ha rokyhyje jave eskuélape katu 1 Corintios 10:13 heʼívare ha orepeʼáramo chuguikuéra katu oremanduʼa hag̃ua Proverbios 18:10 rehe. Aikuaapaite de memória Salmos 23 ha 91 heʼíva ha ajerovia Jehová akóinte oñangarekotaha cherehe.

Áño 1940-pe, Alemania ojagarra avei Alsacia-Lorena ha opavave kakuaa oikóva upépe oipota oñemoĩ umi nazi poguýpe. Péro che ru ndojaposéi upéva ha upévare pe Gestapo (polisía Alemaniapegua) heʼi orahataha chupe préso. Che sy avei heʼi chupekuéra ndojapomoʼãiha unifórme umi militárpe g̃uarã ha upévare oñeamenasa avei chupe.

Chéve katu ijetuʼuetereivaʼekue eskuélape, péro che tuvakuéra chemboʼe porã mbaʼépa Jehová oipota ajapo. Upévare chete voi adesidi cheñeʼẽrendutaha Jehovápe. Eskuélape ningo káda pyhareve enterove oñemboʼevaʼerã Hitler rérape ha oipysovaʼerã ijyva heʼi hag̃ua “Heil Hitler” ha opurahéi himno nacional. Péro che ndajaposéi haguére upéva, che mboʼeharakuéra cherovapete ha heʼi chemosẽtaha eskuélagui. Chemanduʼa arekórõ guare siete áño, peteĩ árape chemoĩ hikuái doce mboʼehára renondépe ha oipota katuete haʼe “Heil Hitler”. Péro Jehová chepytyvõ rupi ndachepytaryrýiri ha cheñeʼẽrendu Jehovápe.

Peteĩ mboʼehára katu chembotavy tavyse guaʼu ha heʼi chéve cherayhu ha cheakãporãitereiha. Upévare haʼe ombyasyetereíta añemosẽramo eskuélagui. Heʼi avei chéve: “Natekotevẽi ningo reipyso la ndejyva, remopuʼãʼimítanteko ha natekotevẽi avei ere ‘Heil Hitler’, emonguʼe guaʼútante la nde juru ku ererõguáicha”.

Upéi aha amombeʼu che sýpe mbaʼépa heʼi chéve che mboʼehára. Upépe haʼe chemomanduʼa umi tres evréo ojapovaʼekuére pe rréi Babiloniaygua heʼírõ guare ojejayvy hag̃ua pe taʼanga renondépe. Ha heʼi chéve: “Mbaʼépa pe rréi heʼíraʼe chupekuéra ojapo hag̃ua?”. Ha ojayvy hag̃ua pe taʼanga renondépe haʼe chupe. Upéi che sy heʼive chéve: “Ha oĩ porãtaparaʼe haʼekuéra ojayvýramo upe jave oñapytĩ hag̃ua ipyrehegua? Ndete reikuaáta mbaʼépa iporã rejapo”. Upe rire che adesidi ajapo Sadrac, Mesac ha Abednego ojapo haguéicha ha amombaʼeguasu Jehovápe añoite (Dan. 3:​1, 13-18).

Heta vése chemosẽ hikuái eskuélagui ha heʼi chéve chepeʼataha che sy ha che rúgui. Upéva ningo chemyangekoieterei, péro che tuvakuéra akóinte chembopyʼaguapýva. Ha aháta jave eskuélape che sy oñemboʼe chendive Jehovápe ha ojerure chupe oñangarekomi hag̃ua cherehe. Che ningo ajeroviaiterei voi Jehová chepytyvõtaha cheñeʼẽrendu hag̃ua (2 Cor. 4:7). Che ru katu heʼíva chéve aha jeýnte hag̃ua ógape ahechakuaáramo naaguantamoʼãiha eskuélape. Ha heʼi chéve: “Ore ningo rohayhueterei che rajy, ha aníkena nderesarái nde rejechatahareína Jehovándi opa mbaʼe rejapóvare”. Upéva ningo tuichaiterei chepytyvõ ha chemokyreʼỹ asegi hag̃ua cheñeʼẽrendu Jehovápe (Job 27:5).

Pyʼỹinte ningo umi Gestapo oikevaʼerã ore rógape ohecha hag̃ua ndororekóipa umi lívro ha rrevísta oguenohẽva testigos de Jehová. Ha upéi ombodeklara che tuvakuérape. Órare ningo ogueraha hikuái che sýpe ógagui, che ru ha che ermánape katu oraha itravahohágui. Ha che anga ningo ndaikuaái voi ajuhutapaʼaína che sýre ógape aha rire eskuélagui. Sapyʼánte che vesína heʼi chéve: “Angete oraha hikuái nde sýpe”. Upéicha jave che aikéma ógape ha akañy. Añemoĩ apensa noiméipa oñembosarái mbaʼe hese hikuái ha ahecha jey vaʼerãpa pe che symípe.

Oregueraha hikuái

Pe 28 de enero de 1943 umi Gestapo ou oremombáy koʼẽ mboyvete ha heʼi oréve che sy, che ru, che ermána ha che ndoroikéiramo umi nazi ndive oreguerahataha hikuái mombyry. Péro ore roñemombarete chuguikuéra, upévare oregueraháta hikuái ha omeʼẽ oréve tres órante rojepreparapa hag̃ua. Ha oikórõ g̃uarã voi koʼã mbaʼe, che sy opreparapamavaʼekue oréve ore ao ha peteĩ Biblia ore mochílape. Upéicha rupi upe tiémpo oñemeʼẽva oréve roiporu roñemboʼe ha roñomombarete hag̃ua. Che ru oremomanduʼa pe téysto heʼívare: ‘Mbaʼevete nañandepeʼamoʼãi Ñandejára mborayhúgui’ (Rom. 8:​35-39).

Upéi umi Gestapo oúma orepiári ha arakaʼeve ndacheresaraimoʼãi mbaʼéichapa peteĩ ermána g̃uaig̃uimi hérava Anglade hasẽ anga ojedespedívo orehegui. Ha oregueraha hikuái peteĩ estasión de trénpe, oĩva Metz-pe. Upégui roviaha tres día rog̃uahẽ peve Kochlowice-pe, peteĩ campo de concentración oĩva Auschwitz-pe. Dos mése haguépe rova Gliwice-pe, upépe oporogueraha hikuái oñembaʼapo pohýi hag̃ua. Umi nazi heʼi oréve romboykéramo Jehovápe ha rofirmáramo peteĩ kuatia omeʼẽmbataha oréve ore kosakuéra ha orerejataha roho. Péro che tuvakuéra oñemombarete ha upévare heʼi oréve hikuái: “Arakaʼeve ndapehomoʼãvéima pende rógape”.

Upéi júniope oreguerova hikuái Swietochlowice-pe, upépe chejagarra akãrasyvai ha koʼag̃aite peve ningo cherereko asy upéva. Yma oñembyaipa avei chehegui che kuã ha peteĩ doktór anestesiaʼỹre oipeʼapalénto chehegui che pyapẽ. Haʼetépeko ivevúi la che rembiapo, umi guárdia ningo chejokuáimi agueroja hag̃ua chupekuéra hemikotevẽ. Heta vése chemondo hikuái panaderíape ha upépe peteĩ kuñakarai omeʼẽ jepi chéve haʼumivaʼerã.

Upe tiémpope che ha che família noroiméi umi ambue préso ndive. Péro octubre de 1943-pe oremondo hikuái campo de concentración oĩva Ząbkowice-pe. Peteĩ galpónpe éntre sesenta voi roime ha roke ojoʼaripa, umíva apytépe oĩ mitã, kuña ha kuimbaʼe. Ha umi guárdia (SS) omeʼẽ oréve umi tembiʼu ine ha ñanembojeguarúva.

Péro rohasa asýramo jepe akóinte ropensa umi mbaʼe porã rohupytýtavare. Ore ningo roleékuri La Atalaya-pe, pe ñorairõ guasu opa rire ropredikavaʼerãha opárupi. Upéicha rupi roikuaa mbaʼérepa rohasa asy ha rohechakuaa avei koʼẽrõitéma opataha.

Ojeʼe voi ningo umi Alemania kontrariokuéra oganaha oúvo ha upéva ohechauka umi nazi operdemaha ohóvo. Ha oikévo 1945, umi SS oreguenohẽmbaite pe campo de concentracióngui ha 19 de febrero roñepyrũ roguata 240 kilómetro, cuatro semána haguépe rog̃uahẽ Steinfels Alemániape. Upépe umi guárdia vakáicha oremoingepa peteĩ mínape ha ore roʼéma romanombataha. Péro haʼetépe umi nazi kontrariokuéra og̃uahẽ ha umi SS odiparapa upégui. Péicha ningo hasýpe ropytuʼu umi mbaʼe vaietágui!

Ahupyty umi mbaʼe aipotaitéva

Dos áño ha seis mése rosẽ haguépe Yutz-gui rog̃uahẽ jey ógape upe 5 de mayo de 1945. Orejare ha oreky heta, febrero guivéma ningo roreko orejehe ore ao ha upévare rog̃uahẽre voi rohapypa. Ha akóinte chemanduʼáta che sy heʼivaʼekuére upérõ: “Penemanduʼákena ko ára iñimportantetereiha ñandéve g̃uarã. Ndajarekóiramo jepe mbaʼevete, ñaimemba oñondive ha enterovénte jasegi ñaneñeʼẽrendu Jehovápe”.

Tres mése haguépe aha jey eskuélape ha koʼág̃a ndakyhyjevéima chemosẽrõ g̃uarã hikuái. Ikatúma avei roho rreunionhápe ha ropredika avave ojapoʼỹre orerehe mbaʼeve. Ha 28 de agosto de 1947 che túva chevautisa rrío Mosela-pe arekórõ guare 13 áño, upéicha ahechauka añemeʼẽma hague Jehovápe. Upérõ che añepyrũséma voi ajapo che prekursorádo, péro che túva heʼi chéve aaprende raẽ vaʼerãha ambaʼapo hag̃ua peteĩ mbaʼépe. Upévare astudia modistarã ha 1951-pe arekórõ guare 17 áño añepyrũma ajapo che prekursorádo táva Thionville-pe.

Upe áñope aha aty guasuhápe Paríspe ha ajapo che solisitu aservi hag̃ua misionéraramo. Péro chemitãiterei gueteri ha upévare ermáno Nathan Knorr heʼi chéve oñongatutanteha che solisitu amo gotyove g̃uarã. Ha junio de 1952-pe añeinvita aha hag̃ua Escuela Bíblica de Galaad de la Watchtower kláse 21-pe, South Lansing Nueva York-pe.

Aha Galaádpe ha apredika tetã ambuére

Máva piko oimoʼãta! Che ningo cheñeʼẽtépe jepe atĩetereivaʼekue añeʼẽ hag̃ua hénte atýpe ha koʼág̃a katu añeʼẽmavaʼerã ingléspe. Upéicharõ jepe umi oremboʼéva tuichaiterei chepytyvõ. Peteĩva, apuka lájare atĩ jave chemomarkánte “Sonrisa del Reino”.

Upe 19 de julio de 1953 romohuʼã ore eskuéla de Galaad Estadio Yankee de Nueva York-pe. Upe rire añemondo Paríspe Ida Candusso ndive. Upépe ningo ijetuʼu ojepredika hag̃ua umi hénte iplátavape. Upéicharõ jepe heta ipyʼaporãva oñepyrũ ostudia chendive la Biblia. Ida katu omenda ha oho Áfricape 1956-pe ha che asegi apredika Paríspe.

Pe 1960-pe amenda peteĩ betelita rehe ha upe rire roservi de precursor especial Chaumont ha Vichy-pe. Cinco áño haguépe chejagarra mbaʼasypoʼi ha ahejámante la che prekursorádo. Ambyasyeterei ningo, chéko chemitã guive haʼéva aikove aja entéro aservitaha prekursóraramo. Upe rire che ménama katu chereja ótro kuñáre. Péro Jehová ha ermanokuéra chepytyvõ rupi agueropuʼaka koʼã mbaʼe ijetuʼuetéva (Sal. 68:19).

Koʼág̃a aiko Louviers, Normandíape ag̃uieténte Betel de Fránciagui. Ha cherasykatumíramo jepe, chepyʼarory chemanduʼávo mbaʼéichapa Jehová oñangareko cherehe aikove aja entéro. Koʼag̃aite peve chepytyvõ che sy ha che ru chemboʼevaʼekue chemitãme. Haʼekuéra ningo chepytyvõvaʼekue ahechakuaa hag̃ua Jehová oĩha ha ikatuha ahayhu chupe ha añemongeta hendive. Che ningo ajeroviaiterei voi Jehová katuete cherendutaha. Upévare haʼe voi: ‘Mbaʼéicha piko apagapáta Jehovápe ipyʼaporãite haguére chendive!’ (Sal. 116:12).

[Komentário oĩva páhina 6-pe]

“Chepyʼarory chemanduʼávo mbaʼéichapa Jehová oñangareko cherehe aikove aja entéro”

[Nóta oĩva taʼanga ndive páhina 5]

Che máskara antigás reheve arekórõ guare seis áño

[Nóta oĩva taʼanga ndive páhina 5]

Misionéro ha prekursorkuéra ndive predikasiónpe Luxemburgo-pe arekórõ guare 16 áño

[Nóta oĩva taʼanga ndive páhina 5]

Che sy ha che ru ndive aty guasuhápe(1953)