Biblia mení životy

Prečo žena, ktorá predtým stratila dôveru v náboženstvo, teraz venuje väčšinu svojho času tomu, aby pomáhala iným učiť sa o Bohu? Čo podnietilo muža, ktorý mal rád násilné športy, stať sa pokojamilovným človekom? Ako dokázal muž, ktorého životom boli drogy, alkohol a pouličné bitky, zmeniť svoj spôsob života? Nech nám to povedia sami.

ZÁKLADNÉ ÚDAJE

MENO: PENELOPE TOPLICESCUOVÁ

VEK: 40

KRAJINA: AUSTRÁLIA

PREDTÝM: SKLAMANÁ NÁBOŽENSTVOM

MOJA MINULOSŤ: Narodila som sa v Sydney v Austrálii, ale keď som mala iba dva roky, moja rodina sa presťahovala na Novú Guineu. Takmer dva roky sme žili v Rabaule a potom osem rokov na ostrove Bougainville. V tom čase na Novej Guinei nikto nemal televízor, a tak sme s bratom takmer celé detstvo strávili v prírode — plávali sme, šnorchlovali a často sme stanovali.

Keď som mala asi desať rokov, začala som sa zaujímať o náboženstvo. Mama bola katolíčka, a tak mi navrhla, aby som s jednou miestnou mníškou chodila na hodiny Biblie. Prijala som katolicizmus a ako desaťročná som bola pokrstená.

No keď sme sa znovu presťahovali do Austrálie a dostala som sa do veku dospievania, začala som pochybovať o náukách svojho náboženstva. Na strednej škole som študovala staroveké dejiny a s otcom sme viedli dlhé rozhovory o pôvode náboženstva, ako aj o biblických príbehoch, ktoré sme považovali za mýty a legendy. Nakoniec som katolicizmus zavrhla.

Keď som mala 16, moji rodičia sa rozišli. Pre mamu to bolo ťažké obdobie, a tak som sa nakoniec presťahovala k otcovi a jeho snúbenici. Brat zostal s mamou, ale presťahovali sa do inej časti Austrálie. Cítila som sa vtedy veľmi osamelá. Trvalo mi dva roky, kým som znova nadobudla dobrý vzťah k mame. Začala som piť, brať drogy a chodiť na večierky. Odišla som zo školy, našla si prácu a márnila svoju mladosť nemravným spôsobom života.

 Keď som mala 25 rokov, znovu som začala uvažovať o Biblii. Našla som si novú prácu, kde som spoznala Liene, milé dievča, ktoré bolo vždy veľmi zdvorilé k svojmu šéfovi, hoci on bol k nej veľmi hrubý. Keď som sa jej opýtala, prečo mu to nevráti, povedala mi, že študuje Bibliu s Jehovovými svedkami a snaží sa uplatňovať v živote biblické zásady. Liene mi ponúkla, že bude so mnou študovať Bibliu. Pochopila som to tak, že všetko, čo vie o Biblii, sa môžem dozvedieť na jedinom štúdiu, ktoré bude trvať tak hodinu. V ten večer som bola u Liene tri hodiny, počas ktorých mi odpovedala na moje biblické otázky. Zapôsobilo na mňa, že každú odpoveď dokázala podložiť textami z Biblie.

Pamätám si, ako som sa v ten večer po rozhovore s Liene vracala autom domov a cítila som voči Bohu hnev, že mi nedal spoznať pravdu o ňom skôr. Vedela som, že svedkovia žijú morálne čistým životom, a myslela som si, že pre mňa je už príliš neskoro, aby som zmenila svoj spôsob života. Uvažovala som aj o tom, že by som asi nikdy nedokázala chodiť zvestovať z domu do domu, ako to robia svedkovia. Pokračovala som v štúdiu Biblie so svedkami, no robila som to preto, aby som našla nejaké chyby v ich učení, a tak mohla s čistým svedomím prerušiť s nimi kontakt. No jedného dňa som si uvedomila, že žiadne také chyby nenájdem.

AKO BIBLIA ZMENILA MÔJ ŽIVOT: Čím viac som sa dozvedala o biblických morálnych normách, tým viac ma trápilo svedomie. Aby som svojmu svedomiu trochu uľavila, prestala som brať drogy. No potom som sa na istý čas presťahovala do cudziny a opäť som sa ocitla vo víre večierkov a znovu som začala piť. Zdalo sa, že vždy, keď urobím určitý pokrok v snahe žiť podľa biblických zásad, skĺznem k nesprávnemu konaniu. Zakaždým som sa s hanbou modlila k Jehovovi, ale napriek tomu som sa cítila hrozne.

Pomohlo mi, keď som sa dozvedela o hriechu kráľa Dávida s Bat-šebou a o tom, ako milosrdne s nimi Boh zaobchádzal. Keď Dávid dostal radu, mal dostatok odvahy, aby priznal svoju chybu bez toho, aby sa snažil ospravedlňovať svoje konanie. A pokorne prijal naprávanie, ktoré dostal. (2. Samuelova 12:1–13) Vždy, keď som zlyhala, premýšľala som o tejto biblickej správe a vďaka nej bolo pre mňa ľahšie povedať Jehovovi, že je mi to ľúto. Potom som sa rozhodla, že sa budem modliť skôr, než podľahnem pokušeniu, a to znamenalo zlom v mojom živote.

AKÝ ÚŽITOK MI TO PRINIESLO: Vždy som bola výbušná. Ale slová z Biblie zapísané v Efezanom 4:29–31 mi pomohli pochopiť, že je potrebné zavrhnúť „horkosť a hnev a zlosť“. Ako som sa učila ovládať svoju výbušnú povahu, učila som sa ovládať aj svoj jazyk. Okrem toho Ježišova rada „nech vaše slovo áno znamená áno“ mi pomohla stať sa rozhodnejšou. (Matúš 5:37)

Moja matka, ktorá sa spočiatku stavala proti tomu, aby som sa stretávala so svedkami, mi neskôr povedala, že je na mňa hrdá. Povedala dokonca: „Viem, že to, kým si sa stala, nie je vďaka výchove, ale vďaka tomu, čo si sa naučila o Jehovovi.“ Bolo úžasné počuť z jej úst tieto slová.

Teraz cítim, že môj život má zmysel a cieľ. Posledných deväť rokov spolu s manželom venujeme väčšinu svojho času tomu, aby sme ľudí vyučovali z Biblie. Áno, chodím zvestovať z domu do domu a teraz som presvedčená, že je to tá najodmeňujúcejšia činnosť, akú som kedy robila.

 ZÁKLADNÉ ÚDAJE

MENO: DENIS BUSIGIN

VEK: 30

KRAJINA: RUSKO

PREDTÝM: NADŠENEC KARATE

MOJA MINULOSŤ: Narodil som sa v meste Perm a vyrastal som vo Furmanove, meste s asi 40 000 obyvateľmi, v Ivanovskej oblasti v Rusku. Furmanov je malebné mestečko s mnohými krásnymi stromami, ktoré sa na jeseň nádherne sfarbia na žlto a na červeno. V 80. a 90. rokoch 20. storočia v tomto meste veľmi vzrástla zločinnosť. Naša rodina žila veľmi skromne, iba z malého príjmu. S rodičmi a mladším bratom sme bývali v jednoizbovom byte, takže sme sa dosť tlačili.

Keď som mal sedem rokov, začal som sa učiť karate. Miloval som ten šport; točil sa okolo neho celý môj život. Všetok voľný čas som trávil v telocvični, takže všetci moji priatelia boli športovci. Keď som mal 15, získal som v karate červený pás a o rok nato hnedý. Patril som do tímu karatistov, ktorí sa zúčastňovali na rôznych ruských a eurázijských súťažiach. Zdalo sa, že ma čaká žiarivá budúcnosť, no keď som mal 17, celý môj život sa zmenil.

Spolu s niekoľkými priateľmi som sa dopustil trestného činu. Chytili nás. Bol som odsúdený na dva roky väzenia. Život vo väzení bol ťažký, no práve tam som prvý raz videl Bibliu. Prečítal som si 1. Mojžišovu, Žalmy a Nový zákon. Dokonca som sa naučil modlitbu „Otčenáš“ a každý večer som ju odriekal pred spaním, dúfajúc, že mi to nejako pomôže.

Z väzenia som bol prepustený v roku 2000, ale môj život nemal žiaden zmysel a smer. Začal som brať drogy. Približne v tom čase mi zomrela mama. Bola pre mňa najdrahším človekom, a tak bolo pre mňa veľmi ťažké vyrovnať sa s touto stratou. Napriek tomu sa mi podarilo skoncovať s drogami a znova som začal chodiť do telocvične. Presťahoval som sa do mesta Ivanovo. Tam som si našiel prácu v obchode s potravinami. Vedúcou obchodu bola jedna Jehovova svedkyňa. Vysvetlila mi niektoré základné biblické náuky a zariadila, aby so mnou iný svedok pravidelne študoval Bibliu.

AKO BIBLIA ZMENILA MÔJ ŽIVOT: Pri štúdiu Biblie na mňa hlboko zapôsobilo, keď som sa dozvedel o Božom predsavzatí vytvoriť na zemi raj, a chcel som sa zmeniť, aby som mohol patriť k ľuďom, ktorí budú môcť zažiť túto budúcnosť. Zakrátko som si uvedomil, že Jehova Boh má vysoké normy a praje si, aby ľudia žili podľa nich. Väčšinu svojho života som myslel iba na seba. No dozvedel som sa, že Jehova chce, aby som myslel aj na iných a aby som si rozvinul vlastnosti, ktoré som v tom čase neprejavoval, napríklad láskavosť a pokojamilovnosť.

Keď som začal hlbšie premýšľať o všetkom, čo Jehova pre mňa urobil — napríklad o tom, že dal svojho Syna ako obeť za moje hriechy —, vďačnosť za Božiu lásku ma podnietila robiť v živote zmeny. Zo Žalmu 11:5 som sa dozvedel, že Jehova nenávidí násilie. Preto som prestal pozerať televízne programy, ktoré vyzdvihovali násilie a nenávisť. A hoci to bolo veľmi ťažké, prestal som aj s násilnými športmi.  Zásada z 1. Korinťanom 15:33 mi pomohla pochopiť, že tí, s ktorými sa priatelím, majú na mňa veľký vplyv. Skutočnosť, že som skončil vo väzení, bola živým dôkazom pravdivosti tejto zásady. A tak som sa rozhodol prestať sa stretávať s ľuďmi, ktorých život sa točil okolo násilných športov.

AKÝ ÚŽITOK MI TO PRINIESLO: To, že som sa stretával s Jehovovými svedkami a študoval Bibliu, mi pomohlo stať sa poctivým človekom. Napríklad z Hebrejom 13:5 som pochopil, že je potrebné, aby som sa naučil uspokojiť sa s tým, čo mám, a bojovať proti láske k peniazom. Uplatnenie týchto rád mi pomohlo prestať klamať a kradnúť.

Vždy som si cenil priateľstvo. V minulosti som videl, ako mnohé priateľstvá zničila chamtivosť či strach. Jehovovi svedkovia nie sú dokonalí, no zistil som, že rešpektujú Božie normy a zo všetkých síl sa snažia uplatňovať Božie rady v tom, ako sa správajú k iným. Našiel som si medzi nimi viacerých pravých priateľov.

Môžem iba hádať, ako by vyzeral môj život, keby som sa nenaučil žiť podľa biblických noriem. Pravdepodobne by som bol opäť vo väzení alebo by som iným ubližoval a strpčoval im život. Ale teraz mám skvelú manželku a dvoch synov a ako rodina nachádzame veľkú radosť v tom, že môžeme ďalším ľuďom pomáhať spoznať pravdu o Bohu.

ZÁKLADNÉ ÚDAJE

MENO: JOSÉ CARLOS PEREIRA DA SILVA

VEK: 31

KRAJINA: BRAZÍLIA

PREDTÝM: POULIČNÝ BITKÁR

MOJA MINULOSŤ: Vyrastal som v zanedbaných slumoch v meste Americana v štáte São Paulo. Nemali sme prístup k pitnej vode a hygienické podmienky boli veľmi zlé. Naša oblasť bola známa násilím a vysokou kriminalitou.

Vyrástol zo mňa násilnícky a agresívny človek. Zaplietol som sa do každej pouličnej bitky, a tak sa ma ľudia zo susedstva báli. Z celého môjho zjavu bolo hneď každému jasné, čo som zač. Veľa som pil, často až do bezvedomia. A drogoval som podobne ako moji bratia, z ktorých jeden zomrel na predávkovanie.

AKO BIBLIA ZMENILA MÔJ ŽIVOT: Keď som sa stretol s Jehovovými svedkami, z Biblie mi ukázali, že Boh urobí z celej zeme raj. (Lukáš 23:42, 43; Zjavenie 21:3, 4) Dozvedel som sa tiež, že mŕtvi si nič neuvedomujú; Boh teda netrestá zlých pekelným ohňom. (Kazateľ 9:5, 6) To bola pre mňa veľká úľava. To, čo som sa dozvedel o Bohu, vo mne vyvolalo silnú túžbu zmeniť spôsob života. No nebolo ľahké zmeniť sa — prestať s drogami, s pitím, s bitkami a prestať používať vulgárnu reč.

Veľmi ma však povzbudzovali slová apoštola  Pavla zapísané v 1. Korinťanom 6:9–11. Tento text ukazuje, že aj niektorí kresťania v prvom storočí bojovali s podobnými vecami ako ja. No táto pasáž tiež hovorí: „Niektorí z vás boli takými. Ale ste boli čisto umytí, ale ste boli posvätení, ale ste boli vyhlásení za spravodlivých v mene nášho Pána Ježiša Krista a duchom nášho Boha.“ Tieto slová ma naplnili nádejou, že aj mne sa môže podariť urobiť v živote potrebné zmeny, aby som sa páčil Bohu.

Keď som sa začal stretávať s Jehovovými svedkami, presvedčilo ma to, že práve oni sú pravým náboženstvom. Vedeli o mojom predchádzajúcom násilníckom, agresívnom správaní a napriek tomu ma veľmi srdečne a vrúcne prijali medzi seba.

AKÝ ÚŽITOK MI TO PRINIESLO: Keby som nezačal študovať Bibliu a nezmenil svoj spôsob života, pravdepodobne by som už nebol medzi živými. No teraz mám radosť, že som mohol jednému zo svojich bratov pomôcť, aby spoznal Bibliu a aby sa vymanil z drogovej závislosti. K štúdiu Biblie som povzbudil aj ďalších svojich príbuzných. Som veľmi vďačný, že som mohol oddať svoj život Bohu, ktorému na nás tak veľmi záleží, a že mu môžem slúžiť.

[Zvýraznený text na strane 24]

„Potom som sa rozhodla, že sa budem modliť skôr, než podľahnem pokušeniu, a to znamenalo zlom v mojom živote“