Kal idhi e weche manie iye

Kal idhi kama ochanie weche mantie

Luw Ranyisi mar Yesu—Puonj e Yor Hera

Luw Ranyisi mar Yesu—Puonj e Yor Hera

Luw Ranyisi mar Yesu—Puonj e Yor Hera

“Pok ng’ato owuoyo ngang’ kaka ng’atni.”—JOH. 7:⁠46.

1. Ere kaka ji ne neno yo ma Yesu ne puonjogo?

PAR ane kaka winjo Yesu kapuonjo nyaka bed ni ne ber miwuoro! Muma konyowa ng’eyo kaka puonjne ne omulo ahinya jogo ma ne winje. Kuom ranyisi, Luka jandik-Injili wacho ni, Jo-Nazareth nobedo gi wuoro kuom “weche mang’won ma noa e dhoge.” Mathayo wacho ni jogo ma nowinjo Yesu kapuonjo e Twak mar Got, “nowuoro ngang’ kuom puonjne.” Johana to wacho ni askeche ma ne oor mondo odhi omake nodok nono, ka giwacho ni: “Pok ng’ato owuoyo ngang’ kaka ng’atni.”—Luka 4:⁠22; Math. 7:⁠28; Joh. 7:⁠46.

2. Yesu notiyo gi yore mage e puonjo?

2 Askechego ne nikare. Yesu ema ne en Japuonj maduong’ie moloyo dhano duto chakre nene. Ne opuonjo e yo maler, kotiyo gi weche mayot kendo mawinjore maber. Ne olony ahinya e puonjo kotiyo gi ranyisi, ngeche koda penjo. Ne opuonjo e yo mamulo jowinjone duto, gibed ni ne gin joma nigi migepe madongo kata ji ajia. Adiera ma nopuonjo ne yot winjo, kendo ne ginyalo kelo lokruok madongo e ngima ng’ato. Kata kamano, magi kende ok e gik ma nomiyo Yesu obedo Japuonj maduong’.

Kido Maduong’ Madwarore En Hera

3. Ka en kaka japuonj, ere kaka Yesu ne opogore gi jotend din ma ndalone?

3 Onge kiawa ni e kind jondiko gi jo Farisai, ne nyalo yudore joma bende nigi rieko koda lony mar puonjo. To kare Yesu ne opogore kodgi e yo mane? Jotend din ma ndalogo ne ok ohero ji. Kar mano, ne gijaro ji, ka ginenogi kaka “joma okwedi.” (Joh. 7:⁠49) Mopogore kodgi, Yesu to ne kecho ji nimar ne “gichandore, kendo gike, kaka rombe maonge jakwath.” (Math. 9:⁠36) Ne omuol kendo ne onyisogi ng’wono. E wi mano, jotend din ne ok ohero Nyasaye gadier. (Joh. 5:⁠42) Kata kamano, Yesu to nohero Wuon mare kendo ne omor gi timo dwarone. Jotend din ne loko weche Nyasaye mondo gichop dwarogi giwegi, Yesu to nohero ‘wach Nyasaye’—ne opuonjo wachno, kolerogo, komakrego, kendo kodak kaluwore gi wachno. (Luka 11:28) Ee, Kristo ne nigi kido mar hera, kopuonjo e yo manyiso hera matut, kotimo ne ji gik moko e yor hera, kendo kochikogi e yor hera.

4, 5. (a) Ang’o momiyo dwarore ahinya ni wapuonj e yor hera? (b) Sama wapuonjo, ang’o momiyo ng’eyo koda lony gin gik madwarore?

4 To nade wan? Kaka jolup Kristo, wadwaro ni waluw ranyisi mare e tijwa mar lendo koda e kit ngimawa. (1 Pet. 2:⁠21) Kuom mano, dwarowa maduong’ ok en mana konyo ji ng’eyo weche manie Muma kende, to bende wadwaro ni wanyis kido kaka mag Jehova, to moloyo, kido mare mar hera. Kata bed ni wang’eyo weche mang’eny kata mana matin, kata bedni wan gi lony ahinya e puonjo kata ok en kamano, hera mwanyiso biro konyo ahinya e mulo chuny jogo mwalendo negi. Kuom adier, mondo omi wachop chutho migawo marwa mar timo ji jopuonjre, nyaka waluw ranyisi mar Yesu ka wapuonjo e yor hera.

5 En adier ni mondo wabed jopuonj mong’ith, dwarore wabed gi ng’eyo maber kuom wach ma wawuoyoe, kendo dwarore wabed gi lony mar lero wachno. Yesu nokonyo jopuonjrene bedo gi gik moko ariyogo, kendo Jehova kokalo kuom riwruok mar oganda mare, konyowa timo kamano ndalogi. (Som Isaiah 54:13; Luka 12:42.) Kata kamano, podi onego wabed gi gombo mar puonjo, ok mana gi pachwa kende, to gi chunywa bende. Sama ng’eyo, lony, koda hera tiyo kanyachiel ka wapuonjo jomoko, kidogi biro konyo ahinya. Kare gin yore mage mwanyalo nyiso godo hera sama wapuonjo? Yesu koda jopuonjrene notimo kamano nade? We wane ane.

Nyaka Waher Jehova

6. Ere kaka wahinyo wuoyo kuom ng’at mwahero?

6 Pile, wahero wuoyo kuom gik mwahero. Seche ma wawuoyo kuom gima chunywa ohero, wabedo gi ilo kendo kitwa maoko nyiso ni wamor gadier. Mano en adier, to ahinya wuon, sama wawuoyo kuom ng’at mwahero. Kinde mang’eny, wabedo moil wuoyo gi jomoko kuom gik mwang’eyo kuome. Wapake, wamiye duong’, kendo wakwero joma wuoyo marach kuome. Watimo kamano nimar wadwaro ni jomoko bende oher jalo kaachiel gi kido ma en-go, mana kaka watimo.

7. Hera ma ne Yesu nigo kuom Nyasaye nomiyo otimo gik mage?

7 Kapok wakonyo jomoko hero Jehova, nyaka wang’eye kendo wahere wan wawegi. Mano dwarore nikech lamo madier otenore kuom hero Nyasaye. (Math. 22:⁠36-​38) Yesu noketo ranyisi maber chuth. Nohero Jehova gi chunye, gi pache, koda tekone duto. Nikech noyudo osedak gi Wuon mare kuom higini madirom bilionde mang’eny e polo, Yesu ne ong’eye maber ahinya. Bedo gi Wuon mare kuom higini mang’eny kamano nokonye nade? Yesu nowacho kama: “Ahero Wuoro.” (Joh. 14:31) Herano ne onenore kuom gik moko duto ma Yesu nowacho kendo timo. Hera ma ne en-go ema ne jiwe kinde duto timo gik mamoro Nyasaye. (Joh. 8:⁠29) Herano ema nomiyo okwedo jotend din ma ne wuondore ni gin joma wuoyo e lo Nyasaye. Herano bende nojiwe wuoyo e wi Jehova, kendo konyo jomoko ng’eyo kendo hero Nyasaye.

8. Hero Nyasaye nomiyo jopuonjre Yesu otimo ang’o?

8 Mana kaka Yesu, jopuonjrene mokwongo nohero Jehova, kendo herano nomiyo gilando wach maber gi chir kendo gi kinda. Ne gipong’o Jerusalem gi puonjgi, kata obedo ni jotend din ne kwedogi. Jopuonjrego ne ok nyal weyo maok giwuoyo kuom gik ma ne giseneno kendo winjo. (Tich 4:⁠20; 5:⁠28) Ne ging’eyo ni Jehova ne nikodgi, kendo ni ne odhi gwedhogi—to adier notimo kamano! Kuom adier, kane higini 30 pok orumo bang’ tho Yesu, jaote Paulo ne nyalo ndiko konyiso ni wach maber noyudo oselandi ne ‘chwech duto e bwo polo.’—Kol. 1:⁠23.

9. Ere kaka wanyalo tego hera ma wan-go kuom Nyasaye?

9 Ka adier wadwaro chopo tijwa maber kaka jopuonj, dwarore ni wan bende wane ni wadhi nyime tego hera ma wan-go kuom Nyasaye. Ere kaka wanyalo timo kamano? Ka wawuoyo gi Nyasaye e lamo pile. Bende watego herawa kuom Nyasaye kokalo kuom puonjruok Wachne, somo buge malero Muma, kendo kuom dhi e chokruoge mag Jokristo. Kaka wamedo ng’eyo Nyasaye, e kaka chunywa biro medo pong’ gi hera kuome. Kae to sama wanyiso hera ma wan-go kuom Nyasaye kokalo kuom wechewa koda timbewa, jomoko biro neno kendo mano nyalo ywayogi ir Jehova.—Som Zaburi 104:⁠33, 34.

Nyaka Waher Adiera Mwapuonjo

10. En kido mane manenore ayanga kuom japuonj maber?

10 Kido mahinyo nenore ayanga kuom japuonj maber en ni, ohero weche mopuonjo. Nyaka oyie ni wechego gin adier, kendo ni ginyalo konyo. Ka japuonj ohero weche mopuonjo, ilo ma en-go biro nenore ayanga, kae to mano mulo jogo mopuonjo bende. To kapo ni japuonj ok ohero gigo mopuonjo, ere kaka onyalo geno mondo jopuonjrene oher gigo ma giwinjo? Wiyi kik wil ni ranyisi miketo kaka japuonj mar Wach Nyasaye en gima duong’. Yesu nowacho kama: “Ng’ato ka ng’ato, kosepuonje mogik kare, nobed kaka japuonjne.”—Luka 6:⁠40.

11. Ang’o momiyo Yesu nohero weche ma nopuonjo?

11 Yesu nohero adiera ma nopuonjo. Nong’eyo ni ne en-gi gima jaber monego onyis jomoko, tiendeni adiera e wi Wuon mare me polo, “weche mag Nyasaye” wuon, koda “weche mag ngima mochwere.” (Joh. 3:⁠34; 6:⁠68) Mana kaka ler marieny, adiera ma Yesu ne puonjo noketo e lela gik maricho kendo jiwo mago mabeyo. Wechego nokelo geno koda hoch ne joma ne nigi kido mar bolruok, ma ne oyudo iwuondo gi jotend din kendo isando gi Jachien. (Tich 10:38) Hera ma ne Yesu nigo kuom adiera ok nenre mana kuom weche ma nopuonjo kende, to bende kuom duto ma notimo.

12. Jaote Paulo nokawo nade tij lando wach maber?

12 Mana kaka Yesu, jopuonjrene nohero adiera e wi Jehova kod Kristo e okang’ mamalo ahinya, mi nomiyo jo akwede ok ne nyal monogi lando wachno ne jomoko. Paulo nondiko ne Jokristo wetene man Rumi kama: ‘An kora aikora mondo ayalnu wach maber. Nimar wiya ok okuot gi wach maberno; nikech en teko mar Nyasaye ma waro ng’ato ka ng’ato ma yie.’ (Rumi 1:⁠15, 16) Paulo ne kawo tij lando adiera kaka migawo moyiedhi. Nondiko kama: ‘Nomiya ng’wononi mondo ayal ne joma ok Jo-Yahudi wach maber mar mwandu mak por mag Kristo.’ (Efe. 3:8) Yot neno kaka Paulo ne en ng’at moil sama nopuonjo jomoko e wi Jehova koda dwarone.

13. Gin ang’o momiyo onego waher wach maber?

13 Wach maber mayudore ei Wach Nyasaye konyowa ng’eyo Jachwech kendo miyo wabedo gi winjruok maber kode. Wach maberno konyowa yudo dwoko e wi penjo madwarore ahinya, kendo wachno nigi teko mar loko ngimawa, komiyowa geno, kendo tegowa e kinde ma wan e chandruok. E wi mano, okonyowa ng’eyo yo madhi e ngima maok norum ngang’. Onge ng’eyo moro maber maloyo mano ma wach maber chiwo. En mich maduong’ ahinya mosemiwa, makelonwa mor gi ilo mogundho. Kendo lando wach maberni ne jomoko medonwa morno.—Tich 20:35.

14. Ere kaka wanyalo tego hera ma wan-go kuom weche mwapuonjo?

14 En ang’o minyalo timo mondo imed tego hera ma in-go kuom wach maber? Seche misomo Wach Nyasaye, seche moko ber kiparo matut kuom gigo misomo. Kuom ranyisi, kaw ane ka gima in iwuon iwuotho kanyachiel gi Yesu kolendo e piny, kata ni in kanyachiel gi jaote Paulo e wuodhene. Kaw ane ni in e piny manyien, kiketo e pachi kaka ngima biro bedo mopogore ahinya. Par ane matut kuom gweth mago miseyudo nikech luwo wach maberno. Ka itego hera ma in-go kuom wach maber kinde duto, jogo mipuonjo biro neno mano ayanga. Kuom mano, onego wapar matut e wi gigo mwasepuonjore, kendo warit weche mago mwapuonjo.—Som 1 Timotheo 4:⁠15, 16.

Nyaka Waher Ji

15. Ang’o momiyo japuonj onego oher jopuonjrene?

15 Japuonj maber en japuonj maketo jopuonjrene thuolo mondo omi gibed mamor wuoyo kuom weche ma gipuonjore. Japuonj ma jahera konyo jopuonjrene ng’eyo gik moko, nimar oherogi gadier. Oketo weche ma korgi tek winjo mondo obed mayot, kaluwore gi chal mar jopuonjrene. Odewo ahinya chal koda nyalo mag jopuonjrene. Sama jopuonj nigi hera machalo kamano, jopuonjre biro fwenyo, kendo tij puonjo kaachiel gi puonjruok bedo maber.

16. Yesu nonyiso ji hera e yore mage?

16 Yesu nonyiso hera machalo kamano. Nonyiso hera maduong’ moloyo kane oyie mondo onege kaka dhano makare ma onge richo, mondo omi jomoko oyud resruok. (Joh. 15:13) E kinde ma ne olendo, pile Yesu ne oikore mar konyo ji, to moloyo ne opuonjogi wach Wuon mare. Kar rito mondo ji ema obi ire, ne owuotho mail mang’eny gi tiende kolando ne ji wach maber. (Math. 4:⁠23-​25; Luka 8:1) Ne ohore mos gi ji kendo ne ok obed mager kodgi. Kane dwarore ni orie jopuonjrene, notimo kamano e yor hera. (Mari. 9:⁠33-​37) Ne omiyogi jip konyiso kaka ne ogenogi kong’eyo ni ne gidhi bedo joland wach maber e yo makare. Onge dhano moro amora mosebedo japuonj ma jahera maloyo Yesu. Hera ma nonyiso jopuonjrene nomiyo gin bende gihere kendo mako chikene.—Som Johana 14:15.

17. Ere kaka jopuonjre Yesu nonyiso jomoko hera?

17 Mana kaka Yesu, jopuonjrene bende nonyiso hera matut ne jogo ma ne gilendo negi. Ka ginano e bwo sand ma ne nyalo kelonegi kata mana tho, ne gitiyo tij konyo jomoko mi gichopo tij lando wach maber. Mano kaka ne ginyiso hera matut ne jogo ma norwako wach maberno! Kuom adier, weche mag jaote Paulo nyiso hera ma ne en-go, ka nondiko niya: ‘Ne wabet mamuol e dieru, kaka japidi dembo nyathine owuon. Kuom hera mwaherougo, ne wamor miyou, ok wach maber mar Nyasaye kende, to chunywa bende, nikech nusedoko joma wahero chuth.’—1 Thes. 2:⁠7, 8.

18, 19. (a) Ang’o momiyo waikore mar chiwruok chuth mondo wati tij lendo? (b) Chiw ane ranyisi manyiso ni hera mwanyiso en gima jomoko nyalo neno.

18 Kamano bende, e ndalogi, Joneno mag Jehova lendo e piny mangima ka gimanyo jogo madwaro ng’eyo kendo tiyo ne Nyasaye. En adier ni, kuom higini 17 mosekalo, wasetiyo gi seche makalo bilion achiel higa ka higa e lendo koda e tij timo ji jopuonjre, to podi wadhi nyime gi tijno. Watimo kamano ma onge achune, kata obedo ni tij lendo dwaro ni wati gi thuolowa, tekowa, koda mwanduwa. Mana kaka Yesu, wang’eyo ni Wuonwa ma jahera me polo, dwaro ni mondo ji obed gi ng’eyo materogi e ngima mochwere. (Joh. 17:3; 1 Tim. 2:⁠3, 4) Hera miyo wakonyo jogo ma chunygi tir ng’eyo kendo hero Jehova mana kaka wan bende.

19 Hera mwanyiso en gima jomoko bende neno. Kuom ranyisi, nyaminwa moro ma painia e piny Amerka hinyo ndiko barupe kohoyo godo chuny jogo molalo joheragi e tho. Dichwo moro nondiko ka dwoko barupe kama: “Mokwongo ne awuoro ahinya ni ng’ato nyalo keto kinda makamano mar ndiko barua ne ng’at maok ong’eyo kata matin, mondo omi okonye nano e bwo chandruok. Anyalo mana ng’ado ni kuom adier ihero dhano wadu kaachiel gi Nyasaye matayo ji e yore mag ngima.”

20. Ang’o momiyo puonjo e yor hera en gima dwarore ahinya?

20 Jandiko moro nowacho ni, sama hera koda lony oriwore, gima giloso bedo gima ber sidang’. E tijwa mar puonjo, wadwaro konyo jopuonjrewa bedo gi paro mamiyo ging’eyo Jehova kendo gibedo gi chuny mar here. Ee, mondo wabed jopuonj molony maber, dwarore wabed gi hera motudore didek—waher Nyasaye, waher adiera, kendo waher ji. Kaka wamedo nyago kendo nyiso hera makamano e tij Nyasaye, e kaka wabedo gi mor koda ilo, to ok mana kuom chiwo kende, to bende kuom ng’eyo ni waluwo ranyisi mar Yesu kendo wamoro Jehova.

Inyalo Dwoko Nade?

• Sama wapuonjo jomoko wach maber, ang’o momiyo dwarore . . .

waher Nyasaye?

waher adiera mwapuonjo?

waher jogo mwapuonjo?

[Penjo mag Puonjruok]

[Picha manie ite mar 17]

Ang’o ma nomiyo yo ma Yesu ne puonjogo nopogore gi jondiko gi jo Farisai?

[Picha manie ite mar 20]

Mondo wapuonj maber, dwarore wabed gi ng’eyo, lony, to moloyo duto, wabed gi hera