Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Okɛ Hiɛsɔɔ Akpɛlɛ Nɔ Jɛɛ Otsui Mli Fɛɛ Oha

Okɛ Hiɛsɔɔ Akpɛlɛ Nɔ Jɛɛ Otsui Mli Fɛɛ Oha

Okɛ Hiɛsɔɔ Akpɛlɛ Nɔ Jɛɛ Otsui Mli Fɛɛ Oha

WƆSANE kã Yehowa ni ji wɔŋwɛi Tsɛ ni yɔɔ suɔmɔ lɛ tsui nɔ. Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ maa nɔ mi kɛhaa wɔ akɛ ejwɛŋɔ etsuji lɛ fɛɛ anɔ waa. (1 Pet. 5:7) Gbɛ̀i srɔtoi anɔ ni Yehowa tsɔɔ eyeɔ ebuaa wɔ koni wɔkɛ anɔkwayeli asɔmɔ lɛ lɛ ji nɔ̃ kome ni tsɔɔ akɛ ejwɛŋɔ wɔ nɔ. (Yes. 48:17) Yehowa sumɔɔ ni wɔná yelikɛbuamɔ ni ekɛhaa lɛ he sɛɛ, titri lɛ kɛ́ wɔkɛ naagbai ni haoɔ mɔ miikpe. Mose Mla lɛ maa anɔkwa sane nɛɛ nɔ mi.

Yehowa jɛ suɔmɔ mli eto gbɛjianɔ yɛ Mla lɛ mli koni aye abua “ohiafo,” tamɔ awusa, okulafo, kɛ gbɔ. (3 Mose 19:9, 10; 5 Mose 14:29) Ele akɛ ehe baahia ni etsuji lɛ ateŋ mɛi komɛi aná yelikɛbuamɔ kɛjɛ amɛnyɛmimɛi Kristofoi lɛ adɛŋ. (Yak. 1:27) No hewɔ lɛ, esaaa akɛ etsuji lɛ ateŋ mɔ ko shashaoɔ shi akɛ eeekpɛlɛ yelikɛbuamɔ ni Yehowa kanyaa mɛi koni amɛkɛha lɛ lɛ nɔ. Ni kɛlɛ, esa akɛ wɔkɛ jwɛŋmɔ ni ja akpɛlɛ yelikɛbuamɔ ni tamɔ nɛkɛ lɛ nɔ.

Yɛ nakai beaŋ nɔŋŋ lɛ, Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ maa nɔ mi akɛ Nyɔŋmɔ webii ni ayeɔ abuaa amɛ lɛ hu yɛ hegbɛ akɛ amɛaaye amɛbua. Kaimɔ “yoo okulafo ohiafo” ni Yesu na yɛ Yerusalem sɔlemɔwe lɛ. (Luka 21:1-4) Ekã shi faŋŋ akɛ enáa yelikɛbuamɔ ni Yehowa jɛ suɔmɔ mli eto he gbɛjianɔ yɛ Mla lɛ mli eha okulafoi lɛ he sɛɛ. Eyɛ mli akɛ yoo okulafo nɛɛ ji ohiafo moŋ, kɛlɛ, akaiɔ lɛ akɛ nɔhalɔ, shi jeee mɔ ni akɛ yelikɛbuamɔ haa lɛ. Ekã shi faŋŋ akɛ nɔhamɔ su ni eyɔɔ lɛ haa enáa miishɛɛ, ejaakɛ Yesu kɛɛ akɛ “nɔhamɔ mli yɛ jɔɔmɔ fe hemɔ.” (Bɔf. 20:35) Yɛ anɔkwa sane nɛɛ naa lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ ‘oootsɔ okase nɔhamɔ’ bɔni afee ni no aha oná miishɛɛ?—Luka 6:38.

“Mɛni Maŋɔto Yehowa Najiaŋ?”

Lalatsɛ lɛ bi ehe akɛ: “Mɛni maŋɔto Yehowa najiaŋ yɛ ejurɔ fɛɛ ni efee mi lɛ hewɔ?” (Lala 116:12) Mɛɛ ejurɔ Yehowa efee lɛ? Yehowa ye ebua lɛ beni eyaje “haomɔ kɛ awerɛhoo” mli lɛ. Kɛfata he lɛ, Yehowa ‘jie esusuma kɛjɛ gbele mli.’ Agbɛnɛ lɛ, eeesumɔ ni efee nɔ ko ‘eŋɔto’ Yehowa “najiaŋ.” Mɛni lalatsɛ lɛ baanyɛ afee? Ekɛɛ akɛ: “Maye mishiwoi lɛ anɔ maha Yehowa.” (Lala 116:3, 4, 8, 10-14) Eŋmɔ eyiŋ kpɔ akɛ ebaaye shi ni ewo Yehowa lɛ fɛɛ nɔ, ní etsu sɔ̃i ni jwere enɔ yɛ Yehowa hiɛ lɛ fɛɛ ahe nii.

Bo hu obaanyɛ ofee nakai. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? Kɛtsɔ Nyɔŋmɔ mlai kɛ eshishitoo mlai lɛ ní okɛaatsu nii daa yɛ oshihilɛ mli lɛ nɔ. No hewɔ lɛ, okɛ Yehowa jamɔ aye klɛŋklɛŋ gbɛhe yɛ oshihilɛ mli daa, ní oha Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ akudɔ bo yɛ nɔ fɛɛ nɔ ni ofeɔ lɛ mli. (Jaj. 12:13; Gal. 5:16-18) Yɛ anɔkwale mli lɛ, onyɛŋ oto Yehowa najiaŋ shishiishi yɛ nibii fɛɛ ni efee eha bo lɛ ahe. Ni kɛlɛ, ‘Yehowa tsui nyɔɔ emli’ kɛ́ okɛ otsui muu fɛɛ sɔmɔ lɛ lɛ. (Abɛi 27:11) Eji hegbɛ ni nɔ bɛ ni wɔná akɛ wɔɔtsɔ nɛkɛ gbɛ nɔ wɔha Yehowa tsui anyɔ emli!

Ye Obua ni Asafo lɛ Aya Nɔ

Ŋwanejee ko kwraa bɛ he akɛ obaakpɛlɛ nɔ akɛ Kristofoi asafo lɛ eye ebua bo yɛ gbɛ̀i babaoo anɔ. Yehowa tsɔɔ asafo lɛ nɔ ekɛ mumɔŋ niyenii babaoo haa. Onine shɛ anɔkwale lɛ nɔ, ni no ha oye ohe kɛjɛ apasa jamɔ kɛ mumɔŋ duŋ mli. (Yoh. 8:32) “Tsulɔ anɔkwafo kɛ nilelɔ” lɛ etsɔ asafoŋ kpeei, kpeei bibii, kɛ kpeei wuji anɔ eha oná nilee ní baaha oná naanɔ wala ní piŋmɔ kɛ nɔnaa bɛ mli yɛ Paradeiso yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ. (Mat. 24:45-47) Wɔnyɛŋ wɔtsĩ ejuji fɛɛ ni Nyɔŋmɔ asafo lɛ efee eha bo kɛ nɔ ni ebaafee eha bo wɔsɛɛ lɛ atã. Mɛni obaaŋɔto asafo lɛ najiaŋ?

Bɔfo Paulo ŋma akɛ: “Gbɔmɔtso muu lɛ fɛɛ mɔmɔɔ ehe shimɔshimɔɔ ehe nɔ ni etsɔ̃ɔ nɔ ni jɛɔ talɔ fɛɛ talɔ mli lɛ nɔ etsaratsaraa ehe nɔ yɛ henɔ fɛɛ henɔ nitsumɔ susumɔ lɛ naa, ni ehaa gbɔmɔtso lɛ daa, ni emaa ehe yɛ suɔmɔ mli.” (Efe. 4:15, 16) Eyɛ mli akɛ ŋmalɛ nɛɛ kɔɔ Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ ahe titri moŋ, shi shishitoo mla ni yɔɔ mli lɛ kɔɔ Kristofoi ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ fɛɛ ahe. Hɛɛ, asafo lɛ mli bii lɛ ateŋ mɔ fɛɛ mɔ baanyɛ afee nɔ ko kɛha asafo lɛ nɔyaa kɛ eshweremɔ. Yɛ mɛɛ gbɛ̀i anɔ?

Wɔbaanyɛ wɔfee nakai kɛtsɔ mɔdɛŋ ni wɔɔbɔ be fɛɛ be koni wɔwo mɛi krokomɛi hewalɛ ni wɔye wɔbua amɛ ni amɛya amɛhiɛ yɛ Nyɔŋmɔ sɔɔmɔ mli lɛ nɔ. (Rom. 14:19) Wɔbaanyɛ wɔha ‘gbɔmɔtso lɛ ada’ hu kɛtsɔ Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ yibii lɛ ní wɔɔjie lɛ kpo beni wɔkɛ nyɛmimɛi Kristofoi lɛ sharaa lɛ nɔ. (Gal. 5:22, 23) Kɛfata he lɛ, wɔbaanyɛ wɔkwɛ gbɛ̀i krokomɛi anɔ ni wɔɔtsɔ ‘wɔfee mɛi fɛɛ ejurɔ, shi titri lɛ mɛi ni ji hemɔkɛyeli lɛ webii lɛ.’ (Gal. 6:10; Heb. 13:16) Mɛi fɛɛ ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ—nyɛmimɛi hii kɛ yei, gbekɛbii kɛ onukpai bluublu—baanyɛ aná ‘gbɔmɔtso lɛ maa yɛ suɔmɔ mli’ lɛ mli gbɛfaŋnɔ.

Kɛfata he lɛ, wɔbaanyɛ wɔkɛ hesaai, nyɛmɔi, kɛ nibii ni wɔyɔɔ lɛ atsu nii ni wɔkɛ wɔhe awo yiwalaheremɔ nitsumɔ ni asafo lɛ tsuɔ lɛ mli. Yesu Kristo kɛɛ akɛ: “Yaka nyɛná.” Mɛni esa akɛ wɔfee yɛ enɛ he? Ekɛɛ akɛ: “Yaka nyɛŋɔhaa.” (Mat. 10:8) No hewɔ lɛ, okɛ ohe awo Maŋtsɛyeli shiɛmɔ kɛ kaselɔ feemɔ nitsumɔ ni he hiaa waa lɛ mli kɛmɔ shi. (Mat. 24:14; 28:19, 20) Ani obɛ nyɛmɔ tsɔ ni okɛaatsu? Kaimɔ yoo okulafo ohiafo ni Yesu wie ehe lɛ. Nɔ ko bibioo pɛ enyɛ eha. Shi Yesu wie akɛ eha fe mɛi krokomɛi lɛ fɛɛ. Ekɛ nɔ ni eyɔɔ ni ekɛaaha lɛ fɛɛ ha.—2 Kor. 8:1-5, 12.

Okɛ Jwɛŋmɔ ni Ja Akpɛlɛ Yelikɛbuamɔ Nɔ

Shi kɛlɛ, bei komɛi lɛ ekolɛ ehe baahia ni asafo lɛ aye abua bo. Kɛ́ nibii agbɛjianɔtoo nɛɛ ha okɛ naagbai kpe lɛ, kaashashao shi kɔkɔɔkɔ akɛ oookpɛlɛ yelikɛbuamɔ ni asafo lɛ kɛbaaha bo lɛ nɔ. Yehowa kɛ hii ni he esa ni yɔɔ mlihilɛ eha koni ‘amɛlɛ Nyɔŋmɔ asafo lɛ’—ní amɛye amɛbua bo kɛ́ okɛ kaai kɛ amanehului kpe. (Bɔf. 20:28) Asafoŋ onukpai lɛ kɛ mɛi krokomɛi ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ sumɔɔ ni amɛshɛje omii, amɛye amɛbua bo, ni amɛbu ohe yɛ jaramɔ shihilɛi amli.—Gal. 6:2; 1 Tes. 5:14.

Shi kɛ́ aye abua bo lɛ, kwɛmɔ ni oná jwɛŋmɔ ni ja. Okɛ miishɛɛ akpɛlɛ yelikɛbuamɔ ni akɛhaa bo lɛ nɔ be fɛɛ be. Buu yelikɛbuamɔ ni jɛɔ onyɛmimɛi Kristofoi lɛ aŋɔɔ nɛɛ akɛ eji Nyɔŋmɔ duromɔ. (1 Pet. 4:10) Mɛni hewɔ enɛ he hiaa lɛ? Ejaakɛ wɔsumɔɔɔ ni wɔfee wɔnii tamɔ mɛi babaoo ni yɔɔ je lɛ mli ní hiɛ esɔɔɔ nii lɛ.

Ŋmɛɛ Pɛpɛɛpɛ ni Okɛ Hiɛshikamɔ Atsu Nii

Paulo wie Timoteo he yɛ wolo ni eŋma eyaha Filipi asafo lɛ mli akɛ: “Mibɛ mɔ ko ni ejwɛŋmɔ kɛ mijwɛŋmɔ yeɔ egbɔ ni nyɛhe sane dɔɔ lɛ krɔŋŋ tamɔ lɛ.” Shi Paulo kɛfata he akɛ: “Mɛi lɛ fɛɛ lɛ, amɛ diɛŋtsɛ amɛ nii amɛpeleɔ, shi jeee Kristo Yesu nii.” (Fili. 2:20, 21) Yɛ sane ni yɔɔ hiɛdɔɔ ni Paulo yɔse nɛɛ naa lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ wɔɔtsɔ wɔkwɛ jogbaŋŋ koni ‘wɔ diɛŋtsɛ wɔnii’ asɛɛtiumɔ akahe wɔjwɛŋmɔ fɛɛ ŋmɛnɛ?

Kɛ́ wɔbi koni mɛi ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ aná dekã amɛha wɔ ní amɛye amɛbua wɔ ni wɔtsu wɔnaagbai ahe nii lɛ, esaaa akɛ wɔnyɛɔ amɛ nɔ. Mɛni hewɔ? Susumɔ sane nɛɛ he okwɛ: Kɛ́ wɔkɛ naagba ko kpe trukaa ni nyɛmi ko ye ebua wɔ kɛ heloonaa nii ni wɔtsu naagba lɛ he nii lɛ, ekã shi faŋŋ akɛ wɔhiɛ baasɔ waa. Shi ani wɔbaanyɛ enɔ doo akɛ eye ebua wɔ? Dabi. Nakai nɔŋŋ hu wɔnyɛmimɛi ni yɔɔ suɔmɔ lɛ yɛ he miishɛɛ be fɛɛ be akɛ amɛaaye amɛbua wɔ, shi esa akɛ wɔŋmɛ pɛpɛɛpɛ ni wɔkɛ hiɛshikamɔ atsu nii kɛ́ wɔmiibi ni amɛná dekã amɛha wɔ. Nɔ fɛɛ nɔ ni wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ feɔ kɛyeɔ amɛbuaa wɔ koni wɔtsu naagbai ahe nii lɛ, wɔsumɔɔ ni amɛjɛ amɛtsui mli amɛfee.

Ekã shi faŋŋ akɛ onyɛmimɛi Kristofoi hii kɛ yei lɛ efee klalo, ni amɛmiisumɔ ni amɛye amɛbua bo daa. Ni kɛlɛ, bei komɛi lɛ amɛnyɛŋ amɛtsu ohiamɔ nii lɛ fɛɛ ahe nii. Kɛ́ eba lɛ nakai lɛ, ná hekɛnɔfɔɔ akɛ Yehowa baaye abua bo yɛ kaa fɛɛ kaa ni okɛbaakpe lɛ mli tamɔ bɔ ni eye ebua lalatsɛ lɛ.—Lala 116:1, 2; Fili. 4:10-13.

Belɛ, okɛ miishɛɛ akpɛlɛ nibii fɛɛ ni Yehowa kɛyeɔ ebuaa bo—titri lɛ yɛ haomɔ kɛ jaramɔ bei amli—lɛ anɔ. (Lala 55:23) Eesumɔ ni ofee nakai. Shi eesumɔ hu ni ofee “tsuijurɔnaa halɔ.” No hewɔ lɛ, ‘kpɛɛ mli yɛ otsui mli’ akɛ okɛ nɔ fɛɛ nɔ ni oyɔɔ lɛ baatsu nii kɛfi anɔkwa jamɔ sɛɛ. (2 Kor. 9:6, 7) Kɛ́ ofee nakai lɛ, obaanyɛ okɛ hiɛsɔɔ akpɛlɛ yelikɛbuamɔ nɔ, ní ojɛ otsui mli fɛɛ hu oha.

[Akrabatsa/Mfonirii ni yɔɔ baafa 31]

“Mɛni maŋɔto Yehowa najiaŋ yɛ ejurɔ fɛɛ ni efee mi lɛ hewɔ?”​—Lala 116:12

▪ Taomɔ gbɛ̀i anɔ ni oootsɔ ‘ofee mɛi fɛɛ ejurɔ’

▪ Wo mɛi krokomɛi hewalɛ ni oye obua amɛ ni amɛya hiɛ yɛ Nyɔŋmɔ sɔɔmɔ mli

▪ Okɛ ohe awo kaselɔ feemɔ nitsumɔ lɛ mli kɛmɔ shi bɔ ni ooonyɛ