Večný život na zemi — nádej od Boha
Večný život na zemi — nádej od Boha
„Tvorstvo [bolo] podrobené márnosti... na základe nádeje.“ (RIM. 8:20)
1., 2. a) Prečo je nádej na večný život na zemi pre nás dôležitá? b) Prečo mnoho ľudí pochybuje o možnosti žiť večne na zemi?
MOŽNO si spomínaš na to, akú radosť si pocítil, keď si sa dozvedel, že v blízkej budúcnosti ľudia prestanú starnúť a zomierať a budú žiť na zemi večne. (Ján 17:3; Zjav. 21:3, 4) Pravdepodobne si sa o túto biblickú nádej s radosťou delil s druhými ľuďmi. Napokon, nádej na večný život je podstatnou stránkou dobrého posolstva, ktoré zvestujeme. Formuje náš celkový pohľad na život.
2 Väčšina cirkví takzvaného kresťanstva ignoruje nádej na večný život na zemi. Hoci Biblia učí, že duša zomiera, väčšina cirkví vyučuje nebiblickú náuku, že človek má nesmrteľnú dušu, ktorá prežíva smrť a ďalej žije v duchovnej ríši. (Ezech. 18:20) Preto veľa ľudí pochybuje o možnosti žiť večne na zemi. A tak by sme sa mohli opýtať: Naozaj dáva Biblia podklad na túto nádej? Ak áno, kedy ju Boh ľuďom odhalil?
„Podrobené márnosti... na základe nádeje“
3. Z čoho bolo Božie predsavzatie s ľudstvom zjavné už od začiatku ľudských dejín?
3 Jehova zjavil svoje predsavzatie s ľudstvom už na samom začiatku ľudských dejín. Jasne ukázal, že Adam bude žiť večne, ak bude poslušný. (1. Mojž. 2:9, 17; 3:22) Adamovi prví potomkovia sa určite dozvedeli, ako ľudia stratili dokonalosť, čo potvrdzovali aj viditeľné dôkazy. Vstup do záhrady Eden bol znemožnený a ľudia starli a zomierali. (1. Mojž. 3:23, 24) Dĺžka života ľudí sa časom znižovala. Adam žil 930 rokov. Sem, ktorý prežil potopu, žil len 600 rokov a jeho syn Arpachšad 438 rokov. Abrahámov otec Térach žil 205 rokov. Abrahám zomrel ako 175-ročný, jeho syn Izák sa dožil 180 rokov a Jakob 147 rokov. (1. Mojž. 5:5; 11:10–13, 32; 25:7; 35:28; 47:28) Mnoho ľudí si určite uvedomovalo, čo znamená toto skracovanie dĺžky života — vyhliadka na večný život bola preč! Mali nejaký dôvod dúfať, že ľudia budú opäť mať vyhliadku na večný život?
4. Čo dávalo verným mužom v staroveku podklad veriť, že Boh znovu dá ľuďom požehnania, ktoré Adam stratil?
4 V Božom Slove sa píše: „[Ľudské] tvorstvo [bolo] podrobené márnosti... na základe nádeje.“ (Rim. 8:20) Akej nádeje? Úplne prvé proroctvo Biblie poukazuje na určité „semeno“, ktoré ‚rozmliaždi hadovi hlavu‘. (Prečítajte 1. Mojžišovu 3:1–5, 15.) Sľub o tomto Semene dal verným ľuďom podklad na nádej, že Boh neupustí od svojho predsavzatia s ľudstvom. Mužom, ako boli Ábel a Noach, dal dôvod veriť, že Boh znovu dá ľuďom požehnania, ktoré Adam stratil. Ábel a Noach možno pochopili, že ‚rozmliaždenie päty semena‘ si bude vyžadovať preliatie krvi. (1. Mojž. 4:4; 8:20; Hebr. 11:4)
5. Z čoho vidno, že Abrahám veril vo vzkriesenie?
5 Pouvažujme o Abrahámovi. V skúške „akoby obetoval Izáka... svojho jednosplodeného syna“. (Hebr. 11:17) Prečo to bol ochotný urobiť? (Prečítajte Hebrejom 11:19.) Veril vo vzkriesenie! A na vieru vo vzkriesenie mal podklad. Veď Jehova oživil jeho reprodukčné schopnosti a jemu a jeho manželke Sáre umožnil mať vo vysokom veku syna. (1. Mojž. 18:10–14; 21:1–3; Rim. 4:19–21) Abrahám mal okrem toho Jehovovo slovo. Boh mu povedal: „Prostredníctvom Izáka bude to, čo sa bude nazývať tvojím semenom.“ (1. Mojž. 21:12) Preto mal opodstatnené dôvody očakávať, že Boh Izáka vzkriesi.
6., 7. a) Akú zmluvu uzavrel Jehova s Abrahámom? b) Akú nádej priniesol ľudstvu sľub, ktorý dal Jehova Abrahámovi?
6 Keďže Abrahám prejavil výnimočnú vieru, Jehova s ním uzavrel zmluvu o jeho potomstve, čiže o „semene“. (Prečítajte 1. Mojžišovu 22:18.) Časom sa ukázalo, že hlavnou časťou tohto „semena“ je Ježiš Kristus. (Gal. 3:16) Jehova Abrahámovi povedal, že jeho „semeno“ sa rozmnoží a bude ho „ako nebeských hviezd a ako zrniek piesku, ktoré sú na morskom brehu“, a tento počet Abrahám nepoznal. (1. Mojž. 22:17) Ale neskôr bol tento počet odhalený. „Semeno“ pozostáva z Ježiša Krista a 144 000, ktorí budú spolu s ním vládnuť v jeho Kráľovstve. (Gal. 3:29; Zjav. 7:4; 14:1) Mesiášske Kráľovstvo je prostriedok, cez ktorý „sa budú určite žehnať všetky národy zeme“.
7 Abrahám nemohol pochopiť úplný význam zmluvy, ktorú s ním Jehova uzavrel. Napriek tomu „očakával mesto, ktoré má skutočné základy,“ ako sa píše v Biblii. (Hebr. 11:10) Týmto mestom je Božie Kráľovstvo. Aby mohol Abrahám zažiť požehnania za vlády tohto Kráľovstva, bude musieť opäť žiť. Možnosť žiť večne na zemi získa tak, že bude vzkriesený. A získať večný život budú môcť ľudia, ktorí prežijú Armagedon alebo budú vzkriesení z mŕtvych. (Zjav. 7:9, 14; 20:12–14)
„Duch spôsobil tlak v mojom bruchu“
8., 9. Prečo nie je kniha Jób len rozprávaním o skúškach jedného muža?
8 V období medzi životom Abrahámovho pravnuka Jozefa a proroka Mojžiša žil človek menom Jób. Biblická kniha Jób, ktorú pravdepodobne napísal Mojžiš, objasňuje, prečo Jehova pripustil, aby Jób trpel, a ako sa to s Jóbom skončilo. Ale táto kniha nie je len rozprávaním o skúškach jedného muža; sústreďuje sa na sporné otázky ďalekosiahleho významu. Pomáha lepšie pochopiť, že Jehova uplatňuje svoju zvrchovanosť spravodlivo, a odhaľuje, že rýdzosť všetkých pozemských Božích služobníkov, ako aj ich vyhliadky na život súvisia s otázkou vznesenou v Edene. Jób síce tejto otázke nerozumel, ale nedal si troma spoločníkmi nahovoriť, že v zachovávaní rýdzosti zlyhal. (Jób 27:5) To by malo posilniť našu vieru a pomôcť nám uvedomiť si, že si môžeme udržať rýdzosť a zastávať sa Jehovovej zvrchovanosti.
9 Keď Jóbovi traja takzvaní tešitelia dohovorili, „Elíhu, syn Barachela Buzitského, začal odpovedať“. Čo ho podnietilo hovoriť? „Naplnil [som sa] slovami,“ povedal. „Duch spôsobil tlak v mojom bruchu.“ (Jób 32:5, 6, 18) Aj keď to, čo pod inšpiráciou povedal Elíhu, sa splnilo na Jóbovi, keď sa skončili jeho skúšky, jeho slová majú význam aj pre iných. Dávajú nádej všetkým, ktorí si zachovávajú rýdzosť.
10. Z čoho vidno, že Jehovovo posolstvo určené jednému človeku sa niekedy v širšom zmysle týka celého ľudstva?
10 Jehova niekedy vyjadrí posolstvo pre jedného človeka, ktoré sa v širšom zmysle vzťahuje na celé ľudstvo. Vidno to z Danielovho proroctva, ktoré sa týkalo sna babylonského kráľa Nabuchodonozora o sťatí obrovského stromu. (Dan. 4:10–27) I keď sa tento sen splnil na kráľovi Nabuchodonozorovi, poukazoval aj na niečo oveľa závažnejšie. Ukazoval, že Božia zvrchovanosť nad zemou vyjadrená kráľovstvom v rodovej línii kráľa Dávida sa opäť prejaví po 2 520 rokoch počítaných od roku 607 pred n. l. * Božia zvrchovanosť nad touto planétou sa začala nanovo uplatňovať po dosadení Ježiša Krista za nebeského Kráľa v roku 1914. Len si predstav, ako Kráľovstvo zakrátko naplní nádeje poslušných ľudí!
„Prepusť ho, aby nezostúpil do jamy“
11. Čo o Bohu naznačujú Elíhuove slová?
11 Keď sa Elíhu prihováral Jóbovi, hovoril o ‚poslovi pre neho, hovoriacom, jednom z tisíca, aby povedal človeku o jeho priamosti‘. Čo sa stane, keď tento posol „bude úpenlivo prosiť Boha, aby našiel záľubu v ňom“? Elíhu hovorí: „Vtedy mu [Boh] prejaví priazeň a povie: ‚Prepusť ho, aby nezostúpil do jamy. Našiel som výkupné. Jeho telo nech sa stane sviežejším ako za mlada; nech sa vráti do dní svojej mladistvej sily.‘“ (Jób 33:23–26) Tieto slová poukazujú na to, že Boh je ochotný prijať „výkupné“, čiže niečo, čo prikryje hriechy kajúcnych ľudí. (Jób 33:24)
12. Akú nádej pre ľudstvo poskytujú Elíhuove slová?
12 Elíhu pravdepodobne nechápal úplný význam výkupného, tak ako ani proroci celkom nechápali to, čo písali. (Dan. 12:8; 1. Petra 1:10–12) Ale jeho slová aj tak poukazovali na nádej, že Boh raz prijme výkupné a oslobodí ľudstvo od starnutia a smrti. Elíhuove slová obsahujú úžasnú vyhliadku na večný život. Kniha Jób tiež ukazuje, že nastane vzkriesenie. (Jób 14:14, 15)
13. Aký význam majú Elíhuove slová pre kresťanov?
13 Dnes majú Elíhuove slová význam pre milióny kresťanov, ktorí majú nádej, že prežijú zničenie tohto systému vecí. Tí prežijúci, ktorí už zostarli, sa vrátia do dní svojej mladistvej sily. (Zjav. 7:9, 10, 14–17) Okrem toho verných ľudí teší vyhliadka na to, že uvidia vzkriesených, ktorí budú v takom stave, ako keď boli mladí. Pochopiteľne, tak získanie nesmrteľnosti v nebi v prípade pomazaných kresťanov, ako aj večného života na zemi v prípade Ježišových „iných oviec“ závisí od prejavovania viery v Kristovu výkupnú obeť. (Ján 10:16; Rim. 6:23)
Smrť bude pohltená zo zeme
14. Z čoho vidno, že ak mali mať Izraeliti nádej na večný život, bolo potrebné niečo viac ako mojžišovský Zákon?
14 Abrahámovi potomkovia sa stali nezávislým národom vtedy, keď vstúpili do zmluvného vzťahu s Bohom. Keď im Jehova dával Zákon, vyhlásil: „Budete dodržiavať moje ustanovenia a moje sudcovské rozhodnutia, prostredníctvom ktorých bude človek žiť, ak ich bude konať.“ (3. Mojž. 18:5) Lenže Izraeliti neboli schopní úplne dodržiavať dokonalé normy Zákona, a preto ich Zákon odsudzoval a potrebovali niečo, čo by ich tohto odsúdenia zbavilo. (Gal. 3:13)
15. O akých budúcich požehnaniach písal pod inšpiráciou Dávid?
15 Po Mojžišovi inšpiroval Jehova aj ďalších pisateľov Biblie, aby sa zmienili o nádeji na večný život. (Žalm 21:4; 37:29) Napríklad žalmista Dávid ukončil žalm o jednote pravých Božích ctiteľov na Sione týmito slovami: „Tam Jehova prikázal, aby bolo požehnanie, ba aj život až na neurčitý čas.“ (Žalm 133:3)
16. Aký sľub dal Jehova prostredníctvom Izaiáša v súvislosti s budúcnosťou „celej zeme“?
16 Jehova inšpiroval Izaiáša, aby prorokoval o večnom živote na zemi. (Prečítajte Izaiáša 25:7, 8.) Hriech a smrť ťaží ľudstvo ako dusivé ‚zahalenie‘ — ako prikrývka brániaca prístupu vzduchu. Jehova uisťuje svoj ľud, že hriech a smrť bude pohltený, čiže odstránený „z celej zeme“.
17. Aká prorocká úloha Mesiáša umožňuje ľuďom získať večný život?
17 Zamyslime sa aj nad postupom predpísaným v mojžišovskom Zákone v súvislosti s capom pre Azázela. Raz ročne v Deň zmierenia veľkňaz ‚položil obe ruky na hlavu živého capa a vyznal nad ním všetky previnenia synov Izraela a vložil ich capovi na hlavu a vypustil ho do pustatiny‘. (3. Mojž. 16:7–10, 21, 22) Izaiáš predpovedal príchod Mesiáša, ktorý bude mať podobnú úlohu a odnesie „choroby“, „bolesti“ a „hriech mnohých“, čím ľuďom umožní získať večný život. (Prečítajte Izaiáša 53:4–6, 12.)
18., 19. O akej nádeji sa hovorí v Izaiášovi 26:19 a Danielovi 12:13?
18 Prostredníctvom Izaiáša Jehova svojmu ľudu, Izraelu, povedal: „Tvoji mŕtvi budú žiť. Moje mŕtve telo [„moji zabití“] — tí vstanú. Prebuďte sa a radostne volajte, usadlíci v prachu. Veď vaša rosa je ako rosa slezov a zem nechá tých, ktorí sú nemohúci v smrti, vypadnúť pri pôrode.“ (Iz. 26:19) V Hebrejských Písmach sa jasne píše o nádeji na vzkriesenie a na život na zemi. Napríklad takmer 100-ročného Daniela Jehova uistil: „Budeš odpočívať, ale vstaneš k svojmu údelu na konci dní.“ (Dan. 12:13)
19 Na základe nádeje na vzkriesenie mohla Marta Ježišovi o svojom zosnulom bratovi povedať: „Viem, že vstane pri vzkriesení v posledný deň.“ (Ján 11:24) Zmenilo niečo na tejto nádeji Ježišovo učenie a inšpirované spisy jeho učeníkov? Ponúka Jehova ľuďom stále nádej na večný život na zemi? O odpovediach na tieto otázky budeme uvažovať v nasledujúcom článku.
[Poznámka pod čiarou]
Vieš vysvetliť?
• Na základe akej nádeje bolo ľudské tvorstvo „podrobené márnosti“?
• Z čoho vidno, že Abrahám veril vo vzkriesenie?
• Akú nádej ľuďom vlievajú Elíhuove slová určené Jóbovi?
• Ako Hebrejské Písma zdôrazňujú nádej na vzkriesenie a na večný život na zemi?
[Študijné otázky]
[Obrázok na strane 5]
Elíhuove slová určené Jóbovi poukazujú na nádej, že ľudia budú oslobodení od starnutia a smrti
[Obrázok na strane 6]
Daniel dostal uistenie, že ‚vstane k svojmu údelu na konci dní‘