Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

Uzuazọ Ebẹdẹ Bẹdẹ Evaọ Otọakpọ—Ẹruore Nọ A Wariẹ Kiẹ via

Uzuazọ Ebẹdẹ Bẹdẹ Evaọ Otọakpọ—Ẹruore Nọ A Wariẹ Kiẹ via

Uzuazọ Ebẹdẹ Bẹdẹ Evaọ Otọakpọ—Ẹruore Nọ A Wariẹ Kiẹ Via

“Rekọ owhẹ, Daniẹl, ruru eme na, . . . bọwo oke urere. Ibuobu e rẹte dhẹ kpemu-kpo-aro, eriariẹ i veti vihọ.”—DAN. 12:4.

1, 2. Didi enọ ma te ta ẹme kpahe evaọ uzoẹme nana?

 IMA ahwo buobu nẹnẹ a riẹ inọ Ebaibol e ta nnọ ahwo a te rria otọakpọ na bẹdẹ bẹdẹ evaọ aparadase. (Evia. 7:9, 17) Nọ Ọghẹnẹ ọ ma ohwo-akpọ, o dhesẹ inọ orọnikọ ohwo ọ rẹ te rria evaọ umutho ikpe jọ o ve whu hu, rekọ bẹdẹ bẹdẹ.—Emu. 1:26-28.

2 Re ahwo-akpọ a wariẹ wo ẹgbagba onọ Adamu o kufiẹ na yọ abọjọ ẹruore nọ emọ Izrẹl a wo. Ikereakere Griki i dhesẹ oghẹrẹ nọ Ọghẹnẹ o ti ro ru uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ lọhọ kẹ ahwo evaọ otọakpọ na. Kọ fikieme o rọ gwọlọ nọ a rẹ wariẹ kiẹ ẹruore nana via? Ẹvẹ a rọ rehọ iẹe via kẹ ima ahwo buobu?

Ẹruore nọ A Ko Dhere

3. Fikieme u gbe ro gbe omai unu hu inọ a ko ẹruore uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ nọ ahwo a ti wo evaọ otọakpọ na dhere?

3 Jesu ọ ruẹaro inọ eruẹaro erue a te rehọ iwuhrẹ erue su ahwo thọ. (Mat. 24:11) Pita ukọ na ọ vẹvẹ Ileleikristi unu nọ: ‘Eruẹaro erue e rẹ te jọ udevie rai.’ (2 Pita 2:1) Pọl ukọ na ọ ta inọ “oke o be tha nọ ahwo a rẹ te rehọ uwuhrẹ nọ o gbunu hu, [rekọ] ezọ e rẹ te sae okpọ a ve ti koko iwuhrẹ nọ i re ti wuhrẹ ai onọ a guọlọ.” (2 Tim. 4:3, 4) Setan o bi su ahwo thọ, yọ ọ rehọ egagọ erue ko uzẹme na dhere no kpahe ẹjiroro Ọghẹnẹ kẹ ahwo-akpọ gbe otọakpọ na.—Se 2 Ahwo Kọrint 4:3, 4.

4. Ẹruore vẹ isu egagọ erue a se?

4 Ikereakere na i dhesẹ inọ Uvie Ọghẹnẹ yọ egọmeti nọ ọ rrọ obọ odhiwu nọ ọ te whọlọ isuẹsu ahwo-akpọ kpobi no. (Dan. 2:44) Evaọ etoke esuo odu-ikpe orọ Kristi, a ti gbolo Setan fihọ ọgọdọ-odidi, a vẹ te kpare iwhuowhu na ze, a ve ti fi obọ họ kẹ ahwo-akpọ te ẹgbagba. (Evia. 20:1-3, 6, 12; 21:1-4) Rekọ isu egagọ erue a bi wuhrẹ orọ obọ rai. Wọhọ oriruo, Ifada Kathọlik nọ a re se Origen ohwo ọ Alexandria o brukpe enọ e rọwo inọ eghale e te ziọ otọakpọ na evaọ etoke esuo Odu-Ikpe na. Yọ obe na, The Catholic Encyclopedia, o ta inọ Augustine ohwo Hippo (354-430 C.E.), ọnọ ọ rrọ owuhrẹ ọrọ ichọche Kathọlik, “ọ rọwo inọ esuo odu-ikpe o rẹ te jọ họ.” *

5, 6. Fikieme Origen avọ Augustine a rọ wọso ewuhrẹ esuo odu-ikpe na?

5 Fikieme Origen avọ Augustine a rọ wọso ewuhrẹ esuo odu-ikpe na? Origen ọ jọ ọmọ-uwuhrẹ ọrọ Clement ohwo Alexandria, ọnọ ọ jẹ uwuhrẹ ahwo Griki rehọ inọ ẹwẹ o re whu hu. Fikinọ ọ jẹ uwuhrẹ Plato kpahe ẹwẹ na rehọ, Origen “o te zihe uwuhrẹ ẹwẹ nọ o re whu hu, onọ o se ku evaọ ebe ọ Plato, ruọ uwuhrẹ Ileleikristi,” ere Werner Jaeger, owuhrẹ na, ọ ta. Fikiere, Origen o wuhrẹ inọ orọnikọ otọakpọ na eghale nọ i ti no esuo Odu-Ikpe na ze e te jọ họ rekọ obọ akpọ izi.

6 Taure Augustine o te ti kurẹriẹ ruọ ichọche nọ ọ kpako te ikpe 33 no, ọ rọwo iwuhrẹ Plato gaga enọ Plotinus o ru ona họ evaọ ikpe-udhusoi avọ esa. Nọ Augustine o kurẹriẹ no, iwuhrẹ Plato e gbẹ jọ udu riẹ. Obe na, The New Encyclopædia Britannica, o ta nọ: “Augustine họ ohwo nọ ọ wha iwuhrẹ Plato ọrọ eriariẹ Griki ziọ egagọ Ileleikristi.” Yọ obe na The Catholic Encyclopedia o ta inọ Augustine o wuhrẹ inọ Esuo Odu-Ikpe nọ a jọ Eviavia uzou avọ 20 fodẹ na o dhesẹ oware ofa.” Obe na o fibae nọ: “Iwuhrẹ-egagọ buobu a tẹ jẹ eriwo nana rehọ . . . a te nwene oware nọ a rọwo vẹre kpahe esuo odu-ikpe nọ o te jọ otọakpọ na.”

7. Uwuhrẹ ọrue vẹ o wha ozighi họ ẹruore uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ evaọ otọakpọ nọ ohwo-akpọ o wo, kọ ẹvẹ onana o rọ via?

7 Uwuhrẹ ẹwẹ hayo ẹzi nọ o re whu hu onọ o je titi evaọ Babilọn oke anwae o wha ozighi họ ẹruore uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ evaọ otọakpọ onọ ahwo a wo. Nọ ichọche Kristẹndọm a rọwo uwuhrẹ yena no, iwuhrẹ rai a tẹ fotọ eria Ebaibol nọ e ta ẹme te ẹruore obọ odhiwu galuzovi re a ro ru ahwo rọwo inọ ahwo woma kpobi a ti kpobọ odhiwu. Uwuhrẹ nana u dhesẹ nọ oghẹrẹ nọ ohwo o yeri uzuazọ evaọ otọakpọ na oye u re dhesẹ sọ o te kẹ uzuazọ evaọ obọ odhiwu. Oware utioye na o via kẹ ẹruore nọ ahwo Ju a wo vẹre inọ ahwo a rẹ te rria bẹdẹ bẹdẹ evaọ otọakpọ na. Nọ ahwo Ju a jẹ iroro ẹwẹ nọ o re whu hu na rehọ no, a te gbabọkẹ ẹruore uzuazọ ebẹdẹ evaọ otọakpọ nọ a wo vẹre. Onana u wo ohẹriẹ gaga no ẹme nọ Ebaibol na e ta kpahe ohwo-akpọ. Ugboma iwo ohwo-akpọ o wo orọnikọ orọ ẹzi hi. Jihova ọ ta kẹ ọzae ọsosuọ na nọ: “Whẹ ẹkpẹ” (Emu. 3:19) Akpọ na họ uwou orọ ohwo-akpọ bẹdẹ bẹdẹ orọnikọ odhiwu hu.—Se Olezi 104:5; 115:16.

Uzẹme U Lo Via no Ebi Ze

8. Eme egbaeriariẹ jọ e ta kpahe ẹruore ohwo-akpọ evaọ etoke ikpe 1600?

8 Dede nọ egagọ buobu nọ i se omarai Ileleikristi a siọ ẹruore uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ evaọ otọakpọ, Setan ọ re sae ko uzẹme na dhere riẹriẹriẹ hẹ. Nọ oke o be nyaharo na, umutho ahwo jọ nọ a bi se Ebaibol a te ti mu uzẹme na họ ẹruẹ nọ a bi wuhrẹ kpahe oghẹrẹ nọ Ọghẹnẹ o ti ro zihe ohwo-akpọ ziọ ẹgbagba na. (Ol. 97:11; Mat. 7:13, 14; 13:37-39) Evaọ etoke ikpe 1600, Ebaibol na nọ a fa fihọ evẹrẹ efa u te ti ru nọ ahwo buobu a ro wo Ikereakere Efuafo na. Evaọ ukpe 1651, ọgbaeriariẹ Ebaibol jọ o kere nọ, nọ orọnọ fiki Adamu ahwo a ro “ku aparadase gbe uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ evaọ otọakpọ fiẹ na,” epọvo na re, Kristi o ti ru nọ “ahwo kpobi a te rọ rria otọakpọ na; ogbẹrọ ere Ebaibol e hae rọ Kristi wawo Adamu hu.” (Se 1 Ahwo Kọrint 15:21, 22.) Ọketa jọ nọ a riẹ gaga nọ a re se John Milton (1608-1674), o kere ebe nọ a re se Paradise Lost gbe Paradise Regained. Ọ jọ ebe nana ta kpahe osohwa nọ u ti te erezi na obọ evaọ aparadase otọakpọ. Dede nọ Milton ọ roma kẹ ewuhrẹ Ebaibol gaga, o vuhumu nnọ a sai ti wo otoriẹ uzẹme na vọvọ họ bẹsenọ Kristi o ti zihe tha.

9, 10. (a) Eme Isaac Newton o kere kpahe ẹruore ahwo-akpọ? (b) Fikieme oke ọzino Kristi o rọ jọ thethabọ kẹ Newton?

9 Ọgba-ikelakele nọ a riẹ gaga na, Sir Isaac Newton (1642-1727), o wo isiuru gaga kpahe Ebaibol. Ọ rọwo inọ a te kpare erezi na kpohọ uzuazọ obọ odhiwu, a vẹ jọ obei lele Kristi su. (Evia. 5:9, 10) Enẹ o kere kpahe enọ Uvie na u ti su: “Nọ ẹdẹ ẹdhoguo o tẹ vrẹ no ahwo-akpọ a te rria otọakpọ na, orọnikọ evaọ odu ikpe ọvo ho rekọ bẹdẹ bẹdẹ.”

10 Newton ọ ta inọ ikpe buobu e te vrẹ re Kristi ọ tẹ te ze. Stephen Snobelen ogbiku na ọ ta nọ: “Oware jọ nọ o lẹliẹ Newton roro nnọ Uvie Ọghẹnẹ o gbe ri thethabọ họ fiki iwuhrẹ erue nọ e dafia evaọ oke riẹ. Oke yena uzẹme na u ri vẹ hẹ. Yọ Newton ọ ruẹ uvumọ egagọ nọ o bi wuhrẹ uzẹme na ha. O kere nọ: “Bẹsenọ oke urere na u re te, ahwo a rẹ sai wo otoriẹ eruẹaruẹ Daniẹl gbe erọ Jọn he [eruẹaruẹ nọ Jọn o kere fihọ obe Eviavia na].” Newton ọ ta nọ: “Kẹsena, wọhọ epanọ Daniẹl ọ ta, ‘ahwo buobu a rẹte dhẹ kpemu-kparo, eriariẹ i veti vihọ.’ Keme a re ti whowho emamọ usi na kẹ erẹwho na kpobi taure uye ulogbo na u te ti te, re urere akpọ na o tẹ ze. Ewhowho emamọ usi na oye o rẹ sai ru ei lọhọ re ogbotu obuobu nọ a rẹ sai kele mu hu, nọ i kru eya iriẹ họ obọ na, a no erẹwho kpobi ze, jẹ zọ evaọ uye ulogbo na.”—Dan. 12:4; Mat. 24:14; Evia. 7:9, 10.

11. Fikieme ahwo buobu a gbẹ rọ jọ igbori rọ kpahe ẹruore ahwo-akpọ evaọ oke Milton avọ Newton?

11 Evaọ oke Milton avọ Newton, o jọ oware imuozọ gaga re ohwo ọ ta ẹme nọ o wọso iwuhrẹ ichọche na. Fikiere nọ a whu no ẹsiẹe a ro siobọno ebe buobu nọ a kere kpahe Ebaibol na. Makọ ichọche nọ e hẹriẹ no Kathọlik ze a sai siobọno iwuhrẹ ẹwẹ nọ o re whu hu na ha, yọ ichọche Protẹstant a gbẹ ruabọhọ iwuhrẹ Augustine inọ Esuo Odu-Ikpe na ọ vrẹ no. Kọ eriariẹ i vihọ no evaọ oke urere na?

“Eriariẹ I Veti Vihọ”

12. Okevẹ eriariẹ uzẹme i ti ro vihọ?

12 Daniẹl ọ ruẹaro kpahe oware uwoma jọ nọ o te via evaọ “oke urere” na. (Se Daniẹl 12:3, 4, 9, 10.) Jesu ọ ta nọ: “Kẹsena ikiẹrẹe na [i ve] ti lo . . . wọhọ ọre.” (Mat. 13:43) Ẹvẹ eriariẹ uzẹme i ro vihọ evaọ oke urere na? Roro kpahe eware jọ nọ e via taure ukpe 1914 u te ti te, ukpe nọ oke urere na u ro muhọ.

13. Eme Charles Taze Russell o kere nọ ọ kiẹ kpahe ẹtanigbo na no?

13 Imikpe jọ taure ukpe 1900 o te ti te, ahwo buobu nọ a wo isiuru kpahe Ebaibol na a jẹ daoma re a wo otoriẹ “oghẹrẹ eme oma ojaja.” (2 Tim. 1:13) Omọvo ahwo otiọye na họ Charles Taze Russell. Evaọ 1870, tei te umutho ahwo jọ nọ e jẹ gwọlọ uzẹme a te kuomagbe jẹ hai wuhrẹ Ebaibol. Evaọ 1872, a tẹ kiẹ uwuhrẹ ẹtanigbo na riwi. Uwhremu na Russell o te kere nọ: “Evaọ oke yena, ma re ruẹ ohẹriẹ nọ o rrọ udevie osohwa nọ u ti te ichọche na ha gbe osohwa nọ ahwo woma kpobi a ti wo.” Ahwo woma kpobi a te “wariẹ wo ẹgbagba nọ Adamu, ọsẹ ọsosuọ rai o kufiẹ evaọ ogba Idẹn.” Russell ọ tẹ ta nnọ amọfa a fi obọ họ kẹe wo otoriẹ Ebaibol na no. Amono?

14. (a) Ẹvẹ Henry Dunn o wo otoriẹ Iruẹru Ikọ Na 3:21? (b) Amono Dunn ọ ta nọ a te rria otọakpọ na bẹdẹ bẹdẹ?

14 Henry Dunn ọ jọ omọvo enọ i fi obọ họ kẹ Russell. O kere no vẹre kpahe okenọ a ti “zihe eware kpobi tha, nọ Ọghẹnẹ ọ tae evaọ unu eruẹaro ẹri riẹ nọ erọ nọ anwọ emuhọ akpọ na ze.” (Iruẹru 3:21) Dunn ọ riẹ inọ ezihetha nana o kugbe ahwo-akpọ nọ a ti fi obọ họ kẹ te ẹgbagba evaọ otọakpọ evaọ etoke Esuo Odu-Ikpe Kristi. Dunn ọ tẹ jẹ ta kpahe onọ jọ nọ o kẹ ahwo buobu idhọvẹ no: Amono a te rria bẹdẹ bẹdẹ evaọ otọakpọ? Ọ ta inọ ima ahwo buobu a rẹ te kparoma ze, a ve ti wuhrẹ ai uzẹme na, a ve ti wo uvẹ nọ a re ro fi ẹrọwọ họ Kristi.

15. Eme George Storrs o vuhumu kpahe ẹkparomatha na?

15 Evaọ 1870, George Storrs ọ tẹ ta nọ a te kpare enọ i kiẹrẹe he na ze jẹ kẹ ae uvẹ nọ a rẹ rọ salọ ẹria uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ. O te je vuhumu no Ikereakere na ze inọ ohwo nọ a kpare ze ọ gbẹ rehọ uvẹ nana ru iruo ziezi hi, “o re ti whu o tẹ make rọnọ ‘ọrahauzi na ọ kpako te udhukpe usoi no.’” (Aiz. 65:20) Storrs ọ jẹ rria Brooklyn, New York, yọ o se emagazini na Bible Examiner jẹ kpọ eware nọ e jariẹ thọ vi.

16. Eme o lẹliẹ Emọ-Iwuhrẹ Ebaibol na wo ohẹriẹ no Kristẹndọm?

16 Russell o vuhumu no Ebaibol na ze inọ oke u te no nọ a rẹ rọ ta usiuwoma na kẹ akpọ na kpobi. Fikiere evaọ 1879, o te mu emagazini nọ a re se Zion’s Watch Tower and Herald of Christ’s Presence, họ ekere, onọ ma bi se enẹna Uwou-Eroro Na Nọ U Bi Whowho Uvie Jihova. Oke nọ u kpemu, umutho ahwo jọ ọvo a riẹ kpahe ẹruore nọ ọ rrọ kẹ ahwo-akpọ, rekọ evaọ oke Russell Emọ-Iwuhrẹ Ebaibol evaọ erẹwho buobu a te mu Uwou-Eroro Na họ ewuhrẹ. Oware nọ o lẹliẹ Emọ-Iwuhrẹ Ebaibol na wo ohẹriẹ no ichọche Kristẹndọm buobu họ orọwọ rai inọ umutho ahwo jọ ọvo a re ti kpohọ obọ odhiwu, rekọ ima ahwo buobu a vẹ te rria otọakpọ na bẹdẹ bẹdẹ.

17. Ẹvẹ uvi eriariẹ i ro vihọ?

17 “Oke urere” nọ a ruẹaro riẹ na u muhọ evaọ 1914. Kọ uvi eriariẹ kpahe ẹruore ahwo-akpọ u vihọ? (Dan. 12:4) Evaọ 1913, a kere evuẹ Russell fihọ ebe-usi nọ i bu te idu ivẹ (2,000), yọ ahwo nọ a je se evuẹ na a bu te ima ikpegbisoi (15,000,000). Evaọ ekuhọ ukpe 1914, ahwo nọ a bu vi ima izii (9,000,000) evaọ ofẹ America, Europe, gbe Australia ae a rri “Photo-Drama of Creation” na no, isinima nọ a jo dhesẹ ifoto oke emama rite etoke Esuo Odu-Ikpe Kristi. No 1918 rite 1925, idibo Jihova a rehọ evẹrẹ nọ i bu vi 30 kẹ ovuẹ na “Ima Ahwo nọ E be Rria Enẹna A Ti Whu Vievie He,” onọ a jo dhesẹ ẹruore uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ evaọ otọakpọ. Evaọ 1934, Isẹri Jihova a ruẹ inọ u fo re enọ i bi rẹro uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ evaọ otọakpọ na a họ-ame. Otoriẹ nana o kẹ rai ọwhọ nọ a je ro whowho emamọ usi Uvie na. Nẹnẹ, ẹruore ẹria bẹdẹ bẹdẹ evaọ otọakpọ o be lẹliẹ ima ahwo buobu yere Jihova.

“Uvẹ Oruaro” O Kẹlino

18, 19. Uzuazọ omawere vẹ a ruẹaro riẹ eva Aizaya 65:21-25?

18 Aizaya ọruẹaro na o kere kpahe oghẹrẹ uzuazọ nọ ahwo Ọghẹnẹ a te reawere riẹ evaọ otọakpọ na. (Se Aizaya 65:21-25.) Ẹsejọhọ ire jọ nọ e jariẹ ikpe idu ivẹ gbe egba ihrẹ (2,700) nọ e vrẹ evaọ okenọ Aizaya o kere eme nana e gbẹ riẹ nẹnẹ. Dai rri epanọ o rẹ jọ re whọ rria tọ tere avọ ẹgba gbe oma okpokpọ!

19 Ukpenọ ma rẹ rria umutho ikpe jọ ọvo ma ve whu no, ma ti wo uvẹ ribri nọ ma te rọ bọ iwou, kọ ekakọ, je wuhrẹ. Dai roro kpahe ahwo nọ who ti lele mu ogbẹnyusu. Usu rai o ti dhe ẹgẹga bẹdẹ bẹdẹ. A rẹ sai gbiku “uvẹ oruaro” nọ “emọ Ọghẹnẹ” a te jọ otọakpọ reawere riẹ hẹ!—Rom 8:21.

[Oruvẹ-obotọ]

^ edhe-ẹme 4 Augustine ọ ta inọ Esuo Odu-Ikpe ọrọ Uvie Ọghẹnẹ o rrọ obaro ho rekọ o muhọ no okenọ a rehọ ichọche na mu.

Kọ Whọ Sae k’Iyo Enọ Nana Vevẹ?

• Ẹvẹ a rọ wha ozighi họ ẹruore uzuazọ nọ ahwo a ti wo evaọ otọakpọ?

• Didi otoriẹ otujọ nọ i je se Ebaibol a wo evaọ etoke ikpe 1600?

• Ẹvẹ ẹruore ahwo-akpọ u ro vẹ ziezi nọ 1914 o kẹle no?

• Ẹvẹ eriariẹ kpahe ẹruore otọakpọ na u ro vihọ no?

[Enọ Uwuhrẹ]

[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 13]

John Milton, ọketa na (ẹkpẹlobọ) avọ Isaac Newton, ọgba-ikelakele na (obọze) a riẹ kpahe ẹruore uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ evaọ otọakpọ

[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 15]

Emọ-Uwuhrẹ Ebaibol a riẹ no Ikereakere na ze inọ oke u te no re a whowho ẹruore ahwo-akpọ nya akpọ soso wariẹ