Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

‘Yehowa Ehã Ehiɛ Ekpɛ́ yɛ Amɛnɔ’

‘Yehowa Ehã Ehiɛ Ekpɛ́ yɛ Amɛnɔ’

‘Yehowa Ehã Ehiɛ Ekpɛ́ yɛ Amɛnɔ’

FÃJI bibii ni tamɔ heloo ni fa fe 30 yɔɔ gbɔmɔ hiɛ. Ebaabi ni fãji bibii nɛɛ ateŋ 14 atsu nii yɛ be kome too lɛ nɔŋŋ mli dani onyɛ oŋmɔ muɛɛ! Eji obɛ fãji bibii nɛɛ eko kulɛ, susumɔ bɔ ni osanegbaa baaji aha lɛ he okwɛ. Ani mɛi baanya he akɛ amɛkɛ bo aaagba sane? Dabi. Yɛ mumuii agbɛfaŋ lɛ, jeee sanegbaa ni baaŋɔɔ pɛ kɛkɛ amɛkɛ hiɛ fãji bibii ni tamɔ heloo lɛ tsuɔ. Kɛ́ amɛkɛ amɛhiɛ fãji bibii lɛ tsu nii ni amɛkɛ amɛgbɔmɔtso lɛ henii lɛ fee okadii kɛfata he lɛ, amɛnyɛɔ amɛjieɔ amɛsusumɔi kɛ amɛyiŋtoi akpo. Mɛi babaoo anaa kpɛɔ amɛhe yɛ bɔ ni mumuii awiemɔ nyɛɔ egbálaa susumɔi ni yɔɔ hwanyaŋŋ po lɛ amli fitsofitso lɛ he.

Yɛ wɔbei nɛɛ amli lɛ, mumuii ni yɔɔ je lɛŋ hei srɔtoi ebana hiɛ ko ni fe adesai anɔ̃. Yɛ mfonirifeemɔ naa lɛ, amɛbana ‘Yehowa hiɛ.’ (Yaafo 2:19) Enɛ baaa lɛ trukaa. Yehowa ejɛ jeeŋmɔ beebe etsɔɔ akɛ eyɛ suɔmɔ kpele kɛha mumuii loo toimulɔi. Efee enɛ yɛ blema Israelbii lɛ abeaŋ tɔ̃ɔ. (3 Mose 19:14) Suɔmɔ ni eyɔɔ kɛha mumuii lɛ jeɔ kpo faŋŋ yɛ wɔbei nɛɛ amli. “[Nyɔŋmɔ] sumɔɔ akɛ ehere gbɔmɛi fɛɛ yiwala, koni amɛshɛ anɔkwale lɛ lee mli.” (1 Tim. 2:4) Nyɔŋmɔ he anɔkwa nilee ní mumuii babaoo ená lɛ eha amɛmiina Nyɔŋmɔ hiɛ yɛ mfonirifeemɔŋ. Akɛni mumuii nuuu nii hewɔ lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ amɛtsɔɔ amɛnáa Nyɔŋmɔ he nilee? Dani wɔɔha sanebimɔ nɛɛ hetoo lɛ, nyɛhaa wɔsusua nɔ̃ hewɔ ni mumuii awiemɔ he yɔɔ sɛɛnamɔ kɛha mumuii lɛ ahe wɔkwɛa.

Amɛhiŋmɛii Amɛkɛnuɔ Nii

Mɛi hiɛ susumɔi babaoo ni ejaaa yɛ mumuii kɛ mumuii awiemɔ he. Ha wɔjaje susumɔi ni ejaaa nɛɛ ekomɛi. Mumuii baanyɛ akudɔ tsɔne. Ewaa waa kɛhaa mumuii akɛ amɛaakwɛ mɔ ko naabu ní amɛnu nɔ ni mɔ lɛ wieɔ lɛ shishi. Mumuii awiemɔ kɛ Braille ni shwilafoi kaneɔ lɛ bɛ tsakpaa ko kwraa, ni ejeee okadii ni afeɔ kɛkɛ. Abɛ mumuii awiemɔ kome ni akɛtsuɔ nii yɛ he fɛɛ he. Kɛfata he lɛ, anyɛɔ anaa srɔtofeemɔi bibii yɛ mumuii awiemɔ ní akɛtsuɔ nii yɛ maŋ kometoo mli lɛ mli.

Ani mumuii baanyɛ akane nii? Eyɛ mli akɛ amɛteŋ mɛi komɛi kaneɔ nii jogbaŋŋ moŋ, shi nikanemɔ wa kɛha amɛteŋ mɛi pii. Mɛni hewɔ? Nɔ̃ hewɔ ji akɛ, wiemɔ ni awieɔ ni amɛnuuu lɛ nɔŋŋ ji nɔ ni akalaa yɛ wolo nɔ lɛ. Susumɔ bɔ ni gbekɛ ni toi nuɔ nii lɛ kaseɔ wiemɔ ko lɛ he okwɛ. Kɛ́ afɔ gbekɛ lɛ nɔŋŋ lɛ, wiemɔ ni mɛi lɛ wieɔ lɛ gbɛɔ ewoɔ etoi mli. Yɛ be kukuoo ko mli lɛ, ebɔɔ mɔdɛŋ etsaraa wiemɔ komekomei ni ewieɔ. Wiemɔ ni enuɔ ni awieɔ lɛ haa enyɛɔ ekaseɔ wiemɔ lɛ yɛ gbɛ ni waaa kwraa nɔ. No hewɔ lɛ, kɛ́ gbekɛbii ní nuɔ wiemɔ lɛ bɔi nikanemɔ lɛ, nɔ̃ pɛ ni he hiaa ji ní amɛyɔse akɛ nibii ní aŋmala lɛ ji gbɛɛmɔi kɛ wiemɔi ni amɛle momo lɛ.

Agbɛnɛ feemɔ ohe mfoniri ni oyɛ glase tsũ ko ni gbɛɛmɔ ko nyɛɛɛ mli atsɔ lɛ mli yɛ maŋ ko ni olé jɛmɛ lɛ he okwɛ. Onuko nakai maŋ lɛ nɔ wiemɔ pɛŋ. Daa nɛɛ, maŋbii lɛ bɔɔ mɔdɛŋ akɛ amɛkɛ bo awie kɛtsɔ glase lɛ mli. Onuuu nɔ ni amɛwieɔ lɛ. Nɔ̃ pɛ ni onaa ji amɛnaabu miiya ŋwɛi eeba shi. Beni amɛna akɛ onuuu nɔ ni amɛwieɔ lɛ, amɛŋmala nibii ní amɛkɛ bo wieɔ lɛ yɛ wolo nɔ amɛtsɔɔ bo kɛtsɔ glase lɛ mli. Amɛmiikpa gbɛ akɛ obaanu nɔ ni amɛŋmala lɛ shishi. Ani osusuɔ akɛ obaanu nɔ ni amɛtsɔɔ lɛ shishi? Ebaawa akɛ ooonu nɔ ni amɛtsɔɔ lɛ shishi yɛ shihilɛ nɛɛ mli. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ nɔ ni amɛŋmala lɛ ji wiemɔ ni onuko ni aawie pɛŋ. Nɛkɛ shihilɛ mli pɛpɛɛpɛ mumuii babaoo yɔɔ.

Mumuii awiemɔ ji gbɛ ni hi fe fɛɛ ni mumuii tsɔɔ nɔ amɛkɛ mɛi gbaa sane. Mɔ ko baanyɛ ekɛ egbɔmɔtso afee okadii ni ekɛjie esusumɔi akpo. Esa akɛ bɔ ni efɔmɔɔ eniji, ni ekɛ egbɔmɔtso lɛ tsuɔ nii ehaa, kɛ bɔ ni efeɔ ehiɛ ehaa lɛ kɛ mumuii awiemɔ he mlai lɛ akpã gbee. Kɛtsɔ nɛkɛ gbɛ nɔ lɛ, anáa wiemɔ ní kɛ́ aakwɛ mɔ lɛ abaanu nɔ ni etsɔɔ lɛ shishi.

Yɛ anɔkwale mli lɛ, etamɔ nɔ ni okadii fɛɛ ni mumui kɛ eniji, egbɔmɔtso kɛ ehiɛ feɔ lɛ yɛ shishinumɔ. Bɔ ni afeɔ hiɛ ahaa lɛ jeee ni akɛwo mɔ naaŋmɔlɔ kɛkɛ. Eji mumuii awiemɔ lɛ fã ko titri. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ: Kɛ́ aaabi sane ko ní awo hiŋmɛisɛɛloo lɛ nɔ lɛ, ebaanyɛ etsɔɔ sanebimɔ ni akpaaa hetoo gbɛ loo sanebimɔ ni ehetoo ji hɛɛ loo dabi. Kɛ́ aba hiŋmɛisɛɛloo lɛ shi lɛ, enɛ baanyɛ afee sanebimɔ tamɔ namɔ, mɛni, nɛgbɛ, mɛɛ be, mɛni hewɔ, loo mɛɛ gbɛ nɔ. Bɔ ni atsɔmɔɔ naabu lɛ ahaa lɛ baanyɛ atsɔɔ nɔ ko dalɛ aloo hiɛdɔɔ ni yɔɔ sane ko he. Bɔ ni mumui ko tsɔmɔɔ eyitso, ewoɔ ekɔ̃ji anɔ, etsɔmɔɔ edabii ehaa kɛ bɔ ni etswaa ehiŋmɛi lɛ fɛɛ hiɛ shishinumɔ pɔtɛɛ komɛi ni haa anaa nɔ ni etaoɔ etsɔɔ lɛ.

Bɔ ni ekɛ egbɔmɔtso lɛ fãi srɔtoi lɛ tsuɔ nii ehaa lɛ haa mɔ ni kwɛɔ lɛ lɛ nuɔ nɔ ni etsɔɔ lɛ shishi yɛ gbɛ ni yɔɔ miishɛɛ nɔ. Mumuii ní le mumuii awiemɔ jogbaŋŋ lɛ nyɛɔ amɛtsɔɔ gbɛ̀i srɔtoi nɛɛ anɔ amɛtsɔɔ nɔ fɛɛ nɔ mli—lalafoo wiemɔi jio, suɔmɔ wiemɔi jio, naaŋmɔlɔwoo wiemɔi jio, nibii ni anaa jio, nibii ni anaaa jio.

Woji ni Akɛwo DVD nɔ yɛ Mumuii Awiemɔ Mli lɛ Yeɔ Ebuaa

Kɛ́ atsɔɔ Yehowa he nilee lɛ shishi kɛtee mumuii awiemɔ mli lɛ, mɔ ko ni ji mumui lɛ nyɛɔ enuɔ shɛɛ sane ni yɔɔ mli lɛ ni ‘enáa’ Yehowa mli ‘hemɔkɛyeli.’ Enɛ hewɔ lɛ, Yehowa Odasefoi ebɔ mɔdɛŋ akɛ amɛshiɛ amɛtsɔɔ mumuii ni yɔɔ je lɛŋ fɛɛ, ni amɛfee nibii ni baaye abua amɛ. (Rom. 10:14) Amrɔ nɛɛ, ayɛ kui 58 yɛ je lɛŋ hei srɔtoi ni tsɔɔ woji ashishi kɛyaa mumuii awiemɔ mli, ni ayɛ woji ni akɛwo DVD nɔ yɛ mumuii awiemɔi 40 mli. Ani nitsumɔi nɛɛ fɛɛ ewo yibii?

Jeremy ni efɔlɔi fɛɛ ji mumuii lɛ wie akɛ: “Mikaiɔ akɛ be ko lɛ, mitsɛ ye ŋmɛlɛtswai abɔ yɛ sɛɛtsu lɛ mli kɛkase Buu-Mɔɔ lɛ kukuji fioo ko, ni ebɔ ehewɔŋ mɔdɛŋ akɛ ebaanu shishi. Trukaa nɔŋŋ lɛ, ekɛ miishɛɛ ko fã kpo kɛjɛ tsũ lɛŋ ni efee okadi yɛ mumuii awiemɔ mli akɛ: ‘Minu shishi! Minu shishi!’ No sɛɛ lɛ, egbala bɔ ni enu shishi eha lɛ mli etsɔɔ mi. No mli lɛ, miye afii 12 pɛ. Mikane kukuji ni etsɔɔ lɛ oya nɔŋŋ ni mi kɛ lɛ wie yɛ mumuii awiemɔ mli akɛ: ‘Ataa, misusuuu akɛ nakai ji bɔ ni atsɔɔ lɛ. Nɔ ni atsɔɔ ji akɛ . . . ’ Efee okadi akɛ mikpa nɔ ni miwieɔ lɛ, ni eku esɛɛ kɛtee tsũ lɛŋ bɔni afee ni eyakwɛ nɔ ni aŋma lɛ mli ekoŋŋ koni enu shishi jogbaŋŋ. Mihiɛ sɔ lɛ waa ni mihiɛ kpaŋ bɔ ni ekɛ nijiaŋwujee ku esɛɛ kɛtee sɛɛtsũ lɛŋ lɛ nɔ kɔkɔɔkɔ. Shi woji ni afee yɛ mumuii awiemɔ mli ni akɛwo DVD nɔ lɛ eha ewaaa kɛha lɛ akɛ eeenu saji ni yɔɔ mli lɛ ashishi. Kɛ́ mina bɔ ni ekɛ miishɛɛ wieɔ nibii ní ekase yɛ Yehowa he lɛ, midaa Yehowa shi.”

Agbɛnɛ hu susumɔ niiashikpamɔ ko ni nuu ko kɛ eŋa ni amɛji Odasefoi lɛ ná beni amɛkɛ oblayoo mumui ko ni yɔɔ Chile ni atsɛɔ lɛ Jessenia gba sane lɛ he okwɛ. Beni Jessenia mami ŋmɛ amɛ gbɛ ni amɛjie Mi-Wolo ni Gbaa Biblia Mli Saji ni yɔɔ Chile Mumuii Awiemɔ mli ni akɛwo DVD nɔ lɛ amɛtsɔɔ Jessenia lɛ, amɛwie akɛ: “Beni Jessenia je shishi ebɔi DVD lɛ kwɛmɔ lɛ, ebɔi ŋmɔlɔ ni yaafonui kpala kɛjɛ ehiŋmɛiiaŋ. Beni emami bi lɛ nɔ̃ hewɔ ni efoɔ lɛ, eto he eha lɛ akɛ enya nɔ ni ekwɛɔ lɛ he. Emami yɔse akɛ enu nibii ni ekwɛɔ yɛ DVD lɛ nɔ lɛ shishi.”

Yoo ko ni ji mumui ni yɔɔ Venezuela akrowa ko mli lɛ yɛ bi kome, ni yoo lɛ hiɛ musu ekoŋŋ. Ekɛ ewu nu he akɛ akɛni amɛbɛ shika hewɔ lɛ, amɛnyɛŋ amɛkwɛ bi kroko ni amɛbaafɔ lɛ, ni no hewɔ lɛ amɛmiitao ní amɛfite musu lɛ. Yehowa Odasefoi komɛi tee amɛŋɔɔ ni amɛjie Mɛni Nyɔŋmɔ Taoɔ yɛ Wɔdɛŋ? DVD ni yɔɔ Venezuela Mumuii Awiemɔ mli lɛ mli nikasemɔ ni ji 12 lɛ amɛtsɔɔ amɛ, tsɛbelɛ Odasefoi lɛ leee yiŋ ni amɛto. Nɛkɛ nikasemɔ nɛɛ gbálaa bɔ ni Nyɔŋmɔ buɔ musufitemɔ kɛ gbɔmɔgbee ehaa lɛ mli. Sɛɛ mli lɛ, yoo lɛ ha Odasefoi lɛ le akɛ enya nɔ ni amɛkase lɛ he waa. Ewie akɛ enɛ hewɔ lɛ, amɛkpɛ amɛyiŋ akɛ amɛfiteŋ musu lɛ. DVD ni afee yɛ mumuii awiemɔ mli lɛ ye ebua kɛbaa wala yi!

Lorraine ni eji Odasefonyo mumui lɛ tsɔɔ mli akɛ: “Be ko ni eho lɛ mináaa Biblia lɛ kasemɔ mlɛo kwraa. No mli lɛ, nibii komɛi yɛ ni haaa manu Biblia lɛ shishi jogbaŋŋ. Shi beni atsɔɔ Biblia mli anɔkwalei babaoo ashishi kɛtee mumuii awiemɔ mli lɛ, mibanu nibii ashishi jogbaŋŋ.” George, ni eji mumui ni ekɛ afii 38 ehi shi akɛ Odasefonyo lɛ wie akɛ: “Ekã shi faŋŋ akɛ kɛ́ onyɛ onu sane ko shishi lɛ ehaa onáa bulɛ kɛhaa ohe, ni onáa hekɛnɔfɔɔ yɛ omli. Minuɔ he akɛ DVD ni afee yɛ mumuii awiemɔ mli lɛ ená minɔ hewalɛ waa, ni eha mi kɛ Yehowa teŋ wekukpãa lɛ mli ewa.”

“Afee Kpee yɛ Miwiemɔ Mli!”

Kɛfata DVD ni afeɔ yɛ mumuii awiemɔi amli lɛ he lɛ, Yehowa Odasefoi eto asafoi ahe gbɛjianɔ ni afeɔ kpeei yɛ mumuii awiemɔ pɛ mli. Amrɔ nɛɛ ayɛ mumuii asafoi ni fa fe 1,100 yɛ jeŋ fɛɛ. Akɛ Biblia mli anɔkwalei lɛ haa mumuii lɛ yɛ mumuii awiemɔ mli, yɛ gbɛ ni mumuii susuɔ nii ahe amɛhaa lɛ nɔ. Gbɛ nɔ ni atsɔɔ akɛ anɔkwalei nɛɛ haa lɛ haa amɛnaa akɛ abuɔ amɛ ni anuɔ amɛ shishi.

Ani mumuii awiemɔ asafoi ni ato lɛ ahe eba sɛɛnamɔ? Susumɔ Cyril ni abaptisi lɛ akɛ Yehowa Odasefoi lɛ ateŋ mɔ kome yɛ afi 1955 lɛ niiashikpamɔ lɛ he okwɛ. Ekase woji ni akalaa lɛ bɔ ni ebaanyɛ afii abɔ, ni eyaa Kristofoi akpee daa. Bei komɛi lɛ, enáa mɛi tsɔɔ wiemɔ lɛ shishi kɛyaa mumuii awiemɔ mli, ni bei komɛi lɛ, enáaa lɛ nakai. Kɛ́ mɔ ko bɛ ni baatsɔɔ wiemɔ lɛ shishi lɛ, ekɛ ehiɛ fɔ̃ɔ Odasefoi ni jɛɔ amɛsuɔmɔ mli amɛyeɔ amɛbuaa lɛ kɛtsɔ nibii ni amɛnu yɛ wiemɔ kpoku lɛ nɔ ni amɛŋmalaa amɛhaa lɛ lɛ nɔ. Yɛ afi 1989 beni ekɛ afii 34 ehi shi akɛ Odasefonyo lɛ sɛɛ dani ato klɛŋklɛŋ mumui asafo shishi yɛ New York City yɛ United States. Ákɛ nakai asafo lɛ mlinyo lɛ, te Cyril nu he eha tɛŋŋ? “Etamɔ nɔ ni mifã kpo kɛjɛ koo mli, kɛjɛ duŋ kpii mli kɛbana la. Afee kpee yɛ miwiemɔ mli!”

Mumuii awiemɔ asafoi nɛɛ ji hei ni mumuii baanyɛ akpe kutuu daa kɛkase Nyɔŋmɔ he nii ni amɛjá lɛ yɛ. Asafoi nɛɛ ji hei ni Nyɔŋmɔ webii kɛ amɛhe bɔɔ ni amɛwowooɔ amɛhe hewalɛ yɛ. Mɛi babaoo kɛ mumuii efɔɔɔ sanegbaa, ni amɛkɛ amɛ ebɔɔɔ hu, shi yɛ asafoi nɛɛ amli lɛ amɛnáa mɛi kɛgbaa sane ni amɛkɛ amɛ bɔɔ naanyo. Yɛ nɛkɛ asafoi nɛɛ amli lɛ, mumuii baanyɛ amɛkase Yehowa he nii, amɛya amɛhiɛ ni amɛfee babaoo yɛ esɔɔmɔ lɛ mli. Odasefoi babaoo ni ji mumuii enyɛ amɛmiisɔmɔ akɛ be fɛɛ sanekpakpa jajelɔi. Amɛteŋ mɛi komɛi efã kɛtee maji krokomɛi anɔ koni amɛye amɛbua mumuii kɛkase Yehowa he nii. Mumuii ni ji Kristofoi hii kaseɔ nii ni amɛbatsɔmɔɔ tsɔɔlɔi, gbɛjianɔtolɔi, kɛ tookwɛlɔi kpakpai ni amɛteŋ mɛi babaoo he basaa kɛha asafoŋ sɔ̃i ahe nitsumɔ.

Ayɛ mumuii awiemɔ asafoi ni fa fe 100 kɛ kui aaafee 80 yɛ United States. Mumuii awiemɔ asafoi ni miihe ashɛ 300 kɛ kui ni fa fe 400 yɔɔ Brazil. Mexico yɛ mumuii awiemɔ asafoi aaafee 300. Mumuii awiemɔ asafoi ni fa fe 30 kɛ kui 113 yɛ Russia. Enɛɛmɛi ji nɔkwɛmɔnii fioo komɛi ni tsɔɔ shweremɔ ni miiya nɔ yɛ jeŋ fɛɛ. *

Yehowa Odasefoi feɔ kpokpaa nɔ kpeei kɛ kpokpaa wuji anɔ kpeei yɛ mumuii awiemɔ mli. Nyɛsɛɛ afi lɛ, afee kpokpaa wulu nɔ kpeei ni fa fe 120 yɛ je lɛŋ fɛɛ yɛ mumuii awiemɔi srɔtoi amli. Kpeei nɛɛ yeɔ ebuaa mumuii ni ji Odasefoi lɛ koni amɛna akɛ amɛfata jeŋ muu fɛɛ nyɛmimɛi Kristofoi ni náa mumɔŋ niyenii yɛ be ni sa mli lɛ ahe.

Nyɛminuu ko ni atsɛɔ lɛ Leonard lɛ ji mumui, ni ekɛ nɔ ni fe afii 25 ehi anɔkwale lɛ mli. Ekɛɛ akɛ: “Kɛjɛ nakai beaŋ fɛɛ lɛ, mile akɛ Yehowa ji anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ. Shi fɛɛ sɛɛ lɛ, minuuu nɔ̃ hewɔ ni eŋmɛ amanehulu gbɛ lɛ shishi jogbaŋŋ. Bei komɛi lɛ, enɛ haa mimli fuɔ lɛ. Shi wiemɔ ko ni aha yɛ mumuii awiemɔ mli yɛ kpokpaa wulu nɔ kpee ko shishi lɛ, ha mibanu nɛkɛ sane nɛɛ shishi jogbaŋŋ. Beni aha wiemɔ lɛ agbe naa lɛ, miŋa fɛle mi ni ebi mi akɛ, ‘Ani otsui enyɔ omli?’ Miha ele yɛ anɔkwale mli akɛ mitsui enyɔ mimli! Eŋɔɔ minaa akɛ mikwaaa Yehowa yɛ nakai afii 25 lɛ mli. Misumɔɔ lɛ, shi miyanuuu lɛ shishi jogbaŋŋ. Amrɔ nɛɛ minuɔ lɛ shishi!”

Amɛtsui Enyɔ Amɛmli

Mɛɛ ‘sui’ mumuii naa yɛ Yehowa hiɛ beni amɛkaseɔ ehe nii lɛ? Nomɛi ji, suɔmɔ, musuŋtsɔlɛ, jalɛsaneyeli, anɔkwayeli, mlihilɛ, kɛ sui krokomɛi babaoo.

Mumuii ni ji Odasefoi ni yɔɔ jeŋ fɛɛ lɛ miina Yehowa hiɛ ni amɛbaaya nɔ amɛna lɛ fe tsutsu lɛ. Yɛ suɔmɔ ni Yehowa yɔɔ kɛha mumuii lɛ ahewɔ lɛ, ‘ehã ehiɛ ekpɛ yɛ amɛnɔ.’ (4 Mose 6:25) Mumuii nɛɛ yɛ miishɛɛ waa akɛ amɛbaná amɛle Yehowa!

[Shishigbɛ niŋmaa]

^ kk. 21 Ayɛ mumuii awiemɔ asafoi ejwɛ kɛ kui 18 yɛ Ghana.

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 24, 25]

Ayɛ mumuii awiemɔ asafoi ni fa fe 1,100 yɛ je lɛŋ fɛɛ

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 26]

Yehowa hiɛ ekpɛ yɛ mumuii anɔ