Xeen tiʼ baʼax ku taasik

Xeen tu cuadroil baʼax ku taasik

Jéeobaeʼ tsʼoʼok u beetik u «juul u táan u yich» tu yóokʼoloʼob

Jéeobaeʼ tsʼoʼok u beetik u «juul u táan u yich» tu yóokʼoloʼob

Jéeobaeʼ tsʼoʼok u beetik u «juul u táan u yich» tu yóokʼoloʼob

UTÁAN u yich máakeʼ yaan maas tiʼ treinta u xiichʼeloʼob. Tak chéen utiaʼal u cheʼej máakeʼ catorce u xiichʼel u yich ku meyaj. ¿Jeʼel wa u páajtal u yeʼesik máak kiʼimak u yóol ken tsikbalnak wa minaʼan u xiichʼel u yicheʼ? Maʼatan. Baʼaleʼ le máaxoʼob kóoktakoʼoboʼ, maʼ chéen ku meyaj u xiichʼel u táan u yichoʼob utiaʼal u yeʼeskoʼob kiʼimak u yóoloʼob ken tsikbalnakoʼobiʼ. Ken u péeks u wíinklil máak bey xan u táan u yicheʼ, ku páajtal u tsʼáaik naʼatbil jeʼel baʼalak u kʼáateʼ. Yaʼab máakeʼ ku jaʼakʼal u yóol ken u yil jeʼel u páajtal u yaʼalik máak ich péeksaj kʼab tʼaan (lenguaje de señas) tak baʼaloʼob talam u naʼataʼaloʼobeʼ.

Teʼ tu tsʼook jaʼaboʼobaʼ, yaʼabach máakoʼob kóokoʼob tiʼ tuláakal yóokʼol kaabeʼ, jeʼel u páajtal u yaʼalaʼaleʼ tsʼoʼok u paktikoʼob u táan u yich Jéeoba, le Dios jach nojoch u yaabilajoʼ. (Lam. 2:19). Baʼaleʼ lelaʼ maʼ chéen ka jáan úuchiʼ, Jéeobaeʼ úuch joʼopʼok u yeʼesik u yaabilaj tiʼ le máaxoʼob kóoktakoʼoboʼ. Desde tu kʼiinil le israelitaʼoboʼ tu yeʼesaj u yutsil tiʼob (Lev. 19:14). Teʼ kʼiinoʼob xanaʼ láayliʼ ku yeʼesik u yaabilaj tiʼ le máaxoʼob kóoktakoʼoboʼ, tumen «letiʼeʼ u kʼáat ka toʼokok tuláakal máakoʼob yéetel ka kʼuchuk u chúukaʼan kʼaj óoltoʼob le jaajoʼ» (1 Tim. 2:4). Yaʼab máakoʼob kóoktakoʼobeʼ tsʼoʼok u kʼuchul u kʼaj óoltoʼob Jéeoba, le oʼolaleʼ jeʼel u páajtal u yaʼalaʼaleʼ tsʼoʼok u yilkoʼob u táan u yich. ¿Bix úuchik u kʼaj óoltikoʼob wa maʼ tu béeytal u yuʼubikoʼob le maʼalob péektsiloʼ? Utiaʼal k-núukik le kʼáatchiʼaʼ koʼox ilik bix u yáantaʼaloʼob tumen le péeksajkʼab tʼaanoʼ.

U yuʼubik máak yéetel u yich baʼax ku yaʼalaʼal

Yaʼab tiʼ le baʼaxoʼob ku yaʼalaʼal yoʼolal le máaxoʼob kóoktakoʼoboʼ maʼ jaajtakiʼ. Letiʼobeʼ jeʼel u páajtal u manejarkoʼob camioneʼ. Maʼ jaaj wa chéen chʼaʼabil u xokikoʼob u bóoxel u chiʼ máak ken tʼaanakiʼ. Le péeksajkʼab tʼaanoʼ maʼ jeʼex le brailleoʼ yéetel maʼ chéen ka u jáajan péeks u kʼab wa u wíinklil máakiʼ. Tsʼoʼoleʼ maʼ chéen upʼéeliliʼ péeksajkʼab tʼaan yaniʼ, yéetel cada upʼéeleʼ jejeláas bix u tsʼáaik naʼatbil wa baʼax.

¿Jeʼel wa u páajtal u xook le máaxoʼob kóoktakoʼoboʼ? Yanoʼobeʼ u yojloʼob xook, baʼaleʼ u maas yaʼabiloʼobeʼ maʼatech. ¿Baʼaxten? Tumen le baʼaxoʼob ku xoʼokloʼ letiʼe baʼaxoʼob ku yaʼalik máak ken tʼaanakoʼ. Tuukulnakoʼon bix u kanik tʼaan utúul chan paal maʼ kóokiʼ. Desde ken síijkeʼ ku tʼaʼanal tumen le máaxoʼob kanáantikoʼ, le oʼolal séeb u káajal u kanik u yaʼal wa baʼax. Ku kaambal chéen ikil u yuʼubik u yúuchul tʼaan. Le oʼolaleʼ, ken káajak u kanik xookeʼ chéen ku kanik bix u tsʼíibtaʼal le baʼax tsʼoʼok u kanik u yaʼaloʼ.

Beoraaʼ tukult bisaʼanech tiʼ upʼéel luʼumil maʼ a kʼaj óol le tʼaan ku beetaʼaloʼ, tsʼoʼoleʼ ka kʼaʼalal ichil upʼéel cuarto de vidrio mix baʼal ku páajtal u yuʼubaʼaliʼ. Sáamsamaleʼ ka bin tʼambil tumen le máakoʼoboʼ, baʼaleʼ maʼ tu páajtal a wuʼuyik baʼax ku yaʼalikoʼob, chéen ka wilik bix u péek u chiʼob. Ken u tsʼaʼob cuenta maʼ ta naʼatik baʼax ku yaʼalikoʼobeʼ, ku tsʼíibtikoʼob tiʼ upʼéel juʼun baʼax taak u yaʼalikoʼobtech, tumen ku tuklikoʼobeʼ beyoʼ jeʼel a naʼatikeʼ. A tuklikeʼ, ¿jeʼel wa a naʼatikeʼ? U jaajileʼ maʼ ken a naʼate. ¿Baʼaxten? Tumen le baʼax tu tsʼíibtoʼoboʼ letiʼe bix u yaʼalaʼal le baʼax ku yaʼalikoʼobtech ichil le tʼaan maʼ ta naʼatikoʼ. Lelaʼ ku yeʼesik xan bix u yúuchul tiʼ u maas yaʼabil tiʼ le máaxoʼob kóoktakoʼoboʼ.

Le péeksajkʼab tʼaanoʼ letiʼe baʼax maas maʼalob ku meyaj utiaʼal u tsikbal le máaxoʼob kóoktakoʼoboʼ. Utúul máax kóokeʼ ku meyaj tuláakal baʼax yaan tu baʼpaach utiaʼal u tsʼáaik naʼatbil baʼaxoʼob ku tuklik. Le bix u péeksik u kʼab, u wíinklil yéetel u táan u yicheʼ ku meyaj utiaʼal u tsʼáaik naʼatbil baʼax taak u yaʼalik. Beyoʼ ku páajtal u tsikbal yéetel u maasil.

Ken joʼopʼok u tsikbal utúul máax kóokeʼ, óoliʼ tuláakal le bix u péeksik u kʼab, u wíinklil yéetel u táan u yicheʼ yaan baʼax u kʼáat u yaʼale. Le bix u péeksik u táan u yichoʼ maʼ chéen ku yeʼesik jach kʼaʼanan le baʼax ku yaʼalikoʼ, baʼaxeʼ táakaʼan ichil u gramaticai le tʼaan ku beetkoʼ. Tuukulnakoʼon tiʼ lelaʼ. Yaan tiʼ péeksajkʼab tʼaanoʼobeʼ kʼaʼabéet u líiʼsik u cejas máak utiaʼal u beetik kʼáatchiʼob maʼ tsaj u núukaʼaloʼobiʼ, wa chéen utiaʼal ka aʼalaʼak jeʼeleʼ wa maʼ. Baʼaleʼ kʼaʼabéet u kabalkúuntik u cejas máak utiaʼal u kʼáatik «máax», «baʼax», «tuʼuxiʼ», «baʼax kʼiin», «baʼaxten» wa «bixi». Le bix xan u péeksik u chiʼ máakoʼ ku meyaj utiaʼal u yeʼesik bukaʼaj nojchil upʼéel wa baʼax yéetel utiaʼal u yeʼesik wa chich bey xan wa kʼaas. Le bix u péeksik u pooloʼob, u keléembaloʼob, u pʼuʼukoʼob, u paach u yichoʼob yéetel u yichoʼobeʼ ku meyaj utiaʼal u kʼexkoʼob upʼíit le baʼaxoʼob taak u tsʼáaikoʼob naʼatbiloʼ.

Tuláakal le bix u péeksik u wíinkliloʼoboʼ ku yáantaj utiaʼal u páajtal u yaʼalaʼal jeʼel baʼalak ichil péeksajkʼab tʼaaneʼ. Jeʼex utiaʼal u yúuchul kʼaay, utiaʼal u tsolaʼal bix jeʼel u beetaʼal upʼéel meyajeʼ, utiaʼal u yeʼesaʼal yaabilaj, u yaʼalaʼal baʼaloʼob ku beetik u cheʼej máak, utiaʼal u yaʼalaʼal le baʼaxoʼob ku yilaʼaloʼob yéetel le baʼaxoʼob maʼ tu páajtal u yilaʼaloʼoboʼ.

Le jóoʼsaʼaniloʼob ich péeksajkʼab tʼaanoʼ jach ku yáantajoʼob

Ken meyajnak le péeksajkʼab tʼaan utiaʼal u tsʼaʼabal ojéeltbil le maʼalob péektsiloʼ, le máaxoʼob kóoktakoʼoboʼ ku páajtal u «yuʼubikoʼob» yéetel u tsʼáaik u fejoʼob tiʼ Dios, le máax tiʼ ku taal le maʼalob péektsiloʼ. Le oʼolal u j-jaajkunajoʼob Jéeobaeʼ ku yilik u kʼaʼaytajoʼob tiʼ le máaxoʼob kóoktakoʼob tiʼ tuláakal yóokʼol kaaboʼ yéetel ku beetkoʼob jóoʼsaʼaniloʼob utiaʼal u yáantikoʼob (Rom. 10:14). Teʼ kʼiinoʼobaʼ, tiʼ tuláakal yóokʼol kaabeʼ yaʼab sukuʼunoʼob ku meyajoʼob utiaʼal u suʼutul ich 58 jejeláas péeksajkʼab tʼaaniloʼob le maʼalob péektsiloʼ, bejlaʼeʼ yaan DVD ich 40 tiʼ le tʼaaniloʼobaʼ. ¿Baʼax utsil tsʼoʼok u taasik le meyaj ku beetkoʼobaʼ?

Jeremieʼ kóok u taataʼob, letiʼeʼ ku yaʼalik: «Kʼajaʼanten utéenjeakil, le yanten 12 jaʼaboʼoboʼ, in taataeʼ jach xáanchaj u kʼalmuba tu cuarto utiaʼal u yilik u naʼatik baʼax ku yaʼalik wa jaypʼéel xóotʼoloʼob tiʼ U Pʼíich Tulumil Kanan. Chéen ka jáan jóokʼeʼ ka joʼopʼ u yaʼalik ich péeksajkʼab tʼaan: “¡Tin naʼataj!, ¡tsʼoʼok in naʼatik!”, ka tsʼoʼokeʼ ka joʼopʼ u tsolikten le baʼax tu naʼatoʼ. Tin jáan ilaj baʼax ku yaʼalik le xóotʼoloʼoboʼ ka tin waʼalajtiʼ ich péeksajkʼab tʼaan: “Papá, in tuklikeʼ maʼ le u kʼáat u yaʼaliʼ”. Táanil tiʼ in tsoliktiʼ baʼax u kʼáat u yaʼaleʼ, tu yaʼalajten maʼ u seguer in tsoliktiʼ, tu sutaj u paacheʼ ka ook tu cuarto utiaʼal u seguert u yilik wa jeʼel u páajtal u naʼatik le xook chéen tu juunaloʼ. Mix bikʼin u tuʼubulten le bix lúubik u yóoloʼ yéetel le bix tin wuʼuyilimba ka tin wilaj jach u kʼáat u naʼat le xookoʼ. Bejlaʼa ku jóoʼsaʼal DVD ich péeksajkʼab tʼaaneʼ, letiʼeʼ ku páajtal u maas naʼatik le baʼax ku kaʼansik le jóoʼsaʼaniloʼoboʼ. Jach ku kiʼimaktal in wóol ken in wil bix u tsikbaltik yéetel kiʼimak óolal le yaabilaj ku yuʼubik yoʼolal Jéeobaoʼ».

Beoraaʼ tuukulnakoʼon tiʼ baʼax ku yaʼalik utúul sukuʼun yéetel u yatan tsikbalnajoʼob yéetel Jessenia, utúul x-chʼúupal kajaʼan tu luʼumil Chile. Ka tsʼoʼok u kʼáatkoʼob tiʼ u maama Jessenia wa jeʼel u páajtal u yeʼeskoʼob upʼéel DVD ichil péeksajkʼab tʼaaneʼ, tu yeʼesoʼob tiʼ le DVD U libroi tsikbaliloʼob tiʼ le Bibliaoʼ. Letiʼobeʼ ku yaʼalikoʼob baʼax úuchi: «Ka káaj u chaʼantaʼal le video tumen Jesseniaoʼ joʼopʼ u cheʼej yéetel u yokʼol. U maamaeʼ tu kʼáatajtiʼ baʼaxten táan u yokʼol, letiʼeʼ tu yaʼaleʼ tumen jach utstuyich le baʼax táan u chaʼantikoʼ. Teʼ súutukoʼ, u maamaeʼ tu tsʼáaj cuentaeʼ Jesseniaeʼ jach tu jaajil táan u naʼatik le baʼax ku chaʼantikoʼ».

Tiʼ upʼéel chan kaaj yaan tu luʼumil Venezuelaeʼ, tiʼ kajaʼan utúul máak yéetel u yatan yaan utúul u chan hijaʼobiʼ. Le atantsiloʼ kóok yéetel embarazada tu kaʼatéen, baʼaleʼ tumen jach óotsiloʼobeʼ, táan u tuklikoʼob u abortarkoʼob le chaambaloʼ. Baʼaleʼ kʼuch kaʼatúul kʼaʼaytajoʼob maʼ u yojloʼob baʼax táan u tukultik u beetik le máak yéetel u yatanoʼ, ka tu yeʼesoʼobtiʼob u videoi le xook 12, tiʼ le folleto ¿Baʼax u kʼáat Dios ka k-beete?, teʼeloʼ tiʼ ku tsolaʼal baʼax ku tuklik Dios yoʼolal le aborto yéetel yoʼolal u kíimsaʼal máak. Ka máan kʼiineʼ, le koʼoleloʼ tu yaʼaleʼ jach ku tsʼáaik u nib óolalil tiʼ Dios úuchik u chaʼantkoʼob le videooʼ, tumen áantaʼaboʼob u kʼexoʼob bix u tuukuloʼob. Jeʼex túun k-ilkoʼ, yéetel u yáantaj upʼéel jóoʼsaʼanil ich péeksajkʼab tʼaaneʼ páajchaj u salvartaʼal upʼéel kuxtal.

Lorraine, utúul kiik kóokeʼ ku yaʼalik: «U kanik máak le baʼax ku kaʼansik le Bibliaoʼ bey jeʼex u tsolaʼal upʼéel rompecabezaeʼ. Baʼaleʼ yaan tiʼ u xéexetʼal maʼatech in kaxtik kaʼachiʼ; tumen yaan baʼax maʼ tin naʼatik tubeeleʼ maʼ tu páajtal in jach ilik tiʼ baʼax ku tʼaan le xookoʼ. Baʼaleʼ le ka joʼopʼ u tsʼaʼabalten le jóoʼsaʼaniloʼob ich péeksajkʼab tʼaanoʼ joʼopʼ in kaxtik le u xéexetʼaloʼob ku bineltik kaʼach tenoʼ». George, uláakʼ utúul máak kóok tsʼoʼok treintaiocho jaʼaboʼob káajak u meyajtik Jéeobaeʼ, ku yaʼalik: “U naʼatik máak chéen tu juunal le baʼax ku xokikoʼ, ku yáantaj utiaʼal u maas muʼukʼaʼantal u fe bey xan utiaʼal u yuʼubikuba maʼalobil. Le DVD ku jóoʼsaʼaloʼob ich péeksajkʼab tʼaanoʼ tu maas áantenoʼob in tsʼáa in wóol in meyajt Jéeoba».

«¡Upʼéel muchʼtáambal ichil le tʼaan kin beetkoʼ!»

U jaajkunajoʼob Jéeobaeʼ maʼ chéen ku beetkoʼob jóoʼsaʼaniloʼob ich péeksajkʼab tʼaaniʼ, ku beetkoʼob xan muchʼtáambaloʼob. Tak bejlaʼeʼ yaan maas tiʼ mil cien múuchʼuliloʼob ich péeksajkʼab tʼaan tiʼ tuláakal le yóokʼol kaabaʼ. Le sukuʼunoʼob teʼ múuchʼuliloʼobaʼ ku kʼamikoʼob le kaʼansaj ku taal tiʼ le Biblia ichil le tʼaan ku naʼatkoʼoboʼ, upʼéel tʼaanil ku yeʼesik bix u tuukuloʼob yéetel bix kuxlikoʼob.

¿Baʼax utsiloʼob tsʼoʼok u yilaʼal úuchik u káajal u beetaʼal múuchʼuliloʼob ich péeksajkʼab tʼaan? Le baʼax tu yilaj Cyriloʼ ku yeʼesiktoʼon. Le sukuʼunaʼ okjaʼanaj tu jaʼabil 1955, tu máansaj yaʼab jaʼaboʼob táan u yilik u naʼatik le baʼax ku yaʼalik le libroʼob yéetel le revistaʼoboʼ, yéetel xáanchaj táan u bin teʼ muchʼtáambaloʼob kex yaan kʼiin mix máak sutik ich péeksajkʼab tʼaanoʼ. Teʼ kʼiinoʼob minaʼan mix máak sutik ich péeksajkʼab tʼaan le baʼax ku yaʼalik le sukuʼunoʼob máansik le tsoltʼaanoʼoboʼ, le sukuʼunoʼoboʼ ku tsʼíibtikoʼobtiʼ le baʼax ku yaʼalaʼaloʼ. Baʼaleʼ tu jaʼabil 1989, treintaicuatro jaʼaboʼob káajak u meyajtaʼal Jéeoba tumen Cyrileʼ, káaj upʼéel múuchʼulil ich péeksajkʼab tʼaan tu noj kaajil Nueva York, le yáax beetaʼab tiʼ tuláakal u luʼumil Estados Unidosoʼ. ¿Bix u yuʼubikuba Cyril desde joʼopʼok u bin teʼ múuchʼulil jeʼeloʼ? Letiʼeʼ ku yaʼalik: «Bey jeʼex u jóokʼol máak ichil upʼéel júuʼcheʼiʼ, bey jeʼex u jóokʼol máak ichil upʼéel sajkab éekʼjochʼeʼeneʼ. Chéen tukleʼex: ¡upʼéel muchʼtáambal ichil le tʼaan kin beetkoʼ!».

Teʼ múuchʼuliloʼob ich péeksajkʼab tʼaanoʼ ku muchʼkuba le máaxoʼob kóoktakoʼob utiaʼal u adorartoʼob Dios yéetel utiaʼal u kaambaloʼob tiʼ letiʼ. Kex óoliʼ tuláakal tuʼux ku mixbaʼalkúuntaʼal le máaxoʼob kóoktakoʼoboʼ, teʼ múuchʼuliloʼoboʼ ku yáantaʼaloʼob u yuʼububaʼob maʼalobil, ku tsikbaloʼob yéetel u maasil yéetel ku kaxtik u amigoʼobiʼ. Teʼ múuchʼuliloʼ jeʼel u páajtal u kaambaloʼobeʼ, u maas maʼalobkíint u kuxtaloʼob yéetel u maas tsʼáaik u yóol u meyajtoʼob Dios. Yaʼab tiʼ letiʼobeʼ tsʼoʼok u beetik u precursoriloʼob. Yanoʼob xaneʼ tsʼoʼok u binoʼob táanxel luʼumil utiaʼal ka u yáantoʼob uláakʼ máaxoʼob kóoktakoʼob u kʼaj óoltoʼob Jéeoba. Yaan xan tiʼ letiʼobeʼ tsʼoʼok u maʼalobtal bix u kaʼansajoʼob, bix u nuʼuktajoʼob, bix u yáantkoʼob u maasil yéetel tsʼoʼok u tsʼaʼabal uláakʼ meyaj u beetoʼob teʼ múuchʼuliloʼ.

Tu luʼumil Estados Unidoseʼ yaan maas tiʼ 100 múuchʼuliloʼob yéetel kex 80 mejen múuchʼuliloʼob ich péeksajkʼab tʼaaniʼ. Tu luʼumil Brasileʼ yaan kex 300 múuchʼuliloʼob yéetel maas tiʼ 400 mejen múuchʼuliloʼobiʼ. Tu luʼumil Mexicoeʼ yaan óoliʼ 300 múuchʼuliloʼobiʼ, yéetel Rusiaeʼ yaan maas tiʼ 30 múuchʼuliloʼob yéetel 113 mejen múuchʼuliloʼobiʼ. Lelaʼ ku yeʼesik bix u bin u yaʼabtal le meyaj ku beetaʼal tiʼ tuláakal yóokʼol kaaboʼ.

Ku beetaʼal xan asambleaʼob ich péeksajkʼab tʼaan. Teʼ jaʼab máanikoʼ beetaʼab maas tiʼ 120 asambleaʼob tiʼ distrito tiʼ tuláakal yóokʼol kaab. Le asambleaʼobaʼ ku yáantik le sukuʼunoʼob kóoktakoʼob u yiloʼob tiaʼanoʼob ichil le kaaj adorartik Dios yéetel ku kʼamik le kaʼansaj ku tsʼáaikoʼ.

Leonard, utúul sukuʼun kóok tsʼoʼok maas tiʼ veinticinco jaʼaboʼob okjaʼanakeʼ, ku yaʼalik: «Kex in wojel Jéeoba letiʼ le u jaajil Diosoʼ, maʼ kʼuchken kaʼach in naʼat baʼaxten ku chaʼik u muʼyaj máakiʼ. U jaajileʼ, yaan kʼiineʼ leloʼ ku beetik in kʼuuxil tu yéetel. Baʼaleʼ tiʼ upʼéel asamblea tiʼ distrito ich péeksajkʼab tʼaaneʼ máansaʼab upʼéel tsoltʼaan tu yáanten in naʼate. Le ka tsʼoʼok le tsoltʼaanoʼ, kóoj kúuktaʼaben tumen in watneʼ ka tu yaʼalajten táan u cheʼej: “¿Núukaʼab wa a kʼáatchiʼ ichil le tsoltʼaanoʼ?”. Teen túuneʼ tin waʼalajtiʼ núukaʼabi. Jach in yaabiltmaj Jéeoba, baʼaleʼ maʼ in naʼatmaj kaʼach baʼaxten ku chaʼik u yantal talamiloʼobiʼ. Bejlaʼeʼ tsʼoʼok in naʼatik. ¡Jach kiʼimak in wóol ikil maʼ náachchajen tiʼ letiʼ!».

Jach kiʼimak u yóoloʼob

¿Baʼax ku yilik le máaxoʼob kóoktakoʼob tu táan u yich Jéeoba le ken u kʼaj óoltoʼob u jaajiloʼ? Ku yilkoʼob u yaabilaj, u chʼaʼa óotsilal, u tojil, u chúukaʼan óolal, u yutsil yéetel u maasil u jatsʼuts modosoʼob.

Tuláakal le sukuʼunoʼob kóoktakoʼob tiʼ tuláakal yóokʼol kaaboʼ táan u yilkoʼob u táan u yich Jéeoba yéetel yaan u maas chíikpajal u yilkoʼob. Yoʼolal u yaabilaj Jéeobaeʼ tsʼoʼok u beetik u «juul u táan u yich» tu yóokʼoloʼob (Núm. 6:25NM). ¡Letiʼobeʼ jach kiʼimak u yóoloʼob úuchik u páajtal u kʼaj óoltikoʼob Jéeoba!

[U tsolajil le oochel teʼ táan juʼun 25]

Tiʼ tuláakal yóokʼol kaabeʼ yaan maas tiʼ mil cien múuchʼuliloʼob ich péeksajkʼab tʼaan

[U tsolajil le oochel teʼ táan juʼun 26]

Jéeobaeʼ tsʼoʼok u beetik u «juul u táan u yich» tu yóokʼol le máaxoʼob kóoktakoʼoboʼ