Je správne pomstiť sa?

HOVORÍ sa, že pomsta je sladká. Je len prirodzené, že keď nás niekto urazí alebo nám inak ublíži, cítime hnev. Náš vrodený zmysel pre spravodlivosť volá po tom, aby bola krivda odčinená. Otázka však je ako.

V živote vznikajú rôzne situácie, ktoré v človeku vyvolávajú túžbu po pomste, napríklad keď nás niekto fyzicky napadne, strčí do nás či vylepí nám facku, ignoruje nás, urazí svojimi slovami alebo nás okradne a podobne. Ako sa cítite, keď zažijete niečo také osobne? Mnohí ľudia bežne zareagujú slovami: ‚To oľutuje!‘

V Spojených štátoch viacero stredoškolákov zažalovalo svojich učiteľov a falošne ich obvinilo z fyzického ublíženia, aby sa im pomstili za to, že ich za niečo pokarhali. Brenda Mitchellová, predsedkyňa Združenia učiteľov v New Orleanse, hovorí: „Keď je už raz učiteľ z niečoho obvinený, poškvrní to jeho povesť.“ A aj keby sa obvinenie dokázalo ako nepravdivé, škoda je už často trvalá.

V pracovnom prostredí sa stále viac stretávame s tým, že nespokojní zamestnanci v snahe odplatiť sa svojmu zamestnávateľovi poškodia alebo vymažú dôležité informácie v počítačovej sieti firmy. Iní prezradia dôverné informácie alebo ich niekomu predajú. Okrem krádeží elektronických súborov je „klasická krádež stále jedným z hlavných spôsobov, ako sa odplatiť zamestnávateľovi,“ uvádza sa v novinách The New York Times. Mnohé firmy používajú na obranu pred možnou pomstou zo strany prepusteného zamestnanca bezpečnostnú službu. Ak niekoho prepustia, príslušník ochranky ho odprevadí k jeho stolu, počká, kým sa pobalí, a potom ho vyprevadí z areálu jeho niekdajšieho pracoviska.

Najčastejšie človek zápasí s túžbou po pomste, keď mu ublížia tí najbližší — priatelia, známi a členovia rodiny. City zranené neláskavým slovom alebo bezmyšlienkovitým konaním často vedú človeka k odplate. Ak vám priateľ povie niečo drsným tónom, odpoviete mu rovnako neláskavo? Ak vás niekto z rodiny nejakým spôsobom zraní, uvažujete o tom, ako mu to vrátiť? To je veľmi  ľahké, keď ide o niekoho, kto je nám taký blízky.

Trpká príchuť pomsty

Človek, ktorý sa snaží odplatiť sa, to často robí preto, lebo v odplate vidí akúsi náplasť na citovú ranu, ktorú utŕžil. Napríklad v Biblii čítame, že keď sa synovia hebrejského patriarchu Jakoba dozvedeli, že Kanaančan Sichem znásilnil ich sestru Dínu, „boli vo svojich citoch zranení a veľmi sa rozhnevali“. (1. Mojžišova 34:1–7) Dvaja z Jakobových synov, Simeon a Lévi, zosnovali proti Sichemovi a jeho domu úkladný plán, aby svoju sestru pomstili. Použili lesť a vstúpili do toho kanaanskeho mesta a zabili každého muža vrátane Sichema. (1. Mojžišova 34:13–27)

K čomu toto krviprelievanie viedlo? Vyriešilo sa tým niečo? Keď sa Jakob dozvedel, čo urobili jeho synovia, pokarhal ich slovami: „Priviedli ste na mňa verejné odsúdenie, že ste ma urobili zápachom pre obyvateľov tej krajiny... A oni sa istotne zhromaždia proti mne a napadnú ma a istotne vyhladia mňa a môj dom.“ ​(1. Mojžišova 34:30) Teda tým, že sa pomstili, sa nič nevyriešilo. Naopak, Jakobova rodina sa teraz musela báť odvety zo strany rozhnevaných susedov. Boh, pravdepodobne aby tomu predišiel, nariadil Jakobovi, aby sa so svojou rodinou presťahoval z tej oblasti do Bételu. (1. Mojžišova 35:1, 5)

Z udalostí, ktoré sprevádzali znásilnenie Díny, vyplýva dôležité poučenie. Pomsta často vyprovokuje len ďalšiu pomstu, a tak vzniká začarovaný kruh. Potvrdzuje to pravdivosť nemeckého príslovia: Pomsta nezostane nepomstená.

Začarovaný kruh

Keď človek sústredí svoju pozornosť a energiu na to, aby sa niekomu pomstil, má to naňho zničujúci vplyv. Kniha Forgiveness—​How to Make Peace With Your Past and Get On With Your Life (Odpustenie — ako sa vyrovnať s minulosťou a ísť ďalej) poznamenáva: „Hnev vás zničí. Keď sa budete zožierať nepríjemnými zážitkami z minulosti, preklínať vo svojom vnútri ľudí, ktorí vám  ublížili, a uvažovať o tom, ako im to vrátiť, len vás to vyčerpá a oberie o čas.“ Biblia to živo opisuje slovami: „Žiarlivosť je hnilobou kostiam.“ ​(Príslovia 14:30)

Je to tak. Ako môže byť človek šťastný, keď v sebe dusí nenávistné, zničujúce pocity? Jeden fejtonista poznamenal: „Ak si myslíte, že pomsta je sladká, pozrite sa na tvár ľudí, ktorí v sebe toto presvedčenie živia celé roky.“

Zamyslite sa nad tým, čo sa deje v mnohých častiach sveta, kde vládne napätie medzi rôznymi etnikami a náboženstvami. Zabíjanie často vedie k ďalšiemu zabíjaniu a nekonečný začarovaný kruh nenávisti a smrti sa len viac a viac roztáča. Napríklad keď pri jednom teroristickom útoku bomba zabila 18 mladých ľudí, jedna žena zdrvená bolesťou kričala: „Mali by sme im to tisíckrát vrátiť!“ Takýmto spôsobom krutosť len narastá a do konfliktu je zatiahnutých stále viac ľudí.

„Oko za oko“

Niektorí poukazujú na Bibliu, keď chcú ospravedlniť svoj pomstychtivý postoj. Argumentujú: „Nehovorí Biblia ‚oko za oko, zub za zub‘?“ ​(3. Mojžišova 24:20) Na prvý pohľad sa môže zdať, že zákon „oko za oko“ povzbudzuje k odplate. V skutočnosti mal však tento zákon zabrániť nezmyselným skutkom pomsty. Ako to?

Ak nejaký Izraelita napadol iného Izraelitu a vybil mu oko, podľa Zákona mu mal byť vymeraný spravodlivý trest. Poškodený však nemal právo sám potrestať útočníka ani nikoho z jeho rodiny. Zákon vyžadoval, aby celú záležitosť predložil ustanoveným autoritám, čiže vymenovaným sudcom, ktorí mali vyniesť náležitý rozsudok. Vedomie toho, že ten, kto sa svojvoľne dopustí zločinu alebo nejakého násilia, bude potrestaný rovnakým trestom, slúžilo ako silná výstraha. Ale nešlo len o to.

Jehova Boh ešte predtým než dal Izraelitom spomínaný zákon o odplate, prostredníctvom Mojžiša povedal: „Nebudeš nenávidieť svojho brata vo svojom srdci... Nebudeš sa mstiť a nebudeš mať nevraživosť.“ ​(3. Mojžišova 19:17, 18) Teda myšlienka „oko za oko, zub za zub“ sa mala chápať v kontexte celej zmluvy Zákona, ktorý Ježiš zhrnul do dvoch prikázaní: „Budeš milovať Jehovu, svojho Boha, celým svojím srdcom a celou svojou dušou a celou svojou mysľou“ a „budeš milovať svojho blížneho ako sám seba“. (Matúš 22:37–40) Teda čo by mali praví kresťania robiť, keď sa niekto voči nim dopustí nespravodlivosti?

Usilujte sa o pokoj

Biblia opisuje Jehovu ako „Boha pokoja“ a nabáda jeho ctiteľov, aby ‚hľadali pokoj a usilovali sa oň‘. (Hebrejom 13:20; 1. Petra 3:11) Ale je takýto spôsob riešenia naozaj účinný?

Keď bol Ježiš na zemi, jeho nepriatelia ho prenasledovali, pľuvali naňho a bičovali ho, jeho blízky spoločník ho zradil a dokonca jeho vlastní nasledovníci ho opustili. (Matúš 26:48–50; 27:27–31) Ako na to Ježiš reagoval? „Keď mu nadávali, neodpovedal nadávkami,“ napísal apoštol Peter. „Keď trpel, nevyhrážal sa, ale ďalej sa odovzdával tomu, ktorý súdi spravodlivo.“ ​(1. Petra 2:23)

„Kristus trpel za vás,“ vysvetlil Peter, „a zanechal vám príklad, aby ste verne nasledovali jeho šľapaje.“ ​(1. Petra 2:21) Teda kresťania sú povzbudzovaní napodobňovať Ježiša,  a to aj v tom, ako znášal nespravodlivosť. Sám Ježiš povedal v Kázni na vrchu: „Stále milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, ktorí vás prenasledujú; aby ste dokázali, že ste synmi svojho Otca, ktorý je v nebesiach.“ ​(Matúš 5:44, 45)

Ako reagujú na skutočnú alebo domnelú krivdu ľudia, ktorí majú takú lásku, akú mal Kristus? V Prísloviach 19:11 čítame: „Pochopenie človeka určite zmierni jeho hnev a je od neho pekné, ak prejde ponad priestupok.“ Berú si tiež k srdcu toto nabádanie: „Nedaj sa premôcť zlom, ale stále premáhaj zlo dobrom.“ ​(Rimanom 12:21) Aký je to rozdiel oproti duchu pomstychtivosti, ktorý je v dnešnom svete taký bežný! Pravá kresťanská láska nám môže pomôcť prekonať túžbu odplatiť sa, a tak ‚prejsť ponad priestupok‘, pretože láska „nevypočítava urážky“. (1. Korinťanom 13:5)

Znamená to, že ak sa staneme obeťou nejakého zločinu alebo nám hrozí nejaké iné nebezpečenstvo, mali by sme to odovzdane prijať? Vôbec nie! Keď Pavol povedal, aby sme ‚stále premáhali zlo dobrom‘, nechcel tým povedať, že by sme mali za každú cenu robiť zo seba mučeníkov. Naopak, ak nás niekto napadne, máme právo brániť sa. Ak niekto ohrozuje vás alebo váš majetok, môžete zavolať políciu. Ak vás ohrozuje niekto na pracovisku alebo v škole, existujú autority, ktoré môžete požiadať o pomoc. (Rimanom 13:3, 4)

Napriek tomu je dobré pamätať na to, že dosiahnuť skutočnú spravodlivosť v tomto svete je ťažké. Mnohí strávili celý život tým, že sa o to usilovali, ale keď sa ich očakávania nesplnili, zostala im len horkosť a zlosť.

Nič nemôže urobiť Satanovi väčšiu radosť, než keď vidí ľudí rozdelených nenávisťou a túžbou po pomste. (1. Jána 3:7, 8) Oveľa lepšie je pripomínať si tieto slová z Biblie: „Sami sa nepomstite, milovaní, ale nechajte miesto hnevu; lebo je napísané: ‚Moja je pomsta; ja odplatím, hovorí Jehova.‘“ ​(Rimanom 12:19) Keď necháme riešenie nespravodlivosti v Jehovových rukách, predídeme mnohej bolesti, hnevu a násiliu. (Príslovia 3:3–6)

[Zvýraznený text na strane 22]

„Budeš milovať Jehovu, svojho Boha, celým svojím srdcom a celou svojou dušou a celou svojou mysľou“ a „budeš milovať svojho blížneho ako sám seba“

[Obrázky na strane 23]

Láska „nevypočítava urážky“. (1. Korinťanom 13:5)