Je možné presvedčiť sa o existencii Stvoriteľa?

„VŽDY, keď som uvažoval, či existuje Stvoriteľ, bol som nahnevaný, že by tu mohol byť niekto taký, kto má moc zabrániť ľudskému utrpeniu, ale neurobí to!“ To sú slová jedného bývalého ateistu, ktorý počas holokaustu prišiel o niekoľkých členov svojej rodiny. A určite nebol sám, kto mal takéto pocity.

Pre mnohých ľudí, ktorí sa stretávajú s krutosťou, je ťažké veriť, že existuje Boh; možno radšej hľadajú útechu v myšlienke, že Boh neexistuje. Aké sú niektoré z hlavných dôvodov, prečo niektorí ľudia neveria v Boha? Bolo by ľuďom lepšie bez Boha alebo bez náboženstva, ako si to niektorí myslia? Je možné, aby ateista uveril v milujúceho Stvoriteľa?

Zlyhanie náboženstva

Je iróniou, že jednou z hlavných príčin ateizmu je náboženstvo. Historik Alister McGrath vysvetľuje: „Čo vedie ľudí k ateizmu, je predovšetkým odpor, ktorý v nich vzbudzujú excesy a zlyhania organizovaného náboženstva.“ Ľudia často vnímajú náboženstvo ako jednu z príčin, ktoré stoja za vojnami a násilím. Ateista a filozof Michel Onfray sa zamýšľa nad tým, ako je možné, že tá istá náboženská kniha jedného človeka „podnecuje k zbožnosti“, kým druhého „k neľudskej krutosti“ — k terorizmu.

Mnohí ľudia majú s náboženstvom zlé skúsenosti. Bertil, mladý Švéd, raz počas svojej vojenskej služby počul, ako vojenský kaplán ospravedlňuje násilie Ježišovým varovným výrokom, že ten, kto mečom bojuje, mečom zahynie. Kaplán z toho vyvodil, že niekto teda musí ten meč proti útočníkovi použiť, a tak vojak je vlastne Boží služobník! (Matúš 26:52) *

Bernadette, ktorej otec padol v druhej svetovej vojne vo Francúzsku, si spomína, ako ju pobúrilo, keď kňaz na pohrebe jej trojročnej sesternice povedal: „Boh si vzal toto dieťatko k sebe, aby z neho urobil anjelika.“ Bernadette sa neskôr narodilo postihnuté dieťa a ani vtedy jej cirkev neposkytla žiadnu útechu.

Ciarána, ktorý vyrastal v Severnom Írsku v období násilných nepokojov, odpudzovala náuka o pekle. Často vyhlasoval, že nenávidí Boha, ktorý je zodpovedný za také zlo, a vyzýval ho, aby ho zabil, ak existuje. Ciarán nie je jediný, v kom takéto kruté cirkevné učenie vyvoláva odpor. Cirkevné dogmy zrejme vydláždili cestu evolučnej teórii. Alister McGrath si myslí, že Darwin nezačal pochybovať o existencii Boha preto, že veril v evolúciu, ale preto, že cítil „vnútorný odpor“ k náuke o pekle. McGrath sa tiež zmieňuje o Darwinovom „hlbokom žiali nad smrťou jeho dcéry“.

Pre niektorých je náboženstvo synonymom obmedzenosti a fanatizmu. Irina, ktorá bola znechutená bezobsažnými náboženskými kázňami a dookola opakovanými litániami, spomína: „Zdalo sa mi, že veriaci ľudia nepremýšľajú.“ Louis, ktorému sa hnusili barbarské skutky náboženských fanatikov, zaujal radikálnejší postoj: „Celé roky mi náboženstvo ukazovalo svoju nudnú tvár, no teraz mi odhalilo tú ohavnú. Stal sa zo mňa agresívny odporca všetkých náboženstiev.“

 Bolo by ľuďom lepšie bez Boha?

Preto neprekvapuje, že mnohí ľudia považujú náboženstvo za prekážku ľudského pokroku a mieru. Niektorí si dokonca kladú otázku, či by ľuďom nebolo lepšie bez Boha a bez náboženstva. Nevyvolalo by však takéto všeobecné zavrhnutie náboženského uvažovania ďalšie problémy?

Voltaire, filozof, ktorý žil v 18. storočí, ostro protestoval proti zneužívaniu moci zo strany skazenej cirkvi za jeho čias. No existenciu Najvyššieho považoval za nevyhnutnú, ak má naše mravné cítenie správne fungovať. Neskôr nemecký filozof Friedrich Nietzsche vyhlásil, že Boh je mŕtvy, ale obával sa morálneho vákua a možných negatívnych dôsledkov ateistického zmýšľania. Boli takéto obavy opodstatnené?

Učenec Keith Ward hovorí, že v tejto novej dobe barbarstvo neustúpilo do úzadia, naopak, „dosiahlo také rozmery, aké si dovtedy nikto nevedel ani len predstaviť“. Ani experimentovanie s ateizmom neoslobodilo ľudstvo od nedostatkov ľudskej povahy, ako je skazenosť a neznášanlivosť. Tieto skutočnosti priviedli mnohých uvažujúcich ľudí, dokonca i ateistov, k tomu, že uznali morálnu hodnotu viery v Boha.

Keith Ward zdôrazňuje pozitívny vplyv viery v Boha slovami: „Viera pôsobí na morálnu stránku človeka a vytvára v ňom pocit zodpovednosti starať sa o svet, ktorý Boh stvoril.“ Viaceré nedávne prieskumy naznačujú, že veriaci ľudia sa vyznačujú hlbším altruizmom. A altruizmus obyčajne vedie k určitej miere spokojnosti. Tieto zistenia len pridávajú na váhe zásade, ktorú vyslovil Ježiš: „Viac šťastia je v dávaní ako v prijímaní.“ ​(Skutky 20:35)

Na jedného bývalého ateistu, ktorý bol sociálnym pracovníkom, zapôsobilo, ako dokáže ovplyvniť život ľudí Biblia. Povedal: „Po mnohých rokoch, ktoré som bez väčšieho úspechu strávil tým, že som sa snažil pomáhať ľuďom zmeniť ich správanie, ktorým ubližovali sebe i iným, považujem za pozoruhodné, ako výrazne sa človek dokáže zmeniť k lepšiemu. Zistil som tiež, že tieto zmeny sú trvalé.“

Napriek tomu, ako to znepokojuje niektorých ateistov, viera v Boha priniesla oveľa viac masakrov a konfliktov než dobra a altruizmu. Títo ateisti možno uznávajú, že viera má na niektorých ľudí pozitívny vplyv, ale oni sami zostávajú aj naďalej silne skeptickí. Prečo?

Ďalšie príčiny, prečo niektorí neveria

Mnohým ľuďom je evolúcia predkladaná ako fakt. Napríklad Anila získala vzdelanie v ateistickom Albánsku. Spomína: „V škole nás učili, že veriť v Boha je naivné a nie je to pokrokové. Učila som sa úžasné veci o rastlinách a organickom živote, ale všetko som to pripisovala evolúcii, lebo to bolo ‚v súlade s vedeckým myslením‘.“ Dnes priznáva, že „predkladané dôkazy sa museli slepo prijímať“.

Pre niektorých ľudí môže byť zas prekážkou pocit zatrpknutosti. Jehovovi svedkovia  sa s týmto postojom stretávajú často, keď chodia z domu do domu a predkladajú ľuďom nádej z Biblie. Aj k Bertilovi, ktorého sme už spomínali, raz prišiel jeden mladý svedok. Bertil si spomína, že si vtedy pomyslel: ‚Úbohý fanatik. U mňa nepochodíš!‘ Hovorí: „Pozval som ho dovnútra a vychrlil som naňho všetko to rozhorčenie, ktoré som cítil voči Bohu, Biblii a náboženstvu.“

Gusa zo Škótska trápila nespravodlivosť. Spočiatku bol pri rozhovoroch s Jehovovými svedkami veľmi hašterivý a bojovný. Kládol otázky, ktoré pripomínali otázky hebrejského proroka Habakuka, ktorý sa pýtal Boha: „Prečo mi dávaš vidieť to, čo škodí, a stále iba hľadíš na ťažkosti?“ ​(Habakuk 1:3)

Ľudí už dlho trápi aj zdanlivo ľahostajný postoj Boha k zlu. (Žalm 73:2, 3) Francúzska spisovateľka Simone de Beauvoirová raz povedala: „Pre mňa bola prijateľnejšia predstava sveta bez stvoriteľa než predstava stvoriteľa zavaleného všetkými tými rozpormi vo svete.“

Znamená však skutočnosť, že mnohé náboženstvá nie sú schopné vysvetliť takéto rozpory, že vysvetlenie proste neexistuje? Gus povedal, že napokon našiel „uspokojujúce vysvetlenie toho, prečo všemocný Stvoriteľ musel dovoliť, aby ľudstvo istý čas trpelo“. To bol preňho, ako hovorí, „dôležitý moment“. *

Niektorí ľudia, ktorí tvrdia, že sú ateisti, v skutočnosti možno pochybujú o evolúcii a uvedomujú si potrebu duchovného rozmeru vo svojom živote. Možno sa dokonca aj modlia. Pozrime sa, čo podnietilo niektorých ateistov a agnostikov, aby sa nad týmito vecami hlbšie zamysleli a napokon si k svojmu Stvoriteľovi vytvorili blízky vzťah.

Čo im pomohlo presvedčiť sa?

Mladý muž, ktorý prišiel k Bertilovi, apeloval na zdravý sedliacky rozum, keď mu poukázal na to, že medzi pravým kresťanstvom a náboženstvom ľudí, ktorí sú kresťanmi len  podľa mena, je obrovský rozdiel. Bertil vysvetľuje, čo naňho zapôsobilo okrem argumentov v prospech existencie Stvoriteľa: „Obdivoval som, ako trpezlivo znáša moju tvrdohlavosť... Nikdy sa nenechal vyviesť z miery a vždy mal pre mňa nejakú literatúru a bol dobre pripravený.“ *

Svetlana, ktorá bola ovplyvnená evolúciou a komunizmom, verila myšlienke o prežití najschopnejšieho. Napriek tomu ju tento krutý pohľad na život trápil. To, čo sa učila na lekárskej fakulte, len zväčšilo zmätok, ktorý cítila. „Na prednáškach o ateizme sme sa učili o prežití najschopnejšieho, ale na lekárskych prednáškach nám zas hovorili, že by sme mali pomáhať slabým.“ Nechápala tiež, ako je možné, že ľudia, ktorí údajne pochádzajú z opíc, majú emocionálne ťažkosti, hoci opice ich nemajú. Vysvetlenie týchto rozporov prišlo z nečakaného zdroja: „Moja stará mama mi pomocou Biblie vysvetlila, že príčinou negatívnych emócií je naša nedokonalosť.“ Bola tiež nadšená, keď sa z Biblie dozvedela odpoveď na otázku, prečo dobrí ľudia trpia.

Leif, ktorý pochádza zo Škandinávie, bol pevne presvedčený o evolúcii a považoval Bibliu za rozprávkovú knihu. No jedného dňa jeho priateľ spochybnil jeho presvedčenie: „Uvedomuješ si, že len opakuješ to, čo povedali iní, a pritom o Biblii nevieš vôbec nič?“ Leif hovorí, aký účinok mali naňho tieto slová: „Uvedomil som si, že som prijal evolúciu ako nespochybniteľný fakt a vôbec som ju nepreskúmal... Myslím si, že jednou z vecí, ktoré môžu pomôcť ateistovi, aby začal uvažovať, sú biblické proroctvá a ich splnenie.“ ​(Izaiáš 42:5, 9)

Ciarána, ktorého sme už spomínali, roky strávené vo svete politiky obrali o ilúzie. Keď sa zamýšľal nad životom, mysľou mu preblesla myšlienka: ‚Len mocný a milujúci Boh by mohol vyriešiť problémy sveta a ukázať mi, ako nájsť východisko z môjho trápenia.‘ V duchu si povzdychol: ‚Ako veľmi by som chcel nájsť takého Boha!‘ V krajnej úzkosti sa modlil: „Ak si tam a počuješ ma, daj mi to nejako vedieť a ukáž mi východisko z môjho trápenia a riešenie utrpenia ľudstva.“ O niekoľko dní uňho zaklopal jeden Jehovov svedok. Vysvetlil mu, že Biblia učí, že ľudské vlády sú pod zlým vplyvom. (Efezanom 6:12) Toto vysvetlenie len potvrdilo Ciaránove pozorovania a vyvolalo v ňom zvedavosť. Po tom, čo nejaký čas študoval Bibliu, jeho viera v milujúceho Stvoriteľa začala postupne silnieť.

Stvoriteľ ľudstva a vy

Náboženské pokrytectvo, evolúcia a iné ateistické idey, ako aj rozmach zla priviedli mnohých ľudí k tomu, že spochybňujú alebo popierajú existenciu Stvoriteľa. Ale Biblia, ak jej to dovolíte, vám na vaše otázky môže dať uspokojujúce odpovede. Odhaľuje tiež Božie myšlienky, ‚myšlienky o pokoji, a nie o nešťastí, aby vám dala budúcnosť a nádej‘. (Jeremiáš 29:11) Pre Bernadette, ktorej sa narodilo postihnuté dieťa a ktorá pochybovala o existencii Stvoriteľa, sa táto nádej stala hojivým balzamom na jej osobné utrpenie.

Na mnohých bývalých ateistov zapôsobila biblická odpoveď na otázku, prečo Boh pripúšťa utrpenie. Ak si nájdete čas na to, aby ste preskúmali biblické odpovede na takéto dôležité otázky, aj vy sa môžete presvedčiť, že existuje Boh, ktorý „v skutočnosti nie je ďaleko od nikoho z nás“. (Skutky 17:27)

[Poznámky pod čiarou]

[Rámček na strane 13]

Otázky, na ktoré evolúcia nemá odpoveď

• Ako mohol život vzniknúť z niečoho neživého? (ŽALM 36:9)

• Prečo sa zvieratá a rastliny rozmnožujú len v rámci svojho druhu? (1. MOJŽIŠOVA 1:11, 21, 24–28)

• Ak človek pochádza z opice, prečo neprežil ani jediný opočlovek, ktorý mal byť údajne na vyššom vývojom stupni ako opica? (ŽALM 8:5, 6)

• Ako sa dá vysvetliť altruizmus, ak platí teória prežitia najschopnejšieho? (RIMANOM 2:14, 15)

• Má ľudstvo nejakú reálnu nádej do budúcnosti? (ŽALM 37:29)

[Obrázky na stranách 12, 13]

Ako mohol milujúci Boh vytvoriť svet, v ktorom deti trpia?

Mnohí ľudia sa odvrátili od Boha pre náboženské pokrytectvo