Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

O Lele Ozodhẹ gbe Avro Muabọ

O Lele Ozodhẹ gbe Avro Muabọ

Rọ Aro Kele Ẹrọwọ rai

O Lele Ozodhẹ gbe Avro Muabọ

PITA ọ zaza mu uvii riẹ, o te niovao bi rri kiọkiọkiọ evaọ ebi na. Kọ yọ ẹmẹvo oke nọ u bi rie oye ọ be kpaovao ruẹ evaọ ofẹ ovatha-ọre na? Avro ọ riẹ hẹ sọ uke gbe ẹkoko e jẹ dae fiki euwa buobu nọ o bi okọ no. Ofou nọ ọ zagha eto riẹ ku na o du Abade Galili ku no. Ẹkporo ọgaga nọ ọ jẹ fa ẹro okọ na ọ frẹ ame odhedhẹ vọe oma. Ghele na, ọ gbẹ rọ ebio.

Pita avọ ilele nọ i kiọkọ a nyasiọ Jesu ọvo ba okpa taure onana o tẹ te via. Ẹdẹ yena, a jọ kugbe Jesu nọ ọ rehọ umutho ebrẹdi gbe imiyei ko idu ahwo nọ ohọo u je kpe. Fiki onana, ahwo na a tẹ jẹ gwọlọ rehọ Jesu mu ovie, rekọ ọ gwọlọ dhomahọ esuo akpọ na ha. Jesu ọ gba riẹ mu re inọ o re fi obọ họ kẹ ilele riẹ whaha omadhehọ isuẹsu. Re ogbotu na ọ siae ba elele, Jesu ọ tẹ vuẹ ilele riẹ inọ a ruọ okọ re a bi kpohọ abọdekọ abade na, ọyomariẹ o te kpobọ ugbehru nyae lẹ.—Mak 6:35-45; Jọn 6:14, 15.

Okenọ ilele na a ruọ okọ bi kpohọ abọdekọ abade na yọ ọvẹre nọ ọ joma ghelie no na ọ rrọ ehru; whaọ o muhọ ekiediwi no. Dedena, umutho emaele jọ ọvo a sai bi no. A be sae ta ẹme kugbe ohwohwo ho fiki ẹrova nọ a be rọ za ẹkporo ọgaga na gbe edo ẹvohẹ na. O wọhọ nọ iroro e da Pita eva fia.

Whaọ, eware buobu e riẹ nọ o re roro kpahe. O vrẹ ikpe ivẹ no nọ o bi ro lele Jesu obọ Nazarẹt na. O wuhrẹ eware buobu mi ei no, rekọ u wo eware efa nọ o ti gbe wuhrẹ. Unevaze nọ o ro ru ere—nọ o ro lele eware wọhọ ozodhẹ gbe avro muabọ—u ru rie họ obọdẹ oriruo nọ ma rẹ raro kele. Joma ruẹ epanọ o rọ rrọ ere.

“Ma Ruẹ Mesaya Na”!

Ẹdẹ nọ Pita ọ rọ ruẹ Jesu obọ Nazarẹt na o rẹ thọrọ Pita ẹro vievie he. Andru, oniọvo riẹ, ọ kake wha usi igbunu nana sei, inọ: “Ma ruẹ Mesaya na.” Ẹme yena ọ wha enwene ologbo ziọ uzuazọ Pita. Uzuazọ riẹ o te gbẹ jọ epanọ o jọ họ.—Jọn 1:41.

Pita ọ jẹ rria Kapaniọm, ẹwho nọ ọ jọ unueri awae nọ a re se Abade Galili. Tei te Andru gbe emezae ivẹ Zẹbẹdi nọ a re se Jemis avọ Jọn, a gbẹ jẹ kokọ iyei-ikpe kugbe. Pita avọ aye riẹ gbe oni-aye riẹ gbe Andru, oniọvo riẹ a gbẹ jẹ rria kugbe. Re a rọ ẹkwoma okọ iyei-ikpe rẹrote uviuwou utioye na o gwọlọ iruo egaga gbe onaa ziezi. A rẹ sai kele unuẹse nọ ezae yena a ruiruo aso-okioke he—bi gbolo iriri rai họ ame jẹ rọ ekọ ivẹ rai si iriri na avọ iyei kpobi nọ e ruọ eva rai ruọ okpa. Ma sae jẹ jọ iroro mai ruẹ iruo egaga nọ a rẹ rẹriẹ ovao dhe nọ oke o tẹ ke no, iyei na nọ a rẹ salọ jẹ zẹ, iriri rai nọ a rẹ wozẹ je ko eria nọ e bẹre.

Ebaibol e ta kẹ omai inọ Andru ọ jọ olele Jọn Ọhọahwo-Ame na. U muẹro inọ Pita ọ jẹ hae rọ ọwhọ gaviezọ kẹ Andru, nọ ọ jẹ hai gbiku kpahe usiuwoma Jọn kẹe. Ẹdẹjọ nọ Andru ọ jọ kugbe Jọn, Jọn ọ tẹ riobọhọ Jesu obọ Nazarẹt na jẹ ta nọ: “Ri Omogodẹ Ọghẹnẹ!” Andru ọ tẹ nwani zihe ruọ olele Jesu, ọ tẹ rọ ọwhọwhọ nyae vuẹ Pita usi igbunu na: Mesaya na ọ roma via no! (Jọn 1:35-40) Ikpe idu ene (4,000) nọ i kpemu, nọ ọkparesuọ ọgbọ Idẹn na ọ roma via no, Jihova Ọghẹnẹ ọ tẹ ya eyaa inọ ohwo jọ ọ te nyaze ti siwi ahwo-akpọ no uye-oruẹ. (Emuhọ 3:15) Osiwi nana, Mesaya na, ọye Andru ọ ruẹ no na! Pita o te siawọ nyae ruẹ Jesu re.

Odẹ nọ a riẹ Pita vẹre họ Saimọn, hayo Simiọn. Rekọ nọ Jesu o rri rie, ọ tẹ ta nọ: “’Whẹ họ Saimọn ọmọ Jọn: a re ti se owhẹ Kifas’ (ọnọ a rẹriẹ eriẹ, Pita).” (Jọn 1:42) Otofa “Kifas” họ “utho.” U muẹro, Jesu ọ rehọ ẹme yena dhesẹ oghẹrẹ uruemu nọ Pita o ti wo evaọ obaro. Jesu ọ kparo ruẹ inọ Pita ọ te jọ wọhọ utho—ohwo uduowha, odẹẹ, gbe ohwo nọ a re fi eva họ evaọ udevie Ileleikristi na. Kọ Pita o rri omariẹ ere? O wọhọ ere he. Makọ ahwo jọ nọ a bi se ikuigbe Usiuwoma na nẹnẹ a be jọ oma Pita ruẹ eware nọ a rẹ nwani ro dhesẹ ohwo nọ ọ wọhọ utho ho. Ahwo jọ a ta no inọ o wọhọ nọ Pita ọ jọ ohwo iroro-ivẹ, ọnọ a rẹ sai fi eva họ họ.

Uzẹme, Pita o wo ẹkẹ ethobọ riẹ. Jesu ọ riẹ kpahe ethobọ Pita. Rekọ wọhọ Jihova, Ọsẹ riẹ, abọ owoma ohwo Jesu ọ rẹ tẹrovi. Jesu ọ jọ oma Pita ruẹ inọ o wo iruemu aghae nọ i ti ru ei họ uvi olele, o te fi obọ họ kẹe ru iruemu aghae yena dhesẹ oma via. Ere ọvona Jihova avọ Ọmọ riẹ a bi rri gwọlọ iruemu iwoma evaọ oma mai nẹnẹ. Ẹsejọhọ ma sai roro inọ Jihova avọ Jesu a te jọ oma mai ruẹ ewoma ọvo ho. Dedena, u fo re ma fi eva họ eriwo Jihova avọ Jesu, kẹ ae uvẹ wuhrẹ omai, ma ve je ru inwene nọ o gwọlọ wọhọ epanọ Pita o ru.—1 Jọn 3:19, 20.

“Whọ Dhẹ Hẹ”

O wọhọ nọ Pita o kuomagbe Jesu omoke jọ evaọ usiuwoma ota nọ ọ nwani zihe ruọ olele Jesu no. Fikiere, o sae jọnọ ọ ruẹ iruo igbunu ọsosuọ nọ Jesu o ru, onọ o ro zihe ame ruọ udi evaọ ehaa orọo obọ Kena. Mai wuzou, ọ gaviezọ kẹ ovuẹ urirẹ Jesu kpahe Uvie Ọghẹnẹ, ovuẹ nọ o rẹ kẹ ẹruore. Dedena, Pita ọ nyasiọ Jesu ba zihe kpohọ okọ iyei-ikpe riẹ. Rekọ emerae jọ e vrẹ no, Jesu ọ tẹ wariẹ nyaku Pita, ọ tẹ ta kẹe nọ ọ nya se eware efa kpobi ba re o lele iei.

Whaọ anwọ aso-okioke, Pita ọ ruẹ uye ababọ iyei nọ o kpe. Pita avọ erivẹ riẹ a gbolo iriri rai họ ame unuẹse buobu, rekọ ofofe a yẹ rai no ame ze. U muẹro inọ Pita o ru onaa nọ ọ riẹ kpobi sọ a sai kpe iyei jọ, gbolo iriri na fihọ eria sa-sa nọ o rẹ sae jọnọ iyei na e nya via te jọ gwọlọ emu. Wọhọ epanọ o rrọ kẹ ikuori buobu, o sae jọ nọ Pita ọ jẹ jọ udu riẹ roro inọ dodokọ ọ sae ruẹ ame na lafi oria nọ iyei na e rrọ dẹe hayo rọ oghẹrẹ jọ le ai ruọ iriri na. Rekọ idhọvẹ ọvo iroro itieye na e rẹ sae kẹe. Okọ iyei-ikpe na o jọ oware nọ Pita o je ro le oke haro gheghe he; oye ọ jẹ rọ kuọ uviuwou riẹ. Nọ o bẹe no, ọ tẹ ziọ okpa ababọ. Dede nọ a kpe iyei hi, a rẹ wozẹ iriri na ghele. Nọ a jẹ wozẹ iriri na Jesu o ro bru rai ze.

Ogbotu ahwo a wariẹ Jesu họ, be rọ ọwhọ gaviezọ kẹ eme riẹ. Fikinọ ahwo na a be nwẹe, Jesu ọ tẹ rueva okọ Pita jẹ ta kẹe inọ o bi no akotọ unueri na omojọ. Avọ uvo riẹ nọ o be rua ziezi evaọ ehru ame na, Jesu o te mu ogbotu ahwo na họ ewuhrẹ. Pita avọ ahwo nọ e jọ okpa na a jẹ gaviezọ ziezi. O jẹ bẹ Pita vievie he re ọ gaviezọ nọ Jesu o bi fi ẹgba họ uzoẹme nọ o mai wuzou evaọ usiuwoma ota Riẹ na—Uvie Ọghẹnẹ. O te jọ uvẹ-ọghọ ulogbo re o fi obọ họ kẹ Jesu whowho ovuẹ ẹruore nana wariẹ ẹkwotọ yena kpobi họ. Kọ o te sae ginẹ lọhọ re Pita o ru iruo nana? Ẹvẹ a te rọ kuọ omarai? Ẹsejọhọ Pita ọ wariẹ roro kpahe aso nọ ọ vrẹ nọ a sai kpe eri ọvo ho na.—Luk 5:1-3.

Nọ Jesu o ku ẹme riẹ họ no, ọ tẹ ta kẹ Pita nọ: “Gohọ edidi, wha fi iriri rai họ re wha si.” Pita ọ jọ iroro riẹ wo avro kpahe onana. Ọ ta nọ: “Baba, ma ruẹ uye okioke, ma tọlọ oware ovo ho! Rekọ epa ẹme ra, me re fi iriri na họ.” U muẹro inọ oware nọ Pita ọ gwọlọ ru vievie he họ re ọ wariẹ fi iriri na họ ame—maero enẹna nọ o wọhọ nọ iyei na e te nya via te gwọlọ emu hu na! Dedena, Pita o ru epanọ Jesu ọ ta, ẹsejọhọ o te se erivẹ riẹ nọ e rrọ okọ avivẹ na inọ a lele ai.—Luk 5:4, 5.

Nọ o je si ẹriri na no ame ze, Pita ọ tẹ ruẹ nọ ẹriri na ọ gbẹdẹ thesiwa. U gbe rie unu, ọ tẹ be rọ ẹgba riẹ kpobi si ẹriri na, ọ tẹ te ruẹ iyei buobu nọ i bi duola evaọ ẹriri na! Avọ ọwhọ, ọ tẹ rọ obọ se erivẹ riẹ nọ e jọ okọ avivẹ na inọ a nyaze ti fi obọ họ kẹe. Nọ aikpobi a bi si ẹriri na, a tẹ te ruẹ nọ iyei na e te vọ okọ ovo kiọkọ. A te ku iyei na họ ekọ ivẹ na, rekọ e gbẹdẹ te epanọ ekọ na e jẹ rọ gwọlọ zue. Onana u gbe Pita unu gaga. Jesu ọ jọ iraro riẹ ru eware igbunu jọ no vẹre, rekọ ọyomariẹ dẹe onana o via kẹ na! Ọ rẹ sai tube ru iyei rueva ẹriri dede! Ozọ u te mu Pita họ emu. O te kigwẹ fihọ aro Jesu jẹ ta nọ: “Vrẹ no omẹ, Olori, keme mẹ ọrahaizi.” O rri nọ o te ohwo nọ ọ rẹ jọ kugbe Jesu hu, ọnọ Ọghẹnẹ ọ kẹ ẹgba nọ o re ro ru iruo igbunu itiena.—Luk 5:6-9.

Jesu ọ tẹ ta nọ: “Whọ dhẹ hẹ, nọ umuo na vrẹ who ti mu ahwo.” (Luk 5:10, 11) Onana o rrọ oke avro hayo ozodhẹ hẹ. Awaọruọ Pita kpahe iyei-ikpe u gbe wuzou obọnana ha; yọ u wo ẹjiroro nọ ọ rẹ rọ dhozọ gbe he inọ ọyomariẹ ọrahaizi hayo o te ohwo nọ o re lele Jesu hu. Jesu o wo okpiruo, iruo nọ i ti nwene obaro ohwo-akpọ. O bi ru iruo kẹ Ọghẹnẹ nọ ‘ọ rẹ rọ vrẹ’ erahaizi evaọ edhere ologbo. (Aizaya 55:7) Jihova ọ te kẹ ae eware nọ a gwọlọ, evaọ abọ-iwo gbe abọ-ẹzi.—Matiu 6:33.

Pita gbe Jemis avọ Jọn a jowọ ababọ okioraha. “Nọ a rehọ ekọ rai ze okpa no, a tẹ se ai kpobi ba, a te lele iei.” (Luk 5:11) Pita o fi ẹrọwọ họ Jesu gbe Ọnọ o vi rie ze. Iroro nọ e mai woma kpaobọ Pita ọ jẹ na. Ileleikristi nọ i fi ozodhẹ gbe avro kparobọ nẹnẹ re a sae gọ Ọghẹnẹ a bi dhesẹ nọ a wo ẹrọwọ re. Evaifihọ itieye nọ a wo kpahe Jihova o rrọ oware nọ a roro thọ họ.—Olezi 22:4, 5.

“Fiki Eme Ugbe Mu Owhẹ Ẹro Ho?”

Nọ o zihe ruọ olele Jesu te ikpe ivẹ no, aso ẹdẹjọ Pita o te je bi okọ evaọ Abade Galili avọ ofou gbe ẹkporo ọgaga nọ o je fi, wọhọ epanọ ma jọ emuhọ dhesẹ na. Uzẹme, ma riẹ oware nọ o jọ iroro Pita oke yena ha. Eware buobu e riẹ nọ o sae jọnọ o je roro kpahe! Jesu o siwi oni-aye riẹ. Ọ kẹ Ovuẹ obọ Ugbehru na. Unuẹse buobu Jesu ọ rọ ẹkwoma ewuhrẹ gbe iruo igbunu riẹ dhesẹ via inọ ọyomariẹ họ Ọnọ Jihova ọ salọ, Mesaya na. Nọ oke o be nyaharo na, ethobọ Pita, wọhọ avro gbe ozọ e dina kpotọ omojọ. Jesu ọ tubẹ salọ Pita no re ọ jọ omọvo ikọ ikpegbivẹ na! Rekọ Pita o ri si obọ no ozodhẹ gbe avro riẹriẹriẹ hẹ, wọhọ epanọ u bi ti dhesẹ oma via na.

Evaọ udevie ighọjọ Esa gbe ighọjọ Ezeza irioke, Pita ọ tẹ dobọ ukọ-ubio ji ẹsiẹvo, jẹ keria kpomavi. Ọ kparo ruẹ oware jọ nọ o be nya evaọ ehru ame na! Kọ o sae jọnọ uwoho ọvẹre o rrọ ehru ame lo na? Ijo, oware nọ o be nya na o kpomavi ziezi, u bi gbe evaọ ehru ame na wọhọ uwoho ho. O wọhọ ohwo! Ẹhẹ, ohwo, yọ ọ be nya evaọ ehru ame na! Nọ ohwo na ọ be kẹle na, o tẹ wọhọ nọ akotọ okọ rai ọ be te nya vrẹ. Ozọ u te je mu ilele na keme a roro nọ ẹzi. Ohwo na ọ tẹ ta kẹ ae nọ: “Wha ghọghọ, mẹ; ozọ umu owhai hi.” Oh, kpakọ Jesu!—Matiu 14:25-28.

Pita o te yo nọ: “Olori, o tẹ rọ owhẹ, whọ ta kẹ omẹ re mẹ nya ehru ame bru owhẹ ze.” Ọwhọ ọsosuọ nọ ọ dhẹ ruẹe oma họ ọrọ uduowha. Fiki epanọ oware na u gbe rie unu te, Pita ọ tẹ gwọlọ rọ onana riẹ epanọ ẹrọwọ riẹ ọ ga te. Ọ gwọlọ kuomagbe Jesu jọ ehru ame nya. Jesu o te sei nọ ọ nyaze. Pita ọ tẹ gadiẹ no okọ na je dikihẹ ehru abade nọ o bi fi kpotọ kpehru na. Dai roro epanọ oma o were Pita te nọ ọ ruẹ nọ o dikihẹ ehru ame, wọhọ ẹsenọ o rrọ otọ gheghe. A gbe du ta ha epanọ u gbe rie unu te nọ ọ be nya ehru ame bru Jesu na. Rekọ u ri kri hi na, ozọ o tẹ nwane dhẹ ruẹe oma.—Matiu 14:29.

O gwọlọ nọ Pita ọ rẹ tẹrovi Jesu. Whaọ, Jesu họ ọnọ ọ rehọ ogaga Jihova kru Pita daji ehru ẹkporo na anwẹsiẹ. Jesu o ru oyena fikinọ Pita o fi ẹrọwọ họ iẹe. Rekọ iroro Pita i te kpohọ oware ofa. Ma se inọ: “Nọ ọ ruẹ ofou na ozọ u te mu ei.” Nọ Pita ọ tẹrovi ẹkporo ọgaga nọ ọ be fa okọ na, fi ame na kpehru avọ ẹvohẹ ologbo, udu u te noi awọ. Ẹsejọhọ, o je roro nọ o bi ti kiediwi jẹ da ame. Nọ ozọ riẹ o be ga na, ẹrọwọ riẹ o te whrehe. Ohwo nọ Jesu o se Utho fikinọ ọ jọ omariẹ ruẹ inọ o ti wo uduowha na, o te muhọ ewhrehe evaọ ẹrọwọ. Pita ọ riẹ ame ẹya ziezi, rekọ ọ rẹroso oyena obọnana ha. O bo via nọ: “Olori, siwi omẹ!” Jesu ọ tẹ jobọ kru ei dikihẹ. Kẹsena, nọ a gbẹ rrọ ehru ame na, Jesu ọ tẹ ta kẹ Pita nọ: “O whẹ ọnọ o wo ẹrọwọ ọkakao, fiki eme ugbe mu owhẹ ẹro ho?”—Matiu 14:30, 31.

“Fiki eme ugbe mu owhẹ ẹro ho?”—onọ yena u kiehọ gaga. Ababọ imuẹro, hayo avro nọ ohwo o re wo, o rẹ sae wha enwoma ilogbo ze. Ma tẹ kẹ avro uvẹ, o rẹ sai whrehe ẹrọwọ mai jẹ lẹliẹ omai kiediwi evaọ abọ-ẹzi. O gwọlọ nọ ma rẹ rọ ẹgba mai kpobi họre, re ma si avro kpobi no udu mai! Evaọ oghẹrẹvẹ? Ẹkwoma ẹrotọvi eware nọ i fo. Ma tẹ be tẹrovi eware nọ e rẹ wha ozọ họ omai ẹro, fi oyẹlẹ họ omai oma, jẹ rẹriẹ ovao mai no Jihova avọ Ọmọ riẹ, avro nọ ma re wo o ve ti dhe ẹgẹga. Ma tẹ be tẹrovi Jihova avọ Ọmọ riẹ, eware nọ a ru no, enọ a bi ru enẹna, gbe enọ a ti ru evaọ obaro kẹ ahwo nọ i you rai, onana u ti kpe avro no udu mai.

Nọ Pita avọ Jesu a be nyae ruọ okọ na, ọ tẹ ruẹ nọ ẹkporo na o bi kpotọ. Abade Galili na ọ tẹ te fọ rirẹ. Pita avọ ilele edekọ na a te bi jiri Jesu, inọ, “Ghinọ uzẹme whẹ Ọmọ Ọghẹnẹ.” (Matiu 14:33) U muẹro nọ udu Pita o vọ avọ oghọghọ nọ oke u bi rie na. O vuhumu no inọ u fo re ọ whaha avro gbe ozodhẹ. Uzẹme, u wo inwene buobu nọ o ti gbe ru taure ọ tẹ te jọ gaga wọhọ Utho, onọ Jesu ọ ruẹ imuẹro riẹ evaọ oma riẹ na. Rekọ Pita ọ gba riẹ mu inọ ọ rẹ ruabọhọ omodawọ riẹ. Kọ who wo ọkpọ ẹzi yena? Whọ te ruẹ nọ ẹrọwọ Pita o gine fo onọ ma rẹ raro kele.

[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 30, 31]

Jesu ọ jọ oma okuori nana nọ ọ vọ avọ omaurokpotọ na ruẹ iruemu isiuru buobu

[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 31]

“Olori, . . . mẹ ọrahaizi”