Vedeli ste?

Kto bol „chrámový veliteľ“ a aká bola jeho úloha?

Medzi židovskými náboženskými vodcami, ktorí zatkli apoštola Petra a Jána, keď zvestovali dobré posolstvo, bol aj „chrámový veliteľ“. (Skutky 4:1–3) V Biblii sa nepíše, aké boli jeho povinnosti, ale z niektorých historických zdrojov sa dozvedáme zaujímavé skutočnosti.

Zdá sa, že v čase, keď žil na zemi Ježiš, zastával funkciu chrámového veliteľa kňaz, ktorý bol, pokiaľ ide o autoritu, hneď druhý po veľkňazovi. Mal na starosti poriadok v jeruzalemskom chráme a jeho okolí. Dohliadal tiež na priebeh uctievania v chráme a pod sebou mal skupinu ľudí, ktorí by sa dali nazvať chrámovou políciou. Nižší velitelia pod jeho velením dozerali na strážcov, ktorí ráno otvárali chrámové brány a večer ich zatvárali, dávali pozor, aby sa do vyhradených častí nedostali nepovolané osoby, a strážili chrámovú pokladnicu.

Kňazi a Léviti boli zorganizovaní do 24 oddelení, ktoré sa striedali v chrámovej službe. Táto služba trvala jeden týždeň a na každé oddelenie vyšla dvakrát do roka. Každé oddelenie malo pravdepodobne svojho vlastného veliteľa. (1. Paralipomenon 24:1–18)

Títo nižší chrámoví velitelia mali značnú moc. V Biblii sa píše, že spolu s hlavnými kňazmi zosnovali proti Ježišovi vražedný plán a že použili svojich ľudí, aby ho zatkli. (Lukáš 22:4, 52)

V Matúšovi 3:4 sa píše, že Ján Krstiteľ jedol „kobylky a poľný med“. Jedávali sa vtedy kobylky bežne?

Niektorí pochybujú o tom, že Ján naozaj jedol hmyz, a tvrdia, že Matúš mal na mysli struky svätojánskeho chleba, plody nejakého divo rastúceho stromu alebo kríka či dokonca nejaký druh ryby. No grécke slovo, ktoré tu Matúš použil a je preložené ako kobylka, označuje čeľaď, ktorá je dnes známa ako koníkovité (Acrididae). V Izraeli sa najčastejšie vyskytoval koník kŕdľový, púšťový druh známy tým, že vytvára obrovské húfy, ktoré zožerú všetko, čo im príde do cesty. (Joel 1:4, 7; Náhum 3:15)

Staroveké národy ako Asýrčania či Etiópčania považovali tento hmyz za lahôdku. Niektorí beduíni a jemenskí Židia jedia koníky dodnes. V Izraeli boli jedlom chudobných. Z koníka sa odstránila hlava, nohy a bruško. Jedla sa len hruď, a to surová alebo pražená, alebo usušená na slnku. Niekedy sa koníky nasolili alebo namočili do octu či do medu. Historik Henri Daniel-Rops hovorí, že chuťou pripomínajú krevety.

Keďže Ján zvestoval na pustatine, koníky boli preňho ľahko dostupnou potravou. (Marek 1:4) A keďže tento hmyz obsahuje až 75 percent bielkovín, v kombinácii s poľným medom tvoril jedlo s vysokou výživovou hodnotou.

[Obrázok na strane 28]

Asýrski sluhovia nesúci koníky a granátové jablká

[Prameň ilustrácie]

Z knihy Discoveries Among the Ruins of Nineveh and Babylon (1853)