Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Ná Suɔmɔ Ni Sɛɛ Efooo Gbi Ko Gbi Ko

Ná Suɔmɔ Ni Sɛɛ Efooo Gbi Ko Gbi Ko

Ná Suɔmɔ Ni Sɛɛ Efooo Gbi Ko Gbi Ko

‘Suɔmɔ toɔ etsui shi yɛ nii fɛɛ mli. Suɔmɔ sɛɛ efooo gbi ko gbi ko.’—1 KOR. 13:7, 8.

1. (a) Te awieɔ suɔmɔ he ahaa tɛŋŋ? (b) Mɛni mɛi babaoo sumɔɔ?

AWIEƆ suɔmɔ he waa. Ajieɔ su nɛɛ yi ni awoɔ he fe nine yɛ lalai amli. Suɔmɔ he miihia adesai fɛɛ. Bei pii lɛ, afoɔ saji ni kɔɔ nuu kɛ yoo teŋ suɔmɔ he lɛ atãa yɛ woji kɛ sinii amli, ni ahɔɔ woji kɛ sinii nɛɛ babaoo. Ni kɛlɛ, mɛi babaoo bɛ suɔmɔ krɔŋŋ kɛha Nyɔŋmɔ kɛ amɛnaanyo gbɔmɔ. Nibii ni Biblia lɛ gba akɛ ebaaya nɔ yɛ naagbee gbii lɛ amli lɛ miiya nɔ amrɔ nɛɛ. Mɛi ‘etsɔmɔ hesuɔlɔi, shika suɔlɔi, mɛi ni sumɔɔ shwɛmɔ kɛ ŋɔɔmɔ fe Nyɔŋmɔ.’—2 Tim. 3:1-5.

2. Mɛɛ kɔkɔ Biblia lɛ bɔɔ wɔ yɛ suɔmɔ kpo ni wɔɔjie yɛ gbɛ ni ejaaa nɔ lɛ he?

2 Adesai baanyɛ ajie suɔmɔ kpo, shi Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ bɔɔ wɔ kɔkɔ ni wɔkwɛ jogbaŋŋ ni wɔkajie suɔmɔ kpo yɛ gbɛ ni ejaaa nɔ. Ni Biblia lɛ tsɔɔ nɔ ni baa kɛ́ mɔ ko ha suɔmɔ ni tamɔ nɛkɛ he shi yɛ etsui mli. (1 Tim. 6:9, 10) Ani okaiɔ nɔ ni bɔfo Paulo ŋma yɛ Dema he lɛ? Eyɛ mli akɛ Dema kɛ Paulo bɔ moŋ, shi ená suɔmɔ eha nibii ni yɔɔ je lɛŋ lɛ. (2 Tim. 4:10) Bɔfo Yohane bɔ Kristofoi kɔkɔ koni amɛkaná suɔmɔ amɛha je lɛ. (Nyɛkanea 1 Yohane 2:15, 16.) Mɔ ko nyɛŋ aná suɔmɔ kɛha Nyɔŋmɔ kɛ nibii ni Nyɔŋmɔ kɛduroɔ wɔ lɛ, ní yɛ nakai beaŋ nɔŋŋ lɛ, ená suɔmɔ kɛha je lɛ kɛ emli nibii ní baaho aya lɛ.

3. Mɛni esa akɛ wɔkwɛ wɔhe nɔ jogbaŋŋ yɛ he, ni mɛɛ sanebimɔi enɛ teɔ amɛ shi?

3 Eyɛ mli akɛ wɔyɛ je lɛ mli moŋ, shi wɔjeee je lɛ fã. No hewɔ lɛ, esa akɛ wɔkwɛ wɔhe nɔ jogbaŋŋ yɛ susumɔ ni ejaaa ni je lɛ hiɛ yɛ suɔmɔ he lɛ he. Esaaa akɛ wɔhaa suɔmɔ kpo ni ajieɔ yɛ gbɛ ni ejaaa nɔ lɛ náa wɔnɔ hewalɛ. Belɛ, namɔ esa akɛ wɔná suɔmɔ krɔŋŋ wɔha, ni wɔjie su nɛɛ kpo wɔtsɔɔ? Mɛɛ nibii baaye abua wɔ koni wɔná suɔmɔ ni fiɔ shi yɛ nii fɛɛ mli, ni sɛɛ efooo gbi ko gbi ko lɛ? Kɛ́ wɔkɔ gbɛ ni tamɔ nɛkɛ lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ wɔbaaná he sɛɛ amrɔ nɛɛ, ni te ebaasa wɔwɔsɛɛ shihilɛ he eha tɛŋŋ? Esa akɛ wɔná sanebimɔi nɛɛ ahetoo ni Nyɔŋmɔ kɛhaa lɛ, ní wɔha nomɛi akudɔ wɔ.

Bɔ ni Wɔɔfee Wɔná Suɔmɔ Wɔha Yehowa

4. Mɛɛ gbɛ nɔ suɔmɔ kɛha Nyɔŋmɔ lɛ tsɔɔ edaa?

4 Wɔbaanyɛ wɔkɛ bɔ ni wɔɔfee wɔná suɔmɔ wɔha Yehowa lɛ ato bɔ ni okwaafonyo saa eŋmɔ mli, ní eduɔ nii ni eshwieɔ nɔ nu lɛ he. Kɛ́ efee enɛ lɛ, ekpaa gbɛ akɛ nɔ ni edu lɛ baakwɛ̃. (Heb. 6:7) Yɛ nakai gbɛ nɔ nɔŋŋ lɛ, esa akɛ suɔmɔ ni wɔyɔɔ kɛha Nyɔŋmɔ lɛ ada. Mɛni esa akɛ wɔfee koni wɔsuɔmɔ nɛɛ ada? Esa akɛ wɔsaa wɔfonirifeemɔŋ sũ kpakpa ni ji wɔtsui lɛ, ejaakɛ jɛmɛ ji he ni adu Maŋtsɛyeli lɛ he anɔkwale lɛ dumɔwu lɛ yɛ. Wɔbaanyɛ wɔfee enɛ kɛtsɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ ni wɔɔkase jogbaŋŋ lɛ nɔ koni wɔle Nyɔŋmɔ he nii babaoo. (Kol. 1:10) Agbɛnɛ hu, asafoŋ kpeei ní wɔɔya daa ni wɔkɛ wɔhe baawo mli lɛ baaha wɔnilee afa. Ani wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ miibɔ mɔdɛŋ daa koni eha enilee lɛ afa?—Abɛi 2:1-7.

5. (a) Mɛɛ gbɛ nɔ wɔɔtsɔ wɔkase Yehowa sui titrii lɛ ahe nii? (b) Mɛni obaanyɛ owie yɛ Nyɔŋmɔ jalɛsaneyeli, enilee, kɛ ehewalɛ lɛ he?

5 Yehowa haa wɔnaa nɔ̃ gbɔmɔ ni eji kɛtsɔ e-Wiemɔ lɛ nɔ. Kɛ́ wɔkase Ŋmalɛi lɛ daa, ni nilee ni wɔyɔɔ yɛ Yehowa he lɛ tee nɔ efa lɛ, ebaaha hiɛsɔɔ ni wɔyɔɔ kɛha esui ni ji jalɛsaneyeli, hewalɛ, nilee, kɛ nɔ ni fe fɛɛ lɛ, esuɔmɔ ni nɔ bɛ lɛ ada. Yehowa yeɔ jalɛsane yɛ egbɛ̀i fɛɛ amli, ni anaa su nɛɛ yɛ emlai ni hi jogbaŋŋ lɛ amli. (5 Mose 32:4; Lala 19:8) Kɛ́ wɔjwɛŋ Yehowa adebɔɔ nibii lɛ fɛɛ anɔ lɛ, no baaha wɔna akɛ enilee lɛ nɔ bɛ. (Lala 104:24) Agbɛnɛ hu, bɔ ni jeŋ muu lɛ fɛɛ ka shi ha lɛ haa wɔnaa akɛ Yehowa nyɛmɔ lɛ fa ni ehewalɛ lɛ etãaa.—Yes. 40:26.

6. Mɛɛ gbɛ nɔ Nyɔŋmɔ jie suɔmɔ kpo etsɔɔ wɔ, ni te enɛ ená onɔ hewalɛ eha tɛŋŋ?

6 Mɛni abaanyɛ akɛɛ yɛ suɔmɔ ni ji Nyɔŋmɔ sui lɛ ateŋ otu lɛ he? Ejieɔ lɛ kpo yɛ nibii babaoo amli ni esaa wɔ fɛɛ wɔhe. Ejie suɔmɔ nɛɛ kpo kɛtsɔ kpɔ̃mɔnɔ lɛ ni ekɛha koni akɛkpɔ̃ adesai lɛ nɔ. (Nyɛkanea Romabii 5:8.) Eyɛ mli akɛ Nyɔŋmɔ to kpɔ̃mɔnɔ lɛ he gbɛjianɔ kɛha adesai fɛɛ moŋ, shi mɛi ni hiɛ sɔɔ Nyɔŋmɔ suɔmɔ lɛ ní amɛkɛ amɛnifeemɔ tsɔɔ akɛ amɛheɔ e-Bi lɛ nɔ amɛyeɔ lɛ pɛ baaná kpɔ̃mɔnɔ lɛ he sɛɛ. (Yoh. 3:16, 36) Esa akɛ afɔle ni Nyɔŋmɔ ha Yesu kɛ ehe shã koni ekɛkpata wɔ kɛ Nyɔŋmɔ teŋ lɛ atsirɛ wɔ, ni wɔná suɔmɔ wɔha Nyɔŋmɔ kɛto Nyɔŋmɔ najiaŋ.

7, 8. (a) Mɛni kɛ́ wɔfee lɛ no tsɔɔ akɛ wɔsumɔɔ Nyɔŋmɔ? (b) Mɛɛ shihilɛi Nyɔŋmɔ webii kɛkpeɔ ní yɛ fɛɛ sɛɛ lɛ amɛyeɔ ekitai lɛ anɔ?

7 Mɛɛ gbɛ nɔ wɔɔtsɔ wɔjie suɔmɔ kpo wɔtsɔɔ Nyɔŋmɔ kɛtsɔɔ akɛ wɔhiɛ sɔɔ nibii ni efeɔ ehaa wɔ lɛ? Hetoo ni ajɛ mumɔŋ akɛha lɛ sa kadimɔ waa, ekɛɔ akɛ: “Enɛ ji Nyɔŋmɔ suɔmɔ lɛ, akɛ wɔye ekitai lɛ anɔ; ni ekitai lɛ waaa.” (1 Yoh. 5:3) Hɛɛ, suɔmɔ ni wɔyɔɔ kɛha Yehowa Nyɔŋmɔ lɛ tsirɛɔ wɔ koni wɔye ekitai lɛ anɔ. No ji yiŋtoo kome hewɔ ni wɔyeɔ egbɛi lɛ kɛ e-Maŋtsɛyeli lɛ he odase lɛ, ni mɛi náa enɛ he sɛɛ. Kɛ́ suɔmɔ ni wɔyɔɔ kɛha Nyɔŋmɔ lɛ yi wɔtsuiŋ obɔ kɛteke nɔ, ni no ha wɔtsu nitsumɔ nɛɛ lɛ, no tsɔɔ akɛ wɔkɛ tsui krɔŋŋ yeɔ Nyɔŋmɔ kitai lɛ anɔ.—Mat. 12:34.

8 Eyɛ mli akɛ mɛi booo Maŋtsɛyeli lɛ he shɛɛ sane ni wɔnyɛmimɛi ni yɔɔ jeŋ fɛɛ lɛ shiɛɔ lɛ toi, ni mɛi komɛi hu kpoɔ kwraa moŋ, shi wɔnyɛmimɛi nɛɛ kɛ shifimɔ yeɔ Nyɔŋmɔ kitai lɛ anɔ. Amɛbɔɔ mɔdɛŋ koni amɛgbe amɛsɔɔmɔ lɛ naa kwraa, ni amɛhaaa amɛnijiaŋ aje wui. (2 Tim. 4:5) Wɔ hu wɔkɛ mɛi gbaa Nyɔŋmɔ he nilee lɛ he sane ni wɔyeɔ ekitai krokomɛi lɛ fɛɛ anɔ.

Nɔ Hewɔ ni Wɔsumɔɔ Wɔ-Nuŋtsɔ Yesu Kristo

9. Mɛni mli Kristo fi shi yɛ, ni mɛni tsirɛ lɛ koni efee nakai?

9 Kɛfata suɔmɔ ni wɔyɔɔ kɛha Nyɔŋmɔ lɛ he lɛ, wɔyɛ yiŋtoi babaoo ahewɔ ni wɔnáa suɔmɔ wɔhaa e-Bi lɛ. Eyɛ mli akɛ wɔkɛ wɔhiŋmɛi enako Yesu pɛŋ moŋ, shi beni wɔyaa nɔ wɔkaseɔ ehe nii babaoo lɛ, suɔmɔ ni wɔyɔɔ kɛha lɛ lɛ mli waa. (1 Pet. 1:8) Mɛni ji nibii komɛi ni Yesu fi shi yɛ mli? Beni Yesu feɔ e-Tsɛ lɛ suɔmɔnaa nii lɛ, anyɛ̃ lɛ yakatswaa, awa lɛ yi, afolɔ enaa, agbe ehe guɔ, ni afee lɛ nibii krokomɛi hu ni esaaa. (Nyɛkanea Yohane 15:25.) Suɔmɔ ni Yesu yɔɔ kɛha eŋwɛi Tsɛ lɛ tsirɛ lɛ ni efi shi yɛ kai nɛɛ amli. Suɔmɔ hu kanya lɛ ni ekɛ ewala shã afɔle koni ekɛkpɔ̃ mɛi babaoo.—Mat. 20:28.

10, 11. Mɛni wɔtswa wɔfai shi akɛ wɔbaafee yɛ nɔ ni Kristo fee eha wɔ lɛ hewɔ?

10 Nɔ ni Yesu fee lɛ kanyaa wɔ koni wɔkase lɛ. Kɛ́ wɔjwɛŋ nɔ ni Kristo fee eha wɔ lɛ nɔ lɛ, suɔmɔ ni wɔyɔɔ kɛha lɛ lɛ mli waa. Akɛni wɔji esɛɛnyiɛlɔi hewɔ lɛ, esa akɛ wɔkɛfee oti ni ma wɔhiɛ akɛ wɔbaaná suɔmɔ ní Kristo ná lɛ eko, ní wɔya nɔ wɔjie enɛ kpo bɔni afee ni wɔye ekita akɛ wɔye Maŋtsɛyeli lɛ he odase ni wɔfee kaselɔi lɛ nɔ kɛyawula shi.—Mat. 28:19, 20.

11 Suɔmɔ ni Kristo jie lɛ kpo etsɔɔ adesai fɛɛ lɛ nyɛɔ wɔnɔ koni wɔgbe wɔnitsumɔ lɛ naa dani naagbee lɛ aba. (Nyɛkanea 2 Korintobii 5:14, 15.) Suɔmɔ ni Kristo jie lɛ kpo lɛ ji nɔ̃ titri ni ha enyɛ etsu Nyɔŋmɔ yiŋtoo kɛha adesai lɛ he nii. Nɔkwɛmɔnɔ ni Kristo fee efɔ̃ shi eha wɔ koni wɔnyiɛ sɛɛ kpaakpa lɛ haa wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ náa gbɛfaŋnɔ yɛ Nyɔŋmɔ yiŋtoo nɛɛ mli. Enɛ biɔ ni wɔná suɔmɔ ni mli wa waa wɔha Nyɔŋmɔ. (Mat. 22:37) Kɛ́ wɔye Yesu tsɔɔmɔi kɛ ekitai lɛ anɔ lɛ, wɔkɛ no tsɔɔ akɛ wɔsumɔɔ lɛ, ni ákɛ wɔtswa wɔfai shi akɛ wɔbaafi Nyɔŋmɔ nɔyeli lɛ sɛɛ yɛ shihilɛ fɛɛ shihilɛ mli taakɛ Yesu fee lɛ.—Yoh. 14:23, 24; 15:10.

Nyɛhaa Wɔtiua Suɔmɔ ni Ji Gbɛ ni Hi Fe Fɛɛ Lɛ

12. Beni Paulo tsĩ “gbɛ ni hi fe fɛɛ” lɛ tã lɛ, no mli lɛ mɛni he ewieɔ lɛ?

12 Bɔfo Paulo kase Kristo. Akɛni Paulo nyiɛ Kristo nanemaahei lɛ asɛɛ kpaakpa hewɔ lɛ, enyɛ ewo enyɛmimɛi lɛ ahewalɛ ni amɛkase lɛ ní ehenilee gbaaa enaa. (1 Kor. 11:1) Eyɛ mli akɛ Paulo wo Kristofoi ni hi Korinto asafo lɛ mli lɛ hewalɛ koni amɛkɛ hiɛdɔɔ atiu mumɔ lɛ duromɔ keenii, tamɔ helatsamɔi kɛ wiemɔi srɔtoi awiemɔ ní no mli lɛ akɛha yɛ klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli lɛ moŋ, shi etsɔɔ amɛ akɛ nɔ kroko yɛ ni fe nomɛi ni esa akɛ amɛtiu. Etsɔɔ mli yɛ 1 Korintobii 12:31 lɛ akɛ: “Masaa matsɔɔ nyɛ gbɛ ni hi fe fɛɛ.” Nibii ni Paulo wie he yɛ yitso 13 lɛ mli lɛ fee lɛ faŋŋ akɛ eewie suɔmɔ he akɛ no ji gbɛ ni hi fe fɛɛ lɛ. Mɛɛ gbɛ nɔ suɔmɔ ji gbɛ ni hi fe fɛɛ? Paulo gbála nɔ ni ewie lɛ mli. (Nyɛkanea 1 Korintobii 13:1-3.) Kɛ́ Paulo yɛ nyɛmɔi komɛi ni sa kadimɔ waa, ni enyɛɔ etsuɔ nitsumɔi wuji, shi ebɛ suɔmɔ lɛ, kulɛ ejeee nɔ ko, aloo jeee nakai? Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ tsirɛ lɛ ni egbála sane ni he hiaa waa nɛɛ mli. Gbɛ ni etsɔ nɔ egbála mli lɛ náa wɔnɔ hewalɛ waa!

13. (a) Mɛni ji afi 2010 afi ŋmalɛ lɛ? (b) Yɛ mɛɛ shishinumɔ naa suɔmɔ sɛɛ efooo gbi ko gbi ko?

13 No sɛɛ lɛ, Paulo tsɔɔ nɔ ni suɔmɔ ji kɛ nɔ ni ejeee. (Nyɛkanea 1 Korintobii 13:4-8.) Agbɛnɛ, ŋɔɔ be ni opɛi omli okwɛ kɛji ojieɔ sui ni tsɔɔ akɛ oyɛ suɔmɔ lɛ akpo. Gbalamɔ ojwɛŋmɔ kɛya kuku 7 lɛ naagbee wiemɔi lɛ kɛ kuku 8 lɛ shishijee wiemɔi lɛ ni baafee afi 2010 afi ŋmalɛ lɛ anɔ titri. Jɛmɛ kɛɛ akɛ: ‘Suɔmɔ toɔ etsui shi yɛ nii fɛɛ mli. Suɔmɔ sɛɛ efooo gbi ko gbi ko.’ Kadimɔ akɛ Paulo wie yɛ kuku 8 lɛ akɛ, mumɔ lɛ duromɔ keenii lɛ—ni akɛtsu nii beni ato Kristofoi asafo lɛ shishi—ni gbalɛi kɛ wiemɔi srɔtoi awiemɔ fata he lɛ asɛɛ baafo. Akɛtsuŋ nii dɔŋŋ. Shi suɔmɔ baahi shi daa. Yehowa yɛ daa, ni suɔmɔ ji su ni kadiɔ lɛ jogbaŋŋ. No hewɔ lɛ, suɔmɔ sɛɛ efoŋ gbi ko gbi ko. Suɔmɔ baaya nɔ afee wɔnaanɔ Nyɔŋmɔ lɛ sui lɛ ateŋ ekome kɛya naanɔ.—1 Yoh. 4:8.

Suɔmɔ Toɔ Etsui Shi yɛ Nii Fɛɛ Mli

14, 15. (a) Mɛɛ gbɛ nɔ suɔmɔ baanyɛ aye abua wɔ ni wɔfi shi yɛ kai amli? (b) Mɛni hewɔ nyɛmi nuu oblanyo ko eŋmɛɛɛ ehemɔkɛyeli lɛ he lɛ?

14 Mɛni haa Kristofoi fiɔ shi yɛ kai, naagbai, kɛ shihilɛi ni mli wawai ni amɛkɛkpeɔ lɛ fɛɛ sɛɛ? Suɔmɔ krɔŋŋ ji nɔ̃ titri ni haa amɛfeɔ nakai. Jeee wɔnibii ni wɔkɛaashã afɔle lɛ pɛ kɛkɛ tsɔɔ akɛ wɔjieɔ suɔmɔ nɛɛ kpo. Suɔmɔ nɛɛ haa wɔjɛɔ wɔtsui mli wɔyeɔ anɔkwa, ni wɔfeɔ nakai kɛ́ wɔwala po baaŋmɛɛ wɔ yɛ Kristo hewɔ. (Luka 9:24, 25) Susumɔ Odasefoi ní na nɔ yɛ yiwalɛ nsrai, nsrai ni atsuɔ nii dɛŋdɛŋ yɛ mli, kɛ tsuŋwoohei amli beni awuɔ Jeŋ Ta ni Ji Enyɔ lɛ kɛ no sɛɛ lɛ anɔkwayeli lɛ he okwɛ.

15 Nɔ ni ba oblanyo Odasefonyo ko ni atsɛɔ lɛ Wilhelm ni jɛ Germany lɛ nɔ lɛ feɔ enɛ faŋŋ. Beni Nazibii lɛ kpɛ amɛyiŋ akɛ amɛbaatswa lɛ tu ni amɛgbe lɛ lɛ, no haaa eŋmɛɛ ehemɔkɛyeli lɛ he, shi moŋ etee nɔ eye anɔkwa. Eŋma wolo kɛyaha eweku lɛ, ni ekɛ amɛye shɛɛ ekɛɛ akɛ: “Nɔ ni he hiaa fe fɛɛ ji akɛ esa akɛ wɔsumɔ Nyɔŋmɔ taakɛ wɔ-Hiɛnyiɛlɔ Yesu Kristo fã wɔ lɛ. Kɛ́ wɔye lɛ anɔkwa lɛ, ebaajuro wɔ.” Sɛɛ mli lɛ, ewekunyo ko ŋma yɛ sane ko ni je kpo yɛ Blɔfo Buu-Mɔɔ lɛ mli lɛ mli akɛ: “Ákɛ weku lɛ, wɔtswa wɔfai shi akɛ wɔbaasumɔ Nyɔŋmɔ fe nɔ fɛɛ nɔ yɛ jaramɔ shihilɛi fɛɛ amli.” Nyɛmimɛi babaoo ni amrɔ nɛɛ awo amɛ tsuŋ yɛ Armenia, Eritrea, South Korea, kɛ maji krokomɛi anɔ lɛ hu feɔ amɛnii yɛ nakai gbɛ nɔŋŋ nɔ. Nyɛmimɛi nɛɛ haaa suɔmɔ ni amɛyɔɔ kɛha Yehowa lɛ he ajɔ.

16. Mɛɛ shihilɛi amli wɔnyɛmimɛi ni yɔɔ Malawi lɛ fi shi yɛ?

16 Yɛ hei babaoo lɛ, wɔnyɛmimɛi lɛ kɛ shihilɛi krokomɛi ni kaa ahemɔkɛyeli ni biɔ ni amɛfi shi kpeɔ. Yehowa Odasefoi ni yɔɔ Malawi lɛ kɛ afii 26 sɔŋŋ fi shi beni nɔyeli lɛ gu amɛnitsumɔ lɛ, ní ate shi awo amɛ waa, ní afee amɛ niseniianii babaoo lɛ. Amɛshifimɔ lɛ wo yibii kpakpai. Beni abɔi amɛyi waa lɛ, no mli lɛ Odasefoi ni yɔɔ nakai maŋ lɛ nɔ lɛ ayibɔ aaafee 18,000. Afii nyɔŋmai etɛ sɛɛ lɛ, amɛyibɔ lɛ ku ebɔ he kɛyashɛ 38,393. Odasefoi ni yɔɔ maji krokomɛi amli lɛ ená niiashikpamɔ ni tamɔ enɛ nɔŋŋ.

17. Mɛɛ shihilɛ mɛi ni amɛwekumɛi jeee Odasefoi lɛ ateŋ mɛi komɛi kɛkpeɔ, ni mɛni haa amɛnyɛɔ amɛfiɔ shi yɛ niseniianii ni afeɔ amɛ lɛ fɛɛ sɛɛ?

17 Tutuamɔi ni akɛbaa Nyɔŋmɔ webii lɛ anɔ akɛ kuu lɛ naa wa moŋ, shi kɛji wekumɛi kɛ shiteekɛwoo ba Kristofonyo ko nɔ akɛ mɔ aŋkro lɛ, ebɛ mlɛo kwraa. Wɔweku kɔkrɔɔ lɛ mlibii loo wɔwekumɛi krokomɛi anifeemɔi baanyɛ aha wɔhao. Ani Yesu egbaaa akɛ ebaaba lɛ nakai? Ewie nakai, ni mɛi babaoo kɛ shihilɛ ni tamɔ nɛkɛ ekpe. (Mat. 10:35, 36) Oblahii kɛ oblayei miifi shi yɛ shi ni amɛfɔlɔi ni jeee Odasefoi lɛ teɔ amɛwoɔ amɛ lɛ fɛɛ sɛɛ. Ashwieɔ amɛteŋ mɛi komɛi kɛjɛɔ amɛshĩai po amli, shi Odasefoi jɛɔ mlihilɛ mli amɛhaa amɛ he ko amɛhiɔ. Amɛteŋ mɛi komɛi awekumɛi kɛ amɛ foɔ tako mli. Mɛni yeɔ ebuaa mɛi nɛɛ ni amɛfiɔ shi yɛ niseniianii ni afeɔ amɛ lɛ fɛɛ sɛɛ? Eyɛ mli akɛ amɛsumɔɔ asafo lɛ waa moŋ, shi suɔmɔ krɔŋŋ ni amɛyɔɔ kɛha Yehowa kɛ e-Bi lɛ ji nɔ̃ titri ni haa amɛfiɔ shi.—1 Pet. 1:22; 1 Yoh. 4:21.

18. Mɛɛ gbɛ nɔ suɔmɔ ni toɔ etsui shi yɛ nii fɛɛ mli lɛ yeɔ ebuaa Kristofoi ni ebote gbalashihilɛ mli lɛ?

18 Shihilɛi krokomɛi babaoo yɛ ní biɔ ni wɔná suɔmɔ ni toɔ etsui shi yɛ nii fɛɛ mli lɛ. Suɔmɔ yeɔ ebuaa mɛi ní ebote gbalashihilɛ mli lɛ ni amɛboɔ Yesu wiemɔi nɛɛ atoi: “Nɔ ni Nyɔŋmɔ eŋɔtsa lɛ, akaha gbɔmɔ miigbala mli.” (Mat. 19:6) Kɛ́ Kristofoi ni ebote gbalashihilɛ mli lɛ miina “heloo gbɛfaŋ amanehulu” lɛ, esa akɛ amɛkai akɛ Yehowa ji mɔ titri yɛ amɛgbalashihilɛ kpaŋmɔ lɛ mli. (1 Kor. 7:28) E-Wiemɔ lɛ kɛɔ akɛ ‘suɔmɔ toɔ etsui shi yɛ nii fɛɛ mli,’ ni kɛ́ wu kɛ ŋa lɛ wo su nɛɛ lɛ, ewajeɔ amɛ koni amɛkpɛtɛ amɛhe gbagbalii ní amɛkafite amɛgbala lɛ.—Kol. 3:14.

19. Mɛni Nyɔŋmɔ webii lɛ feɔ kɛ́ adebɔɔ naa osharai ba?

19 Kɛ́ adebɔɔ naa osharai ba lɛ, suɔmɔ yeɔ ebuaa wɔ koni wɔto wɔtsui shi yɛ nii fɛɛ mli. Nakai ji bɔ ni eba lɛ beni shikpɔŋ hoso waa yɛ Peru wuoyigbɛ, ni lasuogbele ko hu ni atsɛɔ lɛ Katrina lɛ fite nii waa yɛ United States wuoyigbɛ lɛ. Wɔnyɛmimɛi ni yɔɔ hei nɛɛ ateŋ mɛi babaoo ashĩai kɛ amɛheloonaa nibii ahiɛ kpata yɛ osharai nɛɛ amli. Suɔmɔ tsirɛ wɔnyɛmimɛi ni yɔɔ jeŋ fɛɛ lɛ ni amɛkɛ heloonaa nibii ye amɛbua, ni mɛi komɛi hu kɛ amɛhe ha kɛyamamɔ shĩai ní kumɔ lɛ ni amɛsaa Maŋtsɛyeli Asai ní fite lɛ. Nifeemɔi nɛɛ tsɔɔ akɛ, wɔnyɛmimɛi lɛ jieɔ suɔmɔ kpo amɛtsɔɔ amɛhe ni amɛyeɔ amɛbuaa amɛhe be fɛɛ be yɛ shihilɛ fɛɛ shihilɛ mli.—Yoh. 13:34, 35; 1 Pet. 2:17.

Suɔmɔ Sɛɛ Efooo Gbi ko Gbi Ko

20, 21. (a) Mɛni hewɔ suɔmɔ ji gbɛ ni hi fe fɛɛ lɛ? (b) Mɛni hewɔ otswa ofai shi akɛ obaatiu suɔmɔ sɛɛ lɛ?

20 Ŋmɛnɛ lɛ, wɔnaa yɛ Yehowa webii ateŋ akɛ nilee yɛ mli akɛ wɔɔtiu suɔmɔ ni ji gbɛ ni hi fe fɛɛ lɛ. Lɛɛlɛŋ, no ji gbɛ ni hi fe fɛɛ yɛ shihilɛi fɛɛ amli. Kadimɔ bɔ ni bɔfo Paulo ma anɔkwa sane nɛɛ nɔ mi. Klɛŋklɛŋ lɛ, etsɔɔ akɛ mumɔ lɛ duromɔ keenii lɛ asɛɛ baafo, ni ákɛ Kristofoi asafo lɛ baafoŋ kɛya dalɛ mli. No sɛɛ lɛ, emu sane lɛ naa akɛ: “Shi agbɛnɛ hemɔkɛyeli, hiɛnɔkamɔ, suɔmɔ, nɛkɛ nii etɛ nɛɛ hiɔ shi; shi suɔmɔ ji amɛteŋ nɔ ni fe fɛɛ.”—1 Kor. 13:13.

21 Beni yi aaawula shi lɛ, nibii ni wɔyɔɔ hemɔkɛyeli akɛ amɛbaaba mli lɛ baaba mli lɛɛlɛŋ, ni no hewɔ lɛ ehe ebahiaŋ ni wɔná amɛmli hemɔkɛyeli dɔŋŋ. Kɛ́ afee nibii fɛɛ ehee lɛ, ehe ebahiaŋ ni wɔná hiɛnɔkamɔ yɛ shiwoi ni wɔshweɔ waa akɛ amɛba mli lɛ amli dɔŋŋ. Ni suɔmɔ hu? No sɛɛ efoŋ gbi ko gbi ko. Ebaahi shi daa. Akɛni wɔbaahi shi kɛya naanɔ hewɔ lɛ, ŋwanejee ko bɛ he akɛ Nyɔŋmɔ baajie esuɔmɔ lɛ kpo yɛ gbɛ̀i srɔtoi babaoo anɔ, ni wɔbaanu esu nɛɛ shishi jogbaŋŋ. Kɛ́ ofee Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii kɛtsɔ suɔmɔ ni ji gbɛ ni hi fe fɛɛ ní sɛɛ efooo gbi ko gbi ko lɛ sɛɛ ni oootiu lɛ nɔ lɛ, ebaanyɛ eha ohi shi kɛya naanɔ.—1 Yoh. 2:17.

Te Obaaha Hetoo Oha Tɛŋŋ?

• Mɛni hewɔ esa akɛ wɔkwɛ jogbaŋŋ ni wɔkajie suɔmɔ kpo yɛ gbɛ ni ejaaa nɔ lɛ?

• Mɛɛ shihilɛi suɔmɔ baanyɛ aha wɔfi shi yɛ mli?

• Mɛni hewɔ suɔmɔ sɛɛ efooo gbi ko gbi ko lɛ?

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]

[Wiemɔ ni akɔ ni akɛmiitsu nii ni yɔɔ baafa 27]

Afi 2010 afi ŋmalɛ lɛ ji: ‘Suɔmɔ toɔ etsui shi yɛ nii fɛɛ mli. Suɔmɔ sɛɛ efooo gbi ko gbi ko.’—1 Kor. 13:7, 8.

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 25]

Suɔmɔ ni wɔyɔɔ kɛha Nyɔŋmɔ lɛ tsirɛɔ wɔ koni wɔye odase

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 26]

Suɔmɔ ni sɛɛ efooo lɛ ha wɔnyɛmimɛi hii kɛ yei ni yɔɔ Malawi lɛ fi shi yɛ kai amli