Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

Wo Ọwhọ gbe Evawere Evaọ Egagọ Ọghẹnẹ

Wo Ọwhọ gbe Evawere Evaọ Egagọ Ọghẹnẹ

Wo Ọwhọ gbe Evawere Evaọ Egagọ Ọghẹnẹ

JIHOVA ọ gwọlọ inọ whọ wereva. (Ol. 100:2) Fikinọ whẹ yọ omọvo idibo riẹ, ẹsejọhọ iruo e vọ owhẹ abọ re. O sae jọnọ iruo e vọ owhẹ abọ tenẹ hẹ okenọ whọ rọ oma ra mudhe kẹ Ọghẹnẹ, rekọ enẹna okọ ra gbe iruo ra evaọ ukoko na e be jọ owhẹ r’ufe t’ufe he. Ẹsejọ udu o sai tube brukpe owhẹ fikinọ whọ be sai ru eware kpobi nọ whọ gwọlọ ru hu. Eme who re ru re whọ ruẹ nnọ whọ be rẹrote okọ ra gbe iruo ra evaọ ukoko na re who je wo “evawere ỌNOWO na”?—Neh. 8:10.

Oke obẹbẹ whọ be rria na, yọ eware buobu e rrọ owhẹ uzou, fikiere whọ rẹ jọ ohwo nọ o koko oma họ ziezi. Fiki onana, ehrẹ jọ nọ Pọl ukọ na ọ kẹ i wuzou gaga: “Wha fiẹrohọ otọ enẹna eva onya rai, o jọ wọhọ igheghẹ hẹ rekọ iwoareghẹ, wha raha oke he, keme edẹ na i re yoyoma.”—Ẹf. 5:15, 16.

Ẹvẹ whọ sai ro fi ohrẹ nana họ iruo re who wo oke kẹ uwuhrẹ omobọ ra, uviuwou ra, usiuwoma ota, okọ ra, gbe eware efa nọ i wuzou?

Kọ whọ sae kareghẹhọ epanọ eva e were owhẹ te okenọ whọ rehọ oma ra mudhe kẹ Ọghẹnẹ jẹ họ-ame? Eriariẹ nọ who wo kpahe Jihova gbe ẹjiroro riẹ e kẹ owhẹ evawere. Ẹsejọhọ whọ rehọ emerae buobu wuhrẹ Ebaibol ziezi re who te ti wo eriariẹ gbe evawere yena. Rekọ omodawọ ra o jọ uvrẹvru hu. Uwuhrẹ yena o lẹliẹ uzuazọ ra woma.

Re whọ sae yọrọ evawere yena, u fo inọ whọ rẹ gbẹ rehọ Ẹme Ọghẹnẹ ko oma ziezi. O tẹ rrọ bẹbẹ k’owhẹ re whọ ruẹ oke nọ who re ro se Ebaibol, kiẹ omaa ra riwi. Whọ tẹ be make rehọ umutho oke jọ ro se Ebaibol je roro kpahe eware nọ who se, u ti si owhẹ kẹle Jihova, yọ ababọ avro oyena u ti fiba oghọghọ ra.

Idibo Ọghẹnẹ buobu a wo eware jọ nọ a bi ru nọ i wuzou tere he nọ a rẹ sae dẹ oke no ze re a sai wo oke kẹ eware nọ i wuzou. Nọ oma ra nọ, ‘Bro euwa mẹ be hae raha ro se ebe obọ akpọ, rri etehe-ughe, gaviezọ kẹ ile, hayo ru eware efa?’ Eware itieye na e rẹ sae wha omaweromẹ ze nọ a te ru ai umumuo. (1 Tim. 4:8) Whọ tẹ ruẹ nnọ whọ riẹ epanọ whọ rẹ ghale oke ra ha, ru oware jọ kpahe iẹe.

Adam, ọkpako ukoko jọ nọ o wo aye gbe emọ esa ọ fodẹ oware nọ u fi obọ họ kẹe: “Mẹ jẹ daoma yeri uzuazọ edẹro. Mẹ jẹ hae whaha eware nọ e rẹ rehọ oke gaga. Orọnọ mẹ jẹ rọ ifi gba oma mẹ hẹ—eware aruọzaha nọ e rẹ rehọ oke tere he e rẹ were omẹ.”

Whọ tẹ ruẹ irere nọ i bi t’owhẹ fikinọ whọ be rọ oke ra ru iruo ziezi, who ti wo evawere. Wọhọ oriruo, Mariusz, ọkpako ukoko nọ o wo emọ esa, ọ ta nọ: “Okenọ me mu Ebaibol họ ewuhrẹ, mẹ gbẹ jẹ ruawa odẹnotha ha. N’oke ruoke, mẹ be hai wo ebẹbẹ, ibuobu rai Jihova ọvo ọ riẹ kpahe ae. Rekọ fiki obufihọ riẹ, mẹ riẹ nọ eware i ti woma.”

Whọ tẹ maki bi rẹro ewoma wọhọ Mariusz, o rẹ sai si awaọruọ ra kpobi no ho. Rekọ o rẹ sai fi obọ họ kẹ owhẹ thihakọ ebẹbẹ uzuazọ. Ebaibol e ta nọ: ‘Edẹ eruẹ-uye e rọ avọ eyoma, rekọ ọwere-eva o wo eha kẹse kẹse.’ (Itẹ 15:15) Je roro kpahe eware nọ Ọghẹnẹ o ru kẹ owhẹ no. Iroro itieye na e rẹ sai ru owhẹ you rie ziezi i ve je fiba oghọghọ ra.—Mat. 22:37.

Evawere e rẹ jọ uviuwou nọ a tẹ be rọ oreva Jihova karo. Ma te bi dhesẹ emamọ uruemu Oleleikristi, o rẹ whaha ẹwhọ u ve je ru ahwo uviuwou si kẹle ohwohwo. Uwou ra o vẹ te jọ oria ufuoma kẹ ahwo uviuwou na kpobi.—Ol. 133:1.

Evawere e rẹ jẹ jọ uviuwou nọ a tẹ be rọ oma kẹ eware abọ-ẹzi. Mariusz ọ ta nọ: “Oke nọ ma rẹ raha kugbe evaọ uviuwou mai o rọ omẹ oja gaga. Aye mẹ ọ be tha omẹ uke ziezi. O tẹ lọhọ, o re lele omẹ kpohọ usiuwoma hayo nọ me te bi ru iruo evaọ oria nọ ma ti jo ru okokohọ, o re je lele omẹ kpohọ ikoko efa nọ mẹ tẹ jọ obei wo ovuẹ ogbotu. Onana o rẹ kẹ omẹ uduotahawọ gaga.”

Ikereakere na e hrẹ Ileleikristi inọ a rẹrote iviuwou rai. (1 Tim. 5:8) Rekọ otẹrọnọ iruo ra i bi mi owhẹ oke ra kpobi no, o rẹ sae lẹliẹ owhẹ siọ evawere ba ewo evaọ iruo Ọghẹnẹ. Lẹ se Jihova kpahe onana. (Ol. 55:22) Otujọ a gwọlọ iruo efa no re a ruẹse rọ Uvie Ọghẹnẹ karo. Oleleikristi o re gbabọ kẹ eware abọ-ẹzi hi fikinọ o bi wo igho buobu no iruo nọ e be rehọ oke riẹ kpobi ze.—Itẹ 22:3.

Otẹrọnọ whọ rrọ iruo jọ enẹna hayo who bi fiẹrohọ iruo jọ, o rẹ sai fi obọ họ re who kere irere gbe ebẹbẹ nọ e rrọ iruo na fihọ otọ. Emamọ iruo nọ a rẹ jọ hwa emamọ osa i re siuru. Ghele na, kọ iruo nọ whọ rrọ enẹna e be kẹ owhẹ uvẹ rẹrote ẹgwọlọ abọ-ẹzi uviuwou ra? Roma totọ kiẹ iruo na ziezi re whọ jiroro nọ i re dhesẹ inọ usu ra kugbe Jihova oye o mae rrọ owhẹ oja.

Otẹrọnọ iruo nọ whọ rrọ enẹna i bi ru ei bẹbẹ k’owhẹ re whọ gọ Ọghẹnẹ ziezi, u fo re who ru oware jọ kpahe iẹe. Ileleikristi buobu a ru inwene ilogbo no re a sai wo oke kẹ eware abọ-ẹzi. Oniọvo jọ evaọ obọ Poland ọ ta nọ: “Me no iruo nọ mẹ jọ keme ẹsibuobu a re vi omẹ kpohọ erẹ. Me je wo oke kẹ ukoko na hayo uviuwou mẹ hẹ.” Enẹna o bi ru iruo nọ e be lẹliẹe wo uvẹ ziezi.

Whọ rẹ Sai Wo Evawere Evaọ Obufihọ kẹ Amọfa

Jesu ọ ta nọ “ẹkẹ oghale o mae rọ vi emio.” (Iruẹru 20:35) Ileleikristi a wo idhere buobu nọ a sai ro fi obọ họ kẹ amọfa. Ẹsejọhọ re who ru ovao sasasa, so oniọvo jọ obọ hayo yere iei kẹ oware jọ nọ o ru evaọ ukoko na o rẹ sae wha evawere se owhai imava.

Pọl ukọ na ọ ta kẹ ibe ileleikristi riẹ inọ: “Wha ta udu họ enọ udu u re bro awọ, wha fiobọhọ kẹ enọ e ko.” (1 Tẹs. 5:14) Enọ udu u re bru na a rẹ sai roro nọ a wo ẹgba nọ a sai ro thihakọ ebẹbẹ rai hi. Kọ whọ sai fi obọ họ kẹ ahwo tiọye na? Whọ tẹ ruẹ nọ eva e gbẹ be were oniọvo ra jọ họ evaọ iruo Jihova, daoma ta udu họ iẹe awọ. Whẹ oma ra who ti wo uduotahawọ no onana ze re. Ebẹbẹ jọ e riẹ nọ ohwo-akpọ ọvo ọ rẹ sai kuhọ họ. Ghele na, whọ rẹ sai dhesẹ uvi ọdawẹ kẹ oniọvo ra jẹ ta udu họ iẹe awọ re o fievahọ Jihova ọnọ ọ rẹ se omai ba ha. Enọ i ru ere kpobi a te vioja ha.—Ol. 27:10; Aiz. 59:1.

Oware ofa nọ whọ rẹ sai ru họ who re zizie ohwo nọ ọ kare evawere na re o lele owhẹ kpohọ usiuwoma. Okenọ Jesu o vi ilele 70 kpohọ usiuwoma, o vi rai “imimava.” (Luk 10:1) O ru onana re ohwo ọ tuduhọ ohwo awọ. Kọ whọ sae rehọ ọruẹrẹfihotọ yena fi obọ họ kẹ otujọ wariẹ wo oghọghọ nẹnẹ?

Eware buobu e riẹ nẹnẹ nọ e rẹ sai ginẹ k’omai idhọvẹ. Ghele na, Pọl ọ k’omai ohrẹ nọ: “Wha hẹ ghọghọ eva Ọnowo na kẹse kẹse, whaọ mẹ jẹ ta nọ, Ghọghọ.” (Fil. 4:4) Fikinọ who you Ọghẹnẹ, who bi yoẹme kẹe, yọ whọ be jẹ ruabọhọ iruo usiuwoma ota na, who bi bruenu hu. Eware nana e be wha evawere se owhẹ. Ofariẹ, Jihova o bi fi obọ họ kẹ owhẹ thihakọ ebẹbẹ ra.—Rom 2:6, 7.

Ma be jọ udu mai ruẹ inọ ma kẹle akpọ ọkpokpọ nọ Jihova ọ ya eyaa riẹ na gaga no. Eghale gbe evawere nọ ma te jọ oke yena wo a re gbiku rai hi. (Ol. 37:34) Fikiere ma rẹ wereva, ma vẹ jẹ kareghẹhọ idhere buobu nọ Jihova ọ be rọ ghale omai makọ enẹna. Ẹhẹ, ma rẹ sae “rehọ evawere ru iruo kẹ ỌNOWO!”—Ol. 100:2.

[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 8]

(Rọkẹ onọ a ruẹrẹhọ ziezi, rri obe na)

Re who wo evawere, o sae gwọlọ nnọ whọ rẹ ghale oke ra ziezi

EWARE ARUỌZAHA gbe UGHERIWO

ẸRUOROTE UWOU gbe UVIUWOU

IRUO

IWUHRẸ UKOKO

UWUHRẸ OMOBỌ-OHWO

ODIBỌGBA NA

[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 10]

Kọ whọ sai fi obọ họ kẹ amọfa wariẹ wo oghọghọ rai?