Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Mɛni Hewɔ Esa Akɛ Ojɔɔ Ohe Nɔ Oha Yehowa?

Mɛni Hewɔ Esa Akɛ Ojɔɔ Ohe Nɔ Oha Yehowa?

Mɛni Hewɔ Esa Akɛ Ojɔɔ Ohe Nɔ Oha Yehowa?

“Nyɔɔŋ nɛŋ lɛ Nyɔŋmɔ mɔ nɔ̃ ni miji . . . lɛ bɔfo badamɔ mimasɛi.”—BƆF. 27:23.

1. Mɛni mɛi feɔ dani amɛkɛ amɛhe haa koni abaptisi amɛ, ni mɛɛ saji enɛ haa wɔbiɔ?

SAJI enyɔ ni mɛi ni kɛ amɛhe eha koni abaptisi amɛ lɛ haa hetoo yɛ amɛbaptisimɔ wiemɔ lɛ naagbee lɛ ateŋ ekome ji: “Yɛ Yesu Kristo afɔleshaa lɛ hewɔ lɛ, ani oshwa ohe kɛjɛ ohe eshai lɛ amli ni ojɔɔ ohe nɔ oha Yehowa akɛ obaafee esuɔmɔnaa nii?” Mɛni hewɔ esa akɛ Kristofoi ajɔɔ amɛhe nɔ amɛha Yehowa? Kɛ́ wɔjɔɔ wɔhe nɔ wɔha Nyɔŋmɔ lɛ, mɛɛ sɛɛ wɔnáa? Mɛni hewɔ kɛ́ mɔ ko ejɔɔɔ ehe nɔ ehaaa Nyɔŋmɔ lɛ, enyɛŋ ejá Nyɔŋmɔ yɛ gbɛ ni baasa Nyɔŋmɔ hiɛ nɔ lɛ? Dani wɔɔnyɛ wɔnu sanebimɔi nɛɛ ahetoi lɛ ashishi lɛ, esa akɛ wɔle nɔ ni henɔjɔɔmɔ tsɔɔ.

2. Kɛ́ mɔ ko jɔɔ ehe nɔ eha Yehowa lɛ, mɛni no tsɔɔ?

2 Kɛ́ mɔ ko jɔɔ ehe nɔ eha Nyɔŋmɔ lɛ, mɛni no tsɔɔ? Kadimɔ bɔ ni bɔfo Paulo wie wekukpaa ni kã ekɛ Nyɔŋmɔ teŋ lɛ he lɛ. Etsɛ́ Yehowa yɛ mɛi komɛi ni ekɛyɔɔ lɛlɛ ko ni miihe abutu lɛ mli lɛ ahiɛ akɛ, “Nyɔŋmɔ mɔ nɔ̃ ni miji.” (Nyɛkanea Bɔfoi lɛ Asaji 27:22-24.) Yehowa nɔ̃ ji anɔkwa Kristofoi fɛɛ. Nɔ ni tamɔɔɔ nakai lɛ, mɛi babaoo ni yɔɔ je lɛŋ lɛ “kã mɔ fɔŋ lɛ [hewalɛ] mli.” (1 Yoh. 5:19) Kɛ́ Kristofoi jɔɔ amɛhe nɔ amɛha Yehowa yɛ sɔlemɔ mli yɛ gbɛ ni sa nɔ lɛ, amɛbatsɔmɔɔ enɔ̃. Kɛ́ mɔ ko tsɔ nɛkɛ gbɛ nɔ ejɔɔ ehe nɔ lɛ, no tsɔɔ akɛ ekã Yehowa kita. No sɛɛ lɛ, abaptisiɔ mɔ lɛ.

3. Mɛni he okadi Yesu baptisimɔ lɛ fee, ni mɛɛ gbɛ nɔ esɛɛnyiɛlɔi lɛ aaatsɔ akase lɛ?

3 Yesu fee enɛ he nɔkwɛmɔnɔ eha wɔ beni lɛ diɛŋtsɛ ekpɛ eyiŋ akɛ ebaafee Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii lɛ. No mli lɛ, ejɔɔ ehe nɔ momo eha Nyɔŋmɔ ejaakɛ eji Israelnyo, ni Israel maŋ lɛ ji maŋ ni ejɔɔ ehe nɔ eha Nyɔŋmɔ. Kɛlɛ, ekɛ baptisimɔ ni eha abaptisi lɛ lɛ fee nɔ̃ kroko efata nɔ ni Mla lɛ biɔ lɛ he. Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ tsɔɔ akɛ ekɛɛ akɛ: “Naa, miba, . . . ní mibafee bo, Nyɔŋmɔ, osuɔmɔnaa nii.” (Heb. 10:7; Luka 3:21) No hewɔ lɛ, Yesu baptisimɔ lɛ fee ehe ni etu eha Nyɔŋmɔ ákɛ ebaafee e-Tsɛ lɛ suɔmɔnaa nii lɛ he okadi. Kɛ́ esɛɛnyiɛlɔi lɛ kɛ amɛhe ha koni abaptisi amɛ lɛ, belɛ amɛmiikase lɛ. Shi yɛ amɛgbɛfaŋ lɛ, baptisimɔ ni abaptisiɔ amɛ yɛ nu mli lɛ haa mɛi naa akɛ amɛjɔɔ amɛhe nɔ amɛha Nyɔŋmɔ yɛ sɔlemɔ mli.

Sɛɛnamɔ ni Yɔɔ Henɔjɔɔmɔ He

4. Mɛni wɔbaanyɛ wɔkase kɛjɛ David kɛ Yonatan teŋ naanyobɔɔ lɛ mli?

4 Kristofoi ahenɔjɔɔmɔ ji hiɛdɔɔ sane. Ejeee shi ni awoɔ akɛ abaatsu sɔ̃ ko he nii kɛkɛ. Shi kɛ́ wɔjɔɔ wɔhe nɔ lɛ, mɛɛ sɛɛ wɔbaaná? Nyɛhaa wɔsusua sɛɛnamɔi ni yɔɔ shi ni adesai woɔ amɛhe akɛ amɛbaatsu sɔ̃i komɛi ahe nii lɛ ahe wɔkwɛa, ní wɔkɛto henɔjɔɔmɔ he. Enɛ he nɔkwɛmɔnɔ kome ji naanyobɔɔ. Kɛ́ mɔ ko baaná naanyobɔɔ ko he sɛɛ lɛ, esa akɛ etsu sɔ̃i komɛi ahe nii. Enɛ baabi ni mɔ lɛ anu he akɛ sɔ̃ ko kã enɔ akɛ efee nibii komɛi eha enaanyo lɛ. Naanyobɔɔ ni sa kadimɔ waa ni Biblia lɛ wie he lɛ ateŋ ekome ji naanyobɔɔ ni kã David kɛ Yonatan teŋ lɛ. Amɛfee kpaŋmɔ po yɛ amɛnaanyobɔɔ lɛ he. (Nyɛkanea 1 Samuel 17:57; 18:1, 3.) Eyɛ mli akɛ ewa akɛ aaana naanyobɔɔ ko ni mli wa tamɔ nɛkɛ moŋ, shi kɛ́ nanemɛi nu he akɛ esa akɛ amɛtsu sɔ̃ ko he nii amɛha amɛhe lɛ, bei pii lɛ ehaa amɛnaanyobɔɔ lɛ mli waa.—Abɛi 17:17; 18:24.

5. Mɛni tsulɔ ko baanyɛ afee koni etsɔ enuŋtsɔ ní mli hi lɛ nɔ̃ kwraa?

5 Mla ni Nyɔŋmɔ kɛha Israelbii lɛ tsɔɔ wekukpaa kroko ni sɛɛnamɔ yɔɔ he ní biɔ ni mɛi ni yɔɔ mli lɛ afee kpaŋmɔ. Kɛ́ tsulɔ ko nu he akɛ sɛɛnamɔ yɛ he akɛ eeetsɔ enuŋtsɔ ní mli hi lɛ nɔ̃ kwraa lɛ, ebaanyɛ ekɛ enuŋtsɔ lɛ akpaŋ yɛ he. Mla lɛ kɛɛ akɛ: “Kɛji tsulɔ ko gba mli ekɛɛ akɛ: Miisumɔ minuŋtsɔ lɛ kɛ miŋa kɛ mibii lɛ, misumɔɔɔ akɛ miyayeɔ mihe lɛ, no lɛ enuŋtsɔ lɛ kɛ lɛ aba Nyɔŋmɔ hiɛ, ni asaŋ ekɛ lɛ aba shinaa loo shinaatso he, ni enuŋtsɔ lɛ kɛ fitii agbu etoi; ni esɔmɔ lɛ kɛya naanɔ.”—2 Mose 21:5, 6.

6, 7. (a) Mɛɛ gbɛ nɔ mɛi náa kpaŋmɔ ni amɛfeɔ lɛ he sɛɛ? (b) Mɛni enɛ haa wɔleɔ yɛ wekukpaa ni kã wɔ kɛ Yehowa teŋ lɛ he?

6 Gbalashihilɛ ji kpaŋmɔ ni hiɛdɔɔ yɔɔ he. Ejeee shi ni awoɔ kɛkɛ akɛ abaaye kita ko ni yɔɔ wolo nɔ lɛ nɔ, shi eji kpaŋmɔ ni kã mɛi enyɔ ateŋ. Kɛ́ mɛi enyɔ hi shi yɛ he kome akɛ hefatalɔi shi amɛboteko gbalashihilɛ mli lɛ, amɛkɛ amɛbii lɛ nuŋ he akɛ amɛyɛ shweshweeshwe kɔkɔɔkɔ. Shi hefatalɔi ni kɛ amɛhe ekpaŋ yɛ gbalashihilɛ ni hiɛ yɔɔ nyam mli lɛ yɛ Ŋmalɛ naa yiŋtoo ni tsirɛɔ amɛ koni amɛbɔ mɔdɛŋ amɛkɛ suɔmɔ atsu amɛnaagbai ahe nii.—Mat. 19:5, 6; 1 Kor. 13:7, 8; Heb. 13:4.

7 Yɛ Biblia beaŋ lɛ, mɛi kɛ amɛhe kpaŋ yɛ jarayeli kɛ nitsumɔ mli saji amli, ni amɛná he sɛɛ. (Mat. 20:1, 2, 8) Ŋmɛnɛ lɛ, mɛi ni feɔ nakai lɛ hu náa he sɛɛ. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, dani wɔkɛ mɔ ko aaaje nitsumɔ ko shishi loo wɔɔtsu nii wɔha nitsumɔhe ko lɛ, sɛɛnamɔ yɛ he akɛ wɔkɛ amɛ aaakpaŋ ní wɔŋmala kpaŋmɔ lɛ mli saji wɔwo wolo nɔ. No hewɔ lɛ, kɛ́ kpaŋmɔ haa wekukpaa ni yɔɔ nanemɛi, gbalashihilɛ mli hefatalɔi, kɛ nitsulɔi kɛ amɛnitsumɔtsɛmɛi ateŋ lɛ mli waa lɛ, enyiɛ nɔŋŋ ni onaŋ he sɛɛ kɛ́ ojɔɔ ohe nɔ kwraa oha Yehowa! Agbɛnɛ lɛ, ha wɔsusu bɔ ni blemabii lɛ ná amɛhe nɔ ni amɛjɔɔ amɛha Yehowa Nyɔŋmɔ lɛ he sɛɛ, kɛ bɔ ni enɛ jeee kpaŋmɔ ko kɛkɛ lɛ he wɔkwɛ.

Israelbii lɛ Ná Amɛhenɔjɔɔmɔ lɛ He Sɛɛ

8. Mɛni Israelbii lɛ ahe nɔ ni amɛjɔɔ amɛha Nyɔŋmɔ lɛ tsɔɔ?

8 Beni Israel maŋ lɛ kã Nyɔŋmɔ kita lɛ, maŋbii lɛ fɛɛ batsɔmɔ mɛi ni ejɔɔ amɛhe nɔ amɛha Yehowa. Yehowa ha amɛbua amɛhe naa yɛ Sinai Gɔŋ lɛ masɛi, ni ekɛɛ amɛ akɛ: “Kɛji nyɛaabo migbee toi ní nyɛye mikpaŋmɔ lɛ nɔ lɛ, no lɛ nyɛaatsɔ mi diɛŋtsɛ minɔ̃ yɛ maji fɛɛ ateŋ.” Maŋbii lɛ fɛɛ kɛ gbee kome here nɔ amɛkɛɛ: “Nibii fɛɛ ni Yehowa ewie lɛ wɔɔfee.” (2 Mose 19:4-8) Israelbii lɛ ahe nɔ ni amɛjɔɔ lɛ jeee shi ni amɛwo akɛ amɛbaatsu sɔ̃ ko he nii pɛ kɛkɛ. Amɛhenɔjɔɔmɔ lɛ tsɔɔ akɛ Yehowa nɔ̃ ji amɛ, ni ekɛ amɛ ye akɛ lɛ ‘diɛŋtsɛ enɔ̃.’

9. Mɛɛ gbɛ nɔ Israelbii lɛ ná amɛhe nɔ ni amɛjɔɔ amɛha Nyɔŋmɔ lɛ he sɛɛ?

9 Israelbii lɛ ná Yehowa nɔ̃ ni amɛji lɛ he sɛɛ. Eye amɛ anɔkwa, ni ekɛ amɛ ye tamɔ bɔ ni fɔlɔ ni yɔɔ suɔmɔ kɛ ebi yeɔ lɛ. Nyɔŋmɔ kɛɛ Israelbii lɛ akɛ: “Aso yoo hiɛ aaakpa ebi fufɔoo nɔ, aloo emusuŋ etsɔŋ lɛ yɛ emusuŋ bi hewɔ? Ni kɛ́ mɛnɛɛmɛi ahiɛ aaakpa nɔ tete lɛ, mi lɛ mihiɛ kpaŋ onɔ!” (Yes. 49:15) Yehowa tsɔ Mla lɛ nɔ etsɔɔ amɛ gbɛ, etsɔ gbalɔi anɔ ewo amɛ hewalɛ, ni etsɔ ŋwɛi bɔfoi hu anɔ ebu amɛhe. Lalatsɛ ko ŋma akɛ: “Ejajeɔ ewiemɔ lɛ etsɔɔ Yakob, egbɛnaai kɛ ekojomɔi lɛ etsɔɔ Israel. Efeko nakai ehako maŋ ko maŋ ko dã.” (Lala 147:19, 20; nyɛkanea Lala 34:8, 20; 48:15.) Taakɛ Yehowa kwɛ maŋ ni ji enɔ̃ lɛ yɛ blema lɛ, ŋmɛnɛ lɛ, nakai nɔŋŋ ebaakwɛ mɛi ni jɔɔ amɛhe nɔ amɛhaa lɛ lɛ.

Nɔ Hewɔ ni Esa akɛ Wɔjɔɔ Wɔhe Nɔ Wɔha Nyɔŋmɔ

10, 11. Ani afɔ́ɔ wɔ akɛ Nyɔŋmɔ bii? Tsɔɔmɔ mli.

10 Kɛ́ mɛi komɛi miisusu Kristofoi ahenɔjɔɔmɔ kɛ baptisimɔ he lɛ, ekolɛ amɛbiɔ amɛhe akɛ, ‘Mɛni hewɔ ebiɔ ni majɔɔ mihe nɔ maha Nyɔŋmɔ dani manyɛ majá lɛ lɛ?’ Kɛ́ wɔsusu mɛi ni wɔji yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ amrɔ nɛɛ he lɛ, wɔbaana nɔ̃ hewɔ. Kaimɔ akɛ yɛ esha ni Adam fee lɛ hewɔ lɛ, afɔ́ wɔ fɛɛ akɛ eshafeelɔi, ni Nyɔŋmɔ ebuuu wɔ efataaa ebii lɛ ahe. (Rom. 3:23; 5:12) Kristofoi ahenɔjɔɔmɔ ji nibii ni he hiaa waa ni esa akɛ wɔfee koni Nyɔŋmɔ abu wɔ afata ebii lɛ ahe lɛ ateŋ ekome. Nyɛhaa wɔkwɛa nɔ̃ hewɔ.

11 Wɔtsɛmɛi ni fɔ́ wɔ lɛ ateŋ mɔ ko yeee emuu bɔ ni ebaanyɛ eha wɔná naanɔ wala ní Nyɔŋmɔ to eyiŋ akɛ wɔná lɛ. (1 Tim. 6:19) Beni Adam kɛ Hawa fee esha lɛ, no ha gbɛ bakã adesai kɛ amɛ-Tsɛ kɛ amɛ-Bɔlɔ ni yɔɔ suɔmɔ lɛ teŋ, no hewɔ lɛ, afɔɔɔ wɔ akɛ Nyɔŋmɔ bii. (Nyɛkɛtoa 5 Mose 32:5 lɛ he.) Kɛjɛ no beaŋ kɛbaa lɛ, adesai jeee Yehowa bii, amɛji mɛi kpɔji yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ.

12. (a) Te adesai ni yeee emuu lɛ aaafee tɛŋŋ atsɔmɔ Nyɔŋmɔ webii lɛ? (b) Mɛɛ nibii komɛi esa akɛ wɔfee dani abaptisi wɔ?

12 Ni kɛlɛ, ákɛ aŋkroaŋkroi lɛ, wɔbaanyɛ wɔbi Nyɔŋmɔ koni eŋɔ wɔ efata ewebii ni ekpɛlɛɔ amɛnɔ lɛ ahe. * Akɛni wɔji eshafeelɔi hewɔ lɛ, te aaafee tɛŋŋ wɔná hegbɛ ni tamɔ nɛkɛ? Bɔfo Paulo ŋma akɛ: ‘Be mli ni wɔji henyɛlɔi lɛ, Nyɔŋmɔ bi lɛ gbele lɛ bakpata wɔkɛ Nyɔŋmɔ teŋ.’ (Rom. 5:10) Kɛ́ abaptisi wɔ lɛ, no tsɔɔ akɛ wɔbi Nyɔŋmɔ koni eha wɔná henilee kpakpa ní ekpɛlɛ wɔnɔ. (1 Pet. 3:21) Shi dani abaabaptisi wɔ lɛ, nibii komɛi yɛ ni esa akɛ wɔfee. Esa akɛ wɔná Nyɔŋmɔ he nilee, wɔfee nibii ni tsɔɔ akɛ wɔkɛ wɔhe fɔ̃ɔ enɔ, wɔtsake wɔtsui, ni wɔtsake wɔsubaŋ. (Yoh. 17:3; Bɔf. 3:19; Heb. 11:6) Agbɛnɛ hu nɔ̃ kroko yɛ ni esa akɛ wɔfee dani Nyɔŋmɔ akpɛlɛ wɔnɔ akɛ ewebii. Mɛni ji no?

13. Mɛni hewɔ eja jogbaŋŋ akɛ mɔ ko aaatsɔ henɔjɔɔmɔ nɔ akã Nyɔŋmɔ kita bɔni afee ni ebafata Nyɔŋmɔ webii ni E-kpɛlɛɔ amɛnɔ lɛ ahe lɛ?

13 Dani mɔ ko ni ji mɔ kpɔŋ yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ lɛ aaanyɛ abafata Nyɔŋmɔ webii ni ekpɛlɛɔ amɛnɔ lɛ ahe lɛ, esa akɛ ekã Yehowa kitã. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ŋɔɔ lɛ akɛ tsɛ ko ni abuɔ lɛ waa lɛ ná awusã ko he miishɛɛ, ni eesumɔ ni eŋɔ lɛ efata ebii ahe. Ale tsɛ nɛɛ akɛ eji gbɔmɔ kpakpa. Ni kɛlɛ dani nuu nɛɛ aaaŋɔ awusã nɛɛ akɛ ebi lɛ, eesumɔ ni gbekɛ lɛ akã lɛ kita ko. No hewɔ lɛ, nuu lɛ kɛɛ akɛ, “Dani maŋɔ bo akɛ mibi lɛ, masumɔ ni oha male kɛji obaasumɔ mi ní ojie bulɛ kpo otsɔɔ mi ákɛ otsɛ.” Ja awusã nɛɛ miisumɔ ni ekã nuu lɛ kita dani nuu lɛ baaŋɔ lɛ efata ebii lɛ ahe. Jwɛŋmɔ yɛ enɛ mli, aloo jeee nakai? Nakai nɔŋŋ Yehowa hu ŋɔɔ mɛi pɛ ni miisumɔ ni amɛtsɔ henɔjɔɔmɔ nɔ amɛkã lɛ kita lɛ efataa ewebii lɛ ahe. Biblia lɛ kɛɔ akɛ: “Nyɛŋɔa nyɛhe nyɛhaa lɛ: ákɛ afɔle ni hiɛ kã, ní ajɔɔ nɔ aha lɛ, ní sa lɛ.”—Rom. 12:1, The New English Bible.

Eji Nifeemɔ ni Tsɔɔ Suɔmɔ kɛ Hemɔkɛyeli

14. Mɛɛ gbɛ nɔ henɔjɔɔmɔ ji suɔmɔ kpojiemɔ?

14 Kɛ́ wɔtsɔ henɔjɔɔmɔ nɔ wɔkã Nyɔŋmɔ kita lɛ, no tsɔɔ akɛ wɔsumɔɔ Yehowa yɛ wɔtsuiŋ tɔ̃ɔ. Nakai feemɔ tamɔ gbalashihilɛ he kitakamɔ yɛ gbɛ̀i komɛi anɔ. Ayemforowu ni ji Kristofonyo lɛ tsɔɔ kita ni ekãa akɛ ebaaye eyemforo lɛ anɔkwa yɛ shihilɛ fɛɛ shihilɛ mli lɛ nɔ ekɛtsɔɔ akɛ esumɔɔ lɛ. Eekã eyemforo lɛ kita, shi jeee ni eewo shi kɛkɛ akɛ ebaafee nɔ ko. Ayemforowu ni ji Kristofonyo lɛ le akɛ enyɛŋ ekɛ eyemforo lɛ ahi shi kɛ́ ekãaa lɛ gbalashihilɛ he kita. Nakai nɔŋŋ wɔ hu wɔnyɛŋ wɔtsɔmɔ Yehowa webii kɛ́ wɔtsɔɔɔ henɔjɔɔmɔ nɔ wɔkãaa lɛ kita lɛ. No hewɔ lɛ, eyɛ mli akɛ wɔyeee emuu moŋ, shi wɔjɔɔ wɔhe nɔ wɔhaa Nyɔŋmɔ akɛni wɔmiisumɔ ni wɔtsɔmɔ enɔ̃ lɛ hewɔ, ni wɔtswaa wɔfai shi akɛ wɔbaaye lɛ anɔkwa yɛ shihilɛ fɛɛ shihilɛ mli.—Mat. 22:37.

15. Mɛɛ gbɛ nɔ henɔjɔɔmɔ ji nɔ ko ni tsɔɔ akɛ mɔ ko yɛ hemɔkɛyeli?

15 Kɛ́ wɔjɔɔ wɔhe nɔ wɔha Nyɔŋmɔ lɛ, no tsɔɔ akɛ wɔyɛ hemɔkɛyeli. Mɛni hewɔ? Hemɔkɛyeli ni wɔyɔɔ yɛ Yehowa mli lɛ haa wɔnáa nɔmimaa akɛ kɛ́ wɔtsi wɔbɛŋkɛ Nyɔŋmɔ lɛ, wɔbaaná he sɛɛ. (Lala 73:28) Wɔle akɛ jeee be fɛɛ be eyɔɔ mlɛo akɛ wɔkɛ Nyɔŋmɔ aaanyiɛ be mli ni wɔyɔɔ “yinɔ kɔ̃ɔdɔ̃ŋ ni bɛ eŋɛlɛ nɔ nɛɛ” mli, shi wɔyɛ hekɛnɔfɔɔ yɛ Nyɔŋmɔ shiwoo akɛ ebaaye ebua wɔ lɛ mli. (Fili. 2:15; 4:13) Wɔle akɛ wɔyeee emuu, shi wɔyɛ nɔmimaa akɛ kɛ́ wɔtɔ̃ Yehowa nɔ po lɛ, ekɛ wɔ baaye yɛ mɔbɔnalɛ mli. (Nyɛkanea Lala 103:13, 14; Romabii 7:21-25.) Wɔyɛ hemɔkɛyeli akɛ kɛ́ wɔtswa wɔfai shi ni wɔye Yehowa anɔkwa lɛ, ebaajɔɔ wɔ.—Hiob 27:5.

He Nɔ ni Ajɔɔ Ahaa Nyɔŋmɔ lɛ Haa Anáa Miishɛɛ

16, 17. Mɛni hewɔ kɛ́ wɔjɔɔ wɔhe nɔ wɔha Yehowa lɛ, wɔbaaná miishɛɛ lɛ?

16 Kɛ́ wɔjɔɔ wɔhe nɔ wɔha Yehowa lɛ, wɔkɛ wɔhe shãa afɔle, ni enɛ haa wɔnáa miishɛɛ. Yesu tsĩ anɔkwa sane ko tã ekɛɛ akɛ: “Nɔhamɔ mli yɛ [miishɛɛ] fe hemɔ.” (Bɔf. 20:35) Beni Yesu sɔmɔɔ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ, ená miishɛɛ jogbaŋŋ akɛni ekɛ ehe shã afɔle yɛ gbɛ̀i srɔtoi anɔ lɛ hewɔ. Bei komɛi lɛ, ejɔɔɔ ehe, eyeee nii, ni ena nɔ̃ bɔni afee ni enyɛ eye ebua mɛi koni amɛna gbɛ ni kɛmɔ yaa wala mli lɛ. (Yoh. 4:34) Yesu ná he miishɛɛ akɛ eeeha e-Tsɛ lɛ tsui anyɔ emli. Yesu kɛɛ akɛ: “Nɔ ni sa ehiɛ mifeɔ daa.”—Yoh. 8:29; Abɛi 27:11.

17 No hewɔ lɛ, beni Yesu kɛɛ akɛ: “Kɛji mɔ ko miisumɔ akɛ enyiɛɔ misɛɛ lɛ, ha ní ekwa ehe” lɛ, no mli lɛ, eetsɔɔ esɛɛnyiɛlɔi lɛ gbɛ ni baaha amɛtsui anyɔ amɛmli. (Mat. 16:24) Kɛ́ wɔfee nakai lɛ, no baaha wɔtsi wɔbɛŋkɛ Yehowa kpaakpa. Mɔ ko mɔ ko bɛ ni baanyɛ ajɛ suɔmɔ mli ekwɛ wɔ jogbaŋŋ fe lɛ, aloo jeee nakai?

18. Mɛni hewɔ kɛ́ wɔhi shi yɛ wɔhe nɔ ni wɔjɔɔ wɔha Yehowa lɛ naa lɛ, ehaa wɔnáa miishɛɛ waa fe kɛ́ wɔjɔɔ wɔhe nɔ wɔha nɔ̃ ko loo mɔ kroko lɛ?

18 Kɛ́ wɔjɔɔ wɔhe nɔ wɔha Yehowa, ni wɔhi shi yɛ wɔhenɔjɔɔmɔ lɛ naa kɛtsɔ esuɔmɔnaa nii ni wɔɔfee lɛ nɔ lɛ, ehaa wɔnáa miishɛɛ babaoo fe kɛ́ wɔjɔɔ wɔhe nɔ wɔha nɔ̃ ko loo mɔ kroko. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, mɛi babaoo kɛ amɛwala fɛɛ tiuɔ heloonaa ninámɔ sɛɛ shi amɛnáaa miishɛɛ diɛŋtsɛ, ni amɛtsui hu enyɔɔɔ amɛmli ekpakpa ko. Shi mɛi ni jɔɔ amɛhe nɔ amɛhaa Yehowa lɛ náa miishɛɛ ní sɛɛ efooo. (Mat. 6:24) Hegbɛ ni amɛná akɛ amɛji “Nyɔŋmɔ hefatalɔi nitsulɔi” lɛ haa amɛnáa miishɛɛ, ni kɛlɛ amɛjɔko amɛhe nɔ amɛhako nitsumɔ ko, shi moŋ amɛjɔɔ amɛhe nɔ amɛha wɔ-Nyɔŋmɔ ni hiɛ sɔɔ nii lɛ. (1 Kor. 3:9) Ehiɛ sɔɔ amɛhe ni amɛkɛshãa afɔle lɛ jogbaŋŋ. Ebaaha enɔkwafoi lɛ atsɔmɔ oblahii kɛ oblayei po ekoŋŋ koni ekwɛ amɛ kɛya naanɔ.—Hiob 33:25; nyɛkanea Hebribii 6:10.

19. Mɛɛ hegbɛ mɛi ni jɔɔ amɛhe nɔ amɛhaa Yehowa lɛ náa?

19 Kɛ́ ojɔɔ owala nɔ oha Yehowa lɛ, ehaa otsiɔ obɛŋkɛɔ lɛ kpaakpa. Biblia lɛ kɛɔ akɛ: “Nyɛtsia nyɛbɛŋkɛa Nyɔŋmɔ, ni eeetsi eeebɛŋkɛ nyɛ.” (Yak. 4:8; Lala 25:14) Yɛ nikasemɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli lɛ, wɔbaasusu nɔ hewɔ ni wɔbaanyɛ wɔná nɔmimaa yɛ Yehowa nɔ̃ ní wɔɔtsɔ lɛ he lɛ he.

[Shishigbɛ niŋmaa]

^ kk. 12 Yesu “tooi krokomɛi” lɛ tsɔmɔŋ Nyɔŋmɔ bii ja afii akpe lɛ eba naagbee. Shi akɛni amɛjɔɔ amɛhe nɔ amɛha Nyɔŋmɔ hewɔ lɛ, eja gbɛ akɛ amɛaatsɛ Nyɔŋmɔ akɛ ‘amɛ-Tsɛ,’ ni eja gbɛ hu akɛ aaabu amɛ ashi Yehowa webii ni jáa lɛ lɛ anɔ.—Yoh. 10:16; Yes. 64:7; Mat. 6:9; Kpoj. 20:5.

Te Obaaha Hetoo Oha Tɛŋŋ?

• Mɛni wɔhe nɔ ni wɔɔjɔɔ wɔha Nyɔŋmɔ lɛ tsɔɔ?

• Mɛɛ sɛɛ wɔnáa kɛ́ wɔjɔɔ wɔhe nɔ wɔha Nyɔŋmɔ?

• Mɛni hewɔ esa akɛ Kristofoi ajɔɔ amɛhe nɔ amɛha Yehowa lɛ?

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 6]

Kɛ́ wɔhi shi yɛ wɔhenɔjɔɔmɔ lɛ naa lɛ, ehaa wɔnáa miishɛɛ ní sɛɛ efooo