Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Tuicha okambia chupekuéra la Biblia

Tuicha okambia chupekuéra la Biblia

Tuicha okambia chupekuéra la Biblia

MBAʼÉREPA peteĩ rastafari tuichaite okambia ha ohayhu jey umi ipire morotĩvape? Mbaʼérepa peteĩ trafikánte de dróga ha oñorairõsénteva voi ou ohejapaite koʼã mbaʼe? Jahejána haʼekuéra voi tomombeʼu ñandéve hembiasakue.

“Ndachaʼeivaʼekue che rapicha morotĩre” (HAFENI NGHAMA)

OREKO: 34 ÁÑO

HETÃ: ZAMBIA

MBAʼÉPA IKATU JAʼEVE HESE: HAʼE NINGO RASTAFARIKUE

CHEREMBIASAKUE: Oikógui gérra Namíbiape che sy ova upégui ha oike peteĩ organisasiónpe hérava SWAPO, heʼiséva Organización del Pueblo de África del Suroéste. Koʼãva ningo gerrilléro oñorairõva goviérno Sudafricaygua kóntrape, oisãmbyhýva upérõ Namibia. Upe rire che sy oho peteĩ campo de refugiádope oĩva Zámbiape ha upépe che anase.

Anase guive areko peve 15 áño ava ha ava SWAPO campo de refugiadokuérape. Ko organisasión Namibiaygua okakuaave ohóvo omboʼe rupi umi imitãvape oike hag̃ua polítikape ha ndaijaʼéi hag̃ua umi ipire morotĩvare.

Aguerekópe 11 áño ajaposemoʼã che confirmación, ha upémarõ aha peteĩ tupaópe ohohápe jepi umi católico, luterano, anglicano ha ambue rrelihiongua. Péro pe paʼi ndoipotái; chepochyeterei upévare ha aju ndajeroviavéi Ñandejárare. Upéicharamo jepe arekópe 15 áño aike peteĩ grúpope hérava rastafari *. Aike hendivekuéra chegusta rupi músika reggae ha avei ndaipotái rupi oñemombaʼapo pohýi umi ipire hũvape oikóva Áfricape. Upe rire ajapouka che akãranguére rasta orekoháicha voi umi rastafari, apita marihuana, haʼu verdúrante ha añemoĩ mbarete umi ipire morotĩva kóntrape. Péro aikéramo jepe peteĩ rrelihiónpe aiko gueteri cheakãre, ahecha umi pelíkula oĩháme oñorairõ ha ojojukáva ha chejurukyʼahárente voi aiko.

LA BIBLIA CHEPYTYVÕ AKAMBIA HAG̃UA: Arekópe 20 áño, 1995-pe apensa porã mbaʼépa ajapóta che rekovégui. Alee mimi umi mbaʼe ohaíva umi rastafari ha atopa jepi oiporuha hikuái la Biblia, péro ndajeroviapái la heʼívare. Upémarõ cheañónte añepyrũ ahesaʼỹijo la Biblia.

Upe rire peteĩ che amígo rastafari omeʼẽ chéve peteĩ puvlikasión ojapóva Testigos de Jehová. Pyaʼe voi aha alee ha ambojoja la Biblia heʼívare. Tiémpo rire añeʼẽ umi testígondi ha upéicha aikuaave ahávo la Biblia omboʼéva. Péro añepyrũ mboyve astudia hendivekuéra hetáma akambia.

Ijetuʼuetereíramo jepe chéve mbeguekatúpe ndapitavéi ha ndakaʼuvéi (2 Corintios 7:1). Upéi añepyrũ akambia che lája ha aikytĩ che akãrangue, ndahechavéima taʼanga tieʼỹ ni pelíkula oĩháme oñorairõ ha ojojukáva, ni ndachejurukyʼavéima (Efesios 5:3, 4). Ha mbeguekatúpe avei ojeivéma chehegui pe pyʼaro che rapicha morotĩre (Hechos 10:34, 35). Péro akambia hag̃ua che rekove nahenduvéi umi músika chemomýiva ani hag̃ua ahayhu che rapicha ipire morotĩvape ha avei ahejaite umi júnta vai, chereityse jeýva katuete che rembiapo vaikuépe.

Aheja rire koʼã mbaʼe añepyrũ aheka peteĩ Salón del Reino oĩháme umi Testigos de Jehová. Upe guive añepyrũ astudia meme la Biblia hendivekuéra ha upe rire ajevautisa. Che famíliape ndogustaietevaʼekue upéva. Che sy heʼivaʼekue chéve aime hag̃ua oimehaichagua rrelihión “kristiánape”, ndahaʼéima guive Testigo de Jehová. Ha peteĩ che hénte ipuésto yvatéva goviérnope avei okopi meme che lómore aike haguére ko rrelihiónpe.

Che hentekuéra oñembohory ha oñemoĩ cherehe, upéicharõ jepe agueropuʼaka ahaʼanga rupi Jesúspe. Avei che aikuaa porã Testigos de Jehová añoite omboʼeha la Biblia heʼihaichaite. Haʼekuéra, pór ehémplo osẽ opredika hapichakuérape, Ñandejára heʼi rupi Iñeʼẽme ojejapo hag̃ua upéicha (Mateo 28:19, 20; Hechos 15:14). Ha avei noñentremetéi polítikare (Salmo 146:3, 4; Juan 15:17, 18).

UMI MBAʼE PORÃ AHUPYTÝVA: Ajapo rupi la Biblia heʼíva hetaiterei mbaʼe porã ahupyty. Yma apita rupi marihuana hetaiterei pláta oho chehegui káda més, avei aĩ vai vaʼekue che akãgui ha upevakuére oñepresenta chéve heta mbaʼe chénte ahecháva. Aheja rire ko vísio akuera ko mbaʼasýgui ha añeñandu porãve.

Chemichĩete guive ajapose iporãmíva che rekovépe, ha hasypeve ahupyty upéva. Koʼág̃a añeñandu aĩ ag̃uiveha Ñandejárare ha upéva amombaʼeterei (Santiago 4:8).

“Ajejokokuaavéma” (MARTINO PEDRETTI)

OREKO: 43 ÁÑO

HETÃ: AUSTRALIA

MBAʼÉPA IKATU JAʼEVE HESE: OÑORAIRÕSETEREIVAʼEKUE HA OVENDE DRÓGA

CHEREMBIASAKUE: Chemichĩme, che família ova meme vaʼekue. Roiko heta tavaʼípe, táva guasúpe ha avei peteĩ lugár oñehenóivape misión aborigen. Chemanduʼa mbaʼeichaitépa rovyʼámi che prímo ha che tiokuérandi roho jave peskáda ha kasadahápe, ha rojapo yvyrágui bumerán térã ambue mbaʼe.

Che túva ningo boxeador ha chemitãʼi guive chemboʼe añorairõ hag̃ua; ha che aporombyepotiseterei voi vaʼekue. Upéi chemitãrusúpe aha meme varháre amokõ hag̃ua. Che ha che sosiokuéra roheka voi mávandipa roñorairõta. Rogueraha kyse ha pe yvyra ojeporúva ojehuga hag̃ua béisbol, ha rohóma roñorairõ hag̃ua 20 térã hetavéndi.

Añepyrũ avende dróga ha umi merkansía omondáva umi ombaʼapóva muéllepe. Avei ambaʼapo umi trafikánte de drógandi, aha arrekeri umi odevévape chupekuéra ha aiporu pistóla amongyhyje ha opaga hag̃ua hikuái la odevéva. Che haʼe voi: “Aporojukavaʼerã namanoséirõ”.

LA BIBLIA CHEPYTYVÕ AKAMBIA HAG̃UA: Chemanduʼa chemitãrõ guare ahendúmi oñeñeʼẽ Testigo de Jehováre. Upe rire arekópe 20 áño rasa aporandu che sýpe hesekuéra. Dos día haguépe og̃uahẽ ohóvo che rógape peteĩ testígo hérava Dixon. Roñemongeta aja heʼi chéve aha hag̃ua rreunionhápe. Ha upe guive, koʼag̃aite peve ojapóma 20 áño aha hague rreunionhápe. Opa mbaʼe aikuaaséva haʼekuéra ombohovái chéve la Biblia rupive ha upéva chegustaiterei.

Chemboʼe hikuái Ñandejára Jehová ojepyʼapyha mayma yvypórare, jepe heta oĩ naiñeʼẽrendúiva chupe (2 Pedro 3:9). Avei aikuaa haʼeha peteĩ Túva ipyʼaporãva ha oñangarekotaha cherehe opavave cherejareíramo jepe. Avyʼaiterei ningo aikuaávo ikatuha oñemopotĩ che pekadokuéra, ajevýma guive che rembiapo vaikuégui. Ha pe téysto opokovevaʼekue cherehe ningo Efesios 4:22-24. Upépe heʼi porã: ‘Peheja penderekotuja ha anive peiko yma guaréicha, ha pemoñepyrũ penderekopyahu, Ñandejára ojapovaʼekue ijoguaháramo’.

Akambiaite mboyve ningo ijetuʼuetereivaʼekue chéve. Aiko heta ára ajedrogaʼỹre, péro og̃uahẽvo fín de semána añembyaty che “sosiokuérandi” ha aha rei jeýma hese. Ahechakuaa chejúnta chegueraha vaiha, ha aĩramo hendivekuéra ndaikatumoʼãiha akambia. Upémarõ ava upe aikohágui ha ajedehaite chuguikuéra. Aviahakuévo oho jey chendive únos kuánto che sosio ha oñepyrũ jeýma oikuaveʼẽ chéve hikuái marihuana. Haʼe porã chupekuéra ajedesidimaha ahejávo upe vísio vaiete, ha rog̃uahẽvo upe frontérape aha chuguikuéra ótro ládo. Upe rire oñemombeʼu chéve oho hague hikuái peteĩ rríflere omonda peteĩ vánko.

UMI MBAʼE PORÃ AHUPYTÝVA: Aheja rire chejúnta vai pyaʼevéma akambia. Upéi áño 1989-pe ajevautisa, ha upe riremínte ojevautisa avei che reindy, che sy ha che túva.

Ojapóma 17 áño amenda hague ha mbohapýma che família. Koʼág̃a ikatúma ajejoko ha ndachearhelvéima, oĩramo jepe cherekáva. Avei ahayhúma opaichagua héntepe, tahaʼe haʼéva ipire kolór térã iñidióma (Revelación [Apocalipsis] 7:9). Siertoite ningo upe heʼivaʼekue Jesús: ‘Pejapóramo haʼéva peẽme, oikóta pendehegui che remimboʼe. Peikuaáta Ñandejárape ha upéva penemosãsóta’ (Juan 8:31, 32).

[Nóta]

^ párr. 9 Rastafari ningo peteĩ grúpo Jamaikaygua ombojeheʼáva polítika rrelihiónre. Iñakãranguekuéra olia poʼi mimi, haʼete pióla (rasta) ha omombaʼeguasu hikuái Haile Selassie Etiopiayguápe haʼeramoguáicha Ñandejára.

[Komentário oĩva páhina 20-pe]

Akambia hag̃ua che rekove nahenduvéi umi músika chemomýiva ani hag̃ua ahayhu che rapicha ipire morotĩvape

[Komentário oĩva páhina 21-pe]

Che ha che sosiokuéra roheka voi mávandipa roñorairõta. Rogueraha kyse ha pe yvyra ojeporúva ojehuga hag̃ua béisbol, ha rohóma roñorairõ hag̃ua 20 térã hetavéndi