Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Vedeli ste?

Vedeli ste?

Vedeli ste?

Aké alkoholické nápoje okrem vína sa vyrábali v biblických časoch?

Víno sa v Biblii často spomína spolu s „opojným nápojom“. (5. Mojžišova 14:26; Lukáš 1:15) Pod „opojným nápojom“ by sme si nemali predstavovať nápoje získané destiláciou, keďže tá bola objavená o stáročia neskôr. Alkoholické nápoje sa nevyrábali len z hrozna, datlí, fíg, jabĺk alebo granátových jabĺk, ale aj z medu.

Výraz „opojný nápoj“ by sa mohol vzťahovať aj na pivo. Hebrejské slovo, ktoré sa prekladá ako „opojný nápoj“, je príbuzné akkadskému slovu, ktoré sa môže vzťahovať na jačmenné pivo rozšírené v Mezopotámii. Tento nápoj neobsahoval veľa alkoholu, ale ak ho človek vypil priveľa, mohol mať opojné účinky. (Príslovia 20:1) V starovekých egyptských hrobkách boli objavené hlinené modely pivovarov a maľby zobrazujúce pivovarníkov. V Babylone sa pivo pilo denne, a to nielen v palácoch, ale aj v príbytkoch chudobných. Podobný nápoj mali v obľube aj Filištínci. Na mnohých miestach Palestíny našli archeológovia džbány, ktoré mali v pyšteku cedidlo. Pri nalievaní sa na ňom zachytávali plevy z jačmeňa, z ktorého sa pivo vyrábalo.

Prečo bola plavba po mori v dňoch apoštola Pavla v určitých obdobiach roka zvlášť nebezpečná?

Pre nepriaznivý vietor trvalo posádke lode, na ktorej sa plavil apoštol Pavol, dosť dlho, kým sa preplavili pozdĺž pobrežia Malej Ázie smerom na západ. Počas plavby začalo byť v určitom momente „opovážlivé plaviť sa, lebo sa už pominul i pôst dňa zmierenia“. Pavol povedal svojim spolucestujúcim, že ak budú pokračovať v ceste, hrozí im strata „nielen nákladu a lode, ale aj [ich] duší“. (Skutky 27:4–10)

Pôst Dňa zmierenia pripadal na koniec septembra alebo začiatok októbra. Rímski námorníci vedeli, že od 27. mája do 14. septembra je plavba zvyčajne bezpečná. V období od 14. septembra do 11. novembra sa považovalo za riskantné plaviť sa a od 11. novembra do 10. marca bolo more už príliš nebezpečné pre väčšinu plavieb. Jedným z dôvodov bolo nestabilné počasie, čo dosvedčuje aj Pavlova následná skúsenosť. (Skutky 27:13–44) V tomto období hrozili na mori silné búrky a vznikali aj väčšie problémy s navigáciou, pretože pre mraky nebolo cez deň vidieť slnko a v noci hviezdy. Viditeľnosť zhoršovala aj hmla a dážď, a tak nebolo vidieť nebezpečné miesta.

[Obrázok na strane 23]

Drevený model pivových fliaš z Egypta

[Prameň ilustrácie]

Erich Lessing/​Art Resource, NY

[Obrázok na strane 23]

Rímska obchodná loď z obdobia rokov 100 – 200 n. l.

[Prameň ilustrácie]

Pictorial Archive (Near Eastern History) Est.