Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Ani Esa Akɛ Oye Anɔkwa Be Fɛɛ Be?

Ani Esa Akɛ Oye Anɔkwa Be Fɛɛ Be?

Ani Esa Akɛ Oye Anɔkwa Be Fɛɛ Be?

MƆ FƐƐ MƆ yeɔ anɔkwa bei komɛi; mɛi pii yeɔ anɔkwa bei babaoo. Shi mɛi enyiɛ ole ní bɔɔ mɔdɛŋ akɛ amɛaaye anɔkwa be fɛɛ be?

Ŋmɛnɛ lɛ, anɔkwa ni ayeee efá yɛ shihilɛi srɔtoi amli. Shi kɛlɛ, bɔ ni Nyɔŋmɔ naa anɔkwayeli ehaa lɛ yɛ faŋŋ. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, mɛi babaoo le Kitai Nyɔŋma lɛ ateŋ nɔ ni kɛɔ akɛ: “Kaaju” lɛ. (2 Mose 20:15) Shi kɛlɛ, bei komɛi lɛ mɛi babaoo nuɔ he akɛ yɛ shihilɛi komɛi amli lɛ, tɔmɔ bɛ he akɛ abaaju loo akaye anɔkwa. Nyɛhaa wɔsusua shihilɛi etɛ komɛi ni tsɔɔ juu, shi bei pii lɛ abuuu lɛ nɔ ko lɛ he wɔkwɛa.

Ani Ohia ni Mɔ Ko Yeɔ lɛ Ŋmɛɔ lɛ Gbɛ ni Eju?

Roma maŋsɔɔlɔ ko ni ehé gbɛi waa lɛ kɛɛ be ko akɛ: “Ohia ji nɔ titri ni haa afeɔ nibii fɔji.” Mɔ ko ni miiye ohia lɛ baanu he akɛ tɔmɔ bɛ he akɛ eju. Ekolɛ mɛi komɛi kɛ lɛ baakpa gbee. Mɛni ji Yesu susumɔ yɛ sane nɛɛ he? Ekɛ ohiafoi ye yɛ mlihilɛ naa. “Emusuŋ tsɔ̃ lɛ yɛ amɛhewɔ.” (Mateo 9:36) Kɛlɛ, ekpɛlɛɛɛ juu nɔ yɛ gbɛ ko kwraa nɔ. Belɛ, mɛni ebiɔ ni mɔ ko ni miiye ohia lɛ afee?

Nyɔŋmɔ mli tsɔɔ lɛ yɛ mɛi ni jɛɔ anɔkwayeli mli amɛboɔ lɛ toi lɛ ahe, ni ebaajɔɔ mɔdɛŋ ni amɛbɔɔ koni amɛnine ashɛ amɛhiamɔnii anɔ lɛ nɔ. (Lala 37:25) Biblia lɛ ewo shi akɛ: “Yehowa haŋ hɔmɔ aye jalɔ susuma; shi mɛi fɔji anitaomɔ lɛ, etswaa efɔ̃ɔ.” (Abɛi 10:3) Ani ohiafo ko baanyɛ ekɛ ehiɛ afɔ̃ shiwoo nɛɛ nɔ? Victorine kɛ ehiɛ fɔ̃ shiwoo nɛɛ nɔ.

Victorine ji okulafo ni hiɛ bii enumɔ ni miiya skul, no hewɔ lɛ enáaa shihilɛ lɛ mlɛo. Eyɛ maŋ ko ni kpaako enáa nɔyaa lɛ mli, ni nɔyeli lɛ nyɛɛɛ aye abua maŋbii lɛ tsɔ. Mɛi kɛ be babaoo hiɔ agbonaa, ni ehaa amɛnáa hegbɛi babaoo ni amɛbaanyɛ amɛkɛju. Kɛlɛ nɔ ko tsiii Victorine akɛ eju mɔ ko nɔ ko. Yɛ no najiaŋ lɛ, ehɔɔ nii yɛ gbɛjegbɛi ahe koni ená edaaŋ ŋmaa. Mɛni hewɔ ebɔɔ mɔdɛŋ ni eye anɔkwa lɛ?

Ekɛɛ akɛ: “Klɛŋklɛŋ lɛ, mile akɛ Nyɔŋmɔ yeɔ anɔkwa, ni kɛ́ mikase lɛ lɛ, ebaaye mi anɔkwa. Nɔ ni ji enyɔ lɛ, mibii lɛ baanyɛ aye anɔkwa kɛ́ amɛna akɛ mifeɔ nakai.”

Mɛni ejɛ gbɛ ni ekɔ nɛɛ mli eba? Etsɔɔ mli akɛ: “Wɔyɛ niyenii, hehaanɔ, kɛ wɔɔhe. Kɛlɛ, bei komɛi lɛ, ehe bahiaa ni mabi yelikɛbuamɔ yɛ minanemɛi adɛŋ kɛwo nyɔji komɛi, ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ kɛ́ hela mɔ wɔteŋ mɔ ko trukaa. Mináa nɔ ni he hiaa mi be kɛ be fɛɛ. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ migbala mishihilɛ lɛ mli mitsɔɔ minanemɛi lɛ, ni amɛle akɛ nɔ ni he hiaa mi kɛkɛ mibiɔ.

“Gbekɛbii lɛ miidara kɛmiitsɔmɔ anɔkwafoi. Nyɛsɛɛ nɛɛ, beni wɔkutsoŋnyo ko na shika ko kã okpɔlɔ nɔ lɛ, ebi kɛji misheee gbeyei akɛ gbekɛbii lɛ baakɔlɔ shika lɛ. Beni mikɛɛ lɛ akɛ mibii lɛ efeŋ nakai lɛ, eheee eyeee. Eto eyiŋ akɛ ebaaka amɛ ekwɛ, shi ekɛɛɛ mi. Eje gbɛ eshi shika ni naa shiɔ franc—200 efɔ wɔshĩa lɛ mli he ko ni ewaaa kwraa akɛ gbekɛbii lɛ baana. Enɔ jetsɛremɔ beni eku esɛɛ eba lɛ, enaa kpɛ ehe beni ebana akɛ shika lɛ jwere he ni eshi yɛ lɛ. Kɛ́ oyɛ bii ni yeɔ anɔkwa lɛ, ehi kwraa fe ni obaaná heloonaa nibii babaoo.”

“Mɔ Fɛɛ Mɔ Feɔ”

Juu efa babaoo yɛ nitsumɔhei. No hewɔ lɛ, mɛi babaoo nuɔ he akɛ, ‘Kɛ́ mɔ fɛɛ mɔ feɔ lɛ, mɛni hewɔ esaaa akɛ mifeɔ eko?’ Nɔ ni tamɔɔɔ nakai lɛ, Biblia lɛ kɛɔ akɛ: “Kaanyiɛ mɛi pii asɛɛ kɛyafee efɔŋ.” (2 Mose 23:2) Victoire bo ŋaawoo nɛɛ toi. Ani nɔ kpakpa ko ejɛ mli kɛba?

Beni Victoire ye afii 19 lɛ, eyaná nitsumɔ yɛ he ko ni afeɔ mutsuru kɛ ehenɔi lɛ yɛ. Etsɛɛɛ ni eyɔse akɛ yei 40 ni ekɛ amɛ tsuɔ nii lɛ juɔ ŋmɛ amɛwoɔ amɛkɛŋtɛ̃i amli kɛyaa. Daa otsi naagbee lɛ, amɛhɔɔ ŋmɛi lɛ, ni bɔ ni amɛhɔɔ lɛ lɛ shɛɔ gbii etɛ loo ejwɛ nyɔmɔwoo. Victoire kɛɛ akɛ: “Anɔkwa, mɔ fɛɛ mɔ feɔ. Amɛkpa gbɛ akɛ mafata amɛhe, shi mikpoo ni miha amɛle akɛ misumɔɔ akɛ maye anɔkwa yɛ mishihilɛ mli daa. Amɛye mihe fɛo, ni amɛkɛɛ mi akɛ nɔ ko kpakpa baaŋmɛɛ mi.

“Gbi ko beni wɔshiɔ nitsumɔhe lɛ, trukaa lɛ nitsumɔ nɔkwɛlɔ lɛ bapue. Ekwɛ mɔ fɛɛ mɔ kɛntɛŋ mli ni ena ŋmɛ yɛ kɛntɛŋi lɛ fɛɛ amli, ja minɔ lɛ pɛ. Akɛɛ abaashwie mɛi ni amɔmɔ lɛ fɛɛ loo abaaha amɛtsu nii otsii enyɔ ni awooo amɛ nyɔmɔ. Nakai otsii enyɔ lɛ mli lɛ, ebafee faŋŋ eha yei lɛ akɛ nɔ ko kpakpa eŋmɛɛɛ mi.”

“Kɛ́ Oto Ahũ lɛ Obaanyɛ Okɔ”

Kɛ́ mɔ ko nii ni jara wa laaje ni ona lɛ, te onuɔ he tɛŋŋ? Yɛ mɛi babaoo agbɛfaŋ lɛ, amrɔ nɔŋŋ lɛ amɛnuɔ he akɛ etsɔ amɛnɔ, no hewɔ lɛ nɔ ko tsirɛɛɛ amɛ akɛ amɛtao nɔtsɛ. Amɛhiɛ jwɛŋmɔ ní ayɔɔ akɛ “kɛ́ oto ahũ lɛ, obaanyɛ okɔ” lɛ eko. Mɛi komɛi baasusu akɛ tɔmɔ ko bɛ he. Amɛmuɔ sane naa akɛ nɔtsɛ lɛ diɛŋtsɛ le akɛ nii lɛ elaaje. Mɛi komɛi hu kɛɔ akɛ ejeee amɛsɔ̃ akɛ amɛtao nɔtsɛ lɛ ejaakɛ enɛ feemɔ bɛ mlɛo.

Te Nyɔŋmɔ naa sane nɛɛ tɛŋŋ? Mose Wolo ni Ji Enumɔ yitso 22:1-3 lɛ tsɔɔ akɛ, esaaa akɛ mɔ ni to ahũ lɛ kɔɔ nɔ̃ lɛ, shi moŋ eha ehi eŋɔɔ kɛyashi beyinɔ ní enyɛmi [nɔtsɛ] lɛ aaababi shi, ni ekɛ enii aku sɛɛ aha lɛ.’ Kɛ́ mɔ ni to ahũ lɛ ewieee nɔ̃ lɛ he lɛ, no lɛ abaabu lɛ akɛ eju. (2 Mose 22:9) Ani abaanyɛ akɛ enɛ atsu nii ŋmɛnɛ? Christine yɛ nɔmimaa akɛ abaanyɛ akɛtsu nii.

Christine tsuɔ nii akɛ skul ko nɔ onukpa. Gbi Shɔ ko lɛ eyahe enyɔŋgbele nyɔmɔwoo. Efi shika lɛ fɛɛ ewo ebaagi lɛ mli taakɛ Afrika Anaigbɛbii fɔɔ feemɔ lɛ. No sɛɛ lɛ, ewa moto ni akɛfeɔ trɔtrɔ lɛ eko ni eta nɔ kɛtee Kristofoi akpee. Beni eyashɛ lɛ, etao shika yɛ ebaagi lɛ mli kɛwo mototsɛ lɛ nyɔmɔ. No mli lɛ duŋ ewo, no hewɔ lɛ shika ni efĩ lɛ gbee shi ni eleee.

Minitii komɛi asɛɛ lɛ, Blaise ni eye afii 19 ni eji gbɔ yɛ akutso lɛ mli lɛ nyiɛ nakai gbɛ lɛ nɔ. No mli lɛ, ekɛ enaanyo ko eto gbɛjianɔ akɛ amɛbaakpe yɛ Kristofoi akpee ni Christine tee lɛ nɔŋŋ shishi. Blaise hiŋmɛi gba shika lɛ nɔ ni ekɛwo ekotoku lɛ mli. Beni akpa kpee lɛ, ewó enaanyo lɛ toi nɔ akɛ ena nɔ ko yɛ agbo lɛ naa, no hewɔ lɛ, mɔ fɛɛ mɔ ni nɔ ko elaaje lɛ atswa lɛ yɛ tɛlifoŋ nɔ ní etsɔɔ nɔ ni ji ni elaaje lɛ.

Beni Christine shɛ shĩa nakai gbɛkɛ lɛ, efee lɛ naakpɛɛ akɛ shika ni akɛwo lɛ nyɔmɔ nakai nyɔŋ lɛ elaaje. Otsi sɛɛ beni ekɛɛ enaanyo Josephine akɛ eshika elaaje lɛ, akɛɛ lɛ akɛ gbɔ ko ni ba Kristofoi akpee lɛ eko lɛ na nɔ ko ni elaaje. Christine tswa Blaise ni etsɔɔ lɛ shika ni elaaje lɛ naa. Christine ná miishɛɛ waa beni Blaise kɛ shika lɛ baha lɛ lɛ. Ni Blaise hu? Ekɛ shika lɛ to otsi shi ekɛɛ akɛ, “Miishɛɛ ni miná yɛ shika lɛ ni mikɛyaha nɔtsɛ lɛ hewɔ lɛ da kwraa fe miishɛɛ ní maná kɛ́ mikɔ shika lɛ.”

Nɔ̃ Hewɔ ni Amɛbɔɔ Mɔdɛŋ akɛ Amɛaaye Anɔkwa Be Fɛɛ Be

Victorine, Victoire, kɛ Blaise fɛɛ bɛ he kome, ni amɛlé amɛhe. Shi kɛlɛ, nɔ kome sa kadimɔ yɛ amɛfɛɛ amɛhe. Yehowa Odasefoi ji amɛ, ni amɛkɛ nɔ ni Biblia lɛ kɛɔ yɛ anɔkwayeli he lɛ tsuɔ nii. Amɛmiimɛ be ni Nyɔŋmɔ shiwoo ni kɔɔ jeŋ hee lɛ he lɛ baaba mli. “Yɛ eshiwoo lɛ naa lɛ wɔmiikwɛ ŋwɛi hee kɛ shikpɔŋ hee ni jalɛ hiɔ mli lɛ gbɛ.” Mɛi fɛɛ ni baahi shi yɛ nakai beaŋ lɛ baafee jalɔi ni amɛbaaye anɔkwa.—2 Petro 3:13.

Victorine heee eyeee akɛ bɔ ni eshihilɛ yɔɔ bianɛ yɛ shika gbɛfaŋ lɛ baanyɛ atsake ákɛ ja be ni Nyɔŋmɔ baatsake nibii lɛ eshɛ. Kɛlɛ, eji niiatsɛ yɛ mumɔŋ gbɛfaŋ, nɔ ko ni anyɛŋ akɛ shika ahe. Ebii lɛ yeɔ anɔkwa ni amɛbuɔ mɔ. Daa Hɔgbaa lɛ, ‘amɛnáa miishɛɛ babaoo’ kɛ́ amɛkɛ amɛkutsoŋbii lɛ gba Nyɔŋmɔ mlihilɛ lɛ he sane, ni amɛha amɛle akɛ Nyɔŋmɔ baaha “mɛi fɛɛ ni tsɛɔ lɛ yɛ anɔkwale mli lɛ” atsui anyɔ amɛmli, ni ebaabaa “mɛi fɛɛ ni sɔmɔɔ lɛ lɛ ayi” lɛ.—Lala 145:7, 18, 20.

Sɛɛ mli lɛ Victoire shi nitsumɔhe ni afeɔ mutsuru kɛ ehenɔi lɛ yɛ lɛ. Ni lɛ diɛŋtsɛ ebɔi gari hɔɔmɔ yɛ jara lɛ nɔ. Anɔkwa ni eyeɔ lɛ ha ená mɛi pii ni ekɛyeɔ jara. Anɔkwa, etsɛɛɛ ni enyɛ etse be ni eyeɔ yɛ jara lɛ nɔ lɛ nɔ, ni ekɛ be babaoo bɔi jeŋ ko ni baaba ni anɔkwa ni ayeee bɛ mli lɛ he sane wiemɔ kɛ mɛi tsɔɔmɔ. Sɛɛ mli lɛ ebote gbalashihilɛ mli, ni amrɔ nɛɛ ekɛ ewu fɛɛ miisɔmɔ akɛ be-fɛɛ sɔɔlɔi.

Christine laaje eshika yɛ Yehowa Odasefoi a-Maŋtsɛyeli Asa lɛ hiɛ. Blaise le mɛi ni ba kpee lɛ ateŋ mɛi fioo ko pɛ, shi ele akɛ amɛ ji enyɛmimɛi Kristofoi hii kɛ yei ni miibɔ mɔdɛŋ amɛye anɔkwa be fɛɛ be.

Mɛi enyiɛ ole ni bɔɔ mɔdɛŋ be fɛɛ be akɛ amɛbaaye anɔkwa? Ŋɔɔ lɛ akɛ okɛ mɛi 50, 100, loo 200 yɛ ni amɛfeɔ nakai. Miishɛɛ shihilɛ nɛɛ ji nɔ ni Yehowa Odasefoi náa mli ŋɔɔmɔ yɛ amɛ—Maŋtsɛyeli Asai lɛ anɔ. Mɛni hewɔ oyaaa jɛmɛ koni onyɛ ole amɛ jogbaŋŋ?—w10-E 03/1.

[Wiemɔ ni akɔ ni akɛmiitsu nii ni yɔɔ baafa 11]

“Kɛ́ oyɛ bii ni yeɔ anɔkwa lɛ, ehi kwraa fe ni obaaná heloonaa nibii babaoo.”—VICTORINE

[Akrabatsa ni yɔɔ baafa 13]

Ani Abɛi 6:30 Ŋmɛɔ Gbɛ akɛ Aju?

Abɛi 6:30 lɛ kɛɔ akɛ: “Agbeee julɔ he guɔ, kɛ́ hɔmɔ miiye lɛ ni eyaju ni ekɛha esusuma atɔ lɛ.” Ani sane nɛɛ ŋmɛɔ gbɛ akɛ aju? Dabi kwraa. Sane ni tsɔ ŋmalɛ nɛɛ hiɛ kɛ nɔ nyiɛ sɛɛ lɛ tsɔɔ akɛ, Nyɔŋmɔ gbalaa julɔ lɛ toi yɛ etɔmɔ lɛ hewɔ. Kuku ni nyiɛ sɛɛ yɛ nakai ŋmalɛ lɛ nɔŋŋ mli lɛ kaneɔ akɛ: “Kɛ́ amɔ lɛ lɛ, etoɔ najiaŋ toi kpawo, ni ekɛ ewe nii fɛɛ tswɛm haa.” (Abɛi 6:31) Eyɛ mli akɛ ákɛ julɔ ni yaju yɛ hɔmɔ ni yeɔ lɛ lɛ hewɔ lɛ yeee tamɔ akɛ mɔ ni yajuɔ yɛ hiɛkɔɔ loo ehiɛ ni kãhe akɛ eye nɔtsɛ lɛ awui lɛ yeɔ lɛ moŋ, shi loloolo lɛ ahaa mɔ ni yaju yɛ hɔmɔ hewɔ lɛ ‘toɔ najiaŋ’ loo ewoɔ nɔ ni eju lɛ he nyɔmɔ. Ekaba kɔkɔɔkɔ akɛ mɛi ni taoɔ Nyɔŋmɔ hiɛ duromɔ lɛ baaju yɛ shihilɛ ko hewɔ.