Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Ndovaléi ñanemonda

Ndovaléi ñanemonda

Ndovaléi ñanemonda

ENTEROVÉNTE ningo sapyʼapyʼa naimondái. Oĩ avei umi haimete opa árape naimondáiva. Péro mboýpa reikuaa arakaʼeve voi naimondáiva?

Koʼág̃a rupi oparupiete oĩ imondáva térã ipokarẽséva, oikuaáramo jepe mbaʼépa Ñandejára opensa upe mbaʼére. Pór ehémplo, enterovelénto oikuaahína Ñandejára léi heʼíva: “Ani remonda” (Éxodo 20:15). Péro heta oĩ ñande rapicha opensáva sapyʼánte ndaivairiha ñamonda térã jajapo ambue mbaʼe naiporãmbáiva. Ha mbaʼérepa opensa hikuái upéicha? Jahechamína mbohapy mbaʼe ohechaukáva upéva.

Ikatúpa ñamonda ñanemboriahu haguére?

Peteĩ ombaʼapóva Romapegua mburuvichápe heʼivaʼekue “pe ñemonda ouha mboriahúgui”. Ha upéicha rupi ikatu oĩ imboriahúva oimoʼãva ndaivairiha omonda oikotevẽramo, ikatu avei oĩ heʼíva chupekuéra ndaivairiha upéva. Péro mbaʼépa Jesús opensa pe ñemondáre? Jesús ningo otrata porã vaʼekue umi hénte oikotevẽvape, ha la Biblia heʼi voi ‘oiporiahuvereko hague chupekuéra’ (Mateo 9:36). Péro ni mbaʼevéicharõ Jesús ndeʼíri ikatuha oñemonda. Upéicharõ, mbaʼépa ikatu ojapo umi imboriahúva?

Ñandejára ningo oiporiahuvereko umi ipyʼaite guive iñeʼẽrendúvape chupe ha ovendesi umi oñehaʼãvape ohupyty hemikotevẽ (Salmo 37:25). La Biblia heʼi voi: ‘Jehová ndohejái hekoporãvape iñembyahýi, tekove aña taryrýipe katu ohape joko’ (Proverbios 10:3). Ikatúpa peteĩ tapicha imboriahúva ojerovia ko promésare? Victorine ojerovia Jehová okumpliha ipromésa.

Victorine ningo peteĩ viúda orekóva cinco mitã ohóva gueteri eskuélape. Haʼekuéra oiko peteĩ tetã imboriahúvape, saʼi oñepytyvõhápe umi oikotevẽvape. Upévare ohasa hikuái heta mbaʼe ijetuʼúva. Victorine ningo un diaite ombaʼapo okáre ha heta oportunida oñepresenta chupe omonda hag̃ua. Péro haʼe ni nopensái ojapóvo upéva. Victorine ombaʼapo pohýi guei ombaʼevendévo kállere ohupyty hag̃ua hemikotevẽ repyrãmi. Péro mbaʼérepa ko kuñakarai naimondái?

Victorine heʼi: “Primero, pórke Ñandejára oguerohory umi naimondáivape ha asegíramo iñehémplo chevendesíta. Segundo, che membykuéra avei naimondamoʼãi che voi amoĩramo chupekuéra ehémplo”.

Mbaʼépa ohupyty ojapo haguére upéicha? Victorine omombeʼu: “Roguereko roʼumivaʼerã, romondevaʼerã ha roikomi hag̃ua. Péro sapyʼánte orerasykatu jave ajerure che amigokuérape chepytyvõmi hag̃ua. Haʼekuéra ningo katuete chepytyvõ aikotevẽ jave, oikuaágui ndachejapuiha ha ndajaprovechamoʼãiha hesekuéra imbaʼeporã haguére chendive.

“Che membykuéra katu oaprende ohóvo ndovaleiha imonda. Ndaʼareiete peteĩ che vesina ohecha oĩha monéda mesa ári ha oporandu chéve ndakyhyjéipa che membykuéra ojavykýramo g̃uarã. Ha ndachegueroviái haʼérõ guare chupe ndojapoichéne hag̃ua hikuái upéicha. Upémarõ ñemiháme pe che vesína oheja mokõi monéda de 100 francos che rógape ojuhu hag̃uáme che membykuéra. Péro upe koʼẽme ou jeývo omombaʼeterei ojuhu jey haguére imonéda oheja haguetépe. Chéve g̃uarã iñimportanteve che membykuéra osẽ naimondái, aguerekorangue heta mbaʼe.”

“Enterovénte ningo ojapo”

Koʼág̃a rupi hetaiterei oĩ omondáva itravahohápe. Upévare heta oĩ opensáva: “Enterovénte ningo ojapo, mbaʼégui piko che ndajapomoʼãi avei?”. Péro la Biblia heʼi: “Hetavéramo jepe umi hembiapo vaíva ani rejapo haʼekuéraicha” (Éxodo 23:2). Ha Victoire ojapo pe téystope heʼiháicha. Péro mbaʼépa ohupyty ojapo haguére upéicha?

Victoire orekórõ guare 19 áño ojuhu itravahorã peteĩ fávrika ojejapohápe aséite de palma (palmera). Pyaʼe voi haʼe ohechakuaáma umi 40 kuñakarai ombaʼapóva upépe oñongatuha jepi ikanástope almendras de palma oguenohẽ hag̃ua upégui ñemihápe. Upéi káda fín de semána ovende hikuái upéva ha ogana tres ha cuatro día de traváho repy. Victoire omombeʼu: “Añetehápe ningo enterovete voi ojapo upéicha, ha ohaʼarõ avei hikuái che ajapo. Péro che haʼe chupekuéra ndajapomoʼãiha ha chéve iñimportanteveha che onrráda. Oñembohory cherehe hikuái upévare ha heʼi chéve chevyraitereiha.

“Peteĩ jey rosẽtavo pe fávrikagui, osẽmi pe enkargádo ha oñepyrũ orrevisa káda kanásto. Ha enterovetépe ojuhu alméndra, péro chembaʼépe ndojuhúi mbaʼeve. Mbaʼépa oiko umi kuñakaraíre upe haguére? Hetápe oñemombaʼapo dos semána ojepagaʼỹre mbaʼevete térã oñemosẽte voi chupekuéra. Ha péicha amo ipahápe enterove ohechakuaa ndachevýrai hague.”

“Ojuhúva mbaʼéma péva”

Ndépa mbaʼe rejapo rejuhúramo peteĩ mbaʼe hepýva hoʼavaʼekue algúnogui? Heta oĩ pyaʼe porã voi oñemombaʼémava hese ha ni nopensáiva omeʼẽ jeývo ijárape. Haʼekuéra ningo heʼi “ojuhúva mbaʼemaha upéva” ha nopensaiete noĩporãiha upe ojapóva. Oĩ avei heʼíva “ijára ningo oimevaʼerã heʼíma ndojuhuveimaha”. Ha ambue katu heʼi hetaiterei oikotaha ohekáramo upe mbaʼe járape.

Péro mbaʼéichapa Ñandejára ohecha ko mbaʼe? Deuteronomio 22:1-3-pe omombeʼu yma oĩramo ojuhúva peteĩ mbaʼe ahéno okañyvaʼekue ndaikatuiha ohejávo imbaʼerã. La Bíbliape heʼi voi: “Ereko nde rógape, ha oúvo ijára emeʼẽ chupe”. Haʼekuéra omombeʼuvaʼerã mbaʼépa ojuhu, pórke ndojapóiramo upéicha ikatu oñemboja hesekuéra omonda hague (Éxodo 22:9). Oĩ porãpa ñande avei jajapo upéicha koʼág̃a rupi? Christine ohechakuaa iporãha ojapo upéicha.

Christine ningo direktóra peteĩ eskuéla privádape. Ha peteĩ miércoles okovra isuéldo, oarrollaʼi la ipláta ha omoĩ ikartérape. Upéi ojupi peteĩ mototáksipe ha pyaʼe oho peteĩ rreunionhápe. Og̃uahẽvo, oheka ikartérape monéda opaga hag̃ua pe taksístape ha ojepoyvykuévo hoʼa chugui ipláta ha pytũma rupi ndohechakuaái hoʼaha chugui.

Péro Christine oho riremínte ou upépe peteĩ mitãkariaʼy orekóva 19 áño ha hérava Blaise. Haʼe ningo ndahaʼéi uperupigua, péro ko mitãrusu oho avei upe rreunionhápe oinvita rupi chupe peteĩ iñamígo. Upéi Christine rapykuerépe ojuhu yvýpe la pláta, upémarõ ohupi omoinge ivolsíllope. Ha opa rire pe rreunión omombeʼu iñamígope otopa hague peteĩ mbaʼe tapépe ha ojuhúramo la ijára ohenoimi hag̃ua chupe.

Upe pyharépe Christine haimete odesmaja opillávo hoʼapaite hague chugui ipláta. Ha una semána haguépe omombeʼu iñamíga Josephine-pe mbaʼépa oiko hese. Upépe Josephine omombeʼu chupe peteĩ mitãrusu hérava Blaise otopa hague peteĩ mbaʼe upe rreunion díape. Upémarõ Christine ohenói Blaise-pe ha omombeʼu chupe mboýpa hoʼa chugui ipláta ha Blaise omeʼẽ jey chupe. Oiménepa Christine ovyʼaitéraʼe! Péro mbaʼéichapa oñeñandu Blaise oreko rire una semána ipodérpe upe pláta? Haʼe heʼi: “Che ningo ikatúkuri ahejántema chembaʼerã, péro tuicha añeñandu porãve ameʼẽ rire ijárape”.

Mbaʼérepa oñehaʼã hikuái ani hag̃ua arakaʼeve imonda?

Victorine, Victoire ha Blaise ningo ndahaʼéi ojovallegua ha ni ndojokuaái hikuái. Péro mbohapyvéva testigos de Jehová ha ojapo la Biblia heʼíva. Upépe heʼi voi ndovaleiha ñamonda. Haʼekuéra ningo ohaʼarõ pe múndo pyahu Ñandejára oprometéva. La Bíbliape heʼi voi ‘ñahaʼarõha peteĩ yvága ha yvy pyahu, Ñandejára heʼivaʼekue omeʼẽtaha ñandéve. Ha upépe opaite mbaʼe oikotaha tekojojápe’. Opavave tapicha oikóva upe múndo pyahúpe hekojojáta ha naimondamoʼãi (2 Pedro 3:13).

Victorine ningo oikuaa porã Ñandejára nokambiái aja entéro la situasión ko múndope osegitaha imboriahu. Péro la iñimportantevéva, haʼe oĩ porã Ñandejára ndive ha upéva nañakonsegíri plátare. Avei imembykuéra naimondái ha ijedukádo. Káda domingo ovyʼaiterei jepi hikuái osẽvo omombeʼu ivesinokuérape mbaʼeichaitépa Ñandejára ipyʼaporã. Ha Jehová ohendutaha “umi ipyʼaite guive chupe oñemboʼévape” ha oñangarekotaha umi “chupe ohayhúva rehe” (Salmo 145:7, 18, 20).

Tiémpo rire, Victoire oheja itraváho orekóva pe aséite de palma ojejapohápe ha omoĩ peteĩ negósio merkádope. Upépe ovende garri, (mandiʼo ojerraja ha oñemaimbepyréva). Victoire ningo naimondáigui heta imarchánte, upéicha rupi oganave ha mbeguekatúpe saʼivéma ombaʼapo. Upéicha itiempovéma osẽ hag̃ua omombeʼu la héntepe koʼẽrõitéma jaikotaha peteĩ múndo ndaiporiveimahápe imondáva. Koʼág̃a Victoire omendáma, ha iménandi oiporupaite itiémpo Ñandejára servísiope.

Christine-gui ningo hoʼákuri ipláta peteĩ Salón del Reino de los Testigos de Jehová renondépe. Ha upérõ Blaise oĩ de visíta upépe ha ndahetáipe oikuaa. Péro oikuaa porã enterove oĩva upépe haʼeha iñermáno kristiáno ha oñehaʼãha hikuái ani hag̃ua arakaʼeve imonda.

Mboy tapichápa nde reikuaa oñehaʼãva pono imonda arakaʼeve? Epensamíntena reimeha 50, 100 térã 200 tapicha naimondáiva apytépe. Ajépa javyʼaiténe! Ha upéicha ningo oñeñandu umi testigos de Jehová oĩ jave Salón del Reino-pe. Ehomína nde avei upépe reikuaamie hag̃ua chupekuéra.

[Komentário oĩva páhina 16-pe]

“Chéve iñimportanteve che membykuéra naimondái, aguerekorangue heta mbaʼe.” (VICTORINE)

[Rrekuádro oĩva páhina 18-pe]

Proverbios 6:30 piko ontendeka ikatuha ñamonda ñaikotevẽramo?

Proverbios 6:30 heʼi: ‘Noñepenaguasúi ningo pe mondaha rehe omondáramo iñembyahýigui’. Upéicharõ piko ikatu ñamonda ñaikotevẽramo? Nahániri, pórke pe versíkulo 31-pe omyesakãve heʼívo: ‘Ojejuhúramo chupe omonda jave, pe omondavaʼekue repykue ári omeʼẽvaʼerã 7 vése ha omeʼẽmbaitevaʼerã hógape oguerokomíva guive’ (Proverbios 6:31, ÑÑB). Ikatu ningo añete ndojekastigapohýiri umi omondávape oikotevẽgui, ndahaʼéi umi oipota potavégui omondávaicha térã ojaposégui mbaʼe vai hapicháre. Upéicharõ jepe, opagamantevaʼerã pe ojapovaʼekuére. Péicha jahecha, ñaime porãséramo Ñandejára ndive ni mbaʼevéicharõ ndovaleiha ñamonda.