Okutauluka omutete

Okutauluka omutete wononthele

Otyunda Tyike, No Munthita Wike

Otyunda Tyike, No Munthita Wike

Otyunda Tyike, No Munthita Wike

“Onwe vokuandandula, tupu mamukapumphama kovipundi ekwi na vivali vioutumini, pala okukoyesa omihoko ekwi na vivali vio Isilayeli.”—MATEUS 19:28.

1. Oñgeni Jeova atekulile ombuto ya Abraiau, iya omokonda yatyi otyo ankho katyilekesa okuti oe kesukile novanthu ovakuavo?

 NGETYI Jeova ankho ena oluembia na Abraiau, otyo Jeova akalele nohole nomutekula wa Abraiau. Mokueenda kuomanima omanyingi, Jeova ankho utala elongo lio Isilayeli, muna muatuka Abraiau, ngatyina ovanthu vae vokuaholovonwa, “ovanthu vae vokuakolela.” (Tanga Deuteronômio 7:6.) Okuti otyo tyilekesa okuti Jeova ankho uyele ovanthu vomalongo omakuavo? Au. Momuwo watyo oo, ovanthu vana ankho vehe va Isilayeli ankho vahanda okufenda Jeova navo ankho vetavelwa okuliwaneka nelongo liae liakolela. Ovo vokuetavela, vatalwa ngatyina valinga onthele yelongo. Ankho vena okutekulwa ngo nomphange mbavo. (Levítico 19:33, 34) Navo ankho vena okutavela ovitumino aviho via Jeova.—Levítico 24:22.

2. Onondaka patyi mbuhuvisa Jesus apopile, iya otyo tyituala kepulo patyi?

2 Mahi, Jesus wapopila ova Judeu vo kononthiki mbae onondaka ombu mbuhuvisa: “Ouhamba wa Huku mamuupolwa aupewa elongo maliave ovinyango.” (Mateus 21:43) Ovalie ankho mavakalinga onthele yelongo olio epe, iya oñgeni epiluluko olio litukalesa hono?

Omphango Omphe

3, 4. (a) Oñgeni apostolu Petulu aimbuka elongo epe? (b) Ovalie valinga onthele yelongo epe?

3 Apostolu Petulu waimbuka elongo olio. Oe wahonekela ovakuatate vae Ovakristau okuti: “Onwe mumbunga yaholovonwa, no vanakwa vouhamba, elongo liasukuka, ovanthu vae vakolela, opo muivise enkhimano lia una wemuihana menthiki opo muye motyitei tyae tyihuvisa.” (1 Pedro 2:9) Ngetyi tyapopilwe, ova Judeu vokuetavela Jesus okuti o Mesiya, ovo valinga tete onthele yelongo epe. (Daniel 9:27a; Mateus 10:6) Konyima, ovanthu ovanyingi veheva Isilayeli navo tupu vakutikinyua melongo olio, iya Petulu atualako okuvepopila okuti: “Onwe kohale, ankho kamuali elongo, mahi pahe mulongo lia Huku.”—1 Pedro 2:10.

4 Ovalie Petulu ankho ekahi nokupopila? Konthyimbi yomukanda wae, wati: ‘[Huku] wetuyeka tutyitwe otyivali, pala ekevelelo liomuenyo menyina lietutilo lia Jesus Kristu mononkhia. Opo tukamone epingo lihanyoneka, lihasilile nokuhapu. Epingo olio liapakwa keulu pala onwe.’ (1 Pedro 1:3, 4) Ngotyo, elongo olio epe, Ovakristau ovalembulwa vena ekevelelo liokuenda keulu. Ovo “o Isilayeli ya Huku.” (Gálatas 6:16) Memonekelo liae, Apostolu João wamona okuti o Isilayeli oyo yopaspilitu vena 144.000. Ovo “valandwa povanthu opo vakale va Huku no Ndyona” pala okuundapa “ngovanakwa” “nokutumina kumwe na [Jesus] omanima ovityita ekwi.”—Revelação 5:10; 7:4; 14:1, 4; 20:6; Tiago 1:18.

Okuti Muakutikinyua Ovanthu Ovakuavo?

5. (a) Onondaka “o Isilayeli ya Huku” mbupopia valie? (b) Omokonda yatyi ondaka “o Isilayeli” apeho kaipopi vala ovalembulwa?

5 Tyotyili, onondaka “o Isilayeli ya Huku” mbukahi mu Gálatas 6:16 mbupopia vala Ovakristau ovalembulwa. Mahi, okuti tyina Jeova aundapesa elongo lio Isilayeli ngelekeso, okuti muakutikinya vali Ovakristau ovakuavo tyipona ovalembulwa? Ekumbululo lipondola okuvasiwa monondaka mba Jesus etyi apopila ono apostolu mbae vekolelo: “Ame ndyilinga omphango nonwe, ngetyi Tate alinga naame omphango, youhamba. Opo mukalie nokunwa komesa yange, mouhamba wange, nokupumphama kovipundi vioutumini pala okukoyesa omihoko ekwi na vivali vio Isilayeli.” (Lucas 22:28-30) Otyo matyikamoneka mokueenda “kuepinduko,” ine momuvo wokulinga vali nawa ovipuka, mokueenda Kuoutumini wa Kristu womanima Ovityita Ekwi.—Tanga Mateus 19:28; okatoi.

6, 7. Okutala mu Mateus 19:28 na Lucas 22:30 ovalie onondaka “omihoko ekwi na vivali vio Isilayeli” mbulekesa?

6 O 144.000 mavakaundapa keulu ngo nohamba, novanakwa, novakoyesi mokueenda Kuovityita Ekwi Vioutumini. (Revelação 20:4) Ovo mavakakoyesa nokutumina valie? Mu Mateus 19:28 na Lucas 22:30, tupopilwa okuti ovo mavakakoyesa “omihoko ekwi na vivali vio Isilayeli.” “Omihoko ovio ekwi na vivali vio Isilayeli,” ovalie vilekesa? Vilekesa aveho vena ekevelelo liokukala pano pohi—vana vena ekolelo motyilikutila tya Jesus, mahi, kavalingi onthele monthumbo yovanakwa. (Omuhoko wa Levi ankho kaulingi onthele yomihoko 12 yo Isilayeli yopahitu.) Vana vapopiwa mono testu ombo okuti omihoko 12 yo Isilayeli ovo vana mavakamona oviwa viopaspilitu vituka kovilinga vio vanakwa o 144,000. Vana vehevanakwa tupu vavasa ouwa wokukala ovanthu va Huku veholwe nokuetavelwa. Otyo tyaviuka ovo vakale ngovanthu vae vokohale.

7 Apostolu João wapopia nawa etyi ati okuti wamona o Isilayeli yopaspilitu 144.000 vapakwa oselu yapeho tyina ononkhumbi ononene mbeheneye, João tupu amono “otyinyingi otyinene tyovanthu” vehevilwa okuvalula, tyatunda “movilongo aviho.” (Revelação 7:9) Vana mavakahupa kononkhumbi onene mavanyingila Moutumini wa Kristu Womanima Ovityita Ekwi. Ovo mavakahonyekwa notyinyingi tyavana mavakatutila. (João 5:28, 29; Revelação 20:13) Ovo aveho vaelekwa “nomihoko ekwi na vivali vio Isilayeli,” mavakakoyeswa na Jesus no 144.000 makatumina navo.—Atos 17:31; 24:15; Revelação 20:12.

8. Oñgeni etyi ankho tyilingwa kese enima Monthiki Yokuhita Ononkhali otyilekeso tyoupanga ukahi pokati ko 144.000 novanthu ovakuavo?

8 Oupanga oo ukahi pokati ko 144.000 notyinyingi tyovanthu, walekesilwe netyi ankho tyilingwa kese enima Monthiki Yokuhita Ononkhali. (Levítico 16:6-10) Omunene-nakwa ankho una okulinga tete otyilikutila tyongombe pala “oe muene neumbo liae.” Ngotyo, otyilikutila tya Jesus tyundapeswa tete pala eumbo liae lio vanakwa, vana mavakaundapa nae keulu. Tupu, kohale Monthiki Yokuhita Ononkhali, ankho kuawa ovinkhombo vivali ovitwei pala okuhita ononkhali mbo va Isilayeli ovakuavo. Monkhalelo ei, omuhoko wovanakwa ulekesa o 144.000, iya ova Isilayeli ovakuavo ilekesa aveho vena ekevelelo liokukala pano pohi. Mehangununo olio onondaka “omihoko ekwi na vivali vio Isilayeli” mbupopia ovanakwa votete vopaspilitu va Jesus okukutikinyamo aveho vena ekolelo motyilikutila tya Jesus. a

9. Memonekelo lia Ezekiele, ovanakwa mondyuo ya Jeova ovalie, iya vana vehe vanakwa valekesa lie?

9 Tala ongeleka onkhuavo. Omuuli Ezekiele wapelue emonekelo Liondyuo ya Jeova. (Ezequiel ovikapitulu 40-48) Memonekelo olio, ovanakwa ankho vaundapa mondyuo ya Huku, okuava onondonga nokutambula elondolo lia Jeova neviyulo. (Ezequiel 44:23-31) Tupu, ovanthu vomihoko vielikalaila ankho veya okufenda nokuava ovilikutila. (Ezequiel 45:16, 17) Monkhalelo oyo, ovanakwa valekesa ovalembulwa, namphila ova Isilayeli vomihoko via vana vehe vanakwa valekesa vana vena ekevelelo liokukala pano pohi. Emonekelo litoneka vali okuti ononthumbo ombo onombali mbuundapela kumwe, iya ovanakwa ovo vekahi komutwe wefendelo liasukuka.

10, 11. (a) Onondaka patyi mba Jesus tuete mbupameka ekolelo mbukahi nokufuiswapo? (b) Epulo patyi likatuka konthele yonongi ononkhuavo?

10 Jesus wapopile “onongi onokhuavo,” vahalingi onthele “yohambo” ike yovalanduli vae ovalembulwa “okahambo okatutu.” (João 10:16; Lucas 12:32) Oe wati: “Tupu nambo ndyina okumbueta. Iya ambutehelela ondaka yange, nokukala otyunda tyike vala, no munthita wike vala.” Tyipameka unene ekolelo okutala onondaka ombo mbukahi nokufuiswapo! Ononthumbo onombali mbovanthu mbukahi nokupakwa kumwe—onthumbo onthutu yovalembulwa notyinyingi otyinene tyovanthu onongi ononkhuavo. (Tanga Zacarias 8:23.) Namphila onongi ononkhuavo kambuundapa pepata lio mokati yondyuo ya Huku yopaspilitu, ovo ankho vaumbila mepata ekuavo liondyuo ya Huku.

11 Mahi, inkha Jeova pamwe ankho uundapesa ovanthu vehe vanakwa vo Isilayeli kohale pala okulekesa onongi ombo ononkhuavo, okuti vokuna ekevelo liomuenyo pano pohi, navo vapondola okulia kombolo nokunwa ovinyu Yehinangelo? Matutale ekumbululo liepulo olio.

Omphango Omphe

12. Omphango patyi omphe Jeova aulile?

12 Jeova wapopile epongiyo ekuavo pala ovanthu vae etyi ati: “Ei omphango mandyilingi nondyuo yo Isilayeli konyima yononthiki mbuna. . . . Mandyipake otyitumino tyange mokati kavo, nokutyihoneka momutima wavo. Iya mandyikala Huku yavo iya ovo muene mavakala ovanthu vange.” (Jeremias 31:31-33) Nomphango oyo omphe, omulao Jeova alingilile Abraiau maufuiswapo monkhalelo yankhimana nokutualako.—Tanga Gênesis 22:18.

13, 14. (a) Ovalie valinga onthele yomphango omphe? (b) Ovalie vapolako esilivilo, iya oñgeni ovo ‘vakakatela’ momphango omphe?

13 Jesus wapopile konthele yomphango oyo omphe motyinthiki tyahulililako tyononkhia mbae etyi ati: “Okopo ei otyilekeso tyomphango omphe mokonda yohonde yange maikamomeswa pala ouwa wenyi.” (Lucas 22:20; 1 Coríntios 11:25) Okuti Ovakristau aveho vakutikinyua momphango omphe? Au. Vamwe ngo no apostolu vanwa kovinyu monthiki oyo, valinga onthele yomphango omphe. b Jesus walingile omphango onkhuavo navo opo vakatumine kumwe nae Mouhamba wae. (Lucas 22:28-30) Ovo mavakatumina na Jesus Mouhamba wae.—Lucas 22:15, 16.

14 Iya vana mavakatuminwa Nouhamba wae pano pohi? Ovo vapola esilivilo komphango omphe. (Gálatas 3:8, 9) Namphila vahali kombolo nokunwa kovinyu, ovo ‘vakakatela’ momphango oyo mokutavela ovitumino viayo, ngetyi tyapopilwe nomuuli Isaia: “Ovaenda velihonyeka na Jeova pala okumuumbila nokuhumba enyina lia Jeova, opo vakale ovaumbili vae, vana vokupaka nawa otyasapalo opo vehemusilise nokukakatela momphango yange, Ame tupu mandyiveeta momphunda yange onthyukuke nokuvehambukiswa mokati kondyuo yange yomalikuambelo.” Jeova apopi vali okuti: “Mokonda, ondyuo yange muene maiihanwa okuti ondyuo yomalikuambelo pala ovanthu aveho.”—Isaías 56:6, 7.

Olie Upondola Okulia Kombolo Novinyu?

15, 16. (a) Ngetyi tyapopia apostolu Paulu omphango omphe yelikuata natyi? (b) Omokonda yatyi vokuna ekevelelo liokukala pano pohi kavapondola okulia kombolo novinyo Pehinangelo?

15 Vana vekahi momphango omphe “vetupu owoma yombundi yokunyingila mondyila momphangu yae yasukuka.” (Tanga Hebreus 10:15-20.) Ava ovo vana “mavakatambula ouhamba wahakahanyaunuako vali.” (Hebreus 12:28) Ngotyo, vana mavakakala ono hamba novanakwa keulu na Jesus Kristu, ovo vala vapondola okunwa “kokopo” ilekesa omphango omphe. Ovo vokulinga onthele yomphango omphe ovo valawa okunepwa Nondyona. (2 Coríntios 11:2; Revelação 21:2, 9) Aveho ovakuavo veya Kehinangelo lia Tatekulu kese enima, vatala vala kavapondola okulia kombolo novinyu.

16 Paulu tupu utukuatesako okunoñgonoka okuti vana vena ekevelelo liokukala pano pohi kavali kombolo novinyu. Oe wapopila Ovakristau ovalembulwa okuti: “Moluotyo, apeho tyina mulia kombolo ei nokunwa ko kopo ei, mukahi nokupopia ononkhia mba Tatekulu alo eya.” (1 Coríntios 11:26) Onalupi Tatekulu ‘meya’? Tyina ameya matyindi onthumbo yondombwa yae yahulililako yovalembulwa opo vaye kondyuo yavo keulu. (João 14:2, 3) Tyotyili, okulinga Ehinangelo Liononkhia mba Tatekulu, kamatyitualako apeho. “Vana vahupa” kombuto yomukai pano pohi mavatualako okulia kombolo no kovinyu alo vatambula ondyambi. (Revelação 12:17) Inkha vana mavakakala apeho pano pohi valile kombolo novinyu, ñgeno Ehinangelo liatualako okulingwa apeho.

“Ovo Mavakakala Ovanthu Vange”

17, 18. Oñgeni eulo likahi mu Ezequiel 37:26, 27 likahi nokufuiswapo?

17 Jeova wapopile konthele yewaneko liovanthu vae monondaka ombu: “Ame mandyilingi navo omphango yombembwa, omphango maitualako apeho oyo mandyilingi navo. Iya mandyivepake nawa nokuveyawisa, iya mandyipake pokati kavo onthele ikola yondyuo yange apeho. Iya ekaka liange liefendelo malikala navo, iya ame mandyikala Huku yavo iya ovo mavakakala ovanthu vange.”—Ezequiel 37:26, 27.

18 Ovanthu va Huku aveho, vapondola okupola esilivilo mokufuisapwo omulao oo uhuvisa, omphango oyo yombembwa pala Ovakristau. Tyotyili, Jeova ulaa okuavela ombembwa kovaumbili vae ovataveli. Ovo vena otyinyango tyospilitu. Onthele ikola yondyuo ya Huku, apa ilekesa efendelo liotyotyili lio Vakristau likahi pokati kavo. Ovo tyotyili vakala ovanthu vae, mokonda vasapo ononkhalelo ambuho mbefendelo liomatutu iya Jeova akala Huku yavo vafenda.

19, 20. Ovalie vakutikinyua muvana Jeova aihana okuti “ovanthu vange,” iya oityi omphango omphe yaeta?

19 Tyihambukiswa unene okutala ewaneko lio nonthumbo ombo onombali! Namphila otyinyingi otyinene tyovanthu vetupu ekevelelo liokukakala keulu, mahi, vena ehambu enene liokuliongiya na vana mavakakala keulu. Ovo vena ohole no Isilayeli ya Huku. Mokulinga ngotyo, navo vakutikinyua mu vana Jeova aihana okuti “ovana vange.” Ovo vafuisapo eulo eli: “Monthiki ina omalongo omanyingi maeliwaneka ku Jeova iya tyotyili mavakala ovanthu vange iya ame mandyikala pokati kavo.”—Zacarias 2:11; 8:21; tanga Isaías 65:22; Revelação 21:3, 4.

20 Nomphango omphe Jeova ukahi nokulinga ovipuka ovio aviho. Aveho vana vahalingi onthele momphango omphe valinga onthele yelongo olio liapandua na Jeova. (Miquéias 4:1-5) Ovo vatokola okutualako okukakatela momphango oyo mokutavela onkhuta yayo nokuendela movitumino viayo. (Isaías 56:6, 7) Mokulinga ngotyo kumwe no Isilayeli ya Huku, vena ononkhano onongwa ononyingi nombembwa yahapu. Kala no nonkhano onongwa pahetyino nokomutue wandyila!

[Onondaka Poutoi]

a Tupu ovalembulwa tete ankho vaihanwa okuti “ewaneno.” (Hebreus 12:23) Mahi, ondaka “ewaneno” tupu ina ehangununo ekuavo, ipopia Ovakristau aveho, kese ekevelelo vena.—Tala mo Sentinela, 15 ya Abril yo 2007, pefo 21-23.

b Jesus Onkhala-kati yomphango oyo, kalingi onthele yayo. Ngonkhala-kati, oe kali kombolo tupu kanu kovinyu.

Okuti Ove Utyihinangela?

• Ovalie “omihoko ekwi vio Isilayeli” mavakakoyeswa no 144.000?

• Oupanga patyi ukahi povalembulwa no nongi ononkhuavo momphango omphe?

• Okuti Pehinangelo Ovakristau aveho vapondola okulia kombolo nokunwa kovinyu?

• Ewaneko patyi liapopilwe pala ononthiki mbetu?

[Omapuko Elongeso]