Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Ako si udržať Božiu priazeň napriek zmenám

Ako si udržať Božiu priazeň napriek zmenám

Ako si udržať Božiu priazeň napriek zmenám

ZAŽÍVAŠ v živote zmeny? Je pre teba ťažké prijať ich? Väčšina z nás bola alebo bude v takej situácii. Niekoľko príkladov z minulosti nám pomôže zistiť, ktoré vlastnosti nám budú v takých situáciách užitočné.

Zamyslime sa napríklad nad Dávidom a nad tým, s koľkými zmenami sa musel vyrovnať. Bol len malým pastierom, keď ho Samuel pomazal za budúceho kráľa. Hoci bol ešte stále mladý, ponúkol sa, že bude bojovať proti filištínskemu obrovi Goliátovi. (1. Sam. 17:26–32, 42) Mladý Dávid bol pozvaný na dvor kráľa Saula a dosadený za veliteľa vojska. Určite mu nikdy ani len nenapadlo, že zažije takéto zmeny; ani nemohol predvídať, čo bude nasledovať.

V Dávidovom vzťahu so Saulom vzniklo veľké napätie. (1. Sam. 18:8, 9; 19:9, 10) Aby si Dávid zachránil život, musel niekoľko rokov žiť na úteku. Jeho okolnosti sa dramaticky menili dokonca aj vtedy, keď už vládol ako kráľ Izraela; bolo to zvlášť po jeho cudzoložstve a snahe zakryť tento hriech vraždou. Pre jeho hriechy ho postihovali nešťastia aj vo vlastnej rodine. Okrem iného zažil vzburu svojho syna Abšalóma. (2. Sam. 12:10–12; 15:1–14) Ale keď sa z cudzoložstva a vraždy kajal, Jehova mu odpustil a on mal opäť Jehovovu priazeň.

Aj tvoje okolnosti sa môžu zmeniť. Zdravotné či finančné ťažkosti alebo problémy v rodine — ba aj naše vlastné konanie — môžu viesť v našom živote k zmenám. Ktoré vlastnosti nám pomôžu lepšie sa pripraviť, aby sme také zmeny dokázali zvládnuť?

Pomáha nám pokora

Pokora okrem iného znamená považovať sa za menej dôležitého, ako sú druhí. Pravá pokora nám pomáha vidieť seba a druhých takých, akí naozaj sme. Keď nezľahčujeme kvality a úspechy druhých ľudí, jasnejšie chápeme, akí sú a čo robia. Pokora nám tiež pomáha chápať, prečo sa nám niečo stalo a ako to zvládnuť.

Dobrým príkladom je Saulov syn Jonatán. Okolnosti sa mu zmenili sledom udalostí, ktoré nemohol nijako ovplyvniť. Keď Samuel povedal Saulovi, že Jehova mu odoberá kráľovstvo, nezmienil sa, že kraľovanie prevezme Jonatán. (1. Sam. 15:28; 16:1, 12, 13) A to, že Boh vybral za ďalšieho izraelského kráľa Dávida, znamenalo, že Jonatán už nemohol zdediť trón. V určitom zmysle mala Saulova neposlušnosť na Jonatána negatívny vplyv. Nemal nastúpiť na trón po svojom otcovi, hoci neniesol žiadnu vinu. (1. Sam. 20:30, 31) Ako na túto situáciu zareagoval? Bol pre stratenú príležitosť namrzený a začal na Dávida žiarliť? Nie. Napriek tomu, že bol oveľa starší a skúsenejší, lojálne ho podporoval. (1. Sam. 23:16–18) Pokora mu pomohla pochopiť, kto má Božie požehnanie, a ‚nemyslieť si o sebe viac ako treba‘. (Rim. 12:3) Jonatán pochopil, čo od neho Jehova očakáva, a prijal jeho rozhodnutie v tejto veci.

Pochopiteľne, s mnohými zmenami prichádzajú aj určité ťažkosti. Istý čas sa Jonatán stýkal s dvoma mužmi, ktorí mu boli blízki. Jeden bol Dávid, budúci kráľ, jeho priateľ, ktorého vybral za kráľa Jehova. Ten druhý bol Saul, jeho otec, ktorého Jehova zavrhol, ale ktorý ešte stále kraľoval. Táto situácia Jonatána istotne citovo vyčerpávala a sťažovala mu úsilie udržať si Jehovovu priazeň. Aj my v živote zažívame zmeny, ktoré nás môžu trápiť a môžu v nás vyvolávať obavy. Ale ak sa budeme snažiť porozumieť, ako sa na vec díva Jehova, dokážeme mu ďalej verne slúžiť a zvládať zmeny úspešne.

Dôležitá je skromnosť

Byť skromný znamená okrem iného uvedomovať si svoje obmedzenia. Skromnosť by sa nemala zamieňať s pokorou. To, že je človek pokorný, ešte neznamená, že si celkom uvedomuje svoje obmedzenia.

Dávid bol skromný. I keď ho Jehova vybral za kráľa, celé roky nemohol prevziať trón. Nikde nečítame, že by mu Jehova toto zdanlivé odďaľovanie nejako vysvetlil. Hoci sa táto situácia mohla javiť frustrujúca, neznepokojovala ho. Dávid si uvedomoval svoje obmedzenia a chápal, že Jehova, ktorý ju pripustil, má všetko pod kontrolou. A tak ani v záujme záchrany vlastného života nezabil Saula a zabránil v tom aj svojmu spolubojovníkovi Abišajovi. (1. Sam. 26:6–9)

Niekedy sa môže v miestnom zbore vyvinúť situácia, ktorej nerozumieme alebo ktorá sa z nášho hľadiska nerieši najlepšie či tým najorganizovanejším spôsobom. Budeme skromne uznávať, že Hlavou zboru je Ježiš a že on pôsobí prostredníctvom rady starších, ktorí boli vymenovaní, aby sa ujímali vedenia? Budeme prejavovať skromnosť s vedomím, že ak si chceme udržať priazeň Jehovu, musíme čakať na to, ako bude prostredníctvom Ježiša Krista záležitosti viesť? Budeme skromne čakať, aj keď to bude náročné? (Prísl. 11:2)

Miernosť nám pomáha zmýšľať pozitívne

Miernosť okrem iného umožňuje človeku znášať ubližovanie trpezlivo bez podráždenosti, roztrpčenosti či túžby po pomste. Pestovať si miernosť nie je ľahké. Je zaujímavé, že v jednom biblickom texte sú „mierni zeme“ vyzvaní: „Hľadajte miernosť.“ ​(Sof. 2:3) Miernosť súvisí s pokorou a skromnosťou, ale zahŕňa aj ďalšie vlastnosti, ako je dobrota a jemnosť. Mierny človek môže duchovne rásť, lebo je učenlivý a dáva sa formovať.

Ako nám môže miernosť pomôcť zvládať zmeny v živote? Pravdepodobne si si všimol, že mnoho ľudí má sklon považovať zmeny za niečo zlé. No v skutočnosti môžu byť zmeny príležitosťou na to, aby nás Jehova ďalej školil. Vidno to z Mojžišovho života.

Mojžiš mal vynikajúce vlastnosti už vo veku 40 rokov. Dokázal, že je vnímavý na potreby Božieho ľudu, a prejavil obetavosť. (Hebr. 11:24–26) Ale skôr ako Jehova Mojžiša poveril, aby vyviedol Izrael z Egypta, Mojžiš musel prejsť zmenami, ktoré mu pomohli lepšie prejavovať miernosť. Musel utiecť z Egypta, kde mal vysoké postavenie, a 40 rokov žiť v madianskej krajine a pracovať ako pastier. K čomu to viedlo? Táto zmena z neho urobila kvalitnejšieho človeka. (4. Mojž. 12:3) Naučil sa uprednostňovať duchovné záujmy pred osobnými.

Na jednej situácii si ukážme, ako sa prejavovala Mojžišova miernosť. Pouvažujme, čo sa stalo, keď Jehova povedal, že chce zavrhnúť neposlušný národ a urobiť nový mocný národ z Mojžišových potomkov. (4. Mojž. 14:11–20) Mojžiš sa za ľud prihovoril. Z jeho slov je zrejmé, že mu záležalo na povesti Boha a na blahu jeho bratov, nie na vlastných záujmoch. Na úlohu vodcu národa a sprostredkovateľa, ktorú mal Mojžiš splniť, bol potrebný mierny človek. Mirjam a Áron reptali proti Mojžišovi, ale biblický záznam uvádza, že Mojžiš bol „ďaleko najmiernejší zo všetkých ľudí“. (4. Mojž. 12:1–3, 9–15) Ich urážanie zrejme znášal s miernosťou. Ako by sa bola situácia vyvinula, keby Mojžiš nebol býval mierny?

Pri inej príležitosti na istých izraelských mužov zostúpil Jehovov duch a spôsobil, že začali prorokovať. Mojžišov slúžiaci Jozua si myslel, že nekonajú správne. Na druhej strane Mojžiš vďaka svojej miernosti videl veci tak, ako ich vidí Jehova, a neobával sa straty autority. (4. Mojž. 11:26–29) Bol by prijal túto zmenu v Jehovovej organizácii, keby nebol býval mierny?

Miernosť umožnila Mojžišovi správne využiť veľkú autoritu, ktorú dostal, a splniť úlohu, ktorú mu Boh zveril. Jehova ho zavolal na vrch Choreb a vyzval ho, aby ho zastupoval pred ľudom. Prihováral sa mu prostredníctvom anjela a urobil ho sprostredkovateľom zmluvy. Vďaka miernosti dokázal Mojžiš prijať túto veľkú zmenu v miere autority a zároveň si udržať Božiu priazeň.

A čo my? Bez miernosti by sme ako jednotlivci nemohli robiť duchovné pokroky. Všetci, ktorí dostali v Božom ľude určité výsady a autoritu, musia byť mierni. Táto vlastnosť nás ochráni pred pyšnou reakciou, keď sa stretneme so zmenami, a umožní nám zvládať situácie so správnym postojom. Naša reakcia je dôležitá. Prijmeme zmenu, keď príde? Budeme ju považovať za príležitosť na zlepšenie? Možno sa ukáže ako jedinečná príležitosť rozvíjať si miernosť!

V živote budeme neprestajne zažívať zmeny. Občas nie je ľahké pochopiť, prečo sa niečo deje. Pre osobné obmedzenia a emocionálne tlaky môže byť pre nás ťažké pozerať sa na situáciu duchovne. Ale keď budeme prejavovať pokoru, skromnosť a miernosť, pomôže nám to prijať zmeny a udržať si Božiu priazeň.

[Zvýraznený text na strane 4]

Pravá pokora nám pomáha vidieť seba a druhých takých, akí naozaj sme

[Zvýraznený text na strane 5]

Bez miernosti by sme ako jednotlivci nemohli robiť duchovné pokroky

[Obrázok na strane 5]

Mojžiš zažil ťažkosti, ktoré mu pomohli zlepšiť sa v prejavovaní miernosti