Marek — „užitočný v službe“

V ANTIOCHIJSKOM zbore už zažili niekoľko problémov, ale spor medzi apoštolmi Pavlom a Barnabášom, to bolo niečo iné. Títo dvaja muži plánovali misionársku cestu, ale keď zvažovali, koho na ňu so sebou zoberú, „došlo k ostrému výbuchu hnevu“. (Sk. 15:39) Nato sa rozdelili a každý išiel inou cestou. Pohádali sa pre tretieho misionára — Marka.

Kto bol Marek? Z akého dôvodu sa preňho apoštoli pohádali? Prečo boli vo svojich stanoviskách takí neoblomní? Zmenili niekedy svoj názor? A čo sa možno z Markovej skúsenosti naučiť?

Domov v Jeruzaleme

Marek, ktorý zjavne pochádzal zo zámožnej židovskej rodiny, vyrastal v Jeruzaleme. Prvú priamu zmienku o ňom nachádzame v súvislosti s dejinami raného kresťanského zboru. Asi v roku 44 n. l., keď Jehovov anjel zázračne vyslobodil  apoštola Petra z väzenia, kam Petra zavrel Herodes Agrippa I., zamieril Peter „do domu Márie, matky Jána, ktorého volali Marek, kde sa ich dosť veľa zhromaždilo a modlili sa“. (Sk. 12:1–12) *

Zdá sa teda, že jeruzalemský zbor využíval dom Markovej matky na zhromaždenia. To, že sa tam zišlo „dosť veľa“ kresťanov, naznačuje, že dom bol veľký. Mária mala slúžku Ródu, ktorá prišla na Petrovo klopanie k ‚dverám brány‘. Z týchto detailov vyplýva, že Mária bola pomerne zámožná. A o dome sa hovorí ako o jej dome, nie ako o dome jej manžela, a tak je možné, že bola vdova a že Marek bol ešte relatívne mladý. (Sk. 12:13)

Marek bol pravdepodobne medzi kresťanmi, ktorí sa zišli, aby sa modlili. Určite dobre poznal Ježišových učeníkov a ďalších svedkov udalostí, ktoré sa odohrali v priebehu Ježišovej služby. A možno práve on bol tým málo odetým mladým mužom, ktorý sa snažil nasledovať Ježiša, keď ho zatkli, ale ktorý utiekol, keď ho chceli chytiť. (Mar. 14:51, 52)

Výsady v zbore

Kontakt so zrelými kresťanmi Markovi iste prospieval. Marek duchovne rástol a upútal pozornosť vymenovaných bratov. Približne v roku 46 n. l. si Marka všimli Pavol s Barnabášom, ktorí do Jeruzalema priniesli podporu od antiochijských kresťanov, aby ňou zmiernili následky hladu. Keď sa apoštoli vracali do Antiochie, vzali Marka so sebou. (Sk. 11:27–30; 12:25)

Pri zbežnom čítaní by sa nezdalo, že by medzi týmito troma kresťanmi boli aj nejaké iné väzby okrem duchovnej a že Pavol a Barnabáš vzali Marka so sebou len pre jeho schopnosti. Ale z jedného Pavlovho listu sa dozvedáme, že Marek bol Barnabášovým bratrancom. (Kol. 4:10) To by mohlo vniesť trochu svetla do nasledujúcich udalostí týkajúcich sa Marka.

Prešiel približne rok a svätý duch prikázal, aby Pavol a Barnabáš podnikli misionársku cestu. Z Antiochie sa vydali na Cyprus. Ján Marek išiel s nimi ‚ako pomocník‘. (Sk. 13:2–5) Možno sa mal starať o nevyhnutné veci, ktoré boli potrebné na ceste, aby sa mohli apoštoli sústrediť na duchovné veci.

Pavol, Barnabáš a Marek zvestujúc prešli celý Cyprus a potom zamierili do Malej Ázie. Tam spravil Ján Marek rozhodnutie, ktorým Pavla sklamal. Správa uvádza, že keď prišli do Pergy, „Ján... od nich odišiel a vrátil sa do Jeruzalema“. (Sk. 13:13) V Biblii sa nepíše, prečo to urobil.

 Niekoľko rokov neskôr boli Pavol, Barnabáš a Marek opäť v Antiochii. Apoštoli plánovali ísť na druhú misionársku cestu, na ktorej by stavali na výsledkoch prvej. Barnabáš chcel vziať svojho bratranca Marka, ale Pavol nechcel o tom ani počuť, lebo ich predtým opustil. To vyvolalo hádku opísanú v úvode. Barnabáš vzal Marka a išiel slúžiť na rodný Cyprus, zatiaľ čo Pavol sa vydal do Sýrie. (Sk. 15:36–41) Je zrejmé, že Pavol a Barnabáš mali na Markovo predchádzajúce rozhodnutie rozdielny pohľad.

Zmierenie

Marka táto skúsenosť nepochybne zarmútila. Ale ďalej verne slúžil. Jedenásť alebo dvanásť rokov po tomto incidente s Pavlom sa Marek v historickom zázname o ranom kresťanskom zbore objavuje opäť. Kde? Tam, kde by sme ho asi najmenej čakali — s Pavlom!

Keď bol Pavol v rokoch 60 až 61 n. l. vo väzení v Ríme, poslal niekoľko listov, ktoré sú dnes súčasťou Svätého Písma. V liste Kolosanom napísal: „Môj spoluväzeň Aristarchus vám posiela pozdravy, a tiež Marek, Barnabášov bratranec (o ktorom ste dostali pokyny, aby ste ho privítali, keby k vám niekedy prišiel)... Iba tí sú mojimi spolupracovníkmi pre Božie kráľovstvo a práve tí sa mi stali posilňujúcou pomocou.“ ​(Kol. 4:10, 11)

To je obrat! Z človeka, ktorý v Pavlovi vyvolával nevôľu, bol znova cenný spolupracovník. Pavol predtým zjavne Kolosanov informoval, že ich možno Marek navštívi. Ak sa táto návšteva uskutočnila, Marek bol v úlohe Pavlovho zástupcu.

Bol Pavol roky predtým k Markovi prehnane kritický? Poučil sa Marek z naprávania, ktoré bolo potrebné? Alebo je niečo pravdy na obidvoch týchto možnostiach? Tak či onak, toto zmierenie svedčí o zrelosti tak Pavla, ako aj Marka. Nespomínali na staré krivdy a znovu spolupracovali. To je iste vynikajúci príklad pre každého, kto mal nejaký spor so spolukresťanom!

Cestovateľ Marek

Z čítania o cestách, ktoré Marek podnikol, je zrejmé, že veľa cestoval. Pochádzal z Jeruzalema, presťahoval sa do Antiochie a odtiaľ sa odplavil na Cyprus a do Pergy. Potom išiel do Ríma. Odtiaľ ho chcel Pavol poslať do Kolos. A to ešte nie je všetko!

Apoštol Peter zostavil svoj prvý list niekedy medzi rokmi 62 až 64 n. l. V ňom napísal: „Svoje pozdravy vám posiela tá, ktorá je v Babylone... a takisto môj syn Marek.“ ​(1. Petra 5:13) Teda Marek odcestoval aj do Babylona, aby slúžil s apoštolom, ktorý niekoľko rokov predtým navštevoval kresťanské zhromaždenia v dome jeho matky.

Keď Pavol počas druhého uväznenia v Ríme asi v roku 65 n. l. písomne pozýval Timoteja z Efezu, dodal: „Vezmi Marka a priveď ho so sebou.“ ​(2. Tim. 4:11) Teda Marek bol vtedy v Efeze. A ako by sme mohli  pochybovať o tom, že prijal Pavlovo pozvanie vrátiť sa s Timotejom do Ríma? V tých časoch sa necestovalo ľahko, ale Marek všetky tieto cesty ochotne podnikol.

Ďalšia veľká výsada

Medzi veľké výsady, ktoré Marek dostal, patrila tá, že ho Jehova inšpiroval, aby napísal jedno z evanjelií. I keď toto v poradí druhé evanjelium nikde neuvádza meno pisateľa, najstaršie tradície ho pripisujú Markovi s tým, že zdrojom informácií bol Peter. A Peter naozaj bol svedkom v podstate všetkého, čo Marek zaznamenal.

Komentátori sú presvedčení, že Marek napísal svoje evanjelium pre nežidovských čitateľov, lebo zahrnul užitočné vysvetlenia židovských zvykov. (Mar. 7:3; 14:12; 15:42) Prekladá aramejské výrazy, ktoré by nežidovským čitateľom nič nepovedali. (Mar. 3:17; 5:41; 7:11, 34; 15:22, 34) Používa mnoho latinských výrazov a pomocou latinských slov vysvetľuje ešte aj bežné grécke slová. Zdá sa, že toto všetko je v súlade s dávno prijímanou tradíciou, že Marek napísal svoje evanjelium v Ríme.

‚Je mi užitočný v službe‘

Písanie evanjelia určite nebolo to jediné, čo Marek v Ríme robil. Pamätajme na to, čo napísal Pavol Timotejovi: „Vezmi Marka a priveď ho so sebou.“ Prečo si to želal? „Lebo mi je užitočný v službe.“ ​(2. Tim. 4:11)

Táto, z časového hľadiska posledná, biblická zmienka o Markovi je veľavravná. V žiadnom úseku kresťanského života nevystupuje Marek ako apoštol, vedúca osobnosť či prorok. Bol služobníkom, niekým, kto obsluhoval druhých a slúžil im. A v tomto okamihu, krátko pred Pavlovou smrťou, bola jeho pomoc Pavlovi iste užitočná.

Keď si útržkovité informácie o Markovi poskladáme, dostaneme obraz muža, ktorý horlivo podporoval šírenie dobrého posolstva v rôznych častiach celosvetového obvodu, muža, ktorý s radosťou slúžil druhým ľuďom. Áno, akým výsadám sa Marek tešil, pretože sa nevzdal!

Podobne ako Marek, aj my Boží služobníci dnes prejavujeme odhodlanie zvestovať dobré posolstvo o Kráľovstve. Niektorí majú podobne ako on možnosť presťahovať sa niekam inam, možno do zahraničia, aby tam podporovali šírenie dobrého posolstva. A hoci väčšina z nás takú možnosť nemá, všetci môžeme Marka napodobňovať iným dôležitým spôsobom. Tak ako on vynakladal veľa síl v službe svojim kresťanským bratom, aj my sme ochotní vynakladať úsilie v poskytovaní praktickej pomoci spoluveriacim, aby mohli pokračovať v službe Bohu. Keďže to robíme, máme istotu, že budeme mať ďalej Jehovovo požehnanie. (Prísl. 3:27; 10:22; Gal. 6:2)

[Poznámka pod čiarou]

[Mapa/obrázok na stranách 8, 9]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Niektoré mestá, ktoré Marek navštívil

Rím

Efez

Kolosy

Perga

Antiochia (sýrska)

Cyprus

STREDOZEMNÉ MORE

Jeruzalem

Babylon