Skip to content

Skip to table of contents

Marcos, atan neʼebé diʼak

Marcos, atan neʼebé diʼak

Marcos, atan neʼebé diʼak

KONGREGASAUN iha Antiokia haree ona problema balu, maibé problema entre apóstolu Paulo no Barnabé mak problema oin seluk. Apóstolu sira-neʼe halo planu atu laʼo ba rai balu atu haklaken nuʼudar misionáriu, maibé kuandu sira deside sé mak sei laʼo hamutuk ho sira, “sira haksesuk malu makaʼas tebetebes”. (Apos 15:39) Tan neʼe, sira naʼin-rua fahe malu no bá fatin neʼebé la hanesan. Sira haksesuk malu kona-ba misionáriu ida seluk, neʼe mak Marcos.

Sé mak Marcos? Tansá mak apóstolu naʼin-rua neʼe haksesuk malu kona-ba nia? Tansá mak sira iha hanoin neʼebé la hanesan? Ikusmai, sira-nia hanoin troka ka lae? No saida mak ita bele aprende husi Marcos nia istória?

Iha ninia uma iha Jeruzalein

Marcos karik mai husi família judeu ida neʼebé riku, no nia sai boot iha Jeruzalein. Ita lee kona-ba Marcos ba dala primeiru kuandu Bíblia konta istória kona-ba kongregasaun kristaun iha apóstolu sira-nia tempu. Maizumenus iha tinan 44, kuandu Herodes Agripa I hatama apóstolu Pedro iha dadur laran no Maromak Jeová nia anju halo nia sai livre, Pedro “laʼo bá Maria nia uma, João neʼebé hanaran an Marcos, nia uma, iha neʼebé ema barak halibur an hamutuk atu harohan”.—Apos 12:1-12. *

Ida-neʼe hatudu katak kongregasaun Jeruzalein karik uza Marcos nia inan nia uma atu halaʼo reuniaun sira. Tanba “ema barak” halibur an hamutuk, ida-neʼe hatudu katak uma neʼe boot. Maria iha atan-feto ida naran Roda neʼebé bá loke “odamatan neʼebé iha dalan” kuandu Pedro mai. Buat sira-neʼe hatudu katak Maria mak feto neʼebé riku. No mós, tanba Bíblia hatete katak uma neʼe Maria nian, laʼós ninia laʼen nian, ida-neʼe hatudu katak karik nia feto-faluk ida no katak Marcos sei joven.—Apos 12:13.

Karik Marcos mós hamutuk ho ema barak neʼebé halibur an atu harohan. Karik nia koñese didiʼak Jesus nia dixípulu sira no ema seluk neʼebé haree rasik serbisu neʼebé Jesus halo. Tuir loloos, karik Marcos mak mane-klosan ida neʼebé koko atu tuir Jesus kuandu ema kaer nia, maibé kuandu sira koko mós atu kaer Marcos, nia halai ho isin-tanan.—Mc 14:51, 52.

Knaar espesiál iha kongregasaun

Tanba Marcos hamutuk beibeik ho irmaun sira neʼebé iha esperiénsia ona, ida-neʼe ajuda nia atu laʼo ba oin iha lia-loos, no ida-neʼe halo irmaun sira neʼebé iha responsabilidade iha kongregasaun atu hafolin nia. Maizumenus iha tinan 46, kuandu irmaun sira iha Antiokia “haruka tulun” liuhusi Paulo no Barnabé ba Jeruzalein atu hamenus susar neʼebé mosu tanba rai-hamlaha, sira hatudu interese ba Marcos. Kuandu Paulo no Barnabé fila fali ba Antiokia, sira lori Marcos hamutuk ho sira.—Apos 11:27-30; 12:25.

Ema neʼebé lee liu deʼit bele hanoin katak Paulo, Barnabé no Marcos la iha relasaun seluk, katak sira irmaun kristaun deʼit, no katak Paulo no Barnabé lori Marcos tanba deʼit nia iha matenek. Maibé, Paulo nia karta ida hatudu katak Marcos mak Barnabé nia primu. (Kol 4:10) Ida-neʼe bele ajuda ita atu komprende buat neʼebé akontese neʼebé envolve Marcos.

Karik tinan ida liutiha, espíritu santu haruka Paulo no Barnabé atu bá halaʼo serbisu nuʼudar misionáriu. Sira sai husi Antiokia atu bá rai-Xipre. João Marcos bá hamutuk ho sira atu “tulun sira”. (Apos 13:2-5) Karik Marcos nia knaar mak atu tau matan ba buat neʼebé sira presiza hodi nuneʼe apóstolu sira bele halaʼo sira-nia serbisu nuʼudar misionáriu.

Paulo, Barnabé no Marcos haklaken iha rai-Xipre tomak, depois neʼe sira bá Ázia Kiʼik. Iha neʼebá, João Marcos halo desizaun neʼebé halo Paulo laran-kanek. Bíblia konta katak kuandu sira naʼin-tolu toʼo Perga, “João husik sira no fila fali ba Jeruzalein”. (Apos 13:13, MF) Bíblia la hatete tansá mak Marcos halo ida-neʼe.

Tinan rua liutiha, Paulo, Barnabé no Marcos fila fali ba Antiokia. Apóstolu naʼin-rua halo planu atu bá fali fatin neʼebé sira bá tiha ona atu halaʼo serbisu nuʼudar misionáriu atu hametin liután ema neʼebé sira hasoru. Barnabé hakarak lori ninia primu, maibé Paulo lakohi duni tanba uluk Marcos husik sira. Ida-neʼe mak hamosu haksesuk malu entre Paulo no Barnabé. Tan neʼe, Barnabé lori Marcos atu bá halaʼo serbisu iha ninia rai, Xipre, maibé Paulo bá rai-Síria. (Apos 15:36-41) Ida-neʼe hatudu ho klaru katak Paulo no Barnabé iha hanoin neʼebé la hanesan kona-ba Marcos nia desizaun.

Hamutuk fali

Buat neʼebé akontese, karik halo Marcos triste. Maibé, nia kontinua ho laran-metin atu serbí nuʼudar atan. Maizumenus tinan 11 ka 12 depois Marcos fahe malu ho Paulo, Bíblia konta katak sira hamutuk fali.

Iha tinan 60-61, kuandu Paulo iha dadur laran iha Roma, nia haruka karta balu neʼebé ohin loron sai parte ona iha Bíblia. Iha ninia karta ida ba ema kristaun iha Kolosos, nia hatete: “Aristarco neʼebé hela hamutuk ho haʼu iha dadur laran haruka nia kumprimentu; nuneʼe mós Marcos, Barnabé nia primu, haʼu haruka ona ba imi liafuan ruma kona-ba nia; wainhira nia mosu ba imi, simu nia ho laran, . . . sira-neʼe deʼit mak serbisu ho haʼu ba Maromak nia reinu. Sira fó ksolok mai haʼu.”—Kol 4:10, 11.

Situasaun troka ona! Maski uluk Paulo la kontente duni ho Marcos, maibé agora Paulo hafolin fali Marcos nuʼudar ninia maluk serbisu-naʼin. Iha ninia karta, Paulo fó-hatene katak karik Marcos sei bá vizita irmaun sira iha Kolosos. Se Marcos bá karik, nia bá atu reprezenta Paulo.

Uluk, Paulo iha razaun duni atu la kontente ho Marcos ka lae? Marcos aprende buat diʼak ruma husi ida-neʼe? Karik buat rua neʼe mak loos. Maski ita la hatene loos, maibé tanba sira hamutuk fali, ida-neʼe hatudu katak Paulo no Marcos mak metin duni iha lia-loos. Sira husik problema uluk nian iha sira-nia kotuk, no ida-neʼe ajuda sira atu serbisu hamutuk fali. Neʼe mak ezemplu diʼak tebes ba ema hotu neʼebé iha hanoin la hanesan ho maluk kristaun!

Marcos halo viajen barak

Nuʼudar ita lee kona-ba viajen neʼebé Marcos halo, ita hatene katak nia bá fatin barak. Nia mai husi Jeruzalein, muda ba Antiokia, husi neʼebá nia saʼe ró atu bá rai-Xipre no Perga. Depois nia bá toʼo Roma. Husi neʼebá, Paulo hakarak haruka nia atu bá Kolosos. Maibé laʼós neʼe deʼit!

Maizumenus iha tinan 62 toʼo 64, apóstolu Pedro hakerek ninia karta primeiru. Nia hatete: “Feto maluk ida neʼebé iha Babilónia, . . . haruka nia kumprimentu ba imi. Nuneʼe mós haʼu-nia oan Marcos.” (1 Ped 5:13) Ida-neʼe hatudu katak Marcos bá Babilónia atu serbí hamutuk ho apóstolu Pedro neʼebé tinan balu liubá tuir reuniaun kristaun iha ninia inan nia uma.

Maizumenus iha tinan 65, kuandu Paulo iha dadur laran ba dala segundu iha Roma, nia hakerek atu bolu Timóteo mai husi Éfezu, nia mós hatete: “Halo Marcos mai ho ó.” (2 Tim 4:11) Ida-neʼe hatudu katak iha tempu neʼe, Marcos iha Éfezu. Ita la duvida katak nia halo tuir Paulo hodi fila fali ba Roma hamutuk ho Timóteo. Maski la fasil atu halo viajen iha tempu neʼebá, maibé Marcos prontu atu halo viajen sira-neʼe.

Knaar espesiál seluk tan

Knaar espesiál seluk tan neʼebé Marcos halo mak Maromak Jeová haleno nia atu hakerek Evanjellu ida. Maski Evanjellu segundu la temi naran husi ema neʼebé hakerek, maibé tuir tradisaun uluk nian hatudu katak Marcos mak hakerek-naʼin no katak nia hetan informasaun husi Pedro. Tuir loloos, buat hotu neʼebé Marcos hakerek mak buat neʼebé Pedro haree rasik.

Matenek-naʼin sira neʼebé estuda Evanjellu Marcos hatete katak nia hakerek ida-neʼe ba ema jentiu sira; nia esplika ho didiʼak kona-ba buat neʼebé ema judeu sira halo. (Mc 7:3; 14:12; 15:42) Marcos tradús liafuan aramaiku balu neʼebé karik ema neʼebé laʼós judeu la komprende. (Mc 3:17; 5:41; 7:11, 34; 15:22, 34) Nia uza liafuan latín barak no nia mós esplika liafuan gregu balu hodi uza liafuan latín. Buat sira-neʼe hotu apoia tradisaun neʼebé dehan katak Marcos hakerek ninia Evanjellu iha Roma.

“Tulun diʼak ba haʼu-nia serbisu”

Maski Marcos hakerek ninia Evanjellu iha Roma, maibé nia mós halo buat seluk tan iha neʼebá. Hanoin-hetan buat neʼebé Paulo hatete ba Timóteo: “Halo Marcos mai ho ó.” Tanbasá? Paulo hatete: “Nia nuʼudar tulun diʼak ba haʼu-nia serbisu.”—2 Tim 4:11.

Buat neʼebé eskritura sira temi kona-ba Marcos ba dala ikus neʼe, fó sai kona-ba Marcos mak ema oinsá. Bíblia la temi katak Marcos serbí nuʼudar apóstolu, ulun-naʼin, ka profeta. Nia mak atan ida, neʼe katak nia serbí ka tulun ema seluk. No antes Paulo nia mate, Paulo presiza duni tulun husi Marcos.

Kuandu tau hamutuk informasaun hotu kona-ba Marcos, ida-neʼe fó sai katak Marcos mak ema neʼebé laran-manas no badinas atu habelar lia-foun diʼak iha rai barak iha mundu tomak, no nia kontente atu serbí ema seluk. Klaru katak Marcos hetan bensaun barak tanba nia la para atu halo ninia knaar sira!

Ohin loron, ita nuʼudar Maromak nia atan, ita mós hakaʼas an atu haklaken lia-foun diʼak Reinu nian hanesan Marcos. Hanesan Marcos, karik ita balu bele muda ba fatin seluk ka rai seluk atubele habelar lia-foun diʼak. Maski ita barak karik la bele halo ida-neʼe, maibé ita hotu bele halo tuir Marcos nia ezemplu iha dalan importante seluk. Hanesan nia hakaʼas an tebes atu serbí nia maluk kristaun sira, ita mós hakarak hakaʼas an atu ajuda ita-nia maluk kristaun iha dalan oioin atu sira bele kontinua serbí Maromak. Nuʼudar ita halo ida-neʼe, ita bele fiar katak ita sei kontinua atu hetan bensaun husi Maromak Jeová.—Prov 3:27; 10:22; Gal 6:2.

[Nota–rodapé]

^ par. 5 Ema neʼebé moris iha tempu hanesan Marcos, iha toman atu simu naran ida tan husi lia-ebreu ka lia seluk. Iha lia-ebreu, Marcos nia naran mak Yohanan, iha lia-tetun bolu João. Iha lia-latín, ninia apelidu mak Marcos.—Apos 12:25.

[Map/Dezeñu iha pájina 8, 9]

(Atu hetan format kompletu, haree livru)

Sidade balu neʼebé Marcos vizita

Roma

Éfezu

Kolosos

Perga

Antiokia (iha Síria)

Xipre

TASI-MEDITERRÁNEU

Jeruzalein

Babilónia