Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

Orọwọ Ọrue Nọ U N’otọ Ze Gbe Uzẹme—Uzẹme Na Kpahe Jesu

Orọwọ Ọrue Nọ U N’otọ Ze Gbe Uzẹme—Uzẹme Na Kpahe Jesu

Orọwọ Ọrue Nọ U N’otọ Ze Gbe Uzẹme—Uzẹme Na Kpahe Jesu

ẸVẸ WHO RORO? EME NỌ E RRỌ OBOTỌ NA YỌ ORỌWỌ ỌRUE NỌ U N’OTỌ ZE MANIKỌ UZẸME?

A yẹ Jesu evaọ December 25.

Ezae iwareghẹ esa e nyae ruẹ Jesu okenọ a ro yẹe.

Jesu ọvo ọsẹgboni riẹ a yẹ.

Jesu yọ Ọghẹnẹ nọ o nwene oma ruọ ohwo-akpọ.

Orọnọ ohwo owoma gheghe ọvo Jesu ọ jọ họ.

AHWO buobu a sae ta nọ eme yena kpobi uzẹme. Amọfa a sae ta nọ o rrọ bẹbẹ—inọ o tubẹ lọhọ dede he—re a riẹ uzẹme eme yena. Ẹsejọhọ a bi roro inọ uyo enọ na u muẹme he, thakpinọ ohwo o fi ẹrọwọ họ Jesu.

Dede na, oware nọ Ebaibol na e ta u wo ohẹriẹ. Ebaibol e ta udu họ omai awọ inọ ma wo eriariẹ egbagba Jesu Kristi Ọnowo mai. (2 Pita 1:8) Ikere Usiuwoma na nọ ma rẹ kiẹ riwi u re fi obọ họ kẹ omai wo eriariẹ itieye na. I dhesẹ uzẹme kpahe Jesu via, yọ i re fi obọ họ kẹ omai hẹriẹ orọwọ ọrue nọ u n’otọ ze no uzẹme na. Fikiere, joma ta ẹme kpahe oware nọ ikere Usiuwoma na i dhesẹ via kpahe eware nọ ma fodẹ evaọ emuhọ na.

ORỌWỌ: A yẹ Jesu evaọ December 25.

ONANA YỌ: ỌRUE.

Oria ovuovo o rrọ Ebaibol na ha nọ o fodẹ ugogo amara hayo ẹdẹ nọ a ro yẹ Jesu. O tẹ rrọ ere, kọ ẹvẹ a be rọ ta nọ December 25 a yẹ Jesu? Wọhọ epanọ obe na The Encyclopædia Britannica o ta, ahwo jọ nọ a se oma rai Ileleikristi a “gwọlọ nọ ẹdẹ na o kiehọ ẹdẹ ehaa egedhọ ahwo Rom nọ a jẹ hai ru evaọ . . . emuhọ ezi ekpahe, etoke nọ uvo o rẹ rọ wariẹ muhọ ekri vrẹ aso, nọ ọre na o re ro kpehru vi epanọ o rẹ jọ vẹre.” Obe ovona o ta nọ eware buobu nọ a re ru evaọ etoke ehaa Kresimesi i muhọ no “ehaa egedhọ nọ a jẹ hai ru kẹ ekakọ gbe ọre evaọ ezi uriri” ze.

Kọ ma sae ta nọ Jesu ọ jẹ ehaa ẹdẹ-eyẹ nọ a bi ru kẹe evaọ December 25 na rehọ? Roro kpahe onana: Ohwo ọvo ọ riẹ ẹdẹ nọ a ro yẹ Jesu hu. A jọ uvumọ oria Ikereakere na ta nọ a ru ehaa ẹdẹ-eyẹ riẹ hẹ, yọ oware ovuọvo o kẹ imuẹro ho inọ Ileleikristi ọsosuọ a ru ere. Ukpoye, Ebaibol na e fodẹ ugogo ẹdẹ nọ Jesu o ro whu, yọ Jesu omariẹ ọ ta nọ ilele riẹ a ru ekareghẹhọ ẹdẹ yena. * (Luk 22:19) O rrọ vevẹ, aghare uwhu idheidhe riẹ oye Jesu ọ gwọlọ nọ a fi ẹgba họ, orọnikọ eyẹ riẹ hẹ.—Matiu 20:28.

ORỌWỌ: Ezae iwareghẹ esa (hayo ivie esa, wọhọ epaọ orọwọ ahwo jọ) e nyae ruẹ Jesu okenọ a ro yẹe.

ONANA YỌ: ỌRUE.

Ẹsejọhọ whọ ruẹ iwoho nọ a jọ dhesẹ Jesu wọhọ ọmọ nọ a ro kiẹzẹ etehe-ọrẹ-erao, nọ ezae esa e wariẹ họ avọ ekẹ nọ a kru họ abọ. Uwoho nana yọ iku-erue orọnọ uzẹme he.

Uzẹme inọ ahwo a gine no obọ ovatha-ọre ze te ruẹ Jesu okenọ ọ jọ ọmaha. Rekọ ahwo yena yọ ebuẹva-isi. (Matiu 2:1) Kọ etehe-ọrẹ-erao a di Jesu họ? Ijo; evaọ uwou nọ a jẹ rria a jọ rue riẹ. U muẹro inọ a yẹ Jesu no, emerae jọ e ruemu taure ahwo nana a tẹ nyae rue riẹ.—Matiu 2:9-11.

Kọ bro ezae e nyae ruẹ Jesu? Ivẹ? Esa? Ọgba? Ebaibol e fodẹ unu rai hi. Ẹsejọhọ fikinọ a kẹ riẹ oghẹrẹ ekẹ esa o soriẹ nọ ahwo jọ a be rọ ta nọ imasa e nyae ruẹ Jesu na. * (Matiu 2:11) Ahwo jọ a tubẹ ta no inọ ezae iwareghẹ esa nọ a ta nọ a nyae ruẹ Jesu na a no uyẹ ahwo-akpọ sa-sa ze. Rekọ ma rẹ sae jọ Ebaibol ruẹ oware ovo nọ u dhesẹ eriwo yena ha. Ukpoye, obe jọ nọ o ta kpahe ikere Usiuwoma na o ta inọ eriwo nana o muhọ no “ugberoro ogbiku ikpe-udhusoi avọ eree jọ” ze.

ORỌWỌ: Jesu ọvo ọsẹgboni riẹ a yẹ.

ONANA YỌ: ỌRUẸ.

Ikere Usiuwoma na i dhesẹ via inọ Jesu o wo inievo. A jọ Usiuwoma Luk se Jesu “ọmọzae ọsosuọ” Meri, onọ u dhesẹ nọ o yẹ emọ efa. * (Luk 2:7) Usiuwoma Mak o niyẹrẹ nọ ahwo jọ evaọ ẹwho Nazarẹt a je kele Jesu dhe inievo riẹ efa, a rri rie wọhọ ohwo nọ o wo ohẹriẹ no emọ nọ i kiọkọ họ. A nọ inọ: “Ọnana họ . . . omoni Jemis gbe [Josẹf] gbe Judas gbe Saimọn, gbe imoni emetẹ riẹ ma gbẹ rọ etenẹ?”—Mak 6:3; Matiu 12:46; Jọn 7:5.

Ghelọ ẹme nọ ikere Usiuwoma na e ta na, egba iwuhrẹ-egagọ buobu a gbẹ be sobọhọ inọ Jesu ọvo họ ọmọ nọ Meri avọ Josẹf a wo. Ahwo jọ a be ta nọ, emọ nọ a se inievo-emezae gbe inievo-emetẹ Jesu na yọ imoni Jesu. * Amọfa a be jẹ ta inọ emọ nana nọ a bi se inievo Jesu na yọ emọ nọ aye ọfa o yẹ kẹ Josẹf, ọzae Meri. Rekọ roro kpahe onana: Otẹrọnọ Jesu ọvo họ ọmọ nọ Meri o yẹ, kọ ahwo Nazarẹt a hae te ta ẹme nọ a ta na? Ukpoye, o wọhọ nọ ejọ rai a rọ ẹro ruẹ Meri nọ ọ wha eva emọ unuẹse buobu. A riẹ inọ Meri o yẹ emọ efa tu Jesu.

ORỌWỌ: Jesu yọ Ọghẹnẹ nọ o nwene oma ruọ ohwo-akpọ.

ONANA YỌ: ỌRUE.

Uwuhrẹ na inọ Jesu yọ Ọghẹnẹ nọ o no obọ odhiwu ziọ otọakpọ wọhọ ohwo-akpọ, onọ o rrọ oviede uwuhrẹ Esanerọvo na o rrọ otọ kri no—rekọ u muhọ evaọ oke Jesu hu. Ukpoye, obe na The Encyclopædia Britannica o ta nọ: “Ẹme na Esanerọvo hayo uwuhrẹ yena o roma via evaọ Ọvọ Ọkpokpọ na ha . . . Ẹmẹrera uwuhrẹ na u ro muhọ, avọ ikẹ buobu nọ o wha ze evaọ ige buobu bẹsenọ o rọ dowọ muotọ.”

Evaọ uzẹme, nọ egagọ i te bi wuhrẹ nọ Jesu yọ Ọghẹnẹ nọ o nwene oma ruọ ohwo-akpọ yọ ọghọ a bi si no Jesu oma na. * Ẹvẹ o rọ rrọ ere? Joma kẹ oriruo jọ. Ma rehọ iẹe nọ iruiruo jọ a yare ọga iruo rai oware jọ, rekọ ọga na ọ tẹ ta nọ o wo udu nọ o re ro si obọ no oware na ha. Otẹrọnọ o gine wo udu utioye na ha, kiyọ ọga na o dhesẹ nọ ọ riẹ ọnyaba riẹ. Rekọ otẹrọnọ o gine wo udu nọ ọ sai ro si obọ no oware na rekiyọ ọ gwọlọ ru ere he—kiyọ ọrue o gu na, ohwo eviẹhọ ọ rrọ.

Eme Jesu ọ ta okenọ ikọ ivẹ riẹ jọ a yare iẹe nọ ọ kẹ ae ọkwa okpehru? Ọ ta kẹ ai nọ: “Obọze gbe ẹkpẹlobọ mẹ ẹkeria, o rọ nọ mẹ rẹ kẹ hẹ, rekọ ohwo nọ Ọsẹ mẹ ọ ruẹrẹ eriẹ kẹ.” (Matiu 20:23) O hae jọnọ ginọ Jesu họ Ọghẹnẹ, kọ ogbẹrọnọ ọrue o gu na? Ukpoye, ẹkwoma ẹme na nọ ọ kpọ bru Ọnọ ọ mai kpehru, Jesu o fi emamọ oriruo omaurokpotọ hotọ—o dhesẹ nọ ọyomariẹ avọ Ọghẹnẹ a rrọ edhe he.

ORỌWỌ: Orọnọ ohwo owoma gheghe ọvo Jesu ọ jọ họ.

ONANA YỌ: UZẸME.

Jesu ọ ta vevẹ inọ orọnọ ọzae owoma jọ gheghe ọvo ọ jọ họ. Ọ ta nọ: “Mẹ Ọmọ Ọghẹnẹ.” (Jọn 10:36) Uzẹme, ohwo kpobi ọ sae ta nọ ọye họ Ọmọ Ọghẹnẹ. Rekọ otẹrọnọ ọrue Jesu o gu, oghẹrẹ ohwo vẹ oyena u re ru ei fihọ? Ohwo eviẹhọ, orọnọ ohwo owoma ha!

Ọghẹnẹ omariẹ o se isẹi nọ e mai muẹro kpahe Ọmọ na. Ọ ta isiava kpahe Jesu nọ: “Ọnana họ Ọmọ oyoyou mẹ.” (Matiu 3:17; 17:5) Dai roro iei: Unuẹse kakao ọvo Ikereakere na e ta nọ ahwo-akpọ a yo urru Ọghẹnẹ—yọ isiava evaọ usu rai ọ jọ kẹ imuẹro inọ Jesu yọ Ọmọ riẹ! Onana họ isẹi nọ e mae ga kpaobọ inọ epanọ Jesu ọ ta kpahe omariẹ na ere ọ ginẹ rrọ.

Kọ uzoẹme nana u wuhrẹ owhẹ oware jọ nọ whọ riẹ kpahe Jesu vẹre he? O tẹ rrọ ere, kọ u gbe fo re whọ kiẹ ikere Usiuwoma na haro? Whọ sae reawere uwuhrẹ utioye na je wo erere noi ze. Ẹhẹ, Jesu omariẹ ọ ta nọ ewuhrẹ uzẹme na kpahe ọyomariẹ gbe Ọsẹ riẹ u re ru ohwo wo “uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ.”—Jọn 17:3.

[Oruvẹ-obotọ]

^ edhe-ẹme 13 Jesu o whu evaọ Ẹdẹ Ehaa-Iwẹ-Ọnyavrẹ, hayo Nisan 14, wọhọ epaọ ukeledẹ ahwo Ju.—Matiu 26:2.

^ edhe-ẹme 18 Matiu ọ niyẹrẹ nọ erara na “a rovie efe rai,” a tẹ rọ igoru, frankinsẹs gbe mar ru Jesu ọghọ. O nwane wọhọ nọ ekẹ eghaghae yena e nyaze evaọ ẹruoke, keme uviuwou Jesu—nọ u fe he na—o be te dhẹ kẹ uzuazọ rai.—Matiu 2:11-15.

^ edhe-ẹme 21 Evaọ edhere igbunu a ro di eva Jesu họ, rekọ Meri avọ ọzae riẹ Josẹf a ruẹ oma wọhọ ọzae-avọ-aye nọ a ro yẹ emọ nọ i kiọkọ.—Matiu 1:25.

^ edhe-ẹme 22 Ahwo nọ a wo orọwọ inọ Meri ọ jọ ọmọtẹ-kọkọ evaọ edẹ uzuazọ riẹ kpobi ae a mae suobọhọ eriwo nana nọ Jerome o muhọ evaọ oware wọhọ 383 C.E. na. Jerome o bruoma kpiroro uwhremu na kpahe eriwo riẹ na, rekọ ahwo buobu—gbe ichọche Kathọlik—a gbẹ yọrọ eriwo yena whawha.

^ edhe-ẹme 26 Whọ tẹ gwọlọ oria nọ a jọ ta eme kokodo kpahe uwuhrẹ Esanerọvo na, rri ibroshọ na, Should You Believe in the Trinity? onọ Isẹri Jihova a kere.

[Ẹkpẹti/Uwoho nọ e rrọ ẹwẹ-obe avọ 14]

Eware Efa nọ E rẹ Sai Gbe Owhẹ Unu

Oghẹrẹ uzuazọ vẹ Jesu o yeri nọ ọ jọ otọakpọ? Kọ ọ jọ ohwo nọ o mukpahe omawere, nọ ọ jẹ hai mu-unu họ, je si oma no ahwo? Ahwo jọ a sai yo nọ Ee. Ẹsejọhọ onana o whariẹ ze nọ u re ro gbe ai unu nọ a te wuhrẹ inọ Jesu . . .

• o kpohọ ehaa omawere.—Jọn 2:1-11.

• o jiri ahwo kẹ eware ezi nọ a ru.—Mak 14:6-9.

• o se emaha gboma.—Mak 10:13, 14.

• ọ viẹ evaọ ẹgbede.—Jọn 11:35.

• o wo ohrọ kẹ ahwo.—Mak 1:40, 41.