Kal idhi e weche manie iye

Kal idhi kama ochanie weche mantie

Miriambo Koso Adiera—Adiera e Wi Yesu

Miriambo Koso Adiera—Adiera e Wi Yesu

Miriambo Koso Adiera​—Adiera e Wi Yesu

IPARO NADE? BE WECHE MALUWOGI GIN ADIERA KOSO MIRIAMBO?

Yesu nonyuol Desemba 25.

Joma riek adek nolimo Yesu e kinde mag nyuolne.

Yesu ne en nyathi achiel kende.

Yesu ne en Nyasaye morwako kit dhano.

Yesu ne ok en mana ng’at maber.

JI MANG’ENY biro wacho ni wechego duto gin adier. Jomoko to nyalo wacho ni ng’eyo adiera mag wechego ok yot kata ni ok nyalre. Samoro gineno ni ka ng’ato oyie kuom Yesu, ok ochuno ni nyaka ong’e dwoko mag penjogo.

Muma to wacho gima opogore. Ojiwowa mondo ‘wang’e Ruodhwa Yesu Kristo chuth.’ (2 Petro 1:8) Wayudo ng’eyo ma kamano ka wanono buge mag Injili. Bugego nyiso adiera e wi Yesu, to mano miyo wapogo miriambo kod adiera. Wanon ane gima buge mag Injili wacho kaluwore gi weche mowach malogo ma ji mang’eny oyiego.

GIMA JI OYIEGO: Yesu nonyuol Desemba 25.

DWOKO: MIRIAMBO.

Onge kama Muma nyisoe achiel kachiel dwe kata odiechieng’ ma nonyuolie Yesu. Kara, ang’o momiyo noyier Desemba 25 kaka tarik ma nonyuolie Yesu? Kaluwore gi buk mar The Encyclopædia Britannica, jomoko ma ne luongore ni Jokristo “ne gombo ahinya mondo tarigno odhi riat gi tarik ma Jo-Rumi ma ne lamo nyiseche manono timoe nyasigi . . . e kinde mag chwiri, e kindeno odiechienge ne chako bedo maboyo kendo chieng’ ne chako duogo.” Bugno bende wacho ni timbe mang’eny mag Krismas nochakore gi “timbe mag weche pur kod weche mag ng’iyo chieng’ e kinde chwiri ma joma ne lamo nyiseche manono timo.”

Be Yesu ne nyalo yie mondo otim nyasi mar nyuolne Desemba 25? Par ane: Odiechieng’ ma nonyuolie Yesu ok ong’ere. Onge kamoro amora ma Ndiko chikowa mondo watim nyasi mar nyuol Yesu, bende onge gima nyiso ni Jokristo mokwongo notimo nyasino. Mopogore gi mano, Muma nyiso odiechieng’ sie ma Yesu nothoe, kendo Yesu nochiko jolupne mondo opar odiechieng’no. * (Luka 22:19) En adier ni Yesu ne dwaro ni ji oket pachgi, ok kuom nyuolne, to kuom ber ma thone mar misango ne dhi kelo.​​—⁠Mathayo 20:28.

GIMA JI OYIEGO: Ji adek mariek (kata ruodhi kaluwore gi gima jomoko bende oyiego) nolimo Yesu e kinde mag nyuolne.

DWOKO: MIRIAMBO.

Samoro iseneno goro kata piche mag nyuol Yesu manyiso ka en nyathi mopiel e kund dhok, kolwore gi chwo adek mariek moting’o mich. Kata kamano, pichego ok nyis adiera, to mana miriambo.

En adier ni joma noa yor Wuok Chieng’ nolimo Yesu kotin. Kata kamano, jogi ne gin ajuoke masomo sulwe. (Mathayo 2:⁠1, The Bible in Luo, 1976) Be ne giyudo ka podi opiel Yesu e kund dhok? Ooyo; ne giyudo Yesu ei ot. Nenore maler ni jogi nochopo bang’ dweche moko ka osenyuol Yesu.​​—⁠Mathayo 2:⁠9-​11.

Dibed ni jogo ne gin ji 2, 3, kata 30? Muma ok wach kwan-gi. Nyalo bedo ni ji nochako wacho ni jogo ne gin ji adek kaluwore gi mich adek mopogore opogore ma ne gikelo. * (Mathayo 2:⁠11) Jomoko bende osewacho ni ji adekgo ma ji luongo ni jorieko ne ochung’ne oganda adek mopogore opogore mag dhano. Kata kamano, paro ma kamano ok yudre ei Ndiko. Kar mano, buk moro mawuoyo kuom Injili wacho ni, “jasomo moro ma nodak e higini mag 700 ema nochako wachni kaluwore gi lek ma nobedogo.”

GIMA JI OYIEGO: Yesu ne en nyathi achiel kende.

DWOKO: MIRIAMBO.

Buge mag Injili nyiso maler ni Yesu ne nigi owetene kod nyiminene. Injili mar Luka luongo Yesu ni wuod Mariam “makayo,” manyiso ni Mariam nonyuolo nyithindo moko bang’ nyuolo Yesu. * (Luka 2:7) Injili mar Mariko wacho ni jomoko e dala mar Nazareth nokawo Yesu kaka ne gikawo owetene kaachiel gi nyiminene, ne ok ginene kaka ng’at ma ne opogore gi jowadgi. Ne gipenjo kama: “Ok en omin Jakobo, gi Jose, gi Juda, gi Simon? Kendo nyiminene ok ni kodwa ka koso? ”​​—⁠Mariko 6:3; Mathayo 12:46; Johana 7:5.

Kata obedo ni buge mag Injili wacho kamano kuom Yesu, josomo mang’eny mag weche din oramo ni Yesu ne en mana nyathi achiel kende. Moko wacho ni owete kod nyimine Yesu mowuo kuomgigo ne gin mana wedene. * To jomoko bende wacho ni mago ne ok gin nyithi Mariam masie to mana ma bathe. Kata kamano, par ane: Ka Yesu kende ema ne en nyathi Mariam, be Jo-Nazareth ne nyalo wacho weche ma ne giwachogo? Ooyo, nyalo bedo ni moko kuomgi noneno Mariam ka nigi ich nyithindogo. Ne ging’eyo maler ni Yesu ne en achiel kuom nyithindo mang’eny ma ne Mariam onyuolo.

GIMA JI OYIEGO: Yesu ne en Nyasaye morwako kit dhano.

DWOKO: MIRIAMBO.

Paro mar ni Nyasaye nobiro e piny modak ka en e Yesu, ma e gima duong’ e puonj mar Didek, osenya kuom kinde malach, to kuom adier parono ne ok ochakore e kinde ma Yesu ne nie piny. Kar mano, The Encyclopædia Britannica wacho kama: “Wach mar Didek kata puonj ma kamano ok yudre e Muma Manyien . . . Puonjni nolandore mosmos kuom higini mathoth kendo bang’ ywaruok mang’eny.”

Kuom adier, jodin ok nyis Yesu luor kuom puonjo ni ne en Nyasaye e ringruok mar dhano. * E yo mane? Non ane ranyisini. Jotich moko kwayo gimoro kuom jal mochung’negi, kata kamano jalno wacho ni oonge gi teko mar chiwo gino. Ka gima owachono en adier, to kara onyiso e yo mariek ni ok onyal timo gik moko duto. To kapo ni gima owachono ok en adier, tiende ni onyalo chiwo gima jogi dwaro to oyiero mar mondo kik ochiw gino, kara en ng’ama wuondo ji.

Kaluwore gi ranyisino, ang’o ma Yesu nonyiso jootene ariyo ma ne gombo bedo gi huma? Nowachonegi kama: “Bedo e bada korachwich kendo e bada koracham ok mara ma damiu, to en mar jogogo ma Wuora me polo oseikonigi.” (Mathayo 20:23) Ka Yesu ne en Nyasaye adier, donge gima nowachono ne nyalo bedo miriambo? Kar mano, kane onyiso ni opogore gi Jal mani gi teko moloyo, Yesu noketo ranyisi maber mar bolruok, kendo nonyiso ni ok orom gi Nyasaye.

GIMA JI OYIEGO: Yesu ne ok en mana ng’at maber.

DWOKO: ADIER.

Yesu nowacho maler ni ok ne en mana ng’at maber kende. Nowacho ni: “An e Wuod Nyasaye.” (Johana 10:36) En adier ni ng’ato ang’ata ne nyalo wacho ni en bende en Wuod Nyasaye. Kata kamano, kapo ni Yesu ne oriambo e wechego, dine onene nade? Kuom adier, kaka ng’at maok ber, to jamiriambo maduong’!

Gima duong’ manyiso ni en Wuod Nyasaye adier en wach ma Nyasaye owuon nowacho. Nowacho nyadiriyo kama kuom Yesu: “Jali en Wuoda.” (Mathayo 3:⁠17; 17:5) Par ane: Ndiko nyiso mana kinde matin ma dwond Nyasaye owuon nowinjore e piny, to nyadiriyo kuom kindego, Nyasaye owuon nojiwo ni Yesu en Wuode! Ma e gima ber moloyo manyiso ni Yesu ne en Wuod Nyasaye mana kaka nowacho.

Be sulani ofwenyoni adiera e wi Yesu ma ne ok ing’eyo chon? Ka en kamano, donge nyalo bedo maber ka imedo nono buge mag Injili? Puonjruok ma kamano nyalo bedo maber kendo makonyo. Kuom adier, Yesu nowacho ni puonjruok adiera kuome kod kuom Wuon-gi kelo “ngima mochwere.”​​—⁠Johana 17:3.

[Weche moler piny]

^ par. 13 Yesu notho Chieng’ Pasaka, kata Nisan 14, kaluwore gi kalenda mar Jo-Yahudi.​—⁠Mathayo 26:2.

^ par. 18 Mathayo wacho ni ajuokego ‘noyawo mwandugi’ ma gimiyo Yesu dhahabu, ubani, gi manemane. Gima ber en ni mich ma nengogi tekgo nokel mana e kinde mowinjore nikech mapiyo nono, nochuno joodgi Yesu ma nenore ni yutogi ne tin ringo dhi dak e piny machielo.​​—⁠Mathayo 2:⁠11-​15.

^ par. 21 Kata obedo ni Mariam nomako ich mar Yesu e yor hono, nyithinde mamoko to ne ginyuolo gi Josef jaode.​​—⁠Mathayo 1:⁠25.

^ par. 22 Paroni, ma ne jal miluongo ni Jerome ochako chiegni higa mar 383 E Ndalowa, osenya ahinya kuom jogo moyie ni Mariam ne en nyako ma silili e ngimane duto. Bang’e Jerome nowacho ni parono ne ok en adier, kata kamano, wachni pod osiko e pach ji mang’eny koda e pach jogo motelo ne Kanisa mar Katholik.

^ par. 26 Mondo iyud weche momedore e wi puonj mar Didek, ne brosua mawacho ni Je, Uamini Utatu? mogo gi Joneno mag Jehova.

[Sanduk/​Picha manie ite mar 14]

Adiera Moko Kuom Yesu Manyalo Kawi gi Wuoro

Yesu ne en ng’at machalo nade? Be ne en ng’at makwiny, kendo mochayo ji? Jomoko nyalo wacho ni mano adier. Samoro mano emomiyo giwuoro ahinya ka gipuonjore ni kara Yesu . . .

• nobedo gi ji kuonde mag mor.​​—⁠Johana 2:⁠1-​11.

• nopuoyo ji.​​—⁠Mariko 14:⁠6-9.

• nomor ka en kanyachiel gi nyithindo.​​—⁠Mariko 10:⁠13, 14.

• noywak e lela.​​—⁠Johana 11:35.

• nokecho ji.​​—⁠Mariko 1:⁠40, 41.