Priblížte sa k Bohu

‚Tvoje kráľovstvo bude istotne stále‘

2. SAMUELOVA 7:1–16

V PRIEBEHU dejín boli mnohí ľudskí vládcovia zbavení moci. Niektorí prišli o svoj úrad po voľbách, iní prišli o moc násilím. Ale ako je to s Ježišom Kristom, Kráľom Božieho nebeského Kráľovstva? Môže mu niečo zabrániť v tom, aby vládol ako Boží ustanovený Kráľ? Odpoveď môžeme nájsť v slovách, ktoré povedal Jehova Dávidovi, kráľovi starovekého Izraela. Sú zaznamenané v 7. kapitole 2. Samuelovej.

Z úvodných slov tejto kapitoly sa dozvedáme, že Dávid sa cíti nepríjemne, lebo on, ľudský kráľ, býva v nádhernom paláci, kým truhla pravého Boha je v obyčajnom stane. * Dávid vyjadruje túžbu postaviť Jehovovi dôstojný dom, čiže chrám. (2. verš) No Dávid nebude tým, kto raz postaví chrám. Jehova mu prostredníctvom proroka Nátana hovorí, že chrám postaví jeho syn. (4., 5., 12. a 13. verš)

Jehova je však Dávidovou úprimnou túžbou dojatý. Cení si jeho oddanosť a v súlade so svojím predsavzatím s ním uzatvára zmluvu, že v jeho kráľovskej rodovej línii vzbudí niekoho, kto bude vládnuť večne. Prostredníctvom Nátana Dávidovi slávnostne sľubuje: „Tvoj dom a tvoje kráľovstvo budú istotne pred tebou stále, na neurčitý čas; tvoj trón, ten sa stane pevne založeným na neurčitý čas.“ ​(16. verš) Kto je tým, na kom sa mala táto zmluva naplniť natrvalo, tým, kto má vládnuť navždy? (Žalm 89:20, 29, 34–36)

Jedným z Dávidových potomkov bol Ježiš Nazaretský. Keď anjel oznamoval Ježišovo narodenie, povedal: „Boh Jehova mu dá trón jeho otca Dávida. Bude vládnuť ako kráľ nad Jakobovým domom navždy a jeho kráľovstvu nebude konca.“ ​(Lukáš 1:32, 33) Teda zmluva s Dávidom sa mala naplniť na Ježišovi Kristovi. A tak Ježiš nevládne z vôle ľudí, ale vďaka Božiemu slávnostnému sľubu, ktorý mu dáva právo vládnuť navždy. A Boh svoje sľuby vždy splní. (Izaiáš 55:10, 11)

Zo 7. kapitoly 2. Samuelovej sa môžeme naučiť dve cenné veci. Po prvé, môžeme mať dôveru, že nikto a nič nemôže zabrániť Ježišovi Kristovi v tom, aby vládol ako Kráľ. Preto si môžeme byť istí, že jeho vláda splní účel, o ktorom Ježiš hovoril — že zabezpečí, aby sa Božia vôľa v plnej miere diala na zemi, tak ako sa deje v nebi. (Matúš 6:9, 10)

A po druhé, z tejto správy sa o Jehovovi učíme niečo, čo nás môže zahriať pri srdci. Jehova si všimol úmysel, ktorý mal Dávid v srdci, a cenil si ho. Je veľmi povzbudzujúce vedieť, že Jehova si cení naše zanietenie pre pravé uctievanie. Niekedy nám okolnosti, ktoré nemôžeme ovplyvniť — napríklad zhoršujúce sa zdravie alebo pokročilý vek —, môžu brániť robiť v službe Bohu všetko, po čom túži naše srdce. Vtedy môžeme čerpať útechu z vedomia, že Jehova si všíma už aj úmysly nášho srdca, ktoré horí za pravé uctievanie.

[Poznámka pod čiarou]