Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Ani Oonyiɛ Kristo Lɛ Sɛɛ Jogbaŋŋ Kɛmiimɔ Shi?

Ani Oonyiɛ Kristo Lɛ Sɛɛ Jogbaŋŋ Kɛmiimɔ Shi?

Ani Oonyiɛ Kristo Lɛ Sɛɛ Jogbaŋŋ Kɛmiimɔ Shi?

‘Bɔ ni nyɛbaa nyɛjeŋ lɛ, nyɛtekea nɔ fe tsutsu lɛ.’—1 TES. 4:1.

1, 2. (a) Mɛɛ naakpɛɛ nii mɛi babaoo ni hi shi yɛ Yesu beaŋ lɛ na? (b) Mɛni hewɔ wɔyinɔ nɛɛ hu yɔɔ srɔto kwraa lɛ?

ANI osusu he pɛŋ akɛ eji oyɛ wala mli yɛ Yesu beaŋ kulɛ, obaaná miishɛɛ waa? Ekolɛ onu he akɛ kulɛ Yesu baatsa hela ko ni oyeɔ lɛ, ni no haŋ ohe ajara bo. Aloo ekolɛ obaasumɔ ni ona Yesu ni obo lɛ toi—okase nii kɛjɛ eŋɔɔ loo ona naakpɛɛ nibii ni efee lɛ ekomɛi. (Mar. 4:1, 2; Luka 5:3-9; 9:11) Beni Yesu fee nibii nɛɛ fɛɛ lɛ, eji oyɛ jɛmɛ kulɛ obaaná miishɛɛ waa! (Luka 19:37) Kɛjɛ nakai beaŋ kɛbaa nɛɛ, yinɔ ko enako nibii ni tamɔ nɔ ni Yesu fee lɛ, ni etsuŋ nɔ ni ekɛ ‘lɛ diɛŋtsɛ ehe shã afɔle’ kɛtsu yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ dɔŋŋ.—Heb. 9:26; Yoh. 14:19.

2 Shi wɔyinɔ nɛɛ hu yɛ srɔto kwraa. Mɛni hewɔ? Wɔyinɔ nɛɛ ji be ni Ŋmalɛ lɛ gba akɛ no ji “naagbee be lɛ” kɛ “naagbee gbii lɛ.” (Dan. 12:1-4, 9; 2 Tim. 3:1) Nɛkɛ be nɛɛ mli ni ashɛ Satan afɔ kɛjɛ ŋwɛi. Etsɛŋ ni abaafi lɛ ni aŋɔ lɛ ‘awo bu kwɔŋkwɔŋ lɛ mli.’ (Kpoj. 12:7-9, 12; 20:1-3) Eji hegbɛ krɛdɛɛ ni wɔná yɛ nɛkɛ be nɛɛ nɔŋŋ mli akɛ wɔjaje “maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa” lɛ yɛ jeŋ fɛɛ, ni wɔha mɛi ale Paradeiso ni baaba lɛ he hiɛnɔkamɔ lɛ—ni nitsumɔ nɛɛ ji nitsumɔ ni akuŋ sɛɛ atsuŋ dɔŋŋ.—Mat. 24:14.

3. Beni eshwɛ fioo ni Yesu baaya ŋwɛi lɛ, mɛni ekɛɛ esɛɛnyiɛlɔi lɛ ni amɛfee, ni mɛni enɛ baabi ni afee?

3 Beni eshwɛ fioo ni Yesu baaya ŋwɛi lɛ, ekɛɛ esɛɛnyiɛlɔi lɛ akɛ: “Nyɛaatsɔmɔ midasefoi yɛ Yerusalem kɛ Yudea kɛ Samaria fɛɛ, kɛyashi shikpɔŋ lɛ naagbeehei lɛ.” (Bɔf. 1:8) Nitsumɔ nɛɛ baabi ni atsɔɔ mɛi anii yɛ jeŋ fɛɛ. Mɛni hewɔ abaatsu nitsumɔ nɛɛ? Abaatsu koni akɛfee mɛi kaselɔi—Kristo sɛɛnyiɛlɔi krokomɛi—dani naagbee lɛ aba. (Mat. 28:19, 20) Mɛni esa akɛ wɔfee kɛ́ wɔmiisumɔ ni wɔtsu nitsumɔ ni Kristo kɛwo wɔdɛŋ nɛɛ jogbaŋŋ kɛmɔ shi?

4. (a) Mɛɛ nibii ni he hiaa Petro wiemɔi ni yɔɔ 2 Petro 3:11, 12 lɛ maa nɔ mi? (b) Mɛɛ nibii esa akɛ wɔkwɛ wɔhe nɔ jogbaŋŋ yɛ amɛhe?

4 Kadimɔ akɛ bɔfo Petro wie akɛ: “Mɛɛ gbɔmɛi sa akɛ nyɛtsɔmɔ yɛ jeŋbai krɔŋkrɔŋi kɛ Nyɔŋmɔjamɔi amli? Mɛi ni kwɛɔ gbɛ ni amɛshweɔ Nyɔŋmɔ gbi lɛ baa lɛ.” (2 Pet. 3:11, 12) Petro wiemɔi lɛ maa nɔ mi akɛ ehe miihia ni wɔha wɔhiɛ ahi wɔhe nɔ jogbaŋŋ yɛ naagbee gbii nɛɛ amli bɔni afee ni wɔkɛ Nyɔŋmɔjamɔ nifeemɔi aye klɛŋklɛŋ gbɛhe yɛ wɔshihilɛ mli. Sanekpakpa lɛ shiɛmɔ fata nakai nifeemɔi lɛ ahe. Belɛ, wɔnáa miishɛɛ waa kɛ́ wɔna hiɛdɔɔ ni wɔnyɛmimɛi ni yɔɔ jeŋ fɛɛ lɛ kɛtsuɔ shiɛmɔ nitsumɔ ni Kristo kɛwo wɔdɛŋ lɛ! Yɛ nakai beaŋ nɔŋŋ lɛ, wɔle akɛ ehe miihia ni wɔkwɛ jogbaŋŋ koni nɔnyɛi ni wɔkɛkpeɔ daa gbi yɛ Satan je lɛ mli lɛ kɛ agbɛnɛ hu esha su ni akɛfɔ́ wɔ lɛ akaha hiɛdɔɔ ni wɔkɛtsuɔ Nyɔŋmɔ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ naa ba shi. No hewɔ lɛ, nyɛhaa wɔsusua bɔ ni wɔɔfee wɔná nɔmimaa akɛ wɔmiinyiɛ Kristo lɛ sɛɛ jogbaŋŋ kɛmiimɔ shi lɛ he wɔkwɛa.

Okɛ Miishɛɛ Akpɛlɛ Sɔ̃i ni Nyɔŋmɔ Kɛfɔ̃ Onɔ lɛ Anɔ

5, 6. (a) Mɛni hewɔ Paulo jie enyɛmimɛi Kristofoi ni yɔɔ Yerusalem lɛ ayi lɛ, ni mɛɛ kɔkɔ ebɔ amɛ? (b) Mɛni hewɔ esa akɛ wɔkɛ hiɛdɔɔ atsu sɔ̃i ni Nyɔŋmɔ kɛfɔ̃ wɔnɔ lɛ ahe nii lɛ?

5 Yɛ wolo ni bɔfo Paulo ŋma kɛmaje enyɛmimɛi Kristofoi ni yɔɔ Yerusalem lɛ mli lɛ, ejie amɛyi yɛ anɔkwayeli ni amɛkɛfi shi yɛ yiwaa po mli lɛ hewɔ. Eŋma akɛ: “Nyɛkaia klɛŋklɛŋ gbii lɛ, beni la tso yɛ nyɛnɔ lɛ, bɔ ni nyɛmia nyɛhiɛ yɛ amanehului ata babaoo mli.” Hɛɛ, Yehowa hiɛ kpaaa amɛnɔkwayeli lɛ nɔ. (Heb. 6:10; 10:32-34) Eka shi faŋŋ akɛ mlijɔlɛ mli ni Paulo jɛ ejie nakai Hebri Kristofoi lɛ ayi lɛ wo amɛ hewalɛ waa. Shi yɛ nakai wolo lɛ nɔŋŋ mli lɛ, Paulo bɔ kɔkɔ eshi adesai asu ko ní kɛ mɔ kwɛɛɛ jogbaŋŋ lɛ, ebaaha hiɛdɔɔ ni ekɛtsuɔ Nyɔŋmɔ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ naa aba shi. Etsɔɔ akɛ esa akɛ Kristofoi akwɛ jogbaŋŋ ni ‘amɛkakwa’ Nyɔŋmɔ kitai lɛ loo amɛkɛ nibii jiejie amɛnaa akɛ no hewɔ amɛnyɛɛɛ amɛye Nyɔŋmɔ kitai lɛ anɔ.—Heb. 12:25.

6 Kɔkɔ ni abɔ akɛ mɔ ko kɛ nibii akajie enaa akɛ no hewɔ enyɛɛɛ etsu sɔ̃i ni Nyɔŋmɔ kɛfɔ̃ enɔ lɛ ahe nii lɛ hu kɔɔ Kristofoi ahe ŋmɛnɛ. Wɔle akɛ esa akɛ wɔtswa wɔfai shi akɛ wɔkɛ hiɛdɔɔ baatsu sɔ̃i ni jwere wɔnɔ akɛ Kristofoi lɛ ahe nii be fɛɛ be, ni esaaa akɛ wɔhaa hiɛdɔɔ ni wɔkɛtsuɔ Nyɔŋmɔ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ naa baa shi. (Heb. 10:39) Yɛ anɔkwale mli lɛ, sɔɔmɔ krɔŋŋ lɛ he nitsumɔ ji wala kɛ gbele sane.—1 Tim. 4:16.

7, 8. (a) Mɛni baaye abua wɔ koni wɔkɛ hiɛdɔɔ atsu Nyɔŋmɔ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ be fɛɛ be? (b) Kɛ́ wɔna akɛ wɔhiɛ edɔɔɔ tamɔ tsutsu ko lɛ, mɛni esa akɛ wɔha ehi wɔjwɛŋmɔŋ yɛ Yehowa kɛ Yesu he?

7 Mɛni baaye abua wɔ koni wɔkɛ nɔ ko akajie wɔnaa akɛ no hewɔ wɔnyɛɛɛ wɔtsu sɔ̃i ni Nyɔŋmɔ kɛfɔ̃ wɔnɔ lɛ? Gbɛ kome ni he hiaa ni baaha wɔye su nɛɛ nɔ ji ni wɔjwɛŋ nɔ ni kita ni wɔkã kɛjɔɔ wɔhe nɔ lɛ tsɔɔ lɛ nɔ be fɛɛ be. Wɔhenɔjɔɔmɔ lɛ tsɔɔ akɛ wɔwo Yehowa shi akɛ wɔkɛ esuɔmɔnaa nii baaye klɛŋklɛŋ gbɛhe yɛ wɔshihilɛ mli, ni esa akɛ wɔye shiwoo nɛɛ nɔ. (Nyɛkanea Mateo 16:24.) No hewɔ lɛ, esa akɛ wɔbi wɔhe be kɛ beaŋ akɛ: ‘Ani mihiɛ mifai shi ni mitswa akɛ mahi shi yɛ mihenɔjɔɔmɔ lɛ naa beni abaptisi mi lɛ mli lolo? Aloo kɛjɛ nakai beaŋ kɛbaa nɛɛ hiɛdɔɔ ni mikɛje shishi lɛ naa eba shi?’

8 Kɛ́ wɔjɛ anɔkwayeli mli wɔpɛi wɔmli wɔkwɛ ni wɔna akɛ wɔnijiaŋ miigbɔjɔ yɛ gbɛ ko nɔ lɛ, esa akɛ wɔkai ekãawoo wiemɔi ni gbalɔ Zefania wie lɛ. Ekɛɛ akɛ: “Kaaha onijiaŋ miigbɔjɔ! Yehowa, o-Nyɔŋmɔ lɛ, yɛ oteŋ, nuu ekãalɔ ni aaanyɛ oyiwala ahere ni; eeenya ohe kɛ miishɛɛ.” (Zef. 3:16, 17) Akɛ hewalɛwoo wiemɔi nɛɛ wo blema Israelbii ni ku amɛsɛɛ kɛjɛ nomŋɔɔ mli yɛ Babilon kɛtee Yerusalem lɛ hewalɛ. Shi hewalɛwoo wiemɔi nɛɛ kɔɔ Nyɔŋmɔ webii ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ hu ahe. Akɛni Yehowa nitsumɔ wɔtsuɔ hewɔ lɛ, esa akɛ wɔha ehi wɔjwɛŋmɔŋ akɛ Yehowa kɛ e-Bi lɛ yɛ wɔsɛɛ, ni amɛwoɔ wɔ hewalɛ koni wɔtsu sɔ̃i ni Nyɔŋmɔ kɛfɔ̃ wɔnɔ lɛ ahe nii jogbaŋŋ kɛmɔ shi. (Mat. 28:20; Fili. 4:13) Kɛ́ wɔmia wɔhiɛ ni wɔtee nɔ wɔkɛ hiɛdɔɔ tsu Nyɔŋmɔ nitsumɔ lɛ, ebaajɔɔ wɔ ni ebaaye ebua wɔ ni wɔshwere yɛ mumɔŋ.

Okɛ Hiɛdɔɔ ‘Atao Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ Tsutsu’

9, 10. Mɛni ji oti ni yɔɔ Yesu abɛbua ni kɔɔ okpɔlɔŋmɛɛ kpeteŋkpele lɛ he lɛ mli, ni mɛni wɔbaanyɛ wɔkase kɛjɛ mli?

9 Be ko beni Yesu yeɔ nii yɛ Farisifoi anukpa ko shĩa lɛ, Yesu bu abɛbua ko ni kɔɔ okpɔlɔŋmɛɛ kpeteŋkpele ko he. Yɛ nakai abɛbua lɛ mli lɛ, etsɔɔ ákɛ akɛ hegbɛ ha mɛi srɔtoi koni amɛbatsɔmɔ ŋwɛi Maŋtsɛyeli lɛŋ bii. Yɛ abɛbua lɛ mli lɛ etsɔɔ nɔ ni ‘lakpatoo’ loo naajiemɔ ji. (Nyɛkanea Luka 14:16-21.) Yɛ abɛbua lɛ mli lɛ, Yesu tsɔɔ akɛ mɛi ni akpee amɛ lɛ kɛ nibii srɔtoi jiejie amɛnaa ni no hewɔ lɛ, amɛnyɛɛɛ amɛya okpɔlɔŋmɛɛ lɛ. Mɔ kome kɛɛ ehé abɔɔ ko ni efi lɛ akɛ eya ni eyakwɛ. Mɔ kroko kɛɛ ehé tsinai komɛi ni eeya eyaka amɛ ekwɛ. Mɔ kroko hu kɛɛ: ‘Minyɛŋ maba. Mikpee yoo etsɛko.’ Jeee naajiemɔi kpakpai nɛ. Dani mɔ ko baahe abɔɔ loo tsinai lɛ, bei pii lɛ ekaa amɛ ekwɛɔ dã, ni no hewɔ lɛ, kɛ́ ehé egbe naa lɛ, ehe ehiaaa tsɔ akɛ eka amɛ yɛ no sɛɛ nɔŋŋ ekwɛ. Ni kɛ́ mɔ ko kpee yoo etsɛko lɛ, ani esa akɛ no atsĩ enaa ni ekakpɛlɛ ninefɔɔ ni he hiaa waa nɛɛ nɔ? Belɛ, nilee yɛ mli akɛ mɔ ni ŋmɛ okpɔlɔ lɛ mli wo la taakɛ abɛbua lɛ tsɔɔ lɛ!

10 Nyɔŋmɔ webii fɛɛ baanyɛ akase nii kɛjɛ Yesu abɛbua lɛ mli. Mɛni wɔbaanyɛ wɔkase kɛjɛ mli? Esaaa akɛ wɔŋmɛɔ gbɛ kɔkɔɔkɔ ni wɔ diɛŋtsɛ wɔshihilɛ mli nibii, tamɔ nɔ ni Yesu tsĩ tã yɛ abɛbua lɛ mli lɛ, bafeɔ nɔ ni he hiaa wɔ aahu akɛ wɔtsiɔ Nyɔŋmɔ sɔɔmɔ lɛ wɔtoɔ afã. Kɛ́ Kristofonyo ko kɛ lɛ diɛŋtsɛ eshihilɛ mli nibii ye klɛŋklɛŋ gbɛhe lɛ, fiofio lɛ, hiɛdɔɔ ni ekɛtsuɔ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ naa baaba shi. (Nyɛkanea Luka 8:14.) Bɔni afee ni ekaba lɛ nakai lɛ, esa akɛ wɔbo Yesu kɔkɔbɔɔ nɛɛ toi akɛ: “Nyɛtaoa Nyɔŋmɔ maŋtsɛyeli lɛ kɛ ejalɛ lɛ tsutsu.” (Mat. 6:33) Esa jogbaŋŋ akɛ Nyɔŋmɔ tsuji—gbekɛbii kɛ onukpai fɛɛ—kɛ ŋaawoo ni he hiaa waa nɛɛ miitsu nii! Yɛ anɔkwale mli lɛ, Nyɔŋmɔ tsuji lɛ ateŋ mɛi babaoo eha amɛshihilɛ efee mlɛo bɔni afee ni amɛná be babaoo kɛtsu sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ. Amɛ diɛŋtsɛ amɛnaa akɛ hiɛdɔɔ ni amɛkɛtaoɔ Maŋtsɛyeli lɛ tsutsu lɛ haa amɛnáa miishɛɛ diɛŋtsɛ ni amɛtsui hu nyɔɔ amɛmli naakpa.

11. Mɛɛ Biblia mli sane maa nɔ mi akɛ ehe miihia ni wɔkɛ wɔtsui muu fɛɛ asɔmɔ Nyɔŋmɔ kɛ hiɛdɔɔ?

11 Bɔni afee ni ona bɔ ni ehe hiaa ni okɛ hiɛdɔɔ atsu Nyɔŋmɔ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ, kadimɔ nɔ ko ni ba yɛ Israel maŋtsɛ Yoash shihilɛ mli. Akɛni Yoash miishe gbeyei akɛ Arambii lɛ baaye Israel nɔ kunim hewɔ lɛ, eyafó yɛ Elisha hiɛ. Gbalɔ Elisha fã lɛ koni etsɛ̃ gaimlibi kɛtsɔ samfɛlɛ ni kwɛɔ Aram gbɛ lɛ mli, koni ekɛ no atsɔɔ akɛ Yehowa baaye Aram nɔ kunim. Eka shi faŋŋ akɛ esa akɛ enɛ awaje maŋtsɛ lɛ. No sɛɛ lɛ, Elisha kɛɛ Yoash koni ekɔlɔ egaimlibii lɛ ni ekɛtswia shikpɔŋ. Yɛ nɔ najiaŋ ni ekɛaatswia shikpɔŋ kɛtsara nɔ shii abɔ lɛ, Yoash kɛtswia shikpɔŋ shii etɛ. Elisha mli fu yɛ enɛ ni efee lɛ hewɔ, ejaakɛ eji ekɛtswia shikpɔŋ shii enumɔ loo shii ekpaa kulɛ, no baatsɔɔ akɛ ‘ebaatswia Arambii lɛ anii aahu kɛyashi beyinɔ ni eeeplene amɛ.’ Shi nɔ ni Yoash fee nɛɛ tsɔɔ akɛ ebaaye kunim shii etɛ pɛ, ni kunimyelii nɛɛ mɔŋ shi. Akɛni Yoash kɛ hiɛdɔɔ tsuuu nii hewɔ lɛ, kunim fioo ko pɛ eye. (2 Maŋ. 13:14-19) Mɛni wɔbaanyɛ wɔkase kɛjɛ sane nɛɛ mli? Ja wɔkɛ wɔtsui muu fɛɛ tsu Yehowa nitsumɔ lɛ kɛ hiɛdɔɔ dani ebaajɔɔ wɔ babaoo.

12. (a) Mɛni baaye abua wɔ koni hiɛdɔɔ ni wɔkɛsɔmɔɔ Nyɔŋmɔ lɛ naa akaba shi beni wɔkɛ shihilɛ mli naagbai kpeɔ lɛ? (b) Tsɔɔmɔ bɔ ni hiɛdɔɔ ni okɛtsuɔ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ yeɔ ebuaa bo.

12 Naagbai ni wɔkɛkpeɔ yɛ wɔshihilɛ mli lɛ haa anaa kɛji wɔtuu wɔhe wɔha Nyɔŋmɔ sɔɔmɔ lɛ, ni wɔkɛ hiɛdɔɔ miitsu. Nyɛmimɛi hii kɛ yei babaoo miiye ohia. Mɛi krokomɛi hu ehao akɛni helai ni naa wawai haaa amɛnyɛ amɛtsu babaoo yɛ Yehowa sɔɔmɔ lɛ mli lɛ hewɔ. Fɛɛ sɛɛ lɛ, wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ baanyɛ amia ehiɛ koni eya nɔ ekɛ hiɛdɔɔ atsu nii, ni enyiɛ Kristo lɛ sɛɛ jogbaŋŋ kɛmɔ shi daa. Ofainɛ, kadimɔ ŋaawoi kɛ ŋmalɛi ni yɔɔ akrabatsa ni ji “Mɛni Baaye Abua Bo ni Onyiɛ Kristo lɛ Sɛɛ Daa?” lɛ mli lɛ. Susumɔ gbɛ nɔ ni obaatsɔ okɛtsu nii jogbaŋŋ kɛmɔ shi lɛ he. Kɛ́ ofee nakai lɛ, obaaná he sɛɛ waa. Kɛ́ wɔkɛ hiɛdɔɔ tsuɔ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ, ehaa wɔtoɔ wɔshihilɛ he gbɛjianɔ jogbaŋŋ, sɛɛnamɔ baa wɔshihilɛ he, ni wɔnáa toiŋjɔlɛ kɛ miishɛɛ waa. (1 Kor. 15:58) Kɛfata he lɛ, kɛ́ wɔkɛ wɔsusuma fɛɛ sɔmɔ Nyɔŋmɔ lɛ, no yeɔ ebuaa wɔ ni ‘wɔshweɔ Nyɔŋmɔ gbi lɛ baa lɛ.’—2 Pet. 3:12.

Okɛ Anɔkwayeli Apɛi Omli Okwɛ

13. Mɛɛ gbɛ nɔ obaanyɛ otsɔ okwɛ akɛ okɛ osusuma fɛɛ miisɔmɔ?

13 Shi esa akɛ wɔha ehi wɔjwɛŋmɔŋ akɛ jeee be falɛ ni wɔkɛtsuɔ nii yɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ ni baatsɔɔ akɛ wɔkɛ wɔsusuma fɛɛ miitsu. Esoro mɔ fɛɛ mɔ shihilɛ. Kɛ́ mɔ ko kɛ ŋmɛlɛtswaa kome loo enyɔ shiɛɔ daa nyɔɔŋ ni nakai ji bɔ ni egbɔmɔtsoŋ hewalɛ haa enyɛɔ etsuɔ lɛ, Yehowa baaná he miishɛɛ waa. (Nyɛkɛtoa Marko 12:41-44 lɛ he.) Belɛ, bɔni afee ni wɔna kɛji wɔkɛ wɔsusuma fɛɛ miisɔmɔ Nyɔŋmɔ lɛ, esa akɛ wɔkɛ anɔkwayeli apɛi wɔnyɛmɔi kɛ wɔshihilɛi amli wɔkwɛ. Akɛni wɔji Kristo sɛɛnyiɛlɔi hewɔ lɛ, esa akɛ wɔha wɔsusumɔ kɛ enɔ̃ lɛ akpa gbee. (Nyɛkanea Romabii 15:5; 1 Kor. 2:16) Mɛni Yesu kɛye klɛŋklɛŋ gbɛhe yɛ eshihilɛ mli? Ekɛɛ asafo babaoo ko ni jɛ Kapernaum lɛ akɛ: “Esa akɛ miyajajeɔ Nyɔŋmɔ maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa lɛ mitsɔɔ maji krokomɛi hu, ejaakɛ no hewɔ atsu mi.” (Luka 4:43; Yoh. 18:37) Kwɛmɔ hiɛdɔɔ ni Yesu kɛtsu esɔɔmɔ nitsumɔ lɛ nɔ ní okɛpɛi oshihilɛ mli okwɛ akɛ obaanyɛ otsu babaoo lo.—1 Kor. 11:1.

14. Mɛɛ gbɛi anɔ wɔbaanyɛ wɔtsɔ wɔlɛɛ wɔsɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli?

14 Kɛ́ wɔpɛi wɔshihilɛi amli jogbaŋŋ lɛ, ekolɛ wɔbaana akɛ wɔbaanyɛ wɔkɛ be babaoo atsu nii yɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli fe tsutsu lɛ. (Mat. 9:37, 38) Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, oblahii kɛ oblayei akpei abɔ ni gbe skul naa nyɛsɛɛ nɛɛ elɛɛ amɛsɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli, ni amrɔ nɛɛ hiɛdɔɔ ni amɛkɛmiisɔmɔ akɛ gbɛgbalɔi lɛ haa amɛnáa miishɛɛ waa. Ani obaasumɔ ni bo hu oná miishɛɛ nɛɛ eko? Nyɛmimɛi hii kɛ yei komɛi epɛi amɛshihilɛ mli amɛkwɛ, ni amɛkpɛ amɛyiŋ akɛ amɛbaashi kɛya he kroko yɛ maŋ ni amɛyɔɔ mli lɛ mli, loo maŋsɛɛ po koni amɛyasɔmɔ yɛ he ni Maŋtsɛyeli shiɛlɔi ahe ehia waa yɛ. Amɛteŋ mɛi krokomɛi hu ekase wiemɔ kroko bɔni afee ni amɛye amɛbua mɛi ni wieɔ nakai wiemɔ lɛ. Eyɛ mli akɛ ebɛ mlɛo akɛ wɔɔlɛɛ wɔsɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli moŋ, shi kɛ́ wɔfee nakai lɛ, wɔbaaná jɔɔmɔi babaoo ni wɔbaanyɛ wɔye wɔbua mɛi pii koni “amɛshɛ anɔkwale lɛ lee mli.”—1 Tim. 2:3, 4; 2 Kor. 9:6.

Biblia Mli Nɔkwɛmɔnii ni Esa akɛ Wɔkase

15, 16. Namɛi wɔbaanyɛ wɔkase yɛ bɔ ni akɛ hiɛdɔɔ nyiɛɔ Kristo lɛ sɛɛ lɛ he?

15 Beni Kristo tsɛ́ esɛɛnyiɛlɔi ni batsɔmɔ bɔfoi lɛ, te amɛhere nɔ amɛha tɛŋŋ? Biblia lɛ wie Mateo he akɛ: “Eshi [nibii] fɛɛ ni ete shi ebanyiɛ esɛɛ.” (Luka 5:27, 28) Awie yɛ Petro kɛ Andrea ni no mli lɛ amɛmiihɛ lɛ he akɛ: “Amrɔ lɛ amɛshi amɛyaai lɛ, ni amɛbanyiɛ esɛɛ.” No sɛɛ lɛ, Yesu na Yakobo kɛ Yohane ni amɛkɛ amɛtsɛ miikpɛ amɛyaai lɛ. Te amɛhere Yesu tsɛmɔ lɛ nɔ amɛha tɛŋŋ? “Amrɔ lɛ amɛ hu amɛshi lɛlɛ lɛ kɛ amɛtsɛ lɛ amɛbanyiɛ esɛɛ.”—Mat. 4:18-22.

16 Saulo ni abale lɛ akɛ bɔfo Paulo lɛ hu fee nɔkwɛmɔnɔ kpakpa. Eyɛ mli akɛ ekɛ veveevefeemɔ wa Kristo sɛɛnyiɛlɔi lɛ ayi moŋ, shi etsake ni ebatsɔ ‘dɛŋdade ni ahala’ ni ehiɛ Kristo gbɛ́i lɛ. “Amrɔ lɛ nɔŋŋ [Paulo] shiɛ yɛ kpeehei lɛ akɛ Yesu ji Nyɔŋmɔ bi lɛ.” (Bɔf. 9:3-22) Eyɛ mli akɛ Paulo tsɔ jaramɔ shihilɛi kɛ yiwai babaoo amli moŋ, shi hiɛdɔɔ ni ekɛsɔmɔ lɛ naa baaa shi.—2 Kor. 11:23-29; 12:15.

17. (a) Mɛni osumɔɔ akɛ ofee yɛ Kristo sɛɛnyiɛmɔ mli? (b) Kɛ́ wɔkɛ wɔtsui muu fɛɛ kɛ wɔnyɛmɔ fɛɛ feɔ Yehowa suɔmɔnaa nii lɛ, mɛɛ jɔɔmɔi wɔbaaná?

17 Ŋwanejee ko bɛ he akɛ wɔmiisumɔ wɔkase kaselɔi nɛɛ anɔkwɛmɔnii kpakpai lɛ, koni wɔkɛ miishɛɛ ahere Kristo nɔ ni wɔgbigbiliii wɔmli. (Heb. 6:11, 12) Kɛ́ wɔkɛ hiɛdɔɔ nyiɛ Kristo lɛ sɛɛ jogbaŋŋ kɛmɔ shi daa lɛ, mɛɛ jɔɔmɔi wɔbaaná? Wɔnáa miishɛɛ diɛŋtsɛ akɛ wɔmiifee Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii, ni kɛ́ wɔná sɔɔmɔ hegbɛi krokomɛi ní akɛ sɔ̃i fɔ wɔnɔ yɛ asafo lɛ mli lɛ, wɔtsui nyɔɔ wɔmli. (Lala 40:9; nyɛkanea 1 Tesalonikabii 4:1.) Hɛɛ, kɛ́ wɔkɛ wɔnyɛmɔ fɛɛ nyiɛ Kristo lɛ sɛɛ lɛ, wɔbaaná jɔɔmɔi ni nɔ bɛ kɛya naanɔ. Jɔɔmɔi nɛɛ ekomɛi ji, wɔtoiŋ baajɔ wɔ, wɔtsui baanyɔ wɔmli, wɔmii baashɛ wɔnii ahe, Nyɔŋmɔ baakpɛlɛ wɔnɔ, ni wɔbaaná naanɔ wala he hiɛnɔkamɔ.—1 Tim. 4:10.

Ani Okaiɔ?

• Mɛɛ nitsumɔ ni he hiaa waa atu awo wɔdɛŋ, ni te esa akɛ wɔbu nitsumɔ nɛɛ wɔha tɛŋŋ?

• Mɛɛ adesai asu ko esa akɛ wɔkwɛ wɔhe nɔ jogbaŋŋ yɛ he, ni mɛni hewɔ?

• Mɛni esa akɛ wɔjɛ anɔkwayeli mli wɔpɛi wɔmli yɛ he?

• Mɛni baaye abua wɔ koni wɔya nɔ wɔnyiɛ Kristo lɛ sɛɛ?

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]

[Akrabatsa/Mfoniri ni yɔɔ baafa 27]

Mɛni Baaye Abua Bo ni Onyiɛ Kristo lɛ Sɛɛ Daa?

▪ Kanemɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ daa gbi, ni ojwɛŋ nɔ ni okaneɔ lɛ nɔ.—Lala 1:1-3; 1 Tim. 4:15.

▪ Sɔlemɔ be fɛɛ be koni Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ aye abua bo ni etsɔɔ bo gbɛ.—Zak. 4:6; Luka 11:9, 13.

▪ Okɛ mɛi ni jɛɔ amɛtsui mli amɛkɛ hiɛdɔɔ tsuɔ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ abɔ.—Abɛi 13:20; Heb. 10:24, 25.

▪ Yɔsemɔ akɛ esa akɛ okɛ hiɛdɔɔ atsu bei ni wɔyɔɔ mli lɛ he nii.—Efe. 5:15, 16.

▪ Ha ohiɛ ahi nɔ akɛ oshara yɛ he waa akɛ okɛ nibii aaajie onaa.—Luka 9:59-62.

▪ Jwɛŋmɔ ohenɔjɔɔmɔ kitakamɔ lɛ kɛ jɔɔmɔi babaoo ni onáa kɛjɛɔ Yehowa ni osɔmɔɔ kɛ Kristo sɛɛ ni onyiɛɔ kɛ otsui muu fɛɛ mli kɛbaa lɛ nɔ daa.—Lala 116:12-14; 133:3; Abɛi 10:22.