Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Ñamoirũ kyreʼỹkena Jesucrístope

Ñamoirũ kyreʼỹkena Jesucrístope

Ñamoirũ kyreʼỹkena Jesucrístope

“Upe pejapoháicha, opáichavo rojerure peẽme tapejapo japove upéicha.” (1 TES. 4:1, BNP.)

1, 2. a) Mbaʼe iñimportántevapa ohecha umi oikovaʼekue Jesús tiémpope? b) Mbaʼérepa iñimportanteterei avei ko tiémpo ñande jaikoha?

 AJÉPA igustoitevaʼerãmoʼã jaikórire Israélpe yma Jesús oĩha tiémpope ko yvy ape ári! Maʼerãpa nde reñembojavaʼerãmoʼã hendápe reikuaárire chupe? Ikatu rejerureségui chupe nemonguerami hag̃ua peteĩ mbaʼasy vai reguerekóvagui. Ikatu avei rehendu hag̃ua chupe oñemoñeʼẽ jave térã rehecha hag̃ua umi milágro ojapóva (Mar. 4:1, 2; Luc. 5:3-9; 9:11). Ajépa tuichaite mbaʼe vaʼerãmoʼã ñaimérire upépe ha jahecha umi mbaʼe porãita Jesús ojapóva! (Luc. 19:37.) Péro umi oikovaʼekue Jesús tiémpopemante ohechapaitékuri. Ha ndaijojahái ningo umi mbaʼe Jesús ohupytýva ‘omeʼẽ rupi hekove’ ñanderehehápe (Heb. 9:26; Juan 14:19).

2 Upéicharõ jepe iñimportanteterei avei ko tiémpo ñande jaikoha. Ñande ningo jaikoñaína ‘ára pahápe’ (Dan. 12:1-4, 9; 2 Tim. 3:1). Satanás oñemosẽma yvágagui ha koʼẽrõitéma oñeñapytĩta ha ojepoi ‘yvykua pypukúpe’ (Rev. 12:7-9, 12; 20:1-3). Oñemeʼẽ avei ñandéve peteĩ tembiapo ijojahaʼỹva ha ko ñane tiémpopente ojejapótava. Mbaʼépa hína upéva? Ñamombeʼu pe ‘marandu porã’ ko yvy tuichakue. Ha upéicha jaikuaauka la héntepe umi mbaʼe porãita Ñandejára ojapótava (Mat. 24:14).

3. a) Mbaʼépa Jesús heʼi hemimboʼekuérape oho mboyvemi yvágape? b) Mbaʼéichapa ojejapovaʼerã upe tembiapo?

3 Oho mboyvemi yvágape katu Jesús heʼi hemimboʼekuérape: ‘Peikuaaukáta che réra Jerusalénpe, Judea ha Samáriape ha opa tetã oĩva rupi ko yvy ape ári’ (Hech. 1:8, JMP). Péicha jahecha ko yvy tuichakue oñemboʼetaha la héntepe Ñandejára Ñeʼẽ. Maʼerãpa? Ikatu hag̃uáicha oiko chuguikuéra Jesucristo remimboʼe og̃uahẽ mboyve huʼãme ko ára paha (Mat. 28:19, 20). Mbaʼéichapa ikatúta jajapo hekopete ko tembiapo Jesús omeʼẽvaʼekue ñandéve?

4. a) Mbaʼépa heʼi ñandéve 2 Pedro 3:11, 12? b) Mbaʼépa ikatuhína oiko ñanderehe?

4 Ñahendúkena apóstol Pedro heʼivaʼekue: ‘Peñehaʼã peiko hekoitépe. Peñembohekoporã ha pehaʼarõ Jehová ára’ (2 Ped. 3:11, 12, ÑÑB). Péicha Pedro ohechauka ñandéve iñimportanteha ñañatende porã ko ára pahápe ha ikatuháicha ñañehaʼã jajapo iporãva. Pór ehémplo, ñamombeʼu ñande rapichakuérape pe marandu porã. Ajépa ñandepyʼarory jahechávo mbaʼéichapa ñane ermanokuéra ko yvy tuichakue ojapo pe tembiapo Jesús ohejavaʼekue ñandéve! Péro jaikuaa avei imbareteha ko múndo aña ha ñane imperfektoha. Ára ha ára ningo Satanás omoĩ ñandéve ñane renondépe umi mbaʼe ikatúva jaguerohory ha ñandegueraha hapykuéri. Ha umi mbaʼe ikatu nañanemokyreʼỹvéi japredika ha ñamoirũ mbarete hag̃ua Jesucrístope. Péro mbaʼépa ikatu jajapo ani hag̃ua oiko ñanderehe upéva?

Vyʼápekena jajapo ñane rembiapo Jehovápe g̃uarã

5, 6. a) Mbaʼérepa oguerohory Pablo umi Hebréospe, péro mbaʼépa heʼi avei chupekuéra upe rire? b) Mbaʼérepa ndovaléi péicha péichante jajapo ñane rembiapo Jehová omeʼẽvaʼekue ñandéve?

5 Apóstol Pablo ohaivaʼekue peteĩ kárta umi Hebréospe, umi oikóvape Jerusalénpe. Ha upépe oguerohory umi ermanokuérape akóinte oservi haguére Jehovápe ipyʼaite guive ojepersegíramo jepe chupekuéra. Haʼe heʼi: ‘Penemanduʼákena yma pejehesape ypýramo guare mbaʼéichapa penepasiensiavaʼekue peropuʼaka hag̃ua pe jehasa asy guasu oúva pende ári’. Jehová ningo arakaʼeve ndahesaraimoʼãi isiervokuéra iñeʼẽrendúvagui (Heb. 6:10; 10:32-34). Oiméneko omokyreʼỹetereirakaʼe umi kristiánope apóstol Pablo heʼivaʼekue chupekuéra. Péro upe kártape avei heʼi chupekuéra ani hag̃ua oñembotavy ha ndojapói oñehaʼarõva chuguikuéra. Upéicharõmante akóinte ikyreʼỹta hikuái Jehová servísiope. Ha omomanduʼa hag̃ua chupekuéra tekotevẽha ojapopaite Jehová heʼíva, apóstol Pablo heʼi: ‘Peñangareko porãke anítei pemboyke Ñandejárape napeneñeʼẽrendúivo chupe’ (Heb. 12:25, ÑÑB).

6 Upe apóstol Pablo heʼivaʼekue umi kristiáno Jerusalenguápe ningo ideprovécho avei ñandéve. Ndovaléi ñañembotavy ha ndajajapói ñane rembiapo Jehová omeʼẽvaʼekue ñandéve. Ndovaléi avei jajapo péicha péichante térã jajapovaʼerãgui reínte (Heb. 10:39). Ñanemanduʼavaʼerã ñande rapicha rekove odependeha upe tembiapo jajapóvare (1 Tim. 4:16).

7, 8. a) Mbaʼépa jajapovaʼerã akóinte jaservi kyreʼỹ hag̃ua Jehovápe? b) Máva mávapa ñanepytyvõ jajapo hag̃ua hekopete ñane rembiapo?

7 Mbaʼépa ñanepytyvõta ani hag̃ua ñañembotavy ha ndajajapói ñane rembiapo Jehová omeʼẽvaʼekue ñandéve? Tuicha ñanepytyvõta pyʼỹinte jajepyʼamongetáramo ñañemeʼẽ hague Jehovápe jajapo hag̃ua hembipota. Upévo ningo ñaprometékuri chupe ñamotenondetaha hembipota ñande rekovépe. Ha katuete ñakumpliséta upe ñaprometevaʼekue (jaleemína Mateo 16:24). Upévare iporã ñañeporandumi jepi: “Che kyreʼỹpa gueteri yma ajevautisárõ guaréicha akumpli hag̃ua aprometevaʼekue Jehovápe? Térãpa ohasávo la tiémpo chekaigue ahávo?”.

8 Ha jajepyʼamongeta jave jahechakuaáramo saʼiveha ñambaʼapo jahávo Jehovápe g̃uarã, iporã ñanemanduʼa proféta Sofonías heʼivaʼekuére: ‘Anítei ikangy nde po. Ñandejára oĩ nendive, ipuʼaka nemoʼãta, Haʼe ovyʼáta nendive, ha vyʼapópe osapukáita nderehe’ (Sof. 3:16, 17). Ko mbaʼe ningo Jehová oprometevaʼekue umi isrraelítape osérõ guare Babilonia poguýgui. Péro koʼág̃a peve Haʼe opromete ñandéve upéva. Ha Jehová voi omeʼẽgui ñandéve ñane rembiaporã, haʼe ha Itaʼýra ñanepytyvõ ha ñanemombarete jajapo hag̃ua hekopete (Mat. 28:20; Fili. 4:13). Upévare ñañehaʼãmbaitéramo jajapo porã ñane rembiapo, Ñandejára ñanevendesíta ára ha ára jajeroviave hag̃ua hese.

Jajapo porãkena opa mbaʼe ha ‘jaheka raẽ Ñandejára rréino’

9, 10. Mbaʼépa heʼi pe istória Jesús omombeʼuvaʼekue ha mbaʼépa ñanemboʼe?

9 Jesús ohórõ guare peteĩ fariseokuéra ruvicha rógape okaru hag̃ua, omombeʼu peteĩ istória. Upe istória rupive haʼe omyesakã oñemeʼẽha oportunida oparupigua tapichápe ogoverna hag̃ua pe rréino yvagapeguápe. Ha upérõ avei Jesús omombeʼu yvypóra heʼiha oimeraẽ mbaʼe pono ojapo ojejeruréva chupe (jaleemína Lucas 14:16-21). Upe istóriape Jesús heʼi heta tapichápe oñeinvitaha oho hag̃ua peteĩ karuguasuhápe péro heʼijoa hikuái ndaikatumoʼãiha oho. Mbaʼérepa? Peteĩ heʼi ojogua hague ijyvyrã ha ohovaʼerãha ohecha, ambue katu heʼi ohotaha ohecha hymbagueirã ojogua ramoite vaʼekue ha pe mbohapyha katu heʼi ndohomoʼãiha pórke omenda ramo. Ajéiko vyroreiete la heʼíva hikuái. Jajoguátaramo yvy térã ñane rymbagueirã ningo upe mboyve voi jaha jepi jahecha ha ndahaʼéi upe rire. Ha umi omenda ramóva piko ndaikatúi mbaʼe oasepta avei peteĩ invitasión péicha iñimportánteva? Ajépa jaʼekuaa oñembotavységuinte heʼi hague hikuái upéicha. Ha ndareíriko la ipochýraʼe pe oinvitavaʼekue chupekuéra!

10 Ko istória Jesús omombeʼuvaʼekue ñanemboʼe peteĩ mbaʼe iñimportantetereíva: Ndajahejaivaʼerã umi mbaʼe ñande jajaposéva ñandejoko ñambaʼapo kyreʼỹ hag̃ua Jehovápe g̃uarã. Ñamotenondevéramo umi mbaʼe ñande jajaposévante mbeguekatúpe ñandekaiguétama jahávo Jehová servísiope (jaleemína Lucas 8:14). Ha ani hag̃ua upéva oiko ñanderehe jajapovaʼerã ko Jesús heʼivaʼekue: ‘Peheka raẽ Ñandejára rréino ha pe tekomarangatu’ (Mat. 6:33, BNP). Ajépa ñanemokyreʼỹete jahechávo hetaite kristiáno imitãva ha ijedáva ojapo Jesús heʼivaʼekue! Ha heta voi oĩ ohejáva heta mbaʼe itiempove hag̃ua predikasionrã. Upéicha ohechakuaa hikuái javyʼa ha ñañeñandu porãitereiveha ñamotenondéramo Ñandejára Rréino.

11. Mbaʼépa ñanemboʼe Jehoás rehe oikovaʼekue?

11 Ñantende porãve hag̃ua mbaʼérepa iñimportánte kyreʼỹme jaservi Jehovápe, jahechami mbaʼépa ojapovaʼekue Israelpegua rréi Jehoás. Hetã hoʼapotaitéramo guare Siria poguýpe, hesay hováre oho Eliseo rendápe oipytyvõmi hag̃ua chupe. Ha upe proféta heʼi chupe ventána guive opoi hag̃ua peteĩ flécha Siria gotyo. Maʼerãpa upéva? Upéicha haʼe ohechaukahína Jehoáspe Jehová oipytyvõtaha chupekuéra ogana hag̃ua Síriape. Ha upéva ningo omokyreʼỹvaʼerãmoʼã chupe péro ndaupéichai. Pórke Eliseo heʼírõ guare chupe ojagarra hag̃ua umi flécha hembýva ha oinupã hag̃ua yvýre, haʼe ikaigue ha tres vésente ojapo. Upéva ombopochy proféta Eliséope pórke ‘ohundiete hag̃ua Síriape’ oinupãvaʼerãkuri cinco térã seis vése yvýre umi flécha. Ha péicha ikaigue rupi tres vésente ogana ha nohundietéi Síriape (2 Rey. 13:12-20). Mbaʼépa ñanemboʼe ko oikovaʼekue? Jaipotáramo Jehová ñanevendesi jajapovaʼerã kyreʼỹme hembipota.

12. a) Mbaʼépa ikatu jajapo jaservi kyreʼỹ hag̃ua Jehovápe g̃uarã jahasa asýramo jepe? b) Mbaʼéichapa nepytyvõ kyreʼỹme resẽgui repredika?

12 Heta mbaʼe ningo ñanembohasa asy ha upévare ijetuʼu jepi ñandéve jaservi kyreʼỹ hag̃ua Jehovápe. Heta ñane ermánondi ipoʼi la pióla térã hasykatu ha ndaikatuvéima ojapo heta mbaʼe Jehovápe g̃uarã. Upéicharõ jepe oĩ katuete jajapovaʼerã ñamoirũ kyreʼỹ hag̃ua Jesucrístope. Ha ñambaʼapo hag̃ua upéicha ñanepytyvõta pe rrekuádro heʼihápe “Mbaʼépa ñanepytyvõta ñamoirũ kyreʼỹ hag̃ua Jesucrístope”. Jalee rire upéva iporã jajepyʼamongeta ha jajapo pe heʼíva. Hetaiterei mbaʼe porãko jahupytýta. Japredika kyreʼỹramo ningo ñaime porãvéta, jaikóta vyʼa ha pyʼaguapýpe (1 Cor. 15:58). Upéicha avei akóinte ñanemanduʼáta hiag̃uimaha ‘Jehová ára’ guasu (2 Ped. 3:12).

Jajepyʼamongetákena hekopete

13. Mbaʼépa jajapovaʼerã jahecha hag̃ua jaservipañaína Ñandejárape ñande pyʼaite guive?

13 Aníkena ñanderesarái ndahaʼeiha heta óra japredika haguére ikatúva jaʼe ñanekyreʼỹha Jehová servísiope. Káda puvlikadór ningo idiferénte la isituasión. Upévare ikatúnte avei ombovyʼa Jehovápe umi hasykatúgui opredikáva uno térã dos órante káda més (embojoja Marcos 12:41-44 rehe). Upéicharõ káda uno jajepyʼamongetavaʼerã mbaʼe situasiónpepa ñaime jahecha hag̃ua jaservipañaína Jehovápe ñande pyʼaite guive ha opa ikatuháicha. Ha ñande Jesucristo remimboʼe rupi, hiʼã ñandéve ñambaʼapo kyreʼỹ Jehovápe g̃uarã haʼe ojapo haguéicha (jaleemína Romanos 15:5; 1 Cor. 2:16). Péro mbaʼe tembiapópa Jesús omotenondevaʼekue? Haʼe voi ombohovái upéva heʼírõ guare umi Capernaumguápe péicha: ‘Aikuaaukavaʼerã avei ko marandu porã Ñandejára sãmbyhy rehegua umi ambue tavayguápe, upearã niko añembouvaʼekue’ (Luc. 4:43; Juan 18:37). Jahechávo mbaʼéichapa Jesús ojapovaʼekue hembiapo, iporãta jahechami ñandépa ikatu avei ñañemotiémpo japredikave hag̃ua (1 Cor. 11:1).

14. Mbaʼéichapa ikatu japredikave?

14 Jajepyʼamongeta porãramo ikatu jahechakuaa ñanetiémpo omeʼẽtaha ñandéve japredikave hag̃ua (Mat. 9:37, 38). Upéicha ojepyʼamongeta heta mitãkuña ha mitãrusu omohuʼã rire ikoléhio ha koʼág̃a ojapóma kyreʼỹme iprekursorádo. Ndépa revyʼase avei haʼekuéraicha? Oĩ ningo ermáno ováva ótro lugár oñekotevẽvehápe opredikavaʼerãre, tahaʼe hetãme térã tetã ambuépe. Oĩ avei oaprendéva ótro idióma opredika hag̃ua umi tetã ambuegua iterritóriope oikóvape. Ikatu ningo ijetuʼu ñandéve jaiporuve ñanetiémpo predikasiónpe péro heta mbaʼe porã jahupytýta jajapóramo upéicha. Pór ehémplo, hetave ñande rapicha orekóta oportunida ‘oikuaa hag̃ua pe añetegua’ (1 Tim. 2:3, 4; 2 Cor. 9:6).

Ehémplo porã oĩva Ñandejára Ñeʼẽme

15, 16. Emombeʼumína máva mávapa omoirũvaʼekue kyreʼỹme Jesúspe.

15 Koʼág̃a ñanemanduʼamíta mbaʼéichapa rakaʼe Jesús apostolkuéra. Mbaʼépa ojaporakaʼe hikuái Jesús oinvitárõ guare chupekuéra hemimboʼerã? Mateo “oheja opa mbaʼe ha oho Jesús rapykuéri” (Luc. 5:27, 28). Pedro ha Andrés katu peskadorvaʼekue ha “upepete voi oheja hikuái umi rréd ha oho hendive”. Santiago ha Juan katu orremendahína kuri itúvandi rréd ha “upepete voi oguejy hikuái ikanóagui, oheja itúvape, ha omoirũ Jesúspe” (Mat. 4:18-22).

16 Ambue ehémplo iporãva avei Saulo, oñemboheravaʼekue upe rire apóstol Pablo. Haʼe ningo ñepyrũrã opersegi mbarete kristianokuérape. Péro upe rire oheja hape vai ha ‘ojeporavo chupe’ oporomomarandu hag̃ua Jesús rérape. La Biblia heʼi: ‘Ha upepete voi oñepyrũ oñemoñeʼẽ pe sinagógape heʼívo Jesús Ñandejára Raʼyha’ (Hech. 9:3-22). Haʼe ningo heta ohasa asy ha ojepersegíramo jepe akóinte ikyreʼỹ (2 Cor. 11:23-29; 12:15).

17. a) Mbaʼépa nde rejapóta remoirũ kyreʼỹve hag̃ua Jesucrístope? b) Mbaʼépa jahupytýta jajapóramo Jehová rembipota ñande pyʼaite guive?

17 Enterove oiméne jasegise umi kristianokuéra ehémplo ha kyreʼỹme avei ñamoirũse Jesúspe (Heb. 6:11, 12). Péro mbaʼépa jahupytýta ñamoirũ kyreʼỹvéramo chupe? Jajapóramo upéicha javyʼáta jajapo haguére Ñandejára rembipota, ñambaʼapovéta kongregasiónpe ha jahecháta mbaʼéichapa ikatu jajapove Jehová servísiope (Sal. 40:8; jaleemína 1 Tesalonicenses 4:1). Ñañehaʼãmbaitéramo ñamoirũ Jesúspe ñande pyʼaite guive jahupytýta koʼã mbaʼe: ‘Ñandepyʼaguapýta, javyʼáta, ñaime porãta Jehová ndive ha ikatúta jaikove opa ára g̃uarã’ (1 Tim. 4:10).

Nemanduʼápa koʼã mbaʼére?

• Mbaʼe tembiapo iñimportántevapa oñemeʼẽ ñandéve ha mbaʼéichapa jahechavaʼerã upéva?

• Mbaʼérepa ndovaléi ñañembotavy ha ndajajapói ñane rembiapo?

• Mbaʼe rehépa iporã jajepyʼamongeta?

• Mbaʼépa ñanepytyvõta ñamoirũ hag̃ua kyreʼỹme Jesucrístope?

[Porandu ñahesaʼỹijóva]

[Nóta oĩva taʼanga ndive páhina 27]

Mbaʼépa ñanepytyvõta ñamoirũ kyreʼỹ hag̃ua Jesucrístope

▪ Jalee ára ha ára la Biblia ha jajepyʼamongeta hese (Sal. 1:1-3; 1 Tim. 4:15).

▪ Pyʼỹinte jajerurevaʼerã Ñandejárape ijespíritu sánto ha ñanepytyvõmi hag̃ua (Zac. 4:6; Luc. 11:9, 13).

▪ Jahekavaʼerã ñane amigorã ombaʼapo kyreʼỹva Jehová servísiope (Pro. 13:20; Heb. 10:24, 25).

▪ Jahechakuaavaʼerã mbykypaitemaha ñanetiémpo (Efe. 5:15, 16).

▪ Jahechakuaavaʼerã ivaitaha ñañembotavýramo ani hag̃ua jajapo Jehová rembipota (Luc. 9:59-62).

▪ Pyʼỹi ñanemanduʼavaʼerã ñañemeʼẽ hague Jehovápe ha umi mbaʼe porã jahupytývare jaservígui chupe ha ñamoirũ rupi ñande pyʼaite guive Jesucrístope (Sal. 116:12-14; 133:3; Pro. 10:22).