Nasleduješ Krista naplno?

„Ako aj skutočne chodíte — aby ste to tak robili naďalej ešte plnšie.“ ​(1. TES. 4:1)

1., 2. a) Svedkami akých veľkých vecí boli ľudia za Ježišových čias? b) Prečo sú aj naše časy veľmi významné?

ZAMÝŠĽAL si sa niekedy nad tým, aké nádherné by bolo žiť v čase, keď bol na zemi Ježiš? Možno si si predstavoval, že by ťa Ježiš uzdravil, a tak ťa zbavil trápenia spojeného s nepríjemným telesným ochorením. Alebo si možno uvažoval, že by bolo úžasné už len ho vidieť a počuť — môcť sa od neho učiť alebo ho vidieť vykonať nejaký zázrak. (Mar. 4:1, 2; Luk. 5:3–9; 9:11) Aká veľká výsada by to bola bývala, môcť byť pri tom, keď Ježiš toto všetko vykonal! (Luk. 19:37) Nič také odvtedy nezažila žiadna iná generácia a to, čo Ježiš na zemi urobil, keď „obetoval sám seba“, sa už nikdy nebude opakovať. (Hebr. 9:26; Ján 14:19)

² Ale aj naše časy sú veľmi významné. Čím? Žijeme v období, o ktorom sa v Písme hovorí, že bude „časom konca“ a že to budú „posledné dni“. (Dan. 12:1–4, 9; 2. Tim. 3:1)  V tomto období bol Satan vyhnaný z neba. Zakrátko bude zviazaný a vrhnutý „do priepasti“. (Zjav. 12:7–9, 12; 20:1–3) Je to tiež obdobie, v ktorom máme veľkú výsadu hlásať po celom svete „dobré posolstvo o kráľovstve“, hovoriť ľuďom o nádeji na raj, ktorý tu bude, a táto činnosť sa už nikdy nebude opakovať. (Mat. 24:14)

3. Čo prikázal Ježiš svojim nasledovníkom tesne pred vystúpením do neba a k čomu to malo viesť?

³ Tesne pred vystúpením do neba Ježiš svojim nasledovníkom povedal: „Budete mi svedkami tak v Jeruzaleme, ako aj v celej Judei a Samárii až do najvzdialenejšej časti zeme.“ ​(Sk. 1:8) Toto vyučovanie malo prebiehať po celej zemi. S akým cieľom? Robiť učeníkov, čiže ďalších nasledovníkov Krista, predtým ako príde koniec. (Mat. 28:19, 20) Čo musíme robiť, ak chceme úlohu od Krista úspešne splniť?

4. a) Akú potrebu zdôrazňuje Petrovo zvolanie, ktoré nachádzame v 2. Petra 3:11, 12? b) Pred čím sa musíme mať na pozore?

⁴ Všimnime si toto zvolanie apoštola Petra: „Akými ľuďmi by ste mali byť vy v svätých činoch správania a v skutkoch zbožnej oddanosti, keď očakávate a pevne zachovávate v mysli prítomnosť Jehovovho dňa!“ ​(2. Petra 3:11, 12) Petrove slová zdôrazňujú, že je potrebné dávať si v týchto posledných dňoch veľký pozor, aby náš život zostal zameraný na skutky zbožnej oddanosti. K takým skutkom patrí zvestovanie dobrého posolstva. Je to veľká radosť vidieť, s akou horlivosťou si naši bratia plnia na celom svete úlohu zvestovať, ktorou ich poveril Kristus. Zároveň si uvedomujeme, že sa musíme mať na pozore, aby každodenné tlaky zo strany Satanovho sveta a našich zdedených telesných sklonov neoslabili našu horlivosť v službe Bohu. Zamyslime sa preto, ako sa môžeme uistiť, že stále nasledujeme Krista.

Prijímaj úlohy od Boha s radosťou

5., 6. a) Za čo Pavol pochválil spoluveriacich v Jeruzaleme a pred čím ich vystríhal? b) Prečo by sme nemali brať úlohy od Boha na ľahkú váhu?

⁵ Keď apoštol Pavol písal list jeruzalemským kresťanom, vyjadril v ňom týmto spoluveriacim pochvalu za vytrvalosť a vernosť dokonca aj v prenasledovaní. Uviedol: „Ustavične však pamätajte na predošlé dni, keď ste po svojom osvietení vo veľkom boji vytrvávali v utrpeniach.“ Jehova pamätal na ich vernosť. (Hebr. 6:10; 10:32–34) Pavlove vrúcne slová pochvaly týchto hebrejských kresťanov určite veľmi povzbudili. Ale v tom istom liste Pavol tiež vystríhal pred sklonom, ktorý keby nebol pod kontrolou, mohol by oslabiť horlivosť kresťana v službe Bohu. Povedal, že kresťania si musia dávať pozor, aby nehľadali výhovorky, prečo neposlúchať Božie prikázania. (Hebr. 12:25)

⁶ Táto výstraha pred sklonom hľadať výhovorky, prečo neprijímať úlohy od Boha, sa týka aj dnešných kresťanov. Uvedomujeme si, že musíme byť odhodlaní nikdy nebrať kresťanské povinnosti, ktorými nás poveril Boh, na ľahkú váhu ani nedovoliť, aby ochabla naša horlivosť v službe Bohu. (Hebr. 10:39) Napokon, preukazovanie svätej služby je otázka života a smrti. (1. Tim. 4:16)

7., 8. a) Čo nám pomôže udržať si horlivosť v službe Bohu? b) Na čo by sme mali pamätať, pokiaľ ide o Jehovu a Ježiša, ak horlivosť, ktorú sme mali na začiatku, ochabla?

⁷ Čo nám pomôže dávať si pozor na to, aby sme nehľadali výhovorky, prečo neplniť povinnosti, ktoré máme voči Bohu? Jeden dôležitý spôsob, ako proti tomuto sklonu bojovať, je pravidelne rozjímať o význame nášho sľubu oddanosti. V podstate sme Jehovovi sľúbili, že konaniu jeho vôle dáme  vo svojom živote prednosť pred všetkým ostatným, a tento sľub chceme dodržať. (Prečítajte Matúša 16:24.) Preto sa občas musíme zastaviť a opýtať sa samých seba: ‚Som dnes rovnako odhodlaný žiť v súlade so svojou oddanosťou Bohu, ako som bol v čase krstu? Alebo za tie roky od krstu moja horlivosť trochu ochabla?‘

⁸ Ak pri úprimnom sebaskúmaní zistíme, že sme v službe do určitej miery poľavili, môžeme si pripomenúť posilňujúce slová proroka Sofoniáša, ktorý uviedol: „Kiež tvoje ruky neklesnú. Jehova, tvoj Boh, je v tvojom strede. Ako Ten mocný zachráni. Bude nad tebou jasať s plesaním.“ ​(Sof. 3:16, 17) Tieto utešujúce slová sa v prvom rade vzťahovali na Izraelitov v staroveku, ktorí sa vrátili zo zajatia v Babylone do Jeruzalema. Ale toto uistenie platí aj na Božích služobníkov dnes. Keďže dielo, ktorému sa venujeme, je Jehovovo, mali by sme pamätať na to, že tak Jehova, ako aj jeho Syn nás podporujú a posilňujú, aby sme úlohy od Boha úspešne splnili. (Mat. 28:20; Fil. 4:13) Ak sa budeme snažiť zapájať do Božieho diela horlivo, Boh nám bude žehnať a pomôže nám ďalej duchovne napredovať.

Horlivo „hľadajte najprv kráľovstvo“

9., 10. Čo chcel Ježiš povedať podobenstvom o veľkej večeri a čo sa z toho môžeme naučiť?

⁹ Keď Ježiš jedol v dome jedného predáka farizejov, vyrozprával podobenstvo o veľkej večeri. V ňom opísal, akú príležitosť dostali rôzni ľudia, aby získali vyhliadku žiť v nebeskom Kráľovstve. Okrem toho v ňom znázornil, čo to znamená „ospravedlňovať“ sa. (Prečítajte Lukáša 14:16–21.) Pozvaní hostia v Ježišovom podobenstve sa vyhovárali, prečo neprídu na hostinu. Jeden povedal, že sa musí ísť pozrieť na pole, ktoré práve kúpil. Druhý povedal, že kúpil dobytok a chce si ho ísť vyskúšať. A ďalší povedal: ‚Nemôžem prísť, práve som sa oženil.‘ Boli to chabé výhovorky. Keď niekto kupuje pole alebo dobytok, obyčajne si ich najskôr prezrie, a tak po kúpe ho už nič nesúri, aby si ich prezrel. A prečo by malo nedávno uzavreté manželstvo niekomu brániť prijať také dôležité pozvanie? Nie div, že hostiteľ z podobenstva sa veľmi rozhneval!

¹⁰ Z Ježišovho podobenstva sa môžu poučiť všetci členovia Božieho ľudu. Ako? Nikdy nesmieme dovoliť, aby osobné veci, napríklad tie, ktoré boli spomenuté v Ježišovom podobenstve, sa stali pre nás takými dôležitými, že zatlačia do úzadia našu službu Bohu. Ak kresťan neudrží osobné veci na správnom mieste, postupne stratí horlivosť v službe. (Prečítajte Lukáša 8:14.) Aby sme tomu predišli, žijeme v súlade s týmto Ježišovým nabádaním: „Stále hľadajte najprv kráľovstvo a Jeho spravodlivosť, a toto všetko vám bude pridané.“ ​(Mat. 6:33) Aké povzbudzujúce je vidieť, že Boží služobníci — mladí i starí — uplatňujú túto životne dôležitú radu! Mnohí podnikli kroky, aby si zjednodušili život a mohli viac času venovať službe. Sami na sebe pocítili, že keď horlivo hľadajú najprv kráľovstvo, nachádzajú pravé šťastie a veľké uspokojenie.

11. Z ktorej biblickej správy vidíme, že je dôležité slúžiť Bohu celým srdcom a horlivo?

¹¹ Znázornime si dôležitosť horlivosti v službe Bohu udalosťou zo života izraelského kráľa Joáša. Tento kráľ bol znepokojený nebezpečenstvom, ktoré hrozilo Izraelu zo strany Sýrie, a tak plačúc prišiel za prorokom Elizeom. Prorok mu prikázal, aby oknom smerujúcim k Sýrii vystrelil šíp, čo malo znamenať, že Jehova zabezpečí Izraelu víťazstvo nad týmto národom. To určite malo kráľa vzpružiť. Elizeus potom povedal Joášovi, aby vzal šípy a udieral nimi do zeme.  Joáš udrel do zeme tri razy. Elizea to veľmi rozhnevalo, lebo keby bol Joáš udrel päť alebo šesťkrát, znamenalo by to, že by „zrážal Sýriu až do úplného konca“. Takto dosiahol len tri čiastkové víťazstvá. Keďže konal s nedostatočnou horlivosťou, zažil len obmedzený úspech. (2. Kráľ. 13:14–19) Čo sa z tejto správy učíme? Jehova nám bude bohato žehnať len vtedy, keď sa budeme do jeho diela zapájať celým srdcom a horlivo.

12. a) Čo nám pomôže udržať si horlivosť v službe Bohu aj napriek náročným stránkam života? b) Povedz, aký úžitok máš z toho, že sa do služby zapájaš naplno.

¹² Naša horlivosť a oddanosť službe Bohu je skúšaná náročnými stránkami života. Veľa bratov a sestier sa musí vyrovnávať s ťažkou finančnou situáciou. Ďalší pociťujú sklamanie, lebo nemôžu slúžiť Jehovovi toľko, koľko by chceli. Napriek tomu môže každý z nás podniknúť určité kroky, aby si udržal horlivosť a ďalej naplno nasledoval Krista. Pozri si niekoľko návrhov a biblických textov uvedených v rámčeku s názvom „Čo ti pomôže ďalej nasledovať Krista?“ Zamysli sa, ako ich môžeš uplatniť čo najlepšie. Keď to urobíš, budeš z toho mať ozajstný úžitok. Keď sa naplno zapájame do služby, vnáša to do nášho života stabilitu, obohacuje ho to a zažívame väčší pokoj a šťastie. (1. Kor. 15:58) Okrem toho, keď slúžime Bohu celou dušou, pomáha nám to ‚pevne zachovávať v mysli prítomnosť Jehovovho dňa‘. (2. Petra 3:12)

Úprimne preskúmaj svoje okolnosti

13. Ako môžeme zistiť, čo v našom prípade znamená slúžiť celou dušou?

¹³ Dobré je však pamätať na to, že ukazovateľom toho, či sa do služby zapájame celou dušou, nie je množstvo času, ktorý v nej strávime. Ľudia majú rôzne okolnosti. Ten, kto v službe trávi mesačne hodinu alebo dve, môže robiť Jehovovi veľkú radosť, ak je to skutočne všetko, čo mu jeho zdravotný stav dovoľuje. (Porovnaj Marka 12:41–44.) Preto ak chceme zistiť, čo v našom prípade znamená slúžiť Bohu celou dušou, musíme úprimne preskúmať svoje schopnosti  a okolnosti. Ako nasledovníci Krista chceme tiež uviesť svoj pohľad na veci do súladu s jeho pohľadom. (Prečítajte Rimanom 15:5; 1. Kor. 2:16) Čo považoval Ježiš vo svojom živote za prvoradé? Zástupu ľudí z Kafarnaumu povedal: „Musím oznamovať dobré posolstvo o Božom kráľovstve... lebo nato som bol poslaný.“ ​(Luk. 4:43; Ján 18:37) S Ježišovým príkladom horlivosti na mysli posúď, či ti okolnosti neumožňujú rozšíriť službu. (1. Kor. 11:1)

14. Ako by sme mohli rozšíriť svoju službu?

¹⁴ Dôkladným preskúmaním svojich okolností možno dospejeme k záveru, že službe môžeme venovať viac času. (Mat. 9:37, 38) Napríklad tisíce mladých ľudí, ktorí nedávno skončili školu, rozšírilo svoju službu a teraz zažíva radosť z toho, že horlivo slúžia ako priekopníci. Nechcel by si takú radosť okúsiť aj ty? Niektorí bratia a sestry zhodnotili svoje okolnosti a rozhodli sa presťahovať na miesta, kde je potrebných viac zvestovateľov Kráľovstva, či už v rámci svojej krajiny, alebo dokonca do zahraničia. Iní sa naučili cudzí jazyk, aby mohli pomáhať cudzincom. Hoci rozšírenie služby môže mať aj náročnejšie stránky, prináša bohaté požehnania a mnohým ľuďom môže pomôcť ‚prísť k presnému poznaniu pravdy‘. (1. Tim. 2:3, 4; 2. Kor. 9:6)

Biblické príklady hodné nasledovania

15., 16. Čí príklad môžeme napodobňovať, keď chceme byť horlivými nasledovníkmi Ježiša Krista?

¹⁵ Ako reagovali niektorí, čo sa stali apoštolmi, keď ich Kristus pozval, aby boli jeho nasledovníkmi? O Matúšovi správa hovorí: „Vstal, nechal všetko a nasledoval ho.“ ​(Luk. 5:27, 28) O Petrovi a Andrejovi, ktorí chytali ryby, čítame: „Ihneď zanechali siete a nasledovali ho.“ Ježiš potom uvidel Jakuba a Jána, ktorí spolu s otcom opravovali siete. Ako zareagovali oni na jeho pozvanie? „Ihneď opustili čln a svojho otca, aby ho nasledovali.“ ​(Mat. 4:18–22)

¹⁶ Ďalší znamenitý príklad je Saul, ktorý sa stal apoštolom Pavlom. Aj keď bol fanatickým prenasledovateľom Kristových nasledovníkov, zmenil sa a stal sa „vyvolenou nádobou“, aby niesol Kristovo meno. „Hneď zvestoval v synagógach Ježiša, že to je Ten Boží Syn.“ ​(Sk. 9:3–22) A napriek tomu, že musel znášať veľa ťažkostí a prenasledovanie, nikdy neprestal byť horlivý. (2. Kor. 11:23–29; 12:15)

17. a) Po čom túžiš ako nasledovník Krista? b) Aké požehnania zažívame, keďže konáme Jehovovu vôľu celým srdcom a silou?

¹⁷ Istotne chceme napodobňovať vynikajúci príklad týchto učeníkov a reagovať bez váhania a výhrad. (Hebr. 6:11, 12) Aké požehnania zažívame, keď sa ďalej horlivo a naplno snažíme nasledovať Krista? Nachádzame skutočnú radosť v konaní Božej vôle a zažívame uspokojenie, ktoré prináša prijímanie ďalších výsad služby, ako aj väčšej zodpovednosti v zbore. (Žalm 40:8; prečítajte 1. Tesaloničanom 4:1.) Áno, keď s oduševnením so všetkých síl nasledujeme Krista, zažívame také bohaté a trvalé požehnania, ako je pokoj mysle, pocit naplnenia, spokojnosť, Božie schválenie a vyhliadka na večný život. (1. Tim. 4:10)

Spomínaš si?

• Akou dôležitou činnosťou sme boli poverení a ako by sme sa na ňu mali pozerať?

• Pred akým ľudským sklonom sa musíme mať na pozore a prečo?

• Z akého hľadiska by sme sa mali úprimne preskúmať?

• Čo nám pomôže ďalej nasledovať Krista?

[Študijné otázky]

[Rámček/obrázok na strane 27]

Čo ti pomôže ďalej nasledovať Krista?

▪ Denne čítaj Božie Slovo a rozjímaj o tom, čo si si prečítal. (Žalm 1:1–3; 1. Tim. 4:15)

▪ Často sa modli o to, aby ťa podporoval a viedol Boží duch. (Zech. 4:6; Luk. 11:9, 13)

▪ Stýkaj sa s kresťanmi, ktorí prejavujú úprimnú horlivosť v službe. (Prísl. 13:20; Hebr. 10:24, 25)

▪ Uvedomuj si naliehavosť doby, v ktorej žijeme. (Ef. 5:15, 16)

▪ Uvedomuj si, aké vážne následky má hľadanie výhovoriek. (Luk. 9:59–62)

▪ Pravidelne premýšľaj o svojom sľube oddanosti a o mnohých požehnaniach, ktoré ti prináša to, že slúžiš Jehovovi a celým srdcom nasleduješ Krista. (Žalm 116:12–14; 133:3; Prísl. 10:22)