Priblížte sa k Bohu

Keď ‚zlomené a zdrvené srdce‘ volá po odpustení

2. SAMUELOVA 12:1–14

KAŽDÝ z nás mnohokrát hreší. No aj keď svoje priestupky veľmi hlboko ľutujeme, niekedy možno uvažujeme: ‚Počuje Boh moju úprimnú kajúcnu modlitbu? Odpustí mi?‘ V Biblii nachádzame túto utešujúcu pravdu: Hoci Jehova nikdy neprehliada hriech, kajúcnemu hriešnikovi je ochotný odpustiť. Jasne to dokazuje skúsenosť Dávida, kráľa starovekého Izraela, ako je to zaznamenané v 12. kapitole 2. Samuelovej.

Dávid sa previnil vážnymi hriechmi. Dopustil sa cudzoložstva s Bat-šebou, a keď sa mu jeho hriech nepodarilo zakryť, zariadil, aby bol jej manžel zabitý. Dávid o tom, čo urobil, nikomu nič nepovedal a niekoľko mesiacov predstieral, že sa nič nestalo. Ale Jehova to všetko pozoroval. Videl, ako Dávid zhrešil. Ale videl aj to, že Dávidovo srdce je ešte stále schopné pokánia. (Príslovia 17:3) Čo teraz Jehova urobí?

Jehova posiela k Dávidovi proroka Nátana. (1. verš) Pod vedením svätého ducha Nátan oslovuje Dávida s taktnosťou. Uvedomuje si, že svoje slová musí starostlivo zvažovať. Ako dosiahnuť, aby Dávid pochopil, že klame sám seba, a uvedomil si závažnosť svojich hriechov?

Nátan v snahe predísť tomu, aby sa Dávid začal brániť, začína mu rozprávať jeden príbeh. Je presvedčený, že na srdce bývalého pastiera tento príbeh musí zapôsobiť. Je to príbeh o dvoch mužoch. Jeden bol bohatý a druhý chudobný. Ten bohatý mal „mnoho oviec a dobytka“, kým chudobný mal „iba jednu ovečku“. Raz prišla k boháčovi návšteva a on ju chcel pohostiť. Nevzal však niektorú zo svojich oviec, ale pripravil hosťom jedinú ovečku toho chudobného muža. Dávid si zjavne myslí, že tento príbeh je skutočný, a tak sa rozhorčí: „Muž, ktorý toto robí, si zaslúži zomrieť!“ Prečo? Lebo „nemal súcit,“ vysvetľuje Dávid. * (2. – 6. verš)

Nátanovo podobenstvo sa neminulo cieľa. Dávid sa v podstate sám obvinil. Teraz mu Nátan priamo hovorí: „Ty sám si ten muž!“ ​(7. verš) Nátan hovorí za Boha, a tak je jasné, že Jehova berie Dávidovo konanie osobne. Tým, že Dávid porušil Božie zákony, prejavil nedostatok úcty k samotnému Zákonodarcovi. Boh mu hovorí: ‚Pohrdol si mnou.‘ (10. verš) Dávid, zasiahnutý týmto ostrým pokarhaním, sa vyznáva: „Zhrešil som proti Jehovovi.“ Nátan Dávida uisťuje, že Jehova mu jeho hriech odpúšťa, ale následky svojho konania si bude musieť niesť. (13. a 14. verš)

Keď Dávidov hriech vyšiel najavo, Dávid napísal slová, ktoré sú dnes známe ako 51. žalm. V ňom si Dávid vylieva srdce. Z jeho slov vidno, ako veľmi ľutuje to, čo urobil. Dávid svojimi hriechmi pohrdol Jehovom. Ale hneď ako tento kajúcny kráľ pocítil, aké príjemné je mať Božie odpustenie, mohol Jehovovi povedať: „Srdcom zlomeným a zdrveným, ó, Bože, nepohrdneš.“ ​(Žalm 51:17) Len máločo môže kajúcneho hriešnika, ktorý volá po Jehovovom milosrdenstve, utešiť viac ako tento žalm.

[Poznámka pod čiarou]