Muži, podriaďujete sa Kristovi ako Hlave?

„Hlavou každého muža je Kristus.“ ​(1. KOR. 11:3)

1. Z čoho vidno, že Jehova je Bohom poriadku?

„HODEN si, Jehova, náš Bože, prijať slávu a česť a moc,“ píše sa v Zjavení 4:11, „lebo ty si stvoril všetky veci a pre tvoju vôľu sú tu a boli stvorené.“ Jehova Boh stvoril všetko, a preto je Zvrchovaným Panovníkom celého vesmíru a je nadradený všetkému stvoreniu. To, že „nie je Bohom neporiadku, ale pokoja“, vidno zo spôsobu, akým je zorganizovaná jeho rodina anjelov. (1. Kor. 14:33; Iz. 6:1–3; Hebr. 12:22, 23)

2., 3. a) Koho stvoril Jehova ako prvého? b) Aké postavenie má prvorodený Syn vo vzťahu k Otcovi?

² Skôr ako začal Boh tvoriť, existoval nespočetné veky sám. Jeho úplne prvým stvorením bol duchovný tvor známy ako „Slovo“, keďže bol jeho Hovorcom. Práve prostredníctvom tohto Slova začalo existovať všetko ostatné. Neskôr prišlo Slovo na zem ako dokonalý človek a stalo sa známym ako Ježiš Kristus. (Prečítajte Jána 1:1–3, 14.)

³ Čo sa v Písme hovorí o vzájomnom postavení Boha a jeho prvorodeného Syna? Apoštol Pavol nám pod inšpiráciou píše: „Chcem, aby ste vedeli, že hlavou každého muža je Kristus; hlavou ženy je zase muž; hlavou Krista je zase Boh.“ ​(1. Kor. 11:3) Kristus je podriadený svojmu Otcovi ako svojej Hlave. Vedúce postavenie hlavy a podriadenosť sú nevyhnutné, ak má medzi inteligentnými tvormi vládnuť pokoj a poriadok. Dokonca aj od toho, „prostredníctvom [ktorého] boli stvorené všetky iné veci“, sa očakáva, že sa bude podriaďovať Bohu ako svojej Hlave. (Kol. 1:16)

4., 5. Aké pocity vyvolávalo v Ježišovi jeho postavenie voči Jehovovi?

⁴ Aké pocity vyvolávalo v Ježišovi to, že sa mal podriadiť Jehovovi ako Hlave a prísť na zem? Písmo uvádza: „Kristus Ježiš, ktorý, hoci bol v Božej podobe, neuvažoval o tom, aby niečo uchvátil, totiž aby bol rovný Bohu. Nie, ale vzdal sa sám seba, prijal podobu otroka a stal sa rovný ľuďom. Viac ako to: Keď sa nachádzal v stave ako človek, pokoril sa a stal sa poslušným až po smrť na mučeníckom kole.“ ​(Fil. 2:5–8)

⁵ Ježiš sa vždy pokorne podriaďoval vôli svojho Otca. Povedal: „Sám od seba nemôžem robiť nič... môj súd je spravodlivý, lebo nehľadám vlastnú vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal.“ ​(Ján 5:30) „Vždy robím to, čo sa [môjmu Otcovi] páči,“ vyhlásil. (Ján 8:29) Pred koncom svojho života na zemi v modlitbe k svojmu Otcovi povedal: „Ja som ťa oslávil na zemi tým, že som dokončil dielo, ktoré si mi dal, aby som ho konal.“ ​(Ján 17:4) Ježiš očividne nepovažoval za príťaž uznávať a prijímať nad sebou Boha ako Hlavu.

Podriadenosť Otcovi prináša Synovi úžitok

6. Aké nádherné vlastnosti Ježiš prejavoval?

⁶ Keď bol Ježiš na zemi, prejavoval mnoho nádherných vlastností. Jedna z nich bola veľká láska k Otcovi. „Milujem Otca,“  povedal. (Ján 14:31) Veľkú lásku prejavoval aj ľuďom. (Prečítajte Matúša 22:35–40.) Ježiš bol láskavý a ohľaduplný, nebol drsný ani panovačný. „Poďte ku mne všetci, ktorí sa lopotíte a ste preťažení,“ povedal, „a ja vás občerstvím. Vezmite na seba moje jarmo a staňte sa mojimi učeníkmi, lebo ja som miernej povahy a pokorného srdca, a nájdete občerstvenie pre svoje duše. Lebo moje jarmo je jemné a môj náklad je ľahký.“ ​(Mat. 11:28–30) Ľudia každého veku podobní ovciam, zvlášť tí, ktorí boli ubití a utláčaní, nachádzali veľkú útechu v Ježišovej príjemnej osobnosti a v povznášajúcom posolstve.

7., 8. Aké obmedzenia ukladal Zákon žene s krvotokom, ale ako sa k nej správal Ježiš?

⁷ Zamyslime sa, ako sa Ježiš správal k ženám. Počas celej histórie mnoho mužov zaobchádzalo so ženami veľmi zle. Tak to bolo aj v prípade náboženských vodcov v starovekom Izraeli. Ale Ježiš sa k ženám správal s úctou. To sa jasne prejavilo v jeho prístupe k žene, ktorá 12 rokov trpela krvotokom. Od lekárov „si vytrpela veľa bolestí“ a v snahe vyliečiť sa minula všetky svoje prostriedky. Napriek všetkému úsiliu „sa [jej] to zhoršilo“. Podľa Zákona bola považovaná za nečistú. Každý, kto by sa jej dotkol, by sa tiež stal nečistým. (3. Mojž. 15:19, 25)

⁸ Keď počula, že Ježiš uzdravuje chorých, zamiešala sa do zástupu okolo neho, lebo si povedala: „Ak sa čo len dotknem jeho vrchného odevu, budem uzdravená.“ Dotkla sa Ježiša a okamžite sa uzdravila. Ježiš vedel, že sa jeho odevu nemala dotknúť. Napriek tomu ju nepokarhal, ale bol k nej láskavý. Chápal, ako sa po tých rokoch cíti a ako zúfalo túži po pomoci. Súcitne jej povedal: „Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji a buď uzdravená.“ ​(Mar. 5:25–34)

9. Ako Ježiš zareagoval, keď sa jeho učeníci snažili brániť deťom prichádzať k nemu?

⁹ Dokonca aj deti sa cítili dobre v Ježišovej prítomnosti. Keď ľudia prinášali deti k Ježišovi, učeníci ich hrešili, očividne v presvedčení, že nechce, aby ho deti zaťažovali. Ježiš však takto neuvažoval. V biblickej správe čítame: „Ježiš sa rozhorčil, keď to videl, a povedal [učeníkom]: ‚Nechajte malé deti prichádzať ku mne. Nepokúšajte sa ich zadržať, lebo takým patrí Božie kráľovstvo.‘“ Okrem toho „bral deti do náručia, žehnal ich a kládol na ne ruky“. Nebolo to tak, že by Ježiš deti len toleroval, naopak, s láskou ich prijímal. (Mar. 10:13–16)

10. Ako Ježiš nadobudol vlastnosti, ktoré prejavoval?

¹⁰ Ako Ježiš nadobudol vlastnosti, ktoré prejavoval počas svojho života na zemi? Počas svojej predľudskej existencie celé veky pozoroval svojho nebeského Otca a preberal jeho spôsoby. (Prečítajte Príslovia 8:22, 23, 30.) V nebi videl, s akou láskou Jehova uplatňuje svoje postavenie Hlavy nad celým stvorením, a osvojil si tento spôsob. Bol by to dokázal, keby nebol poddajný? Bolo preňho potešením podriaďovať sa svojmu Otcovi a pre Jehovu bolo potešením mať takého Syna. Keď bol Ježiš na zemi, dokonale odzrkadľoval úžasné vlastnosti svojho nebeského Otca. Podriaďovať sa Kristovi, Kráľovi nebeského Kráľovstva, ktorého dosadil Boh, je pre nás veľká výsada!

Napodobňujte Kristove vlastnosti

11. a) Koho by sme sa mali veľmi snažiť napodobňovať? b) Prečo by sa mali v kresťanskom zbore zvlášť muži snažiť napodobňovať Ježiša?

¹¹ Všetci členovia kresťanského zboru a zvlášť muži by sa mali stále veľmi snažiť napodobňovať Kristove vlastnosti. Ako už  bolo uvedené, v Biblii sa hovorí: „Hlavou každého muža je Kristus.“ Ako Kristus napodobňoval svoju Hlavu, pravého Boha, tak by kresťanskí muži mali napodobňovať svoju hlavu, Krista. Presne to robil apoštol Pavol, odkedy sa stal kresťanom. „Staňte sa mojimi napodobňovateľmi,“ nabádal spolukresťanov, „ako som i ja Kristov.“ ​(1. Kor. 11:1) A apoštol Peter povedal: „Na to ste boli povolaní, lebo aj Kristus trpel za vás a zanechal vám príklad, aby ste verne nasledovali jeho šľapaje.“ ​(1. Petra 2:21) Nabádanie napodobňovať Krista je pre mužov zvlášť zaujímavé ešte z ďalšieho dôvodu. Práve z nich sa stávajú starší a služobní pomocníci. Tak ako Ježiš nachádzal radosť v napodobňovaní Jehovu, aj kresťanskí muži by mali nachádzať radosť v napodobňovaní Krista a jeho vlastností.

12., 13. Ako by mali starší zaobchádzať s ovcami, ktoré sú v ich starostlivosti?

¹² Starší v kresťanskom zbore sú povinní učiť sa byť ako Kristus. Peter ich nabádal: „Paste Božie stádo, ktoré je vo vašej starostlivosti, nie z donútenia, ale ochotne; ani nie z lásky k nepoctivému zisku, ale horlivo; ani nie ako panujúci nad tými, ktorí sú Božím dedičstvom, ale staňte sa príkladom stádu.“ ​(1. Petra 5:1–3) Kresťanskí starší sa nesmú správať diktátorsky, panovačne, svojvoľne ani drsne. Podľa Kristovho vzoru sa usilujú zaobchádzať s ovcami, ktoré im boli zverené do starostlivosti, láskavo, ohľaduplne a pokorne.

 ¹³ Bratia, ktorí sa v zbore ujímajú vedenia, sú nedokonalí a toto obmedzenie by si mali stále uvedomovať. (Rim. 3:23) Preto musia mať silnú túžbu učiť sa o Ježišovi a napodobňovať ho v prejavovaní lásky. Mali by sa zamýšľať nad tým, ako s ľuďmi zaobchádzajú Boh a Kristus, a potom sa snažiť ich napodobňovať. Peter nás nabáda: „Všetci sa však prepášte pokorou mysle k sebe navzájom, lebo Boh sa stavia proti pyšným, ale pokorným prejavuje nezaslúženú láskavosť.“ ​(1. Petra 5:5)

14. Do akej miery by mali starší prejavovať druhým úctu?

¹⁴ V zaobchádzaní s Božím stádom majú vymenovaní muži v zbore prejavovať znamenité vlastnosti. V Rimanom 12:10 sa píše: „V bratskej láske majte jeden k druhému nežnú náklonnosť. Predchádzajte sa navzájom v prejavovaní úcty.“ Starší a služobní pomocníci prejavujú druhým úctu. Tak ako všetci ostatní kresťania títo muži ‚nemajú nič robiť zo svárlivosti alebo zo sebectva, ale s pokorou mysle majú považovať ostatných za vyšších od seba‘. (Fil. 2:3) Bratia, ktorí sa ujímajú vedenia, by určite mali druhých považovať za vyšších od seba. Keď to budú robiť, budú uplatňovať túto Pavlovu radu: „My, ktorí sme silní, mali by sme niesť slabosti tých, ktorí nie sú silní, a nie páčiť sa sami sebe. Nech sa každý z nás páči svojmu blížnemu v tom, čo je dobré na jeho budovanie. Veď ani Kristus sa nepáčil sám sebe.“ ​(Rim. 15:1–3)

‚Preukazujte manželkám česť‘

15. Ako by mali manželia zaobchádzať so svojimi manželkami?

¹⁵ Zamyslime sa teraz nad Petrovou radou ženatým mužom. Napísal: „Vy, manželia, bývajte [so svojimi manželkami] naďalej podľa poznania a preukazujte im česť ako slabšej, ženskej nádobe.“ ​(1. Petra 3:7) Preukazovať niekomu česť znamená správať sa k nemu s veľkou úctou. Teda brať do úvahy jeho názory, potreby a želania a azda aj ustúpiť či vyhovieť, keď nejde o veľmi dôležité veci. Tak by mal manžel zaobchádzať so svojou manželkou.

16. Aké varovanie uvádza Božie Slovo v súvislosti s tým, že manželia majú preukazovať úctu svojim manželkám?

¹⁶ Keď Peter povedal manželom, že si majú ctiť svoje manželky, pripojil aj varovanie: „Aby vaše modlitby nemali prekážky.“ ​(1. Petra 3:7) Z toho jasne vidno, ako vážne berie Jehova manželovo zaobchádzanie s manželkou. Keby jej manžel nepreukazoval česť, mohla by to byť prekážka pre jeho modlitby. A nie je to tak, že manželky obyčajne reagujú dobre na to, keď sa k nim ich manželia správajú s úctou?

17. Aká veľká má byť láska manžela k manželke?

¹⁷ V otázke prejavovania lásky manželke Božie Slovo radí: „Manželia [majú] milovať svoje manželky ako vlastné telá... lebo nikto nikdy nemal v nenávisti svoje telo; ale živí ho a starostlivo opatruje, podobne ako aj Kristus zbor... Nech každý jeden z vás miluje svoju manželku tak, ako sám seba.“ ​(Ef. 5:28, 29, 33) Aká veľká má byť láska manžela k manželke? „Manželia,“ napísal Pavol, „stále milujte svoje manželky, podobne ako aj Kristus miloval zbor a vydal sa zaň.“ ​(Ef. 5:25) Áno, manžel by mal byť  ochotný za svoju manželku dokonca položiť život, rovnako ako Kristus položil život za druhých. Keď kresťanský manžel zaobchádza so svojou manželkou jemne, ohľaduplne, pozorne a nesebecky, je pre ňu ľahšie podriaďovať sa mu ako hlave.

18. Čo pomôže mužom spĺňať si svoje úlohy v manželstve?

¹⁸ Neočakáva sa od manželov priveľa, keď majú takto preukazovať česť svojim manželkám? Nie, Jehova by od nich nikdy neočakával niečo, čo by bolo nad ich schopnosti. Okrem toho, Jehovovi ctitelia majú k dispozícii najmocnejšiu silu vo vesmíre — Božieho svätého ducha. Ježiš povedal: „Ak vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo viac dá Otec z neba svätého ducha tým, čo ho prosia!“ ​(Luk. 11:13) Manželia môžu v modlitbách prosiť Jehovu, aby im pomocou svätého ducha pomohol vhodne sa správať k druhým vrátane manželiek. (Prečítajte Skutky 5:32.)

19. Čomu sa budeme venovať v nasledujúcom študijnom článku?

¹⁹ Muži majú naozaj vážnu zodpovednosť učiť sa podriaďovať Kristovi a napodobňovať ho v tom, ako uplatňuje svoje postavenie hlavy. Ale ako je to v prípade žien, zvlášť manželiek? Nasledujúci článok sa venuje tomu, ako by sa mali ony pozerať na svoju úlohu v Jehovovom usporiadaní.

Spomínaš si?

• Ktoré Ježišove vlastnosti by sme mali napodobňovať?

• Ako by mali starší zaobchádzať s ovcami?

• Ako by mal manžel zaobchádzať so svojou manželkou?

[Študijné otázky]

[Obrázky na strane 10]

Napodobňuj Ježiša tým, že budeš druhým preukazovať česť