Ako pomôcť chorému priateľovi

BOLI ste už niekedy v situácii, keď ste sa rozprávali s priateľom, ktorý bol vážne chorý, a nenachádzali ste slová? Môžete si byť istí, že takéto situácie sa dajú zvládnuť. Ako? Neexistujú na to nejaké pevné pravidlá, lebo sú tu rôzne veci, ktoré treba brať do úvahy — kultúrne rozdiely, odlišné osobnosti a podobne. A tak to, čo jednému chorému človeku môže pomôcť, druhému nemusí. Aj okolnosti a pocity chorého človeka sa môžu zo dňa na deň dosť meniť.

Preto najdôležitejšie je, aby ste si skúsili predstaviť samých seba na mieste svojho chorého priateľa a aby ste zistili, čo naozaj chce a potrebuje. Ako to môžete urobiť? Uvádzame niekoľko návrhov založených na biblických zásadách.

Buďte dobrým poslucháčom

BIBLICKÉ ZÁSADY:

„Každý človek má byť rýchly v počúvaní, pomalý v reči.“ ​(JAKUB 1:19)

„Je... čas mlčať a čas hovoriť.“ ​(KAZATEĽ 3:1, 7)

▪ Keď prídete na návštevu k chorému priateľovi, počúvajte ho pozorne a so súcitom. Nesnažte sa dať mu hneď nejakú radu ani si nemyslite, že vždy musíte prísť s nejakým riešením. V snahe rýchlo niečo povedať by ste mohli nechtiac vyhŕknuť niečo, čo by ho mohlo zraniť. Váš chorý priateľ možno vôbec nepotrebuje počuť rady, možno potrebuje len niekoho, kto si ho úprimne a pozorne vypočuje.

Nechajte ho, aby voľne vyjadril svoje pocity a myšlienky. Umožnite mu povedať všetko, čo má na srdci, a nezľahčujte jeho stav ošúchanými frázami. Emílio * hovorí: „Dostal som hubovú meningitídu a prišiel som o zrak. Niekedy,  keď sa cítim na dne, priatelia sa ma snažia utešiť slovami: ‚Nie si sám, kto má nejaké ťažkosti. Sú ľudia, ktorí sú na tom horšie.‘ Asi si neuvedomujú, že keď môj stav zľahčujú, vôbec mi tým nepomáhajú. Naopak, má to na mňa opačný účinok, cítim sa potom ešte horšie.“

Umožnite svojmu priateľovi, aby vyjadril svoje pocity bez obáv z toho, že bude kritizovaný. Napríklad ak vám povie, že má strach, nehovorte mu, že sa nemá báť, ale uznajte jeho pocity. „Keď na mňa doľahne úzkosť z môjho stavu a rozplačem sa, ešte to neznamená, že už sa nespolieham na Boha,“ hovorí Eliana, ktorá bojuje s rakovinou. Snažte sa vidieť svojho priateľa takého, aký je, nie takého, akého by ste ho chceli mať. Pamätajte na to, že v tejto situácii môže byť ľahšie zraniteľný a že to teraz možno nie je celkom on. Buďte trpezliví. Počúvajte — aj keby ste mali počúvať znova a znova to isté. (1. Kráľov 19:9, 10, 13, 14) Váš priateľ môže cítiť potrebu zveriť sa vám s tým, čo prežíva.

Prejavujte empatiu a ohľaduplnosť

BIBLICKÉ ZÁSADY:

„Radujte sa s tými, ktorí sa radujú; plačte s tými, ktorí plačú.“ ​(RIMANOM 12:15)

„Všetko, čo chcete, aby vám ľudia robili, musíte takisto robiť im.“ ​(MATÚŠ 7:12)

▪ Snažte sa vžiť do pocitov svojho priateľa. Ak ho čaká operácia, podstupuje nejakú liečbu alebo čaká na výsledky vyšetrení, môže byť v napätí a môže mať sklon k precitlivenosti. Snažte sa to pochopiť a prispôsobiť sa jeho náhlym zmenám nálady. Teraz možno nie je čas klásť mu príliš veľa otázok, najmä nie osobných.

„Umožnite pacientom hovoriť o ich chorobe vtedy, keď chcú, a tempom, ktoré im vyhovuje,“ radí klinická psychologička Ana Katalifósová. „Keď majú chuť porozprávať sa, rozprávajte sa s nimi na hocijakú tému, ktorú si zvolia. Ale keď nemajú náladu na rozhovor, možno bude dobré, keď pri nich budete len ticho sedieť. A keď ich pritom budete držať za ruku, môže to urobiť priam zázraky. Alebo možno zistíte, že všetko, čo potrebujú, je plece, na ktorom sa môžu vyplakať.“

Rešpektujte súkromie svojho priateľa. Rosanne Kalicková, ktorá dvakrát vyhrala boj s rakovinou, vo svojom diele píše: „To, čo vám pacient povedal, považujte za dôvernú informáciu. Ak na to od rodiny nemáte poverenie, nešírte takéto informácie ďalej. Opýtajte sa pacienta, čo môžete povedať iným a čo nie.“ Edson, ktorý prekonal rakovinu, hovorí: „Jeden z mojich priateľov o mne rozšíril, že mám rakovinu a že už nebudem dlho žiť. Bol som po operácii a vedel som, že mám rakovinu, ale ešte som čakal na výsledky biopsie. Nenašli sa žiadne metastázy. Ale tie reči napáchali veľa škody. Manželka bola zničená z necitlivých poznámok a otázok druhých.“

Ak sa váš priateľ rozhoduje medzi viacerými spôsobmi liečby, prekonajte nutkanie okamžite povedať, čo by ste v jeho situácii urobili vy. Lori Hopová, ktorá prežila rakovinu, vo svojej knihe hovorí: „Skôr než pacientovi s rakovinou alebo niekomu, kto ju prekonal, pošlete nejaké články alebo správy, najlepšie je opýtať sa ho, či by ich chcel. Inak by vaše dobre mienené gesto mohlo vášho priateľa zraniť a vy by ste sa to ani nemuseli dozvedieť.“ Nie každý je rád, keď ho zahrnú množstvom informácií o rôznych druhoch liečby.

Aj keď ste možno blízki priatelia, nebuďte na návšteve príliš dlho. Vaša prítomnosť je pre vášho priateľa veľmi dôležitá, ale spoločnosť iných mu možno práve teraz nie je vhod. Možno je unavený a nemá silu rozprávať sa s vami, možno nevládze ani príliš dlho počúvať. Na druhej strane snažte sa, aby ste nevytvárali dojem, že sa ponáhľate. Váš priateľ si zaslúži vedieť, ako veľmi vám na ňom záleží.

Byť ohľaduplný znamená tiež prejavovať vyrovnanosť a dobrý úsudok. Napríklad skôr než  pre chorého priateľa pripravíte nejaké jedlo alebo mu prinesiete kvety, zistite si, či nemá nejakú alergiu. A ak ste chorí, napríklad ak máte nádchu, bude láskavé, keď návštevu odložíte, až kým nevyzdraviete.

Buďte povzbudením

BIBLICKÉ ZÁSADY:

„Jazyk múdrych je uzdravením.“ ​(PRÍSLOVIA 12:18)

„Nech je vaša reč vždy ľúbezná, okorenená soľou.“ ​(KOLOSANOM 4:6)

▪ Ak si na svojho chorého priateľa udržiavate pozitívny pohľad, pravdepodobne sa to odrazí vo vašich slovách a skutkoch. Myslite na to, že je to stále ten istý človek s tými istými vlastnosťami, ktoré vás k nemu priťahovali predtým, než ochorel. Komunikujte s ním, nie s jeho chorobou. Ak sa s ním budete rozprávať ako s bezmocnou obeťou, môže sa tak na seba začať pozerať. Roberta, ktorá trpí vzácnou vrodenou chorobou kostí, hovorí: „Správajte sa ku mne ako k iným ľuďom. Som postihnutá, ale mám svoje vlastné názory a túžby. Nepozerajte sa na mňa ako na chudáka. Nehovorte so mnou, akoby som bola hlúpa.“

Pamätajte, že nezáleží len na tom, čo poviete, ale aj ako to poviete. Na vášho priateľa môže mať silný vplyv aj tón vášho hlasu. Krátko nato, čo Ernestovi diagnostikovali rakovinu, dostal telefonát od priateľa zo zahraničia: „Nemôžem uveriť, že ty máš rakovinu!“ Ernesto si spomína: „Keď som počul, akým tónom môj priateľ vyslovil slová ‚ty‘ a ‚rakovina‘, prebehol mi mráz po chrbte.“

Spomínaná Lori Hopová uvádza iný príklad: „Otázku ‚Ako sa máš?‘ si pacient môže vysvetliť rôzne. V závislosti od tónu hlasu pýtajúceho sa, od jeho mimiky či gest, od vzťahu medzi ním a pacientom, od toho, nakoľko sú blízkymi priateľmi, a, samozrejme, od momentálnej situácie môže táto otázka jemne pohladiť, ale aj spôsobiť bolesť či prebudiť skryté obavy.“

Váš chorý priateľ pravdepodobne túži po láske a záujme, pochopení a úcte. Preto ho uisťujte o tom, že pre vás veľa znamená a že ste ochotní mu kedykoľvek pomôcť. Rosemary, ktorá mala nádor na mozgu, hovorí: „Veľmi ma povzbudzovalo, keď mi moji priatelia hovorili, že ma majú radi a že budú stáť pri mne, nech sa stane čokoľvek.“ ​(Príslovia 15:23; 25:11)

Buďte nápomocní

BIBLICKÁ ZÁSADA:

„Nemilujme slovom ani jazykom, ale skutkom a pravdou.“ ​(1. JÁNA 3:18)

▪ Potreby vášho priateľa sa môžu meniť podľa toho, či mu ešte len stanovili diagnózu, alebo už podstupuje nejakú liečbu. Ale pomoc potrebuje asi v každom období, ktorým práve prechádza. Nehovorte mu len všeobecne: „Ak budeš niečo potrebovať, len daj vedieť,“ ale snažte sa byť konkrétni. Keď sa ponúknete, že mu pomôžete s každodennými činnosťami, ako je varenie, upratovanie, pranie, žehlenie, alebo že mu pomôžete niečo vybaviť, nakúpiť, zabezpečíte odvoz a dovoz z kliniky či dopravu do nemocnice, kde má podstúpiť liečbu, dáte mu praktickým spôsobom najavo, že vám na ňom záleží. A to je len niekoľko príkladov. Snažte sa byť spoľahliví a dochvíľni. Keď niečo sľúbite, aj to splňte. (Matúš 5:37)

„Čokoľvek urobíme — či už niečo malé, alebo veľké —, čím pacientovi pomôžeme preklenúť priepasť, ktorá ho oddeľuje od sveta zdravých ľudí, bude to užitočné,“ píše Rosanne Kalicková. Potvrdzuje to aj Sílvia, ktorá dvakrát prekonala rakovinu. Hovorí: „Viacero mojich priateľov sa striedalo a denne ma vozili do iného mesta na ožarovanie. Bolo to veľmi príjemné a povzbudzujúce! Cestou sme sa rozprávali o všetkom možnom, a keď sme išli naspäť, vždy sme sa zastavili v jednej malej reštaurácii. Vďaka tomu som sa znovu cítila ako predtým.“

Ale nemyslite si, že presne viete, čo váš priateľ potrebuje. Pani Kalicková radí: „Pýtajte sa,  pýtajte sa, pýtajte sa.“ A dodáva: „Vo svojej snahe pomôcť nepreberajte kontrolu nad všetkým. To by mohlo mať opačný účinok. Ak mi nedovolíte nič robiť, vysvetlím si to tak, že nič robiť ani nedokážem. Potrebujem cítiť, že niečo predsa len zvládnem. Nechcem sa cítiť ako obeť. Pomôžte mi robiť to, čo môžem.“

Váš priateľ sa pravdepodobne potrebuje cítiť užitočný. Adilson, ktorý má AIDS, hovorí: „Keď ste chorý, nechcete byť odsúvaný nabok, akoby ste boli nanič alebo úplne neschopný. Chcete byť nejako užitočný, aj keby to znamenalo urobiť len niečo malé. Je to taký dobrý pocit, keď viete, že ešte stále ste schopný niečo urobiť! Povzbudzuje vás to žiť ďalej. Som rád, keď mi ľudia dávajú priestor, aby som sa sám rozhodoval — a potom moje rozhodnutia rešpektujú. To, že je človek chorý, ešte neznamená, že si nemôže ďalej plniť svoju úlohu otca, matky či akúkoľvek inú úlohu.“

Buďte stále v kontakte

BIBLICKÁ ZÁSADA:

„Pravý druh miluje stále a je bratom, ktorý sa narodil pre čas tiesne.“ ​(PRÍSLOVIA 17:17)

▪ Ak vám vzdialenosť alebo iné okolnosti bránia v tom, aby ste svojho priateľa navštívili, môžete mu zavolať a priateľsky sa s ním porozprávať alebo mu môžete napísať list či poslať e-mail. O čom môžete písať? Psychológ Alan D. Wolfelt navrhuje: „Spomeňte niektoré z vašich spoločných veselých zážitkov. Sľúbte [mu], že čoskoro opäť napíšete, a potom svoj sľub dodržte.“

Nezdráhajte sa niečo podniknúť zo strachu, že poviete alebo urobíte niečo nesprávne. Často je veľmi dôležitá už len vaša prítomnosť. Lori Hopová vo svojej knihe píše: „Každému z nás sa stane, že povie alebo urobí niečo, čo ten druhý zle pochopí alebo čím ho nechtiac zraní. V tom nie je problém. Problém vzniká vtedy, keď sa tak bojíte, že urobíte chybu, že sa od človeka, ktorý vás potrebuje, držíte bokom.“

Váš priateľ, ktorý je vážne chorý, vás teraz potrebuje možno viac než kedykoľvek predtým. Prejavte sa ako „pravý druh“. Vaše úsilie pomôcť milovanému priateľovi možno neodstráni jeho utrpenie, ale vďaka vám bude možno svoju ťažkú situáciu znášať lepšie.

[Poznámka pod čiarou]