Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Ani jajesegi ko múndope ojeʼévare

Ani jajesegi ko múndope ojeʼévare

Ani jajesegi ko múndope ojeʼévare

JAIKUAA umi hénte opensáva idiferenteha ojuehegui. Pór ehémplo, ñane retãme ikatu ojeʼe peteĩ mbaʼe ivaiha, péro ambue tetãme katu ndaupéichai. Avei ymave oĩ heta mbaʼe ojerekóva ivaívaramo péro koʼág̃a ndaupeichavéima. Upévare jaleévo Ñandejára Ñeʼẽ ñanemanduʼavaʼerã ymáma ojehai hague. Ha ñantende porã hag̃ua jaikuaavaʼerã mbaʼéichapa opensavaʼekue umi hénte upe tiémpope.

Pór ehémplo, jalee jave umi Escrituras Griegas pyʼỹi jatopa oñeñeʼẽha terakuã porã ha ñemotĩ rehe. Hesakã hag̃ua ñandéve mbaʼépa ñanemboʼe Ñandejára Ñeʼẽ koʼã mbaʼére, tekotevẽ jaikuaa mbaʼéichapa umi hénte opensa upérõ.

Mbaʼéichapa opensa umi hénte primer síglope

Peteĩ mboʼehára heʼi: “Umi tapicha oikóva Grecia, Roma ha Judéape herakuã porãse ha oñehaʼãmbaite ani hag̃ua avave oapoʼi térã omotĩ chupekuéra. [...] Ojapóta voi hikuái oimeraẽ mbaʼe herakuã porãségui ha oipota tarovaite hapichakuéra omombaʼeguasu, ohecharamo ha omomorã chupekuéra”. Upévare umi hénte odesidi jave mbaʼépa ojapóta, openaiterei hapichakuéra opensávare.

Tahaʼe mburuvicha térã tembiguái, enterovénte oĩ porãse hapichakuéra renondépe ha oipota oñembotuicha ha ojeguerohory chupe. Upévare maymáva ojepyʼapyeterei umi hénte heʼívare. Peteĩ tapicha oñembotuicha hag̃ua ojeguerohory chupe opavave rovake hekoporã haguére. Upe tapicha ipláta, ipuésto yvate térã oúramo peteĩ família katégui, koʼýte oñemombaʼe chupe. Oĩ katu umi ojeguerohorýva ikatupyry térã ojapo haguére peteĩ mbaʼe iporãitereíva. Ha upe tiémpope avei oĩ umi ndojeguerohorýi ha oñemotĩva. Umi hénte oñembohory ha opukapa umichaguáre. Ndahaʼéi pe tapicha otĩva ojapógui ivaíva, síno hapichakuéra ndoguerohorýi ha oapoʼi haguére chupe.

Jesús heʼivaʼekue umi karu guasuhápe oĩha oguapýva ‘umi asiénto tenondeteguápe’ ha avei umi oguapýva ‘huguaitépe’. Péicha ohechauka mbaʼéichapa upe tiémpope opavavénte itenondese hapicháre (Luc. 14:8-10, NM). Hemimboʼekuéra jepe oiko vai vaʼekue dos vése oiporavoségui ‘mávapa tuichave ijapytepekuéra’ (Luc. 9:46; 22:24, NM). Upéva ohechauka umi hudío oipotaiterei hague hapicha omombaʼeguasu chupekuéra. Umi omoakãva rrelihión koʼýte oñembotuicha ha oikose iñimportantevévaramo. Haʼekuéra oimoʼã Jesús káusare umi hénte nopenamoʼãveimaha hesekuéra, upévare omotĩse hikuái Jesúspe, péro nosẽporãi chupekuéra (Luc. 13:11-17).

Síglo primérope Grecia, Roma ha Judéape “peteĩ tapicha ojejagarráramo ha ojeʼe hese ojapo hague ivaíva”, tuichaiterei oñemotĩ. Ha peichahágui ojepokua ha ojeraháramo préso haʼete voi oñemonáva yvýre mbaʼe. Péicha oñemotĩ chupe iñamigokuéra, hogaygua ha ivalleyguakuéra renondépe. Ha upéi ojepilláramo jepe ndojapói hague ivaíva, opytáma herakuã vai. Héra oñemongyʼágui ikatu umi hénte ndojeroviavéima hese ha haʼe opyta ndojehayhuvéi. Péro oĩ ivaivéva upévagui: ojejagarráramo oñemboi ha oñembyepoti pe tapichápe opavave rovake. Upépe katu enterove opukapa hese, ha oñembohory voi ikuénta hag̃uáicha.

Péro oĩ peteĩ ivaietevéva enterove umi ótrogui: oñemosaingóramo pe tapichápe peteĩ yvyráre ojejuka hag̃ua. Heʼiháicha pe mboʼehára Martin Hengel: “Péicha ojejapómi umi tembiguáire oñembohasa asy ha ojeapoʼi hag̃ua, ha ndaipóri ivaivéva upévagui”. Umi hénte voi ojopy iñamígo ha ihentekuérape odespresia hag̃ua chupe. Jesúspe ojejukavaʼekue péicha, upévare hemimboʼekuéra oikuaa porã umi hénte oñembohorytaha hesekuéra. Heta oĩ nontendéiva mbaʼéicha rupípa oĩ osegíva peteĩ ojejukavaʼekuépe mbaʼe vai apoháramo. Upévare apóstol Pablo heʼi: ‘Ñande ñamoherakuã Crístope, oñemosaingovaʼekue pe yvyráre. Isrraelitakuéra ipochy upévare, ha umi isrraelitaʼỹvape g̃uarã katu vyrorei’ (1 Cor. 1:23, BNP). Mbaʼépa ojapo umi kristiáno ypykue ombohovái hag̃ua koʼã mbaʼe?

Mbaʼépa opensavaʼekue umi kristiáno ypykue

Primer síglope umi kristiáno okumpli umi léi, upévare avave ndaikatúi ohovaʼapi chupekuéra. Apóstol Pedro ohaivaʼekue: “Ani avave pende apytégui ohasa asy ojuka haguére, térã omonda haguére, térã mbaʼe vai ojapo haguére, térã ijurumyʼỹi haguére” (1 Ped. 4:15, ÑÑB). Upéicharõ jepe Jesús heʼi ojepersegitaha hemimboʼekuérape (Juan 15:20). Upévare Pedro heʼi: “Oiméramo ohasa asýva Cristo rayhupápe katu ani otĩ, tomombaʼeguasu uvei Ñandejárape” (1 Ped. 4:16, BNP). Jesús remimboʼekuéra nopenaivaʼerã hénte jurúre.

Ha umi kristiáno ndojesegíri umi hénte aña opensávare. Pór ehémplo, ojeʼe haʼekuéra itavyraiha oguerovia haguére peteĩ kuimbaʼe ojejukavaʼekue osalvataha chupekuéra. Péro umi kristiáno oikuaa Jesús haʼeha pe Mesías, ha upévare ojerovia hese hapichakuéra opukapáramo jepe hesekuéra. Jesús voi heʼivaʼekue: ‘Oiméramo otĩva heʼi hag̃ua che remimboʼeha koʼã hénte aña ha oporomoakãratĩva renondépe, pe Yvypóra raʼy avei otĩta heseve og̃uahẽ vove Itúva rendápe umi ánhel marangatu ndive’ (Mar. 8:38, NM).

Koʼág̃a rupi avei umi hénte ñandejopy ñamboyke hag̃ua Ñandejára Ñeʼẽ heʼíva. Ñane vesinokuéra, ñane irũnguéra eskuélape térã ñande travahohápe ñandereityseterei tekovaípe, térã oimeraẽ mbaʼe vaípe ñañemongyʼa hag̃ua Jehová renondépe. Ha avei ikatu ñandeapoʼise jajapógui Ñandejára rembipota. Upéicharõ, mbaʼépa jajapovaʼerã?

Ñahaʼanga umi ojapovaʼekuépe Jehová heʼíva otĩʼỹre

Jesús iñeʼẽrendu Jehovápe ha upévare oheja ojejuka chupe, haʼeramoguáicha peteĩ mbaʼe vai apoha. “Ogueropuʼakavaʼekue pe jehasa asy [...] otĩʼỹ rehe” (Heb. 12:2, BNP). Umi iñenemígo ondyvu hese, ohovapete, omboi, ombyepoti harreadórpe, oklava peteĩ yvyráre ha omona chupe yvýre (Mar. 14:65; 15:29-32). Péro Jesús notĩri umi mbaʼe ojejapóvare hese. Mbaʼéichapa ohechauka upéva? Ndokyhyjéi chuguikuéra. Mbaʼevete chupe umi kuimbaʼe aña heʼíva hese. Haʼe oikuaa porãiterei Jehová oguerohoryha pe ojapóva. Ojejukáramo jepe tembiguáicha, Itúva omombaʼe chupe, omoingove jey ha omohenda ijykére peteĩ lugár iporãvévape. Upévare Filipenses 2:8-11 heʼi: ‘Jesucristo oñemomirĩ ha iñeʼẽrendu omano meve. Upéicha rupi Ñandejára ohupi chupe yvateve opavavégui, ha omeʼẽ chupe herarã peteĩ tuichavéva opa téragui, ikatu hag̃uáicha Jesús réra renondépe oñesũ opavave oĩva yvágape, yvýpe ha yvyguýpe, ha opavave ohechakuaa hag̃ua Jesucristo haʼeha ñande Ruvicha oñemombaʼeguasu hag̃ua pe Túvape’.

Péro upéva ndeʼiséi Jesúspe ndoipyʼapyiha pe ñemotĩ ohasátava ojejuka haguére chupe. Haʼe ndoipotaieterei ikáusare oñeñeʼẽ vai Itúvare. Upéicha rupi ojerure Jehovápe oipeʼami hag̃ua chugui upe jehasa asy. Jesús heʼi: ‘Eipeʼamína chehegui ko kópa’. Péro ijetuʼuvéramo jepe, haʼe okumpli Jehová rembipota (Mar. 14:36, NM). Ogueropuʼaka umi jehasa asy ha ndokyhyjéi hapichakuéra oapoʼíramo g̃uarã chupe. Jesús otĩvevaʼerãmoʼã oikórire umi héntepe ogustaháicha. Péro jaikuaaháicha, haʼe ndojapói upéva.

Jesús remimboʼekuérape avei ojegueraha préso, oñembyepoti ha oñemotĩ umi hénte rovake. Péro ojeapoʼíramo jepe chupekuéra, ndaipyʼajúi hikuái. Haʼekuéra ndojesegíri umi hénte opensávare ha upévare ogueropuʼaka umi ñemotĩ (Mat. 10:17; Hech. 5:40; 2 Cor. 11:23-25). Umi kristiáno oikuaa omoirũ hag̃ua Jesúspe ohasa asy vaʼerãha (Luc. 9:23, 26).

Ha ñande koʼág̃a? Jaikuaaháicha, ko múndope umi hénte nomombaʼéi, oapoʼi ha oreko vyroreíramo umi mbaʼe Jehová heʼíva oĩ porãha (1 Cor. 1:25-28). Ajépa ñandevyroitéta jajesegíramo umi hénte heʼívare!

Jaipotáramo umi hénte ko mundopegua ñandeguerohory, jajapóta haʼekuéra oipotávante. Péro jaikosérõ Jehová amígoramo, ha ñahaʼangasérõ Jesúspe ha umi kristiáno ypykuépe, ñañehaʼãmbaitéta jajapo Jehová omombaʼéva.

[Nóta oĩva taʼanga ndive páhina 4]

Jesús ndojesegirivaʼekue umi hénte opensávare