VÄČŠINA organizovaných náboženstiev pokladá za vhodné miesto na modlitbu pompézne budovy a má na ňu vyhradený konkrétny čas. Ale máme sa podľa Biblie modliť len na určených miestach a v určenom čase?

Biblia sa zmieňuje o situáciách, v ktorých je vhodné modliť sa. Napríklad Ježiš pred spoločným jedlom so svojimi nasledovníkmi predložil Bohu ďakovnú modlitbu. (Lukáš 22:17) A keď sa jeho učeníci zišli, aby spoločne uctievali Boha, vyjadrili spoločnú modlitbu. Tak konali podľa zvyku, ktorý už dlho existoval v židovských synagógach i v jeruzalemskom chráme. Boh chcel, aby bol jeho chrám „domom modlitby pre všetky národy“. (Marek 11:17)

Keď sa zídu Boží služobníci a spoločne sa modlia, ich modlitba môže viesť k pozoruhodným výsledkom. Ak má skupina jednotné zmýšľanie a modlitba vyslovená za nich odráža biblické zásady, Boha to teší. Takáto modlitba ho dokonca môže podnietiť urobiť niečo, čo by inak neurobil. (Hebrejom 13:18, 19) Jehovovi svedkovia sa na svojich stretnutiach pravidelne modlia. Srdečne vás pozývame, aby ste si prišli vypočuť ich modlitby do miestnej sály Kráľovstva.

Biblia však nehovorí, že sa máme modliť iba na nejakom vyhradenom mieste alebo v nejakom určenom čase. Môžeme v nej čítať o Božích služobníkoch, ktorí sa modlili v rôznom čase a na rôznych miestach. Ježiš povedal: „Keď sa modlíš, choď do svojej izby, a keď zavrieš dvere, modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti; potom ti tvoj Otec, ktorý sa pozerá v skrytosti, odplatí.“ ​(Matúš 6:6)

Nie je to príťažlivé pozvanie? Len si to predstavte, kedykoľvek môžete v súkromí osloviť Zvrchovaného Pána vesmíru s istotou, že vám bude venovať pozornosť! Nie div, že Ježiš často vyhľadával samotu, aby sa mohol modliť. Raz sa modlil k Bohu celú noc; zjavne ho prosil o vedenie v jednom veľmi dôležitom rozhodnutí. (Lukáš 6:12, 13)

Aj iní muži a ženy spomenutí v Biblii sa modlili, keď stáli pred nejakým vážnym rozhodnutím alebo keď mali pred sebou nejakú náročnú úlohu. Niekedy sa modlili nahlas, inokedy v duchu. Modlili sa v skupine, ale aj osamote. Dôležité bolo to, že sa modlili. Boh svojich služobníkov dokonca nabáda: „Ustavične sa modlite.“ ​(1. Tesaloničanom 5:17) Tých, ktorí konajú jeho vôľu, je ochotný stále počúvať. Nie je to nádherný prejav jeho lásky k nám?

V dnešnom cynickom svete však mnohí pochybujú o praktickej hodnote modlitby. Možno si kladiete otázku: ‚Môže mi modlitba naozaj pomôcť?‘