Priblížte sa k Bohu

‚Ten, ktorý vypočúva modlitbu‘

1. PARALIPOMENON 4:9, 10

VYPOČÚVA Jehova Boh úprimné modlitby svojich oddaných ctiteľov? Z biblickej správy o málo známom mužovi menom Jabec sa dozvedáme, že Jehova skutočne ‚vypočúva modlitbu‘. (Žalm 65:2) Táto stručná správa sa v Biblii nachádza na mieste, na ktorom by sme ju čakali asi najmenej — uprostred rodokmeňov, ktorými sa začína Prvá kniha Paralipomenon. Preskúmajme teraz 1. Paralipomenon 4:9, 10.

Všetko, čo o Jabecovi vieme, sa nachádza v týchto dvoch veršoch. Podľa 9. verša mu jeho matka „dala meno Jabec, keď povedala: ‚Porodila som ho v bolesti.‘“ * Prečo sa rozhodla dať mu takéto meno? Mala pri jeho pôrode väčšie bolesti, než je zvyčajné? Alebo bola vdova a trápilo ju, že jej manžel sa nedožil narodenia ich syna? To Biblia nehovorí. Ale neskôr mala táto matka dôvod byť na svojho syna výnimočne hrdá. Jabecovi súrodenci boli možno čestní muži, ale „Jabec sa stal ctihodnejším ako jeho bratia“.

Jabec bol mužom modlitby. Modlitbu, ktorá je zaznamenaná v 10. verši, začal prosbou o Božie požehnanie. Potom Bohu predložil tri prosby, v ktorých sa zračí jeho hlboká viera.

Po prvé, Jabec úpenlivo prosil Boha, aby ‚rozšíril jeho územie‘. (10. verš) Tento ctihodný muž nebol chamtivý a nechcel násilím zabrať pôdu, ktorá patrila jeho blížnemu. Predmetom jeho naliehavej prosby boli skôr ľudia než pôda. Pravdepodobne prosil o rozšírenie svojho územia mierovou cestou preto, aby na ňom mohlo žiť viac ctiteľov pravého Boha. *

Po druhé, Jabec prosil Boha, aby jeho „ruka“ bola s ním. Božia symbolická ruka predstavuje moc, ktorú Boh používa na pomoc svojim ctiteľom. (1. Paralipomenon 29:12) Jabec sa so žiadosťami svojho srdca obracal na Boha, ktorého ruka nie je prikrátka voči ľuďom, ktorí v neho prejavujú vieru. (Izaiáš 59:1)

A po tretie, Jabec sa modlil: „Uchrániš [ma] od nešťastia, aby mi neublížilo.“ Vyjadrenie „aby mi neublížilo“ môže naznačovať, že Jabec neprosil o to, aby unikol nešťastiu, ale o to, aby ho nepremohla skľúčenosť, keď ho postihne niečo zlé.

Z Jabecovej modlitby vidno, že mu záležalo na pravom uctievaní a že veril a dôveroval ‚Tomu, ktorý vypočúva modlitbu‘. Ako na to reagoval Jehova? Táto stručná správa sa končí slovami: „Boh teda uskutočnil, o čo požiadal.“

Jehova ako ‚Ten, ktorý vypočúva modlitbu‘, sa nezmenil. Modlitby jeho ctiteľov mu prinášajú potešenie. Tí, ktorí v neho veria a dôverujú mu, si môžu byť istí týmito slovami: „Počuje [nás], nech prosíme o čokoľvek podľa jeho vôle.“ ​(1. Jána 5:14)

[Poznámky pod čiarou]