Budeme chodiť vo svojej rýdzosti!

„Ja, ja budem chodiť v svojej rýdzosti.“ ​(ŽALM 26:11)

1., 2. Čo povedal Jób o svojej rýdzosti a čo o ňom naznačuje 31. kapitola knihy Jób?

V STAROVEKU sa na váženie často používali rovnoramenné váhy. Zvyčajne sa skladali z vodorovnej tyče, v ktorej strede bol háčik. Na každom konci bola zavesená miska. Na jednu misku sa položilo to, čo sa vážilo, a na druhú sa kládlo závažie. Boží ľud mal používať presné váhy a závažia. (Prísl. 11:1)

² Keď bol zbožný muž Jób terčom satanského útoku, povedal: „[Jehova] ma odváži na presných váhach, a Boh zistí moju rýdzosť.“ ​(Jób 31:6) V tejto súvislosti sa Jób zmienil o viacerých situáciách, ktoré by mohli pre rýdzeho človeka predstavovať skúšku. On však prešiel skúškou úspešne, ako naznačujú jeho slová zapísané v 31. kapitole knihy Jób. Jeho znamenitý príklad by nás určite mal podnietiť konať podobne  a tak ako Dávid s presvedčením povedať: „Ja, ja budem chodiť v svojej rýdzosti.“ ​(Žalm 26:11)

3. Prečo je dôležité byť verný Bohu tak vo veľkých veciach, ako aj v malých?

³ I keď bol Jób kruto skúšaný, zostal Bohu verný. Niektorí by dokonca povedali, že jeho neochvejná rýdzosť v krutých skúškach dosahovala hrdinské rozmery. My netrpíme presne tak ako Jób. Ale ak si chceme posilniť rýdzosť a naďalej podporovať Jehovovu zvrchovanosť, musíme byť Bohu verní tak vo veľkých veciach, ako aj v malých. (Prečítajte Lukáša 16:10.)

Rýdzosť v mravných otázkach je nevyhnutná

4., 5. Akému správaniu sa vyhýbal rýdzi človek Jób?

⁴ Ak chceme zostať z Jehovovho hľadiska rýdzi, musíme sa pridržiavať Jehovových mravných noriem podobne ako Jób, ktorý povedal: „So svojimi očami som uzavrel zmluvu. Ako by som teda mohol prejavovať pozornosť panne?... Ak sa moje srdce dalo zvábiť k dajakej žene a ja som striehol pri vstupnej ceste svojho druha, potom nech moja manželka melie pre iného muža a nech kľakajú nad ňou iní muži.“ ​(Jób 31:1, 9, 10)

⁵ Jób bol odhodlaný zostať rýdzi v Božích očiach, a tak sa nepozeral žiadostivo za inou ženou. Keďže bol ženatý, neflirtoval so žiadnou slobodnou ženou ani sa nesnažil nadviazať romantický vzťah s manželkou iného muža. V Kázni na vrchu sa Ježiš jednoznačne vyjadril o nemravnosti a jeho slová majú mať rýdzi ľudia istotne stále na pamäti. (Prečítajte Matúša 5:27, 28.)

Nikdy sa neuchyľuj k ľstivým praktikám

6., 7. a) Ako Boh meria našu rýdzosť, tak ako to robil v prípade Jóba? b) Prečo sa nesmieme správať ľstivo ani podvodne?

⁶ Ak chceme byť považovaní za rýdzich ľudí, nesmieme sa uchyľovať k ľstivým, podvodným praktikám. (Prečítajte Žalm 5:6.) Jób povedal: „Ak som kráčal s mužmi nepravdy a moja noha sa náhli k podvodu, on [Jehova] ma odváži na presných váhach, a Boh zistí moju rýdzosť.“ ​(Jób 31:5, 6) Jehova váži všetkých ľudí na „presných váhach“. Boh používa svoje dokonalé normy spravodlivosti pri vážení rýdzosti nás, jeho oddaných služobníkov, rovnako ako to robil v prípade Jóba.

⁷ Keby sme sa začali správať ľstivo alebo podvodne, nezachovali by sme si rýdzosť v Božích očiach. Rýdzi ľudia „sa zriekli postranných vecí, za ktoré sa treba hanbiť“, a ‚nechodia prefíkane‘. (2. Kor. 4:1, 2) Ale čo by sa stalo, keby sme svojimi ľstivými slovami alebo skutkami spôsobili, že by niektorý spoluveriaci prosil Boha o pomoc? Potom by nám bolo beda! „Na Jehovu som volal vo svojej tiesni a on mi odpovedal,“ spieval žalmista, „Ó, Jehova, osloboď moju dušu od falošných rtov, od úskočného jazyka.“ ​(Žalm 120:1, 2) Je dobré pamätať na to, že Boh vidí do nášho najhlbšieho vnútra,  „skúša srdce i obličky“, aby zistil, či sme naozaj rýdzi. (Žalm 7:8, 9)

Buď príkladný v zaobchádzaní s druhými

8. Ako sa Jób správal k druhým ľuďom?

⁸ Aby sme zostali rýdzi, musíme byť ako Jób, ktorý bol spravodlivý, pokorný a k druhým ohľaduplný. Jób povedal: „Ak som zamietal súd môjho otroka alebo mojej otrokyne v ich súdnom spore so mnou, čo môžem urobiť potom, keď Boh povstane? A čo mu odpoviem, keď požiada o vyúčtovanie? Či Ten, ktorý ma urobil v bruchu, neurobil aj jeho, a či nás nepripravoval v lone len Ten jeden?“ ​(Jób 31:13–15)

9. Aké vlastnosti prejavoval voči svojim sluhom Jób a ako by sme si v tomto ohľade mali počínať my?

⁹ Za Jóbových čias zjavne neboli zložité postupy pri riešení právnych prípadov. Prípady sa prerokúvali organizovane a efektívne a na súd sa mohli obrátiť dokonca aj otroci. Jób zaobchádzal so svojimi sluhami spravodlivo a milosrdne. Ak chceme chodiť vo svojej rýdzosti, aj my musíme prejavovať také vlastnosti, zvlášť ak slúžime v kresťanskom zbore ako starší.

Buď štedrý, nebuď žiadostivý

10., 11. a) Ako vieme, že Jób bol štedrý a nápomocný? b) Na aké biblické rady zapísané neskôr si môžeme spomenúť, keď čítame slová Jóba 31:16–25?

¹⁰ Jób bol štedrý a nápomocný, nebol sebecký ani žiadostivý. Povedal: „Ak... [som] spôsobil... aby zlyhali oči vdovy, a svoje sústo som jedával sám, kým nejedol z neho chlapec bez otca... ak som vídal hynúť niekoho, pretože nemal odev... ak som sa zaháňal rukou proti chlapcovi bez otca vo chvíli, keď som videl z brány, že potrebuje moju pomoc, nech mi lopatka odpadne z pleca a rameno nech sa mi odlomí od hornej kosti.“ A Jób by nezostal rýdzi, keby zlatu povedal: „Ty si moja dôvera!“ ​(Jób 31:16–25)

¹¹ Tieto poetické vyjadrenia nám možno pripomínajú nasledujúce slová učeníka Jakuba: „Spôsob uctievania, ktorý je čistý a nepoškvrnený zo stanoviska nášho Boha a Otca, je takýto: starať sa o siroty a vdovy v ich súžení a zachovávať sa bez poškvrny od sveta.“ ​(Jak. 1:27) Možno nám pripomínajú aj toto Ježišovo varovanie: „Majte oči otvorené a vystríhajte sa každého druhu žiadostivosti, lebo aj keď má niekto hojnosť, jeho život nevyplýva z toho, čo má.“ Nato Ježiš uviedol podobenstvo o žiadostivom mužovi, ktorý zomrel ako niekto, kto „nie je bohatý voči Bohu“. (Luk. 12:15–21) Ak chceme byť rýdzimi ľuďmi, nesmieme podľahnúť hriešnej žiadostivosti ani chamtivosti. Žiadostivosť je modlárstvo, lebo objekt túžby chamtivého človeka odvracia pozornosť od Jehovu, a tak sa stáva modlou. (Kol. 3:5) Rýdzosť a chamtivosť nejdú dokopy!

Pevne sa drž pravého uctievania

12., 13. Aký príklad dal Jób v tom, ako sa vyhýbal modlárstvu?

¹² Rýdzi ľudia sa neodchyľujú od čistého uctievania. Ani Jób to neurobil, lebo povedal: „Ak som vídal svetlo, keď vzplanulo, alebo skvostný mesiac, keď putoval, a moje srdce začínalo byť tajne vábené a nato moja ruka pobozkala moje ústa, to by bolo tiež previnenie hodné pozornosti sudcov, lebo by som zaprel pravého Boha hore.“ ​(Jób 31:26–28)

¹³ Jób neuctieval neživé veci. Keby začalo byť jeho srdce pri pohľade na mesiac a iné nebeské telesá tajne vábené a keby jeho „ruka pobozkala [jeho] ústa“ možno tak, že by ňou poslal bozk, čím by vykonal modlársky akt, bol by modlárom, ktorý zaprel Boha. (5. Mojž. 4:15, 19) Aby sme si zachovali rýdzosť, musíme sa vyhýbať každej forme modlárstva. (Prečítajte 1. Jána 5:21.)

 Nebuď pomstychtivý ani pokrytecký

14. Prečo môžeme povedať, že Jób nebol zlomyseľný?

¹⁴ Jób nebol ani zlomyseľný, ani krutý. Vedel, že také vlastnosti by svedčili o nedostatku rýdzosti, lebo povedal: „Ak som sa radovával zo záhuby niekoho, kto ma prudko nenávidel, alebo som pocítil vzrušenie, keď si ho našlo zlo... ja som nedovolil svojmu podnebiu, aby zhrešilo tým, že by som si žiadal prísahu proti jeho duši.“ ​(Jób 31:29, 30)

15. Prečo nie je správne tešiť sa z nešťastia niekoho, kto nás nenávidí?

¹⁵ Priamy muž Jób sa nikdy netešil, keď niekoho, kto ho nenávidel, postihlo nešťastie. Jedno príslovie napísané neskôr vystríha: „Keď tvoj nepriateľ padne, neplesaj; a keď je privedený k potkýnaniu, nech sa tvoje srdce neteší, aby to Jehova nevidel a bolo by to zlé v jeho očiach a určite by od neho odvrátil svoj hnev.“ ​(Prísl. 24:17, 18) Keďže Jehova dokáže čítať v srdci, vie, či sa tajne netešíme z nešťastia iného človeka, a taký postoj rozhodne neschvaľuje. (Prísl. 17:5) Boh by potom mohol s nami podľa toho zaobchádzať, lebo hovorí: „Moja je pomsta i odplata.“ ​(5. Mojž. 32:35)

16. Ako môžeme byť pohostinní, i keď nie sme bohatí?

¹⁶ Jób bol pohostinný. (Jób 31:31, 32) Aj keď možno nie sme bohatí, môžeme ‚ísť cestou pohostinnosti‘. (Rim. 12:13) Môžeme sa podeliť o skromné jedlo s druhými, lebo pamätáme na to, že „lepšie je jedlo zo zeleniny tam, kde je láska, ako býk chovaný pri válove, a s ním nenávisť“. (Prísl. 15:17) Spoločné jedlo s rýdzim spoluctiteľom v láskyplnej atmosfére bude istotne príjemné a duchovne užitočné, i keď bude jednoduché.

17. Prečo by sme sa nemali snažiť zakryť vážny hriech?

¹⁷ Prijať Jóbovu pohostinnosť bolo iste duchovne povzbudzujúce, lebo Jób nebol pokrytec. Nebol ako bezbožní ľudia, ktorí sa vkradli do zboru v prvom storočí a ‚pre svoj vlastný prospech obdivovali osobnosti‘. (Júda 3, 4, 16) Ani neprikrýval svoj priestupok, ani ‚neukrýval svoje previnenia vo vrecku košele‘ z obavy, že druhí ním budú pohŕdať, keby sa o jeho previnení dozvedeli. Bol ochotný dať sa Bohu preskúmať a jemu sa zakaždým vyznal, keď to bolo potrebné. (Jób 31:33–37) Keby sme vážne zhrešili, nesnažme sa to zakryť, len aby sme si zachovali tvár. Ako môžeme dať najavo, že sa usilujeme zachovať si rýdzosť? Tak, že uznáme svoje previnenie, budeme robiť pokánie, vyhľadáme duchovnú pomoc a zo všetkých síl sa pokúsime napraviť škodu, ktorú sme spôsobili. (Prísl. 28:13; Jak. 5:13–15)

Rýdzi človek na súde

18., 19. a) Prečo možno povedať, že Jób nikdy nikoho nevykorisťoval? b) Čo bol Jób ochotný urobiť, ak nebol v práve?

¹⁸ Jób bol čestný a spravodlivý. Preto mohol povedať: „Keby volala proti mne o pomoc moja vlastná zem a jej brázdy by spoločne plakali; akže som bez peňazí jedol jej úrodu a duše jej majiteľov som doviedol k tomu, že ťažko dýchali, tak nech namiesto pšenice vzíde tŕnistá burina a namiesto jačmeňa páchnúca burina.“ ​(Jób 31:38–40)  Jób nikdy nikomu neoprávnene nezabral pôdu a nevykorisťoval pracovníkov. Podobne ako on, aj my si musíme zachovávať rýdzosť tak vo veľkých veciach, ako aj v malých.

¹⁹ Pred tromi spoločníkmi a mladým mužom Elíhuom hovoril Jób o tom, ako prežil svoj život. Jób vyzval kohokoľvek, kto má niečo proti tomu, ako prežil život, akoby potvrdený ‚podpisom‘, aby naňho podal žalobu. Keby sa dokázalo, že nie je v práve, bol ochotný prijať trest. Postúpil svoj prípad a čakal, aký rozsudok vynesie Boží súd. A tak sa „Jóbove slová... skončili“. (Jób 31:35, 40)

Môžeš si zachovať rýdzosť

20., 21. a) Prečo si Jób dokázal zachovať rýdzosť? b) Ako si môžeme rozvíjať lásku k Bohu?

²⁰ Jób si dokázal zachovať rýdzosť, lebo miloval Jehovu a Jehova miloval jeho a pomáhal mu. Jób povedal: „[Jehova] dal si mi život a milujúcu láskavosť [vernú lásku] a tvoja starostlivosť strážila môjho ducha.“ ​(Jób 10:12) Okrem toho Jób prejavoval lásku ľuďom, pretože si uvedomoval, že každý, kto odopiera vernú lásku ľuďom, vzdá sa aj bázne pred Všemohúcim. (Jób 6:14) Rýdzi ľudia milujú Boha i blížneho. (Mat. 22:37–40)

²¹ Lásku k Bohu si môžeme rozvíjať tak, že denne čítame jeho Slovo a rozjímame nad tým, čo o ňom odhaľuje. V úprimnej modlitbe môžeme Jehovu chváliť a ďakovať mu za to, že je k nám dobrý. (Fil. 4:6, 7) Môžeme Jehovovi spievať a mať úžitok z toho, že sa pravidelne stretávame s jeho ľudom. (Hebr. 10:23–25) Naša láska k Bohu tiež porastie, keď sa budeme zapájať do služby a hlásať „dobré posolstvo o záchrane od neho“. (Žalm 96:1–3) Takými spôsobmi si môžeme zachovávať rýdzosť ako žalmista, ktorý spieval: „Pre mňa je dobré približovať sa k Bohu. U Zvrchovaného Pána Jehovu som umiestnil svoje útočište.“ ​(Žalm 73:28)

22., 23. Ktoré naše činnosti sú podobné činnostiam rýdzich ľudí v minulosti, keďže sa usilujeme zastávať Jehovovej zvrchovanosti?

²² V priebehu stáročí dal Jehova rýdzim ľuďom mnoho rozličných úloh. Noach staval koráb a bol ‚zvestovateľom spravodlivosti‘. (2. Petra 2:5) Jozua voviedol Izraelitov do Zasľúbenej krajiny, ale dokázal to jedine preto, lebo čítal ‚knihu zákona dňom a nocou‘ a konal podľa nej. (Joz. 1:7, 8) Kresťania v prvom storočí robili učeníkov a pravidelne sa stretávali, aby spolu študovali Písma. (Mat. 28:19, 20)

²³ Keď zvestujeme spravodlivosť, robíme učeníkov, uplatňujeme biblické rady a stretávame sa so spoluveriacimi na zhromaždeniach a zjazdoch, zastávame sa Jehovovej zvrchovanosti a zachovávame si rýdzosť. Takéto činnosti nám pomáhajú byť odvážnymi, duchovne silnými a úspešne konať Božiu vôľu. To nie je pre nás príliš ťažké, lebo nás podporuje náš nebeský Otec a jeho Syn. (5. Mojž. 30:11–14; 1. Kráľ. 8:57) Okrem toho nás podporuje „celé spoločenstvo bratov“, ktorí tiež chodia v rýdzosti a ctia Jehovu ako svojho Zvrchovaného Pána. (1. Petra 2:17)

Ako by si odpovedal?

• Ako by sme sa mali pozerať na Jehovove mravné normy?

• Ktoré Jóbove vlastnosti sa ti zvlášť páčia?

• Ako sa Jób správal podľa toho, čo sa píše v Jóbovi 31:29–37?

• Prečo je možné zachovať si rýdzosť v Božích očiach?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 29]

Jób si dokázal zachovať rýdzosť. Môžeme to dokázať aj my!

[Obrázok na strane 32]

Môžeme si zachovať rýdzosť!