Priblížte sa k Bohu

Pozná „srdce ľudských synov“

2. PARALIPOMENON 6:29, 30

KTO z nás sa už niekedy necítil premožený životnými ťažkosťami a trápeniami? Niekedy sa nám môže zdať, že nikto nemôže skutočne pochopiť, aký boj musíme zvádzať alebo akú hlbokú bolesť prežívame. Predsa však existuje niekto, kto našim pocitom úplne rozumie — je to Jehova Boh. Útechou nám môžu byť Šalamúnove slová uvedené v 2. Paralipomenon 6:29, 30.

Je rok 1026 pred n. l. Šalamún práve vyslovuje modlitbu pri príležitosti zasvätenia chrámu v Jeruzaleme. V tejto modlitbe, ktorá trvá možno desať minút, vyvyšuje Jehovu ako Boha, ktorý je verný, ktorý plní svoje sľuby a ktorý vypočúva modlitby. (1. Kráľov 8:23–53; 2. Paralipomenon 6:14–42)

Šalamún prosí Boha, aby venoval pozornosť úpenlivým prosbám svojich ctiteľov. (29. verš) Hoci sa Šalamún zmieňuje o mnohých nešťastiach (28. verš), hovorí, že každý z Božích ctiteľov pozná „svoju pohromu“ a cíti „svoju bolesť“. Niekto sa možno trápi nad jednou vecou, kým iného ťaží niečo úplne iné.

Nech už ide o čokoľvek, človek, ktorý sa bojí Boha, nemusí niesť svoje bremeno sám. Šalamún mal vo svojej modlitbe na mysli každého Božieho ctiteľa, ktorý môže byť podnietený ‚rozprestrieť svoje dlane‘ a osloviť Jehovu vo vrúcnej modlitbe. * Šalamún si možno spomenul na svojho otca Dávida, ktorý keď bol vo veľkej tiesni, povedal: „Uvrhni svoje bremeno na Jehovu.“ ​(Žalm 55:4, 22)

Ako Jehova zareaguje na takéto úprimné prosby o pomoc? Šalamún úpenlivo žiada Jehovu: „Kiež... ty sám vypočuješ z nebies, miesta svojho bývania, a odpustíš a dáš každému podľa všetkých jeho ciest.“ ​(30. verš) Šalamún vie, že ‚Ten, ktorý vypočúva modlitbu‘, sa nezaujíma o svojich ctiteľov len ako o skupinu, ale zaujíma sa o každého jednotlivca. (Žalm 65:2) Jehova poskytuje potrebnú pomoc, ku ktorej patrí aj to, že odpustí hriešnikovi, ak sa k nemu vráti celým svojím srdcom. (2. Paralipomenon 6:36–39)

Prečo si je Šalamún istý, že Jehova zareaguje na úpenlivé prosby svojho služobníka, ktorý sa úprimne kajá? Ďalej v modlitbe hovorí Jehovovi: „Pretože poznáš jeho srdce (veď jedine ty sám poznáš srdce ľudských synov).“ Jehova vie o pohromách či bolestiach, ktoré má vo svojom srdci každý z jeho verných ctiteľov, a ich trápenie mu nie je ľahostajné. (Žalm 37:4)

Šalamúnova modlitba je pre nás zdrojom útechy. Ľudia nemusia plne chápať, čo prežívame vo svojom vnútri — našu „pohromu“ a našu „bolesť“. (Príslovia 14:10) Ale Jehova pozná naše srdce a veľmi mu na nás záleží. Keď si pred ním vylejeme srdce, naše bremeno sa nám bude niesť ľahšie. Biblia hovorí: „Uvrhnite naňho všetku svoju úzkostlivú starosť, lebo sa o vás stará.“ ​(1. Petra 5:7)

[Poznámka pod čiarou]