„Teraz je zvlášť prijateľný čas“

„Hľa! Teraz je zvlášť prijateľný čas. Hľa! Teraz je deň záchrany.“ ​(2. KOR. 6:2)

1. Prečo je potrebné rozpoznať, ktorej činnosti sa v tom-ktorom čase venovať?

„NA VŠETKO je ustanovený čas, áno, čas na každú záležitosť pod nebesami.“ ​(Kaz. 3:1) Šalamún písal o tom, aké dôležité je rozpoznať, kedy je najvhodnejší čas na každú dôležitú činnosť, či už ide o poľnohospodárske práce, cestovanie, obchodovanie, alebo komunikáciu s ľuďmi. Musíme však rozpoznať aj to, ktorá činnosť je v tom-ktorom čase najdôležitejšia. Inými slovami, musíme mať jasné poradie hodnôt.

2. Z čoho vieme, že Ježiš si pri zvestovaní veľmi dobre uvedomoval, v akom čase žije?

² Keď bol Ježiš na zemi, veľmi dobre si uvedomoval, v akom čase žije a čo musí robiť. Venoval sa tomu, čo bolo v tom čase prvoradé, a tým ukázal, že vie, že nastal dlho očakávaný čas, keď sa má naplniť mnoho mesiášskych proroctiev. (1. Petra 1:11; Zjav. 19:10)  Jeho úlohou bolo objasniť, že on je tým sľúbeným Mesiášom. Mal vydať dôkladné svedectvo o pravde o Kráľovstve a zhromaždiť ľudí, ktorí budú v Kráľovstve jeho spoludedičmi. A mal položiť základy kresťanského zboru, ktorý bude zvestovať a robiť učeníkov až do najvzdialenejších končín zeme. (Mar. 1:15)

3. Ako vplývalo na Ježišovo konanie to, že si Ježiš uvedomoval, v akom čase žije?

³ Práve to, že si uvedomoval, v akom čase žije, malo pozitívny vplyv na jeho život, lebo ho to podnecovalo prejavovať horlivosť v konaní Otcovej vôle. Svojim učeníkom povedal: „Žatva je naozaj veľká, ale robotníkov je málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov do svojej žatvy.“ ​(Luk. 10:2; Mal. 4:5, 6) Ježiš si zo svojich učeníkov vybral najprv 12 a potom 70, dal im konkrétne pokyny a vyslal ich zvestovať burcujúce posolstvo: „Nebeské kráľovstvo sa priblížilo.“ A čítame, že aj sám Ježiš, keď „dal pokyny svojim dvanástim učeníkom, odišiel odtiaľ, aby vyučoval a zvestoval v ich mestách“. (Mat. 10:5–7; 11:1; Luk. 10:1)

4. V čom bol Pavol napodobňovateľom Ježiša Krista?

⁴ Ježiš je pre všetkých svojich nasledovníkov dokonalý vzor horlivosti a oddanosti. Na to poukázal apoštol Pavol, keď svojich spoluveriacich nabádal: „Staňte sa mojimi napodobňovateľmi, ako som i ja Kristov.“ ​(1. Kor. 11:1) V čom bol Pavol Kristovým napodobňovateľom? Predovšetkým v tom, že sa pri zvestovaní dobrého posolstva nešetril. V listoch, ktoré napísal zborom, nachádzame také vyjadrenia ako „neponevierajte sa pri tom, čo robíte“, „slúžte ako Jehovovi otroci“, „majte vždy hojnosť práce v Pánovom diele“ a „nech robíte čokoľvek, pracujte na tom celou dušou ako pre Jehovu“. (Rim. 12:11; 1. Kor. 15:58; Kol. 3:23) Pavol nikdy nezabudol na stretnutie s Pánom Ježišom Kristom na ceste do Damasku ani na Ježišove slová, ktoré mu istotne odovzdal učeník Ananiáš: „Tento mi je vyvolenou nádobou, aby zaniesol moje meno národom aj kráľom a synom Izraela.“ ​(Sk. 9:15; Rim. 1:1, 5; Gal. 1:16)

„Zvlášť prijateľný čas“

5. Čo Pavla podnecovalo prejavovať v službe horlivosť?

⁵ Pri čítaní knihy Skutky si nemôžeme nevšimnúť, akú odvahu a horlivosť prejavoval Pavol v službe. (Sk. 13:9, 10; 17:16, 17; 18:5) Pavol chápal závažnosť čias, v ktorých žil. Povedal: „Hľa! Teraz je zvlášť prijateľný čas. Hľa! Teraz je deň záchrany.“ ​(2. Kor. 6:2) Prijateľný čas pre vyhnancov v Babylone nastal v roku 537 pred n. l., keď sa mohli vrátiť do svojej domoviny. (Iz. 49:8, 9) Ale o akom prijateľnom čase hovoril Pavol? Zistíme to, keď sa pozrieme na kontext.

6., 7. Aká veľká česť bola preukázaná pomazaným kresťanom dnes a kto s nimi spolupracuje?

⁶ Predtým písal Pavol vo svojom liste o veľkej cti, ktorá bola preukázaná jemu i ostatným pomazaným spolukresťanom. (Prečítajte 2. Korinťanom 5:18–20.) Objasnil, že ich Boh povolal pre konkrétny účel: konať „službu zmierenia“, prosiť ľudí, aby sa ‚zmierili s Bohom‘. To znamenalo obnoviť s Bohom priateľstvo a pokojný vzťah.

 ⁷ Od vzbury v Edene sú všetci ľudia odcudzení Jehovovi. (Rim. 3:10, 23) Toto odcudzenie uvrhlo ľudstvo ako celok do duchovnej tmy, čo viedlo k utrpeniu a smrti. „Vieme totiž, že celé tvorstvo ešte stále spolu stená a spolu trpí v bolesti až dosiaľ,“ napísal Pavol. (Rim. 8:22) Ale Boh podnikol určité kroky, aby sa ľuďom predkladalo nabádanie, ba dokonca ‚prosba‘ vrátiť sa k nemu, teda zmieriť sa s ním. To bola služba, ktorú vtedy zveril Boh Pavlovi a ostatným pomazaným kresťanom. Vtedajší „prijateľný čas“ mohol byť pre ľudí, ktorí uverili v Ježiša, ‚dňom záchrany‘. Všetci pomazaní kresťania a ich spoločníci, „iné ovce“, ktorí s nimi spolupracujú, ďalej pozývajú ľudí, aby využili „prijateľný čas“. (Ján 10:16)

8. Prečo je výzva na zmierenie pozoruhodná?

⁸ Výzva na zmierenie je o to pozoruhodnejšia, že hoci narušenie vzťahu bolo len a len jednostranné — zapríčinila ho vzbura človeka v Edene —, sám Boh sa ujal iniciatívy, aby zabezpečil nápravu. (1. Jána 4:10, 19) Čo urobil? Pavol odpovedal: „Boh spôsobil, aby sa svet s ním zmieril prostredníctvom Krista, nepočítajúc im ich priestupky, a nám zveril slovo zmierenia.“ ​(2. Kor. 5:19; Iz. 55:6)

9. Ako Pavol prejavil vďačnosť za Božie milosrdenstvo?

⁹ Tým, že Jehova zabezpečil výkupnú obeť, umožnil, aby mohli byť ľuďom, ktorí v ňu prejavia vieru, odpustené previnenia a aby si mohli obnoviť priateľský, pokojný vzťah k nemu. Okrem toho vyslal svojich vyslancov, aby ľudí všade na zemi nabádali zmieriť sa s ním, kým je to možné. (Prečítajte 1. Timotejovi 2:3–6.) Pavol chápal, aká je Božia vôľa, a rozpoznal, v akom čase žije, a preto do ‚služby zmierenia‘ vkladal všetky sily. Jehovova vôľa sa nezmenila. Jeho ruka na zmierenie je ešte stále vystretá. Pavlove slová „teraz je zvlášť prijateľný čas“ a „teraz je deň záchrany“ platia dodnes. Aký milosrdný a súcitný Boh je Jehova! (2. Mojž. 34:6, 7)

Nepripusťme, ‚aby nám unikol jej účel‘

10. Čo znamenal „deň záchrany“ pre pomazaných kresťanov v minulosti a v súčasnosti?

¹⁰ Prví mali z tohto prejavu nezaslúženej láskavosti úžitok tí, ktorí boli „v spojení s Kristom“. (2. Kor. 5:17, 18) Pre nich sa „deň záchrany“ začal na Letnice roku 33 n. l. Odvtedy bola týmto kresťanom zverená úloha oznamovať „slovo zmierenia“. Dnes ostatok pomazaných kresťanov stále koná „službu zmierenia“. Rozpoznal, že štyria anjeli, ktorých videl apoštol Ján v prorockom videní, ‚pevne držia štyri zemské vetry, aby nevial žiaden vietor na zem‘. Teda stále je „deň záchrany“ a „zvlášť prijateľný čas“. (Zjav. 7:1–3) Z tohto dôvodu si pomazaný ostatok už krátko po začiatku 20. storočia začal horlivo a zo všetkých síl plniť svoju úlohu a koná „službu zmierenia“ do najvzdialenejších končín zeme.

11., 12. Ako pomazaní kresťania začiatkom 20. storočia dali najavo, že si uvedomujú, v akom čase žijú? (Pozri ilustráciu na 15. strane.)

¹¹ Napríklad ako sa uvádza v knihe Jehovovi svedkovia — hlásatelia Božieho Kráľovstva, začiatkom 20. storočia „Ch. T. Russell a jeho spoločníci pevne verili, že sa nachádzajú v čase žatvy a že ľudia musia počuť oslobodzujúcu pravdu“. Ako sa to prejavilo v ich konaní? Keďže si uvedomovali, že žijú v čase žatvy, ‚zvlášť prijateľnom čase‘, neuspokojili sa s tým, že by ľudí len pozývali na nejaké bohoslužby. Práve to už dlho robili duchovní takzvaného kresťanstva. Ale pomazaní kresťania začali hľadať ďalšie praktické spôsoby, ako šíriť dobré posolstvo. Okrem iného na podporu svojej činnosti múdro využívali najmodernejšiu techniku.

 ¹² Táto skupinka horlivých zvestovateľov v snahe šíriť dobré posolstvo o Kráľovstve používala traktáty, letáky, časopisy i knihy. Navyše zostavovali kázne a články, ktoré vychádzali v tisíckach novín. Prostredníctvom národných i medzinárodných rozhlasových sietí vysielali biblické programy. Ešte skôr ako filmový priemysel predviedol verejnosti prvé zvukové filmy, vyrábali a premietali filmy synchronizované so zvukom. Aké výsledky priniesla taká neutíchajúca horlivosť? Dnes je na zemi približne sedem miliónov ľudí, ktorí prijali posolstvo „zmierte sa s Bohom“ a pridali sa k jeho hlásaniu. Skutočne, Jehovovi služobníci od konca 19. storočia dali znamenitý príklad horlivosti napriek činiteľom, ktoré ich obmedzovali.

13. Aký účel Božej nezaslúženej láskavosti by sme si mali brať k srdcu?

¹³ Pavlove slová „teraz je zvlášť prijateľný čas“ platia aj dnes. My, ktorí sme pocítili Jehovovu nezaslúženú láskavosť, sme vďační, že sme dostali príležitosť počuť a prijať posolstvo zmierenia. Neuspokojujeme sa s tým, že sme toto posolstvo prijali, ale berieme si k srdcu Pavlove ďalšie slová: „Aj vás úpenlivo prosíme, aby ste neprijímali Božiu nezaslúženú láskavosť tak, aby vám unikol jej účel.“ ​(2. Kor. 6:1) Účelom Božej nezaslúženej láskavosti je, „aby sa svet s [Bohom] zmieril prostredníctvom Krista“. (2. Kor. 5:19)

14. Aký pozitívny vývoj nastáva v mnohých krajinách?

¹⁴ Väčšina ľudstva, zaslepená Satanom, je Bohu stále odcudzená a nepozná účel jeho nezaslúženej láskavosti. (2. Kor. 4:3, 4; 1. Jána 5:19) Zhoršujúce sa pomery vo svete však spôsobujú, že mnoho ľudí reaguje priaznivo, keď sa im ukáže, že základnou príčinou ľudského zla a utrpenia je odcudzenie sa Bohu. Ba aj v krajinách, kde boli ľudia k nášmu dielu väčšinou ľahostajní, dnes mnohí prijímajú dobré posolstvo a podnikajú kroky, aby sa zmierili s Bohom. Teda uvedomujeme si, že teraz je čas nasadiť sa v službe a ešte horlivejšie predkladať úpenlivú prosbu „zmierte sa s Bohom“?

15. Aké posolstvo odovzdávame ľuďom na celom svete, keďže im nechceme hovoriť len to, čo by v nich vyvolalo príjemné pocity?

¹⁵ Našou úlohou nie je len povedať ľuďom, že ak sa obrátia k Bohu, pomôže im vo všetkých problémoch a budú sa cítiť lepšie. Práve to chcú mnohí počuť, keď idú do kostola, a cirkvi sa veľmi snažia uspokojiť túto ich túžbu. (2. Tim. 4:3, 4) To nie je cieľ našej služby. Dobré posolstvo, ktoré zvestujeme, hovorí, že prostredníctvom Krista je Jehova z lásky ochotný odpustiť previnenia. Vďaka tomu sa jednotlivci môžu zo stavu odcudzenia Bohu vymaniť a zmieriť sa s Bohom. (Rim. 5:10; 8:32) „Zvlášť prijateľný čas“ sa však rýchlo blíži ku koncu.

„Buďte zanietení duchom“

16. Predovšetkým čo pomohlo Pavlovi prejavovať odvahu a horlivosť?

¹⁶ Ako si teda môžeme vypestovať a udržať horlivosť za pravé uctievanie? Niektorí sú azda plachí alebo tichí a môže byť pre nich ťažké rozprávať sa s cudzími ľuďmi. Je však dobré pamätať na to, že horlivosť nie je len  vonkajší prejav emócií či nadšenia; ani nezávisí od osobnosti človeka. Pavol poukázal na to, ako si vypestovať a udržať horlivosť, keď spolukresťanov nabádal: „Buďte zanietení duchom.“ ​(Rim. 12:11) Jehovov duch aj tomuto apoštolovi veľmi pomohol prejavovať odvahu a vytrvalosť vo zvestovaní. Od času, keď ho Ježiš povolal, až kým nebol naposledy uväznený v Ríme a nezomrel tam mučeníckou smrťou, teda vyše 30 rokov, jeho horlivosť nezakolísala. Vždy sa spoliehal na Boha, ktorý mu prostredníctvom svojho ducha dával potrebnú silu. Povedal: „Na všetko mám silu prostredníctvom toho, ktorý mi ju prepožičiava.“ ​(Fil. 4:13) Aký veľký úžitok môžeme mať z toho, že si z Pavla budeme brať príklad!

17. Ako môžeme byť „zanietení duchom“?

¹⁷ Slovo preložené výrazom „zanietení“ doslova znamená „vriaci“. (Kingdom Interlinear) Ak chceme, aby nám voda v kanvici vrela, musíme zabezpečiť stály prívod tepla. Podobne je to s nami. Ak chceme byť „zanietení duchom“, je potrebné, aby na nás stále prúdil Boží duch. Dosiahneme to tým, že budeme využívať všetko, čo Jehova poskytuje, aby nás duchovne posilnil. To znamená brať vážne uctievanie v rodine i v zbore, teda mať pravidelne osobné a rodinné štúdium, pravidelne sa modliť a zúčastňovať na zhromaždeniach so spolukresťanmi. To nám pomôže mať „oheň“, ktorý bude udržiavať „vrenie“, a tak budeme stále „zanietení duchom“. (Prečítajte Skutky 4:20; 18:25.)

18. O dosiahnutie akého cieľa by sme sa mali ako oddaní kresťania usilovať?

¹⁸ Človek, ktorý je oddaný, je úplne sústredený na nejaký cieľ a nedá sa ľahko odviesť ani odradiť od snahy dosiahnuť ho. Ako oddaní kresťania máme za cieľ robiť všetko, čo od nás Jehova chce, rovnako ako to robil Ježiš. (Hebr. 10:7) Dnes si Jehova želá, aby sa s ním zmierilo čo najviac ľudí. Teda podobne ako Ježiš a Pavol horlivo sa venujme tejto najdôležitejšej, áno, naliehavej úlohe, ktorú dnes treba splniť.

Spomínaš si?

• Čo bola ‚služba zmierenia‘, ktorá bola zverená Pavlovi a ostatným pomazaným kresťanom?

• Akou činnosťou pomazaný ostatok dobre využíva „zvlášť prijateľný čas“?

• Čo pomôže kresťanom, aby boli „zanietení duchom“?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 12]

Pavol nikdy nezabudol na stretnutie s Pánom Ježišom Kristom