Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

Enọ Ahwo nọ A s’Ebe

Enọ Ahwo nọ A s’Ebe

Enọ Ahwo nọ A s’Ebe

Evaọ obe Emuhọ 6:3, ma se nọ: “Ẹzi mẹ ọ gbẹ te ria eva ohwo bẹdẹ hẹ, epanọ ọ rọ uwo, rekọ ikpe riẹ e rẹ te jọ udhukpe ozeza.” Kọ Jihova ọ be jọ etenẹ ta nọ ikpe udhozeza (120) ọvo ohwo-akpọ ọ te rria mu, kọ Noa ọ kẹ unuovẹvẹ kpahe Owhe-Ologbo na kri te ere?

Uyo onọ na họ, ijo.

Taure Owhe-Ologbo na o te ti ku, ahwo buobu a jẹ hae rria ikpe udhusoi buobu. Noa ọ rria ikpe egba ezeza (600) taure Owhe-Ologbo na ọ tẹ te ze, yọ ikpe riẹ kpobi taure o te ti whu i bu te ikpe egba izii gbe udhuvẹ gbe ikpe (950). (Emu. 7:6; 9:29) Ahwo jọ nọ a yẹ evaọ okenọ Owhe-Ologbo na o ku vrẹ no a rria vrẹ ikpe udhozeza (120) re. Apakshad ọ rria ikpe egba ene gbe ọgba gberee (438), Shila ọ rria ikpe egba ene gbe ọgba gbesa (433). (Emu. 11:10-15) Dede na, evaọ oke Mosis, ikpe nọ ahwo a jẹ rria i kpotọ ziọ ikpe udhosa gbe ikpe hayo udhone. (Ol. 90:10) Fikiere, orọnọ obe Emuhọ 6:3 o ta nọ ikpe udhozeza (120) oye ahwo-akpọ a te rria mu hu.

Kọ etenẹ Ebaibol na yọ ẹme nọ Ọghẹnẹ ọ ta kẹ Noa nọ o ro vi ei inọ ọ vẹvẹ ahwo unu kpahe ọraha nọ ọ te tha nọ ikpe udhozeza (120) e tẹ vrẹ no? Ijo. Ginọ uzẹme inọ Ọghẹnẹ o lele Noa ta ẹme unuẹse buobu. Owọ avọ ikpegbesa etenẹ Ebaibol na o ta nọ: ‘Ọghẹnẹ ọ tẹ ta kẹ Noa nọ, Mẹ ma fihọ no nọ onana họ urere ohwo kpobi, keme ozighi ọ dakpọfia.’ Nọ ikpe jọ e vrẹ no, Noa o te ku iruo okọ ulogbo nọ ọ jẹ kare na họ, kẹsiẹe, ‘ỌNOWO na ọ tẹ ta kẹ Noa nọ, Ruọ eva okọ na, whẹ avọ ekru ra kpobi.’ (Emu. 6:13; 7:1) Etoke efa jọ e jariẹ re nọ Jihova ọ vuẹ Noa kpahe eware jọ nọ ọyomariẹ o wo họ iroro.—Emu. 8:15; 9:1, 8, 17.

Rekọ Emuhọ 6:3 u wo ohẹriẹ no ikere obehru na, u do oghẹrẹsa; a jariẹ fodẹ odẹ Noa ha, yọ o ta gbe he inọ Ọghẹnẹ ọ jẹ jọ etẹe ta ẹme kẹ Noa. O sae jọnọ oyena yọ ẹme nọ Ọghẹnẹ ọ ta ro dhesẹ oware nọ o wo fihọ iroro hayo nọ ọ gba mu no inọ o ti ru. (Wawo Emuhọ 8:21.) U wuzou re ma muẹrohọ nọ evaọ ikuigbe Ebaibol kpahe eware nọ e via etoke krẹkri taure a tẹ te ma Adamu, ma re se ku eme wọhọ: “Ọghẹnẹ ọ tẹ ta nọ.” (Emu. 1:6, 9, 14, 20, 24) U re vevẹ inọ orọnikọ ohwo-akpọ jọ ọye Jihova ọ jẹ ta ẹme kẹ na ha, keme evaọ oke yena yọ a re ma ohwo-akpọ ọvo ho.

Fikiere, o rrọ gbagba re ma ku ei họ inọ obe Emuhọ 6:3 o be ta kpahe iroro nọ Ọghẹnẹ ọ jẹ no inọ o ti ku akpọ omuomu oke yena họ. Jihova ọ gba riẹ mu inọ ikpe udhozeza (120) ọvo i kiọkọ re ọ raha akpọ yena, dede na, evaọ oke yena yọ ọ re vuẹ Noa kpahe iẹe he. Rekọ fikieme Ọghẹnẹ o je fi oke yena họ? Fikieme ọ rọ gwọlọ hẹrẹ?

Pita ukọ na ọ fodẹ ẹjiroro jọ nọ o soriẹ: “Ọghẹnẹ o thihakọ hẹrẹ eva edẹ Noa, okenọ o gbe je ku okọ na, evaọ enọ umutho, koyehọ, [imaree] e zọe no uwhu ame.” (1 Pita 3:20) Ẹhẹ, okenọ Ọghẹnẹ ọ gbaemu inọ ikpe udhozeza (120) i kiọkọ, eware jọ e gbẹ jariẹ nọ o gwọlọ nọ a re ru no tao. Nọ ikpe 20 e ruemu no rono okenọ Ọghẹnẹ ọ rọ gba onana mu no, Noa avọ aye riẹ a te mu emọ họ eyẹ. (Emu. 5:32; 7:6) Emezae esa rai na e rro te ekpako, je wo ọvuọ aye riẹ, onọ o lẹliẹ ahwo uviuwou na bu te ‘imaree.’ Kẹsena, aikpobi a te kuobọgbe mu okọ na họ eku, yọ o jọ okolo iruo ho ma tẹ rehọ epanọ okọ na o rro te rọ wawo unuahwo nọ e jọ uviuwou Noa. Ẹhẹ, akothiho Ọghẹnẹ evaọ ikpe udhozeza (120) u ru rie lọhọ nọ a sai ro ru eware yena kpobi, onọ u ru nọ imaree nọ i wo ẹrọwọ a sae rọ zọ “no uwhu ame” na.

Ebaibol na i du fodẹ ukpe nọ Jihova ọ rọ vuẹ Noa kpahe Owhe-Ologbo nọ o ti ku na ha. Nọ orọnọ oke nana yọ o yẹ emezae riẹ no na, gbe inọ emezae na i te ahwo je wo ọvuọ aye riẹ no na, o sae jọnọ ikpe udhuvẹ hayo udhuvẹ gbe ikpe i kiọkọ taure Owhe-Ologbo na o te ti ku. Jihova ọ ta kẹ Noa nọ: “Mẹ ma fihọ no nọ onana họ urere ohwo kpobi.” Jihova ọ ta re inọ Noa o re ku okọ ulogbo nọ ọyomariẹ avọ uviuwou riẹ a rẹ rueva. (Emu. 6:13-18) U te no emamọ uzuazọ ẹrẹreokie nọ Noa o yeri no, o ru oware ofa re taure Owhẹ na o te ti ku. Ọ jọ “ọvuẹovuẹ ẹrẹreokie,” ọnọ ọ jẹ vẹvẹ ahwo unu kpahe iroro nọ Ọghẹnẹ ọ jẹ no re ọ rehọ ọraha te ahwo oke yena nọ e riẹ Ọghẹnẹ hẹ. Noa ọ riẹ ukpe nọ ọraha na ọ te rọ ze oke lelehie kpahotọ họ, rekọ ọ riẹ inọ o te seba ẹze he. Whẹ omara whọ riẹ nọ onana o ginẹ via.—2 Pita 2:5.