Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Nyɔŋmɔ Nɔkpɛlɛmɔ Haa Anáa Naanɔ Wala

Nyɔŋmɔ Nɔkpɛlɛmɔ Haa Anáa Naanɔ Wala

Nyɔŋmɔ Nɔkpɛlɛmɔ Haa Anáa Naanɔ Wala

“Bo, Yehowa, ojɔɔ jalɔi; okɛ onɔkpɛlɛmɔ hàa amɛhe tamɔ tsɛŋ.”—LALA 5:12, NW.

1, 2. Mɛni Elia bi yoo okulafo ni yɔɔ Zarefat lɛ ni efee, ni mɛɛ nɔmimaa eha yoo lɛ?

HƆMƆ miiye yoo lɛ kɛ ebi nuu lɛ, kɛ agbɛnɛ hu Nyɔŋmɔ gbalɔ lɛ. Beni yoo okulafo ni yɔɔ Zarefat nɛɛ miibua lai anaa koni ekɛyashɛre la kɛhoo nii lɛ, gbalɔ Elia bi lɛ ni eha lɛ nu kɛ aboloo. Yoo lɛ miisumɔ ni eha Elia nɔ ko enu, shi niyenii pɛ ni eyɔɔ ji “mamu dɛ̃kɔkɔ obɔ̃ yɛ gbɛ́ mli kɛ mu fioo yɛ tɔ mli.” Enu he akɛ enyɛŋ eha gbalɔ lɛ niyenii, ni ekɛɛ lɛ nakai.—1 Maŋ. 17:8-12.

2 Elia tee nɔ ekɛɛ lɛ akɛ: “Ŋɔɔ eko ofee kaka fioo ko obaha mi tsutsu dã, ni okɛbaha mi; no sɛɛ dani ofee bo kɛ obi lɛ nɔ lɛ. Ejaakɛ bɔ ni Yehowa, Israel Nyɔŋmɔ lɛ, kɛɛ nɛ: Mamu kɛ gbɛ́ lɛ etaŋ, ni mu kɛ tɔ lɛ hu sɛɛ efoŋ.”—1 Maŋ. 17:13, 14.

3. Mɛɛ sane ni he hiaa kã wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ hiɛ?

3 Sane ni akafɔ̃ yoo okulafo lɛ hiɛ lɛ yɛ hiɛdɔɔ kwraa fe eyiŋ ni ebaakpɛ yɛ nɔ ni esa akɛ ekɛ eniyenii fioo ni eshwɛ lɛ afee lɛ he. Ani ebaaná hekɛnɔfɔ̃ɔ yɛ Yehowa mli akɛ ebaabaa lɛ kɛ ebi nuu lɛ yi, loo ekɛ eheloonaa hiamɔ nii lɛ baaye Nyɔŋmɔ nɔkpɛlɛmɔ ni eeená kɛ naanyobɔɔ ni baabakã lɛ kɛ Nyɔŋmɔ teŋ lɛ hiɛ? Sane ni tamɔ nɛkɛ kã wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ hiɛ. Ani wɔbaaha Yehowa nɔkpɛlɛmɔ ni wɔɔná lɛ afee nɔ ni he hiaa wɔ kwraa fe heloonaa shweshweeshwe shihilɛ sɛɛ ni wɔɔtiu? Wɔyɛ yiŋtoo ni gbugbaaa hewɔ ni esa akɛ wɔná Nyɔŋmɔ mli hekɛnɔfɔ̃ɔ ni wɔsɔmɔ lɛ. Ni nibii yɛ ni wɔbaanyɛ wɔfee kɛtao Nyɔŋmɔ sɛɛ gbɛ koni ekpɛlɛ wɔnɔ.

‘Bo Ji Mɔ ni Sa akɛ Ajá’

4. Mɛni hewɔ Yehowa ji mɔ ni sa akɛ wɔjá lɛ?

4 Yehowa yɛ hegbɛ ni ebiɔ ni adesai asɔmɔ lɛ yɛ gbɛ kpakpa nɔ. Eŋwɛi tsuji lɛ ateŋ kuu ko kɛ gbee kome ma anɔkwa sane nɛɛ nɔ mi akɛ: “Nuŋtsɔ [Yehowa], bo ji mɔ ni sa akɛ oŋɔ anunyam kɛ agbojee kɛ hewalɛ lɛ, ejaakɛ bo obɔ nii fɛɛ, ni osuɔmɔ naa amɛyɔɔ ni abɔ amɛ.” (Kpoj. 4:11) Akɛni Yehowa ji Bɔlɔ lɛ hewɔ lɛ, lɛ ji mɔ ni sa akɛ wɔjá.

5. Mɛni hewɔ esa akɛ wɔha Nyɔŋmɔ suɔmɔ lɛ atsirɛ wɔ koni wɔsɔmɔ lɛ?

5 Yiŋtoo kroko hewɔ ni esa akɛ wɔjá Yehowa ji akɛ, suɔmɔ ni eyɔɔ kɛha wɔ lɛ nɔ bɛ. Biblia lɛ kɛɔ akɛ: “Nyɔŋmɔ bɔ gbɔmɔ yɛ esubaŋ lɛ nɔ, Nyɔŋmɔ subaŋ lɛ nɔ ebɔ lɛ yɛ; nuu kɛ yoo ebɔ amɛ.” (1 Mose 1:27) Nyɔŋmɔ bɔ gbɔmɔ kɛ nyɛmɔ ni baaha gbɔmɔ anyɛ asusu nii ahe ni ekpɛ eyiŋ. Akɛni Yehowa ni ha wɔ wala hewɔ lɛ, lɛ ji adesai a-Tsɛ. (Luka 3:38) Taakɛ tsɛ kpakpa fɛɛ tsɛ kpakpa baafee lɛ, eto nɔ fɛɛ nɔ ni baaha shihilɛ aŋɔɔ ebihii kɛ ebiyei lɛ anaa lɛ he gbɛjianɔ eha amɛ. “Ehaa ehulu teɔ shi” ni “ehaa nugbɔ nɛɔ” koni niyenii babaoo aba yɛ shikpɔŋ ní nɔ yɔɔ fɛo lɛ nɔ.—Mat. 5:45.

6, 7. (a) Mɛɛ shihilɛ gbonyo Adam ha eshwiei fɛɛ yaje mli? (b) Mɛni Kristo afɔleshãa lɛ baafee kɛha mɛi ni taoɔ Nyɔŋmɔ nɔkpɛlɛmɔ sɛɛgbɛ lɛ?

6 Agbɛnɛ hu, Yehowa ekpɔ̃ wɔ kɛjɛ esha he nyɔmɔwoo kpele lɛ mli. Esha ni Adam fee lɛ ha ebatsɔ tamɔ asɔshwɛlɔ ko ni juɔ eweku lɛ kɛyashwɛɔ asɔ. Yehowa hiɛ atua ni Adam tse lɛ ha naanɔ miishɛɛ ni kulɛ Adam shwiei lɛ baaná lɛ ŋmɛɛ amɛ. Adam pɛsɛmkunya lɛ ha adesai tsɔmɔ nyɔji yɛ nuŋtsɔ ko ni yitsoŋ wa ni ji esha lɛ shishi. No hewɔ lɛ, hela mɔɔ adesai fɛɛ, amɛyeɔ awerɛho, ni amɛgboiɔ. Ebiɔ ni awo nyɔmɔ ko dani abaanyɛ akpɔ̃ nyɔŋ ko, ni Yehowa ewo nyɔmɔ ni baanyɛ ahere wɔ kɛjɛ nyɔŋyeli shihilɛ gbonyo ni wɔyaje mli lɛ mli. (Nyɛkanea Romabii 5:21.) Yesu Kristo fee e-Tsɛ lɛ suɔmɔnaa nii kɛtsɔ ‘esusuma lɛ ni eŋɔ eha yɛ mɛi pii akpɔ̃mɔ hewɔ’ lɛ nɔ. (Mat. 20:28) Etsɛŋ, mɛi ni Nyɔŋmɔ ekpɛlɛ amɛnɔ lɛ baaná kpɔ̃mɔnɔ nɛɛ he sɛɛ kɛmɔ shi.

7 Mɔ ko mɔ ko bɛ ni efee nɔ ni baaha wɔná miishɛɛ ni sɛɛnamɔ aba wɔshihilɛ he fe Yehowa, wɔ-Bɔlɔ lɛ. Enɔkpɛlɛmɔ baaha wɔna bɔ ni wɔsɛɛ lɛ ebaasaa shihilɛ gbonyo ni akɛba adesai anɔ lɛ. Ákɛ aŋkroaŋkroi lɛ, Yehowa baaya nɔ eha wɔna bɔ ni “eji mɛi ni taoɔ esɛɛ gbɛ lɛ anyɔmɔwolɔ.”—Heb. 11:6.

‘Omaŋ lɛ Aaaba yɛ Amɛsuɔmɔ Naa’

8. Mɛni Yesaia niiashikpamɔ lɛ haa wɔkaseɔ yɛ Nyɔŋmɔ sɔɔmɔ he?

8 Kɛ́ wɔbaaná Nyɔŋmɔ nɔkpɛlɛmɔ lɛ, ebiɔ ni wɔkɛ nyɛmɔ ni wɔyɔɔ ni haa wɔnyɛɔ wɔkpɛɔ yiŋ wɔhaa wɔhe lɛ atsu nii yɛ gbɛ kpakpa nɔ. Nɔ̃ hewɔ lɛ ji akɛ, Yehowa enyɛɛɛ mɔ ko nɔ ni esɔmɔ lɛ. Yɛ Yesaia beaŋ lɛ, Nyɔŋmɔ bi akɛ: “Namɔ matsu? ni namɔ aaatee aha wɔ?” Akɛni Yehowa kpɛlɛ nɔ akɛ gbalɔ lɛ yɛ hegbɛ ni ekpɛɔ yiŋ ehaa ehe hewɔ lɛ, no tsɔɔ akɛ ejie bulɛ kpo etsɔɔ gbalɔ lɛ. Kwɛ bɔ ni Yesaia tsui baanyɔ emli eha beni ehaa hetoo akɛ: “Naa mi, tsũ mi!” lɛ.—Yes. 6:8.

9, 10. (a) Mɛɛ su esa akɛ wɔkɛsɔmɔ Nyɔŋmɔ? (b) Mɛni hewɔ eji nɔ ni sa akɛ wɔkɛ wɔsusuma fɛɛ asɔmɔ Yehowa lɛ?

9 Adesai yɛ hegbɛ akɛ amɛkpɛɔ amɛyiŋ akɛ amɛbaasɔmɔ Nyɔŋmɔ loo amɛsɔmɔɔɔ lɛ. Yehowa miisumɔ ni wɔjɛ wɔsuɔmɔ mli wɔsɔmɔ lɛ. (Nyɛkanea Yoshua 24:15.) Mɔ fɛɛ mɔ ni kɛ mligbigbilimɔ sɔmɔɔ Nyɔŋmɔ lɛ náŋ enɔkpɛlɛmɔ; asaŋ ekpɛlɛɛɛ mɛi ni yiŋtoo titri hewɔ ni amɛsɔmɔɔ lɛ lɛ ji koni amɛhiɛ aba nyam yɛ gbɔmɛi krokomɛi ahiɛ lɛ hu asɔɔmɔ lɛ nɔ. (Kol. 3:22) Kɛ́ wɔkɛ ‘shishashaomɔ’ tsu sɔɔmɔ krɔŋŋ lɛ he nii kɛtsɔ je lɛŋ nibii ni wɔɔha ewo wɔjamɔ lɛ najiaŋ lɛ nɔ lɛ, wɔnaŋ Nyɔŋmɔ nɔkpɛlɛmɔ. (2 Mose 22:29) Yehowa le akɛ kɛ́ wɔkɛ wɔsusuma fɛɛ sɔmɔ lɛ lɛ, wɔbaaná he sɛɛ. Mose wo Israelbii lɛ hewalɛ ‘ní amɛsumɔ Yehowa, amɛ-Nyɔŋmɔ lɛ, ni amɛbo egbee toi, ni amɛkɛ amɛhe akpɛtɛ ehe’ ejaakɛ no baafee wala kɛha amɛ.—5 Mose 30:19, 20.

10 Maŋtsɛ David ni hi shi yɛ blema Israel lɛ lá eha Yehowa akɛ: “Omaŋ lɛ aaaba yɛ ota gbi lɛ nɔ, yɛ amɛsuɔmɔ naa, yɛ hewulamɔ krɔŋkrɔŋ mli; oblahii asafo lɛ baa tamɔ bɔ́ jɛɔ jetsɛremɔ musuŋ lɛ.” (Lala 110:3) Mɛi babaoo kɛ shika kɛ hiɛtserɛjiemɔ yeɔ klɛŋklɛŋ gbɛhe yɛ amɛshihilɛ mli. Shi yɛ mɛi ni sumɔɔ Yehowa lɛ agbɛfaŋ lɛ, sɔɔmɔ krɔŋŋ ni amɛkɛaaha lɛ lɛ ji nɔ ni he hiaa amɛ fe nɔ fɛɛ nɔ. Hiɛdɔɔ ni amɛkɛshiɛɔ sanekpakpa lɛ haa anaa nibii ni amɛkɛyeɔ klɛŋklɛŋ gbɛhe. Amɛyɛ Yehowa mli hekɛnɔfɔ̃ɔ ni mli wa waa akɛ ebaaha amɛ amɛhiamɔ nii daa gbi.—Mat. 6:33, 34.

Afɔleshãi ni Nyɔŋmɔ Kpɛlɛɔ Nɔ

11. Mɛni Israelbii lɛ kpa gbɛ akɛ amɛbaaná kɛ́ amɛshã afɔlei amɛha Yehowa?

11 Yɛ Mla kpaŋmɔ lɛ shishi lɛ, Nyɔŋmɔ webii lɛ shã afɔlei ni sa koni amɛná ehiɛ duromɔ. Biblia lɛ haa wɔleɔ yɛ 3 Mose 19:5 (Ga Biblia hee) lɛ akɛ: “Kɛji nyɛgbe kooloo nyɛkɛmiishã naanyobɔɔ afɔle lɛ, nyɛfea lɛ yɛ mlai ni awo yɛ he lɛ naa koni esa mihiɛ.” Wɔkaneɔ yɛ 3 Mose 22:29 lɛ hu akɛ: “Kɛ́ nyɛmiishã shidaa afɔle nyɛha Yehowa lɛ, nyɛshãa lɛ bɔ ni nyɛkɛaasa ehiɛ.” Kɛ́ Israelbii lɛ shã kooloi afɔlei ni sa yɛ Yehowa afɔleshãa latɛ lɛ nɔ lɛ, afɔlei lɛ “jeɔ ŋma” woɔ anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ. (3 Mose 1:9, 13) Suɔmɔ nifeemɔi ni tamɔ nɛkɛ ni ewebii lɛ jie lɛ kpo lɛ ha ená miishɛɛ ni etsui nyɔ emli. (1 Mose 8:21) Wɔnaa shishitoo mla ko ni kɔɔ wɔhe ŋmɛnɛ yɛ Mla lɛ mli nifeemɔi nɛɛ amli. Mɛi ni shã afɔlei ni sa amɛha Yehowa lɛ ná enɔkpɛlɛmɔ. Mɛɛ afɔleshãi ekpɛlɛɔ nɔ? Ha wɔsusu wɔshihilɛ mli nifeemɔi lɛ ateŋ enyɔ ni ji wɔjeŋba kɛ wɔwiemɔ lɛ he wɔkwɛ.

12. Mɛɛ nifeemɔi baaha ‘wɔgbɔmɔtsei ni wɔŋɔɔ kɛdamɔɔ shi akɛ afɔle’ lɛ aje fu awo Nyɔŋmɔ?

12 Bɔfo Paulo ŋma yɛ ewolo ni eŋma kɛmaje Romabii lɛ mli akɛ: ‘Nyɛŋɔa nyɛgbɔmɔtsei lɛ nyɛdamɔa shi akɛ afɔle ní hiɛ kã ni he tse ní sa Nyɔŋmɔ hiɛ ní nyɛjamɔ lɛ afee mumɔŋ jamɔ.’ (Rom. 12:1) Nyɔŋmɔ nɔkpɛlɛmɔ biɔ ni mɔ aya nɔ ahiɛ egbɔmɔtso bɔ ni baasa Nyɔŋmɔ hiɛ. Kɛ́ ekɛ tawa, tsofai ni mla eŋmɛɛɛ gbɛ ni akɛtsu nii, loo dãanumɔ babaoo bule ehe lɛ, afɔlei fɛɛ ni eshãa lɛ baafee yaka. (2 Kor. 7:1) Kɛfata he lɛ, akɛni “mɔ ni bɔɔ ajwamaŋ lɛ, efeɔ esha eshiɔ lɛ diɛŋtsɛ egbɔmɔtso lɛ” hewɔ lɛ, jeŋba sha fɛɛ jeŋba sha ni ekɛ ehe aaawo mli lɛ baaha efɔleshãi lɛ aje fu awo Yehowa. (1 Kor. 6:18) Kɛ́ mɔ ko aaasa Nyɔŋmɔ hiɛ lɛ, esa akɛ ‘efee krɔŋkrɔŋ yɛ ejeŋba fɛɛ mli.’—1 Pet. 1:14-16.

13. Mɛni hewɔ esa wɔ akɛ wɔjie Yehowa yi lɛ?

13 Afɔleshãa kroko ni Yehowa nyaa he ji wɔwiemɔ. Mɛi ni sumɔɔ Yehowa lɛ wieɔ ehe ekpakpa yɛ faŋŋ mli, kɛ agbɛnɛ lɛ yɛ amɛshĩai amli. (Nyɛkanea Lala 34:1-3.) Kanemɔ Lala 148-150 lɛ, ni okadi shii abɔ ni lalai etɛ nɛɛ woɔ wɔ hewalɛ ni wɔjie Yehowa yi. Lɛɛlɛŋ, “esa mɛi ni ja lɛ akɛ amɛjie eyi.” (Lala 33:1) Ni Yesu Kristo, wɔ-Nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ma bɔ ni ehe hiaa ni wɔjie Nyɔŋmɔ yi kɛtsɔ sanekpakpa lɛ shiɛmɔ nɔ lɛ nɔ mi.—Luka 4:18, 43, 44.

14, 15. Hoshea wo Israelbii lɛ hewalɛ ni amɛshã mɛɛ afɔlei, ni te Yehowa fee enii yɛ afɔleshãi ni tamɔ nakai lɛ he eha tɛŋŋ?

14 Kɛ́ wɔkɛ hiɛdɔɔ shiɛ lɛ, no tsɔɔ akɛ wɔsumɔɔ Yehowa, ni wɔmiisumɔ ni ekpɛlɛ wɔnɔ. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, susumɔ ŋaawoo ni gbalɔ Hoshea kɛha Israelbii ni kɛ amɛhe ewo apasa jamɔ mli ni no hewɔ lɛ Nyɔŋmɔ ekpɛlɛɛɛ amɛnɔ dɔŋŋ lɛ he okwɛ. (Hosh. 13:1-3) Hoshea kɛɛ amɛ ni amɛkpa fai akɛ: “[Yehowa,] ŋɔɔ nishaianii fɛɛ ofa, ní omli ahi aha wɔ, ni wɔɔŋɔ wɔnaabui wɔfee tsinahii wɔhao.”—Hosh. 14:1, 2.

15 Tsina ji kooloo ni jara wa fe fɛɛ ni Israelnyo ko baanyɛ ekɛshã afɔle eha Yehowa. No hewɔ lɛ, kɛ́ wɔjɛ tsui krɔŋŋ mli wɔkɛ wiemɔi ni sa jie anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ yi lɛ, no tsɔɔ akɛ ‘wɔmiiŋɔ wɔnaabui wɔmiifee tsinahii wɔmiiha lɛ.’ Te Yehowa feɔ enii ehaa tɛŋŋ yɛ mɛi ni shãa afɔlei ni tamɔ nɛkɛ lɛ ahe? Ekɛɛ akɛ: “Masumɔ amɛ yɛ tsuijurɔ naa.” (Hosh. 14:4) Yehowa kɛ mɛi ni shãa afɔlei ni tamɔ nɛkɛ lɛ ahe eshai faa amɛ, ekpɛlɛɔ amɛnɔ, ni ekɛ amɛ bɔɔ naanyo.

16, 17. Kɛ́ hemɔkɛyeli ni mɔ ko yɔɔ yɛ Nyɔŋmɔ mli lɛ tsirɛ lɛ koni eshiɛ sanekpakpa lɛ, te Yehowa naa mɔ lɛ yijiemɔ lɛ ehaa tɛŋŋ?

16 Kɛjɛ blema beebe lɛ, Yehowa anɔkwa jálɔi ejie eyi yɛ faŋŋ mli. Anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ hiɛ nyam ni lalatsɛ lɛ aaawo lɛ he hiaa lɛ aahu akɛ etutɔ Nyɔŋmɔ akɛ: “Yehowa, ha tsuijurɔnaa nikeenii ni minaabu wo shi lɛ asa ohiɛ.” (Lala 119:108) Ni ŋmɛnɛ hu? Yesaia gba kɛkɔ kuu ko ni baahi shi yɛ wɔbei nɛɛ amli lɛ he akɛ: ‘Amɛaagba Yehowa yijiemɔ lɛ. Amɛkɛ amɛnikeenii lɛ aaaba Nyɔŋmɔ afɔleshãa latɛ lɛ nɔ, ni eeesa ehiɛ.’ (Yes. 60:6, 7) Yɛ gbalɛ nɛɛ mlibaa naa lɛ, mɛi akpekpei abɔ kɛ “yijiemɔ afɔle,” ni ji “naabui ní jajeɔ egbɛi lɛ ayibii lɛ” miiha Nyɔŋmɔ.—Heb. 13:15.

17 Ni bo hu? Ani okɛ afɔleshãi ni sa miiha Nyɔŋmɔ? Kɛ́ ofeee nakai lɛ, ani obaafee tsakemɔi ni sa koni obɔi Yehowa yijiemɔ yɛ faŋŋ mli? Kɛ́ hemɔkɛyeli tsirɛ bo koni obɔi sanekpakpa lɛ shiɛmɔ lɛ, ofɔleshãi lɛ “aaasa Yehowa hiɛ fe tsina.” (Nyɛkanea Lala 69:31, 32.) Ná nɔmimaa akɛ oyijiemɔ afɔle ni “jeɔ ŋma jogbaŋŋ” lɛ baayashɛ Yehowa dɛŋ, ni ebaakpɛlɛ onɔ. (Ezek. 20:41) Enɛ baaha oná miishɛɛ ni nɔ bɛ.

‘Yehowa Jɔɔ Jalɔi’

18, 19. (a) Ŋmɛnɛ lɛ, te mɛi babaoo naa Nyɔŋmɔjamɔ amɛhaa tɛŋŋ? (b) Kɛ́ Nyɔŋmɔ nɔkpɛlɛmɔ ŋmɛɛ mɔ ko lɛ, mɛni baajɛ mli kɛba?

18 Ŋmɛnɛ lɛ, mɛi babaoo muɔ sane naa taakɛ mɛi komɛi ni hi shi yɛ Maleaki beaŋ lɛ mu sane naa lɛ nɔŋŋ akɛ: “Sɛɛnamɔ bɛ he akɛ asɔmɔ Nyɔŋmɔ. Kɛji wɔye egbee nɔ . . . lɛ mɛɛ sɛɛnamɔ yɔɔ mli?” (Mal. 3:14, Ga Biblia hee) Akɛni heloonaa nibii ahe amɛjwɛŋɔ hewɔ lɛ, amɛsusuɔ akɛ Nyɔŋmɔ yiŋtoo lɛ nyɛŋ aba mli, ni ákɛ emlai lɛ ahe bɛ sɛɛnamɔ dɔŋŋ. Yɛ amɛgbɛfaŋ lɛ, sanekpakpa lɛ shiɛmɔ ji bei fitemɔ, ni ewoɔ amɛmli la.

19 Su ni tamɔ nɛkɛ lɛ je shishi kɛjɛ Eden abɔɔ lɛ mli tɔ̃ɔ. Satan ji mɔ ni kɔne Hawa yiŋ koni ekabu shihilɛ ni nɔ bɛ ni Yehowa kɛduro lɛ lɛ akɛ nɔ ko ni jara wa, kɛ agbɛnɛ ni egbe Yehowa nɔkpɛlɛmɔ he guɔ. Ŋmɛnɛ lɛ, Satan kɔneɔ mɛi ayiŋ koni amɛhe amɛye akɛ sɛɛnamɔ bɛ he akɛ aaafee Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii. Shi ebafee faŋŋ kɛha Hawa kɛ ewu akɛ Nyɔŋmɔ nɔkpɛlɛmɔ ni aaaŋmɛɛ amɛ lɛ tsɔɔ akɛ amɛwala baaŋmɛɛ amɛ. Etsɛŋ, anɔkwa sane nɛɛ baafee faŋŋ kɛha mɛi ni nyiɛɔ amɛnɔkwɛmɔnɔ gbonyo lɛ sɛɛ ŋmɛnɛ lɛ.—1 Mose 3:1-7, 17-19.

20, 21. (a) Mɛni yoo okulafo ni yɔɔ Zarefat lɛ fee, ni te nibii anaa yakpa kɛha lɛ eha tɛŋŋ? (b) Te esa akɛ wɔkase yoo okulafo ni yɔɔ Zarefat lɛ wɔha tɛŋŋ, ni mɛni hewɔ?

20 Okɛ yibiiwoo gbonyo ni jɛ Adam kɛ Hawa nifeemɔ lɛ mli kɛba lɛ ato bɔ ni nibii anaa yakpa yɛ Elia kɛ yoo okulafo ni yɔɔ Zarefat lɛ he sane ni atsĩ tã kɛtsɔ hiɛ lɛ mli lɛ he okwɛ. Beni yoo lɛ nu Elia hewalɛwoo wiemɔi lɛ sɛɛ lɛ, eyashã aboloo ni eha Elia eko klɛŋklɛŋ. No sɛɛ lɛ, Yehowa ye shi ni ewo kɛtsɔ Elia nɔ lɛ nɔ. Amaniɛbɔɔ tsɔɔ akɛ: “Lɛ kɛ yoo lɛ kɛ ewe lɛ ye gbii kpalaŋŋ. Mamu kɛ gbɛ́ lɛ etãaa, ni mu kɛ tɔ lɛ hu sɛɛ efooo, taakɛ bɔ ni Yehowa tsɔ Elia nine nɔ ewie lɛ.”—1 Maŋ. 17:15, 16.

21 Yoo okulafo ni yɔɔ Zarefat lɛ fee nɔ ko ni mɛi akpekpe toi akpei abɔ ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ ateŋ mɛi fioo ko pɛ miisumɔ ni amɛfee nakai. Ená hekɛnɔfɔ̃ɔ kwraa yɛ Nyɔŋmɔ mli akɛ yiwalaherelɔ, ni Nyɔŋmɔ kwaaa lɛ. Amaniɛbɔɔ nɛɛ kɛ ekrokomɛi ni yɔɔ Biblia lɛ mli lɛ maa nɔ mi akɛ, Yehowa sa mɔ ni wɔnáa emli hekɛnɔfɔ̃ɔ. (Nyɛkanea Yoshua 21:43-45; 23:14.) Yehowa Odasefoi ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ haa wɔnáa odaseyeli kroko ni tsɔɔ akɛ Yehowa kwaaa mɛi ni ekpɛlɛɔ amɛnɔ lɛ.—Lala 34:7, 8, 18-20. *

22. Mɛni hewɔ esaaa akɛ wɔshashaoɔ shi akɛ wɔɔfee nibii ni baaha Nyɔŋmɔ akpɛlɛ wɔnɔ lɛ?

22 Etsɛŋ, Nyɔŋmɔ kojomɔ gbi lɛ baaba “mɛi fɛɛ ni hiɔ shikpɔŋ muu lɛ fɛɛ nɔ lɛ” anɔ. (Luka 21:34, 35) Anyɛŋ ajo naa foi. Nii pii ni mɔ ko yɔɔ loo heloonaa ogbɔjɔ shihilɛ jeee nɔ ko kwraa kɛ́ akɛto bɔ ni wɔbaanu he wɔha kɛ́ mɔ ni Nyɔŋmɔ ewo lɛ Kojolɔ lɛ kɛɛ wɔ akɛ: “Nyɛbaa, nyɛ mɛi ni mitsɛ ejɔɔ nyɛ, nyɛbaŋɔa maŋtsɛyeli lɛ ni asaa ato nyɛ” lɛ he lɛ. (Mat. 25:34) Hɛɛ, ‘Yehowa baajɔɔ jalɔi; ekɛ enɔkpɛlɛmɔ baahà amɛhe tamɔ tsɛŋ.’ (Lala 5:12, NW) Ani esaaa akɛ wɔfeɔ nibii ni baaha Nyɔŋmɔ akpɛlɛ wɔnɔ?

[Shishigbɛ niŋmaa]

^ kk. 21 Kwɛmɔ March 15, 2005 Buu-Mɔɔ lɛ baafa 13, kuku 15 lɛ; August 1, 1997 Buu-Mɔɔ lɛ baafa 20-25 lɛ.

Ani Okaiɔ?

• Mɛni hewɔ Yehowa sa mɔ ni wɔjɛɔ wɔtsui fɛɛ mli wɔjáa lɛ lɛ?

• Mɛɛ afɔleshãi Yehowa kpɛlɛɔ nɔ ŋmɛnɛ?

• Mɛni wiemɔ ni ji “wɔɔŋɔ wɔnaabui wɔfee tsinahii” lɛ tsɔɔ, ni mɛni hewɔ esa akɛ wɔkɛ enɛ aha Yehowa lɛ?

• Mɛni hewɔ esa akɛ wɔfee nibii ni baaha Nyɔŋmɔ akpɛlɛ wɔnɔ lɛ?

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 13]

Mɛɛ sane ni he hiaa Nyɔŋmɔ gbalɔ lɛ kɛfɔ̃ yoofɔyoo ni ehia lɛ lɛ hiɛ?

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 15]

Mɛni yijiemɔ afɔle ni wɔkɛhaa Yehowa lɛ haa wɔnáa?

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 17]

Kɛ́ ojɛ tsui krɔŋŋ mli oná hekɛnɔfɔ̃ɔ yɛ Yehowa mli lɛ, onine enyɛŋ shi kɔkɔɔkɔ