Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Naozaj Ježiš zomrel na kríži?

Naozaj Ježiš zomrel na kríži?

Naozaj Ježiš zomrel na kríži?

„KRÍŽ je najznámejším symbolom kresťanstva,“ uvádza sa v jednej encyklopédii. Na mnohých náboženských maľbách a iných umeleckých dielach nachádzame zobrazenie Ježiša pribitého na kríži. Prečo je tento symbol v kresťanstve taký rozšírený? Naozaj zomrel Ježiš na kríži?

Mnohí by povedali, že tak sa to píše v Biblii. Napríklad podľa Katolíckeho prekladu v čase Ježišovej popravy si prizerajúci sa robili z Ježiša žarty a posmešne ho vyzývali: „Zostúp z kríža!“ ​(Matúš 27:40, 42) Rovnako je to aj v mnohých iných prekladoch Biblie. Slovenský ekumenický preklad uvádza, že „istého Šimona z Kyrény... prinútili, aby mu pomáhal niesť kríž“. (Marek 15:21) V týchto veršoch je slovo „kríž“ prekladom gréckeho slova stauros. Je takýto preklad opodstatnený? Aký je význam tohto pôvodného slova?

Bol to kríž?

Podľa gréckeho učenca W. E. Vina stauros „označuje predovšetkým vzpriamený kôl alebo tyč. Na také pri poprave pribíjali zločincov. Ako podstatné meno, tak sloveso stauroó, pribiť na kôl alebo na tyč, treba podľa pôvodu odlíšiť od cirkevnej podoby kríža s dvoma brvnami.“

The Imperial Bible-Dictionary uvádza, že slovo stauros „vhodne označuje kôl, zvislý stĺp alebo tyč, na ktorých môže niečo visieť alebo ktoré môžu byť použité na ohradenie pozemku“. V tomto slovníku sa ďalej píše: „Zdá sa, že aj medzi Rimanmi bol crux (latinský výraz, z ktorého je odvodený náš kríž) pôvodne zvislý stĺp.“ A tak neprekvapuje, že v diele The Catholic Encyclopedia sa píše: „V každom prípade je isté, že kríž bol pôvodne jednoduchý vztýčený kôl, ktorý bol na hornom konci zašpicatený.“

Biblickí pisatelia použili na opis nástroja, na ktorom bol Ježiš popravený, aj iné grécke slovo, xylon. A Critical Lexicon and Concordance to the English and Greek New Testament definuje xylon ako „kus dreva, drevený kôl“. Ďalej hovorí, že tak ako stauros, aj xylon „bol jednoducho vzpriamený kôl alebo stĺp, na ktorý Rimania pribíjali tých, o ktorých sa potom hovorilo, že boli ukrižovaní“.

V súlade s tým si môžeme všimnúť, že v Katolíckom preklade sa v Skutkoch 5:30 píše: „Boh našich otcov vzkriesil Ježiša, ktorého ste vy povesením na drevo [xylon] zmárnili.“ Aj v iných prekladoch Biblie je slovo xylon preložené ako „drevo“, hoci slovo stauros je preložené ako „kríž“. V Slovenskom ekumenickom preklade sa v Skutkoch 13:29 o Ježišovi píše: „Keď splnili všetko, čo bolo o ňom napísané, sňali ho z dreva [xylon] a uložili do hrobu.“

O základnom význame gréckych slov stauros xylon sa v už spomínanom diele Critical Lexicon and Concordance píše: „Obe slová sú v rozpore so súčasným chápaním kríža, ktorý vošiel do povedomia vďaka jeho zobrazeniam.“ Inými slovami, to, čo pisatelia evanjelií opisovali slovom stauros, bolo niečo iné než to, čo dnes ľudia nazývajú kríž. Preto je namieste, že Preklad nového sveta Svätých písiem používa v Matúšovi 27:40–42 a na iných miestach, kde sa vyskytuje slovo stauros, výraz „mučenícky kôl“. Podobne preklad Complete Jewish Bible používa výraz „popravný kôl“.

Pôvod kríža

Ale ak sa v Biblii v skutočnosti nepíše, že Ježiš bol popravený na kríži, prečo potom všetky cirkvi, ktoré tvrdia, že vyučujú Bibliu a držia sa jej — katolíci, protestanti i pravoslávni —, zdobia svoje budovy krížom a používajú ho ako symbol svojej viery? Ako sa stal kríž takým populárnym symbolom?

Odpoveďou je, že kríž si ctia a uctievajú nielen veriaci, ktorí tvrdia, že sa držia Biblie. Uctievali ho aj ľudia, ktorí neuznávali Bibliu a ktorých náboženstvo bolo časovo veľmi vzdialené náboženstvu „kresťanských“ cirkví. Mnohé náboženské odborné diela uznávajú, že používanie kríža rôzneho tvaru a podoby siaha do dávnych dôb ľudskej civilizácie. Napríklad v starovekých egyptských hieroglyfoch a spodobneniach egyptských bohov a bohýň sa často stretávame s krížom v tvare písmena T s kruhom navrchu. Je nazývaný crux ansata, čiže kríž s rukoväťou, a považuje sa za symbol života. Túto podobu kríža časom prevzala a začala vo veľkom rozsahu používať koptská cirkev i ďalšie skupiny.

Ako uvádza The Catholic Encyclopedia, „zdá sa, že primitívnou formou kríža bol takzvaný crux gammata, Orientalistom a študentom prehistorickej archeológie známejší svojím sanskritským názvom svastika“. Tento znak bežne používali hinduisti v Indii a buddhisti po celej Ázii a dodnes sa s ním môžeme v týchto oblastiach stretnúť vo výzdobe a ornamentoch.

Nie je presne známe, kedy bol kríž prevzatý ako „kresťanský“ symbol. Vinov Expository Dictionary of New Testament Words uvádza: „Do polovice 3. stor. n. l. sa cirkvi buď odchýlili od istých náuk kresťanskej viery, alebo ich pretvorili. Aby vzrástla prestíž odpadlíckeho cirkevného systému, boli do cirkvi prijímaní pohania bez obrodenia vierou a vo veľkej miere im bolo povolené ponechať si svoje pohanské znaky a symboly“ vrátane kríža.

Niektorí poukazujú na udalosť, ktorá sa podľa tvrdenia cisára Konštantína odohrala v roku 312 n. l. na jednej z jeho vojenských výprav. Tento cisár, ktorý uctieval boha slnka, údajne videl oproti zapadajúcemu slnku znamenie kríža spolu s latinským nápisom „in hoc signo vinces“ ​(v tomto znamení zvíťazíš). Neskôr sa takýto „kresťanský“ znak začal objavovať na štandardách, štítoch a brnení jeho armády (obrázok nižšie). Konštantín údajne konvertoval na kresťanstvo, hoci pokrstený bol až o 25 rokov, na smrteľnej posteli. Niektorí spochybňovali jeho pohnútky. „Konal skôr tak, akoby obracal kresťanstvo na formu náboženstva, ktorá bola podľa neho najprijateľnejšia jeho poddaným, čiže na katolícke [všeobecné] náboženstvo, než že by sa obrátil na učenie Ježiša Nazaretského,“ uvádza sa v knihe The Non-Christian Cross (Nekresťanský kríž).

Od tých čias sa používajú kríže v mnohých podobách. Napríklad kríž, ktorý sa nazýva kríž sv. Antona, mal podľa diela The Illustrated Bible Dictionary „tvar veľkého T a podľa niektorých bol jeho predlohou symbol [babylonského] boha Tammúza, písmeno tau“. Ďalším krížom bol kríž sv. Ondreja (ondrejský kríž), ktorý má tvar písmena X, a tiež známy jednoramenný latinský kríž, ktorého priečne rameno je znížené. Tvar tohto kríža sa mylne „považuje za tvar kríža, na ktorom zomrel náš Pán“.

Čomu verili kresťania v prvom storočí

V Biblii sa píše, že v prvom storočí n. l. mnohí ľudia, ktorí počuli Ježiša, v neho uverili a prijali výkupnú hodnotu jeho obetnej smrti. Napríklad po tom, čo apoštol Pavol zvestoval Židom v Korinte a dokazoval, že Ježiš je Kristus, ako uvádza Biblia, „predstavený synagógy, Krispus, s celou svojou domácnosťou... uveril v Pána. A mnohí Korinťania, ktorí počuli, uverili a boli pokrstení.“ ​(Skutky 18:5–8) Pavol nepovzbudzoval spolukresťanov, aby pri uctievaní používali nejaký náboženský symbol, práve naopak, nabádal ich, aby ‚utekali pred modlárstvom‘ a inými praktikami, ktoré boli spojené s pohanským uctievaním. (1. Korinťanom 10:14)

Historici a bádatelia nenašli žiaden dôkaz, ktorý by potvrdzoval, že raní kresťania používali kríž. Kniha History of the Cross (Dejiny kríža) cituje jedného autora z konca 17. storočia, ktorý položil otázku: „Môže svätého Ježiša tešiť, keď vidí, ako jeho učeníci nachádzajú potešenie v zobrazení toho nástroja, ktorým sa vykonával trest smrti a na ktorom On [údajne] trpezlivo a nevinne trpel, pohrdnúc pohanou?“ Ako by ste na túto otázku odpovedali vy?

Na to, aby bolo naše uctievanie prijateľné Bohu, nie sú potrebné nejaké predmety alebo symboly. „Či je v zhode Boží chrám s modlami?“ opýtal sa Pavol. (2. Korinťanom 6:14–16) Nikde v Písme nečítame, že by kresťan mal pri uctievaní používať zobrazenie nástroja, na ktorom Ježiš zomrel. (Porovnaj Matúša 15:3; Marka 7:13.)

Čo je potom poznávacím znakom pravých kresťanov? Nie je to kríž ani žiaden iný symbol, ale láska. Ježiš svojim nasledovníkom povedal: „Dávam vám nové prikázanie, aby ste sa navzájom milovali, tak ako som ja vás miloval, aby ste sa aj vy navzájom milovali. Podľa toho všetci poznajú, že ste moji učeníci, ak budete mať lásku medzi sebou.“ ​(Ján 13:34, 35)

[Zvýraznený text na strane 19]

To, čo opisovali pisatelia evanjelií, bolo niečo iné než to, čo dnes ľudia nazývajú kríž

[Obrázok na strane 18]

Výjav popravy na staure z Lipsiovej knihy „De cruce“ zo 17. storočia

[Obrázok na strane 19]

Crux ansata, symbol života, na egyptskej nástennej maľbe (asi 14. storočie pred n. l.)

[Prameň ilustrácie]

© DeA Picture Library / Art Resource, NY

[Obrázok na strane 19]

Crux gammata z hinduistického chrámu Lakšmí a Nárájana

[Prameň ilustrácie na strane 20]

Z knihy The Cross in Tradition, History, and Art (1897)