Letné oblastné zjazdy v Rusku vedú k požehnaniam

KAŽDÉ leto Rusi, ktorí majú radi prírodu, húfne opúšťajú svoje mestské byty a odchádzajú na nejaký čas na vidiek do svojich letných sídiel zvaných dače. Je to čas, keď môžu na chvíľu uniknúť hektickému tempu mestského života. V posledných rokoch ste v Rusku mohli vidieť odchádzať v lete na vidiek aj veľké skupiny Jehovových svedkov — ale tí tam išli z iného dôvodu.

Napriek tomu, že zvestovateľská činnosť v Rusku bola v niektorých mestách obmedzená, Jehovovi svedkovia sa ďalej verejne stretávajú, aby uctievali Boha, čím si uplatňujú svoje ústavné právo na náboženskú slobodu. No v niektorých prípadoch pre odpor alebo tlak zo strany nesprávne informovaných zástupcov štátnej moci alebo miestnych pravoslávnych duchovných bolo pre nich ťažké získať povolenie usporiadať každoročné letné oblastné zjazdy vo vhodných priestoroch. A tak Jehovovi svedkovia organizujú zjazdy v lese alebo na iných miestach pod holým nebom. V rokoch 2007 až 2009 sa konalo asi 40 takýchto duchovných „piknikov“ na 25 miestach po celom Rusku.

Jeden Jehovov svedok, ktorý sa zúčastňuje zjazdov v Rusku už veľa rokov, hovorí: „V minulých rokoch, keď sme si prenajímali štadióny  a budovy vo veľkých mestách, si mohli mnohí úprimní ľudia i miestni predstavitelia štátnej správy vytvoriť vlastnú mienku o našej organizácii, lebo na vlastné oči videli tú čistotu a poriadok. Teraz sme nútení stretávať sa v lese, kde nás môže vidieť len lesná zver. Škoda, že verejnosť nemôže pozorovať tieto úžasné zhromaždenia, na ktorých sú prítomní ľudia rôznych rás, ako aj ľudia, ktorí vyšli z rôzneho prostredia či náboženstva.“

Hoci takéto zhromaždenia sú radostnými udalosťami, jeden svedok priznáva: „Je radosťou vidieť obetavosť a oddanosť ostatných svedkov, ktorí sa prispôsobujú zmeneným okolnostiam. Ale ak mám byť úprimný, keď nám úrady robia ťažkosti pri usporadúvaní našich zjazdov, je to fyzicky i citovo náročné. Obmedzuje to tiež našu slobodu dôstojným spôsobom uctievať všemohúceho Boha.“ Ako sa Jehovovi svedkovia v Rusku vyrovnávajú s týmito ťažkosťami?

Lesné zjazdy po celom Rusku

V mnohých prípadoch boli Jehovovým svedkom na poslednú chvíľu zrušené nájomné zmluvy, a tak organizátori zjazdu mali len niekoľko dní, aby našli náhradné riešenie pre tisíce delegátov. Napríklad v roku 2008 museli Jehovovi svedkovia v meste Čeboksary v Čuvašskej republike usporiadať oblastný zjazd vo veľkom kempingu, obklopenom brezami, s výhľadom na Volgu. Bola to veľmi náročná úloha. Tisícsedemsto z 1 930 očakávaných delegátov muselo byť ubytovaných v kempingu. Potrebovali sprchy a umývadlá s prívodom studenej a teplej vody, toalety a elektrinu. A všetkým delegátom bolo potrebné zabezpečiť stravu.

Ale bratia to zvládli. Pozháňali tesárov, elektrikárov a inštalatérov. Skupina 350 Jehovových svedkov dobrovoľne ponúkla pomocnú ruku a štrnásti z nich sa na desať dní ubytovali priamo v kempingu. Rezali dosky, prinášali slamu a stavali stany, sprchovacie kabínky a toalety. Ďalšia skupina bratov veľakrát podnikla cestu do mesta, aby nakúpili potraviny. Keďže nebolo kde uchovávať potraviny v chlade, bratia sa rozhodli, že priamo na mieste budú pripravovať pre každého tri teplé jedlá denne. Pomohla aj správa kempingu tým, že najala niekoľko ľudí, aby pripravovali jedlo pre delegátov. Nakoniec si 500 delegátov prinieslo vlastné stany, 150 si našlo ubytovanie poblíž kempingu, pätnásti si s radosťou ustlali na sene v jednej stajni a ostatní nocovali v stanoch, ktoré pre nich postavili bratia.

Keď prišli zjazdoví delegáti, naskytol sa im pohľad na pestrofarebné more plastových stoličiek, rozložených v úhľadných radoch. Vpredu boli dve jednoduché pódiá vyzdobené kvetmi, jedno pre program v ruštine a druhé pre program v čuvaštine. Všetci mali veľký úžitok z duchovného programu a oceňovali tvrdú prácu dobrovoľníkov. Jeden z tých, ktorí pripravovali jedlo, zvolal: „Keby som to nevidel na vlastné oči, nikdy by som neveril, že môže existovať taká výkonná a disciplinovaná organizácia!“ Niektorí prirovnávali tento zjazd k Sviatku prístreškov, ktorý slávili Izraeliti v biblických časoch.

V iných mestách mali svedkovia často len jeden deň na to, aby našli náhradné miesto, na ktorom by sa mohol konať zjazd, a aby  ho pripravili. Tak to bolo napríklad v Nižnom Novgorode, kde dobrovoľníci pracovali na jednom súkromnom pozemku celý deň a celú noc. Museli postínať stromy a kríky, pokosiť trávu a zbaviť pozemok kliešťov a mravcov. Kým v piatok ráno prišli delegáti, dobrovoľníci už priniesli na miesto zjazdu dvetisíc plastových stoličiek a desať prenosných toaliet, namontovali umývadlá, postavili pódium a inštalovali generátor a ozvučenie. Jeden brat rozpráva: „Najúžasnejšie bolo to, že bratia, ktorí pracovali celých 24 hodín, sa nepovažovali za hrdinov. Pokorne ďalej slúžili ostatným aj počas zjazdu. Vydali zo seba všetko, aby sa ich bratia a sestry cítili príjemne a mali úžitok z duchovného poučovania.“

Ďalší brat píše: „Vládol tu duch spolupráce. Hoci bratia organizovali zjazd pod holým nebom prvý raz a mali málo času, premysleli všetko do najmenších podrobností, aby pokiaľ možno nič nenarúšalo program. Po zjazde sme necítili únavu. Akoby dal Jehova každému z nás krídla!“

Pôsobenie Božieho ducha

Prekonávanie ťažkostí súvisiacich s konaním zjazdov miestnych svedkov v mnohých ohľadoch zblížilo a poskytlo dôkazy pôsobenia Božieho ducha. V Smolensku boli večer pred zjazdom zrušené mnohé rezervácie ubytovania. Jeden starší rozpráva: „Keď o jednej v noci prišlo niekoľko autobusov s delegátmi, nemali sme ich kde ubytovať. Po tvári mi stekali slzy, lebo som pre nich nemohol nič urobiť. Obrátil som sa k Jehovovi v modlitbe a prosil som ho, aby nám pomohol. Aký som bol rád, keď sme v priebehu hodiny našli pre všetkých náhradné ubytovanie! Bolo to jednoducho úžasné. Ďalší dôkaz toho, že Jehova neopustí spravodlivého v núdzi!“ Pri príprave iného lesného zjazdu bratia poprosili o pomoc s ubytovaním miestnych dedinčanov, a keďže Jehovovi svedkovia majú v tej oblasti dobrú povesť, ľudia ochotne u seba ubytovali dvetisíc delegátov.

„Už samotný fakt, že sa zjazd vôbec mohol konať, bol jasným dôkazom toho, aké dôležité je spoliehať sa na Jehovu v každej situácii,“ hovorí jeden Jehovov svedok. Zvlášť zjavné to bolo v situácii, keď sa na zjazde objavili nepozvaní „hostia“, ktorí chceli narušiť program. V Novošachtinsku prišli pravoslávni duchovní spolu s ďalšími odporcami. Spievali náboženské piesne a kričali do mikrofónov, aby prehlušili zjazdového rečníka. Polícia im však zabránila prerušiť program. Keď jedna žena z tejto skupiny, pravoslávna veriaca, omdlela od horúčavy, bratia ju odniesli do zjazdového oddelenia prvej pomoci a poskytli jej lekársku pomoc. Bola tým veľmi prekvapená.

Ohromení tým, čo videli

Pre zvýšenú obavu z terorizmu veľké zhromaždenia v Rusku často pútajú pozornosť polície  i zvedavého okolia. Napríklad lesný zjazd vo Volžskom sledovali zástupcovia protiextrémistickej policajnej jednotky. Jeden z nich stratil počas programu mobilný telefón a bratia mu ho pomohli nájsť v oddelení strát a nálezov. Krátko nato mu zavolal jeho nadriadený a chcel vedieť, či na zjazde nebadá nejaké podnecovanie k násiliu alebo k extrémizmu. Policajt mu odpovedal: „Všetko je v poriadku. Je tu päťtisíc ľudí a žiadne výtržnosti. Aký extrémizmus? Človeka to podnecuje zamyslieť sa. Stratil som telefón a oni ho našli a vrátili mi ho!“

Na jedného hliadkujúceho policajta zapôsobila čistota, akú videl na mieste konania zjazdu, a bol prekvapený, že aj keď tam bolo toľko detí, nenašiel jediný obal od cukríka. Majiteľ kempingu, na ktorom sa konal iný zjazd, sa stretol s políciou, ktorá bola upozornená, že sa tam koná veľké náboženské zhromaždenie. Zaviedol policajného nadporučíka na balkón na druhom poschodí budovy s výhľadom na kemping a povedal: „Pozrite sa na nich! Môžete to vidieť sám. To je poriadok!“ Majiteľ kempingu žasol, že Jehovovi svedkovia nepili a nefajčili a že po sebe nechali taký poriadok, že to vyzeralo, ako keby tam ani neboli; dokonca si odniesli aj odpadky. Zvolal: „Takto si predstavujem raj!“

Jednota zjavná medzi Božím ľudom

Po jednom lesnom zjazde bol starosta neďalekej dediny podnietený povedať: „Vidím, že ste skromní ľudia, ale zároveň ste silní. My sa utiahneme každý do svojej ulity a o iných sa nestaráme, ale vy dokážete ľudí zjednotiť!“ Od Kaliningradu až po Kamčatku na obyvateľov tejto rozľahlej krajiny naďalej priaznivo pôsobí jednota, ktorá je zjavná na veľkých duchovných zhromaždeniach Božieho ľudu. Bez ohľadu na to, ako rýchlo alebo neočakávane možno musia svedkovia zmeniť svoje plány, jedna vec sa nemení: ich úctivý postoj k svetskej autorite a k blížnemu.

Nech sa už situácia Jehovových svedkov v Rusku bude vyvíjať akokoľvek, oni sa ďalej radostne zhromažďujú, aby prijímali duchovné poučenie. Modlia sa „za kráľov a za všetkých vo vysokom postavení; aby... mohli ďalej žiť pokojným a tichým životom v plnej zbožnej oddanosti s vážnosťou“. (1. Timotejovi 2:2)

[Zvýraznený text na strane 27]

Jeden z Jehovových svedkov, ktorí pomáhali s prípravami zjazdu pod holým nebom

[Zvýraznený text na strane 29]

Jehovovi svedkovia v Rusku naďalej žijú „pokojným a tichým životom v plnej zbožnej oddanosti“

[Obrázky na strane 28]

Dobrovoľníci pracovali spoločne, aby vyčistili miesto, kde sa mal konať zjazd, a pripravili jedlo pre stovky zjazdových delegátov

[Obrázky na strane 29]

Všetci mali veľký úžitok z duchovného programu a oceňovali tvrdú prácu dobrovoľníkov