Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

Who Gbabọkẹ Ibe eg’Ọghẹnẹ Ra Ha

Who Gbabọkẹ Ibe eg’Ọghẹnẹ Ra Ha

Who Gbabọkẹ Ibe eg’Ọghẹnẹ Ra Ha

“EVAỌ ikpe 10, ma jẹ rehọ oke mai kpobi le efe, yọ ugho o ginẹ jọ omai obọ. Dede nọ esẹgbini mai a jọ ukoko na, ma ghoro thabọ te epanọ ma ro wo ẹgba nọ ma re ro zihe ziọ ukoko na ha,” ere Jarosław avọ aye riẹ Beata * a ta.

Oniọvo-ọmọzae ọfa jọ nọ a re se Marek ọ ta nọ: “Fikinọ eware e dọmu hu evaọ Poland, me je kru iruo dh’obọ họ. Uzou u je dh’omẹ. Ozọ u je mu omẹ re me rovie ekọmpene obọmẹ keme me wo onaa nọ mẹ sae rọ rẹro tei hi. Ukuhọ riẹ, mẹ tẹ gbaudu rovie ekọmpene bi roro inọ onana o te lẹliẹ omẹ wo ugho nọ mẹ rẹ rọ ko uviuwou mẹ ziezi gbe nnọ u ti kpomahọ abọ-ẹzi mẹ hẹ. Uwhremu na, mẹ tẹ ruẹ inọ me roro thọ gaga.”

Fiki ẹgaga akpọ gbe iruo nọ e riẹ hẹ, ahwo buobu a rẹ gwọlọ ru oghẹrẹ oware kpobi re a ruẹsi wo ugho, yọ fiki onana a vẹ jẹ ekpehre iroro. Onana o be lẹliẹ inievo jọ ru iruo euwa buobu evaọ okpẹdoke, ejọ i bi ru iruo ivẹ hayo esa, hayo a bi mu iruo obọ rai họ dede nnọ a wo onaa iruo na ha. A re roro inọ a te jọ iruo nana wo ugho nọ u re te ai ko uviuwou rai gbe nnọ u ti kpomahọ edikihẹ abọ-ẹzi rai hi. Ghele na, eware idudhe gbe ekọ nọ e be dọmu hu e rẹ sai kpomahọ emamọ iroro nọ ohwo ọ jẹ. Fiki onana, otujọ a kie ruọ ẹta uvo-uthei no je gbabọkẹ eware abọ-ẹzi no fiki ilale efe.—Ọtausi. 9:11, 12.

Inievo jọ a rehọ oma rai kpobi kẹ ilale eware akpọ no te epanọ a gbe ro wo oke kẹ uwuhrẹ omobọ-ohwo, iwuhrẹ, hayo usiuwoma ota ha. O rrọ vevẹ inọ eware yena nọ a bi gbabọkẹ na i re kpomahọ edikihẹ abọ-ẹzi rai gbe usu rai kugbe Jihova. U wo usu ọfa jọ nọ onana u re kpomahọ re, oyehọ usu rai kugbe ‘otu nọ a gbẹ rrọ ẹrọwọ.’ (Gal. 6:10) Inievo jọ a be rọ ẹmẹrera si oma rai no inievo ukoko na. Joma ta ẹme kpahe onana.

Eware nọ O Gbahọ nọ Ma re Ru kẹ Inievo Mai

Ma wo uvẹ buobu nọ ma re ro dhesẹ kẹ inievo mai nnọ ma you rai. (Rom 13:8) Ababọ avro, whọ jọ ukoko ra riẹ otu nọ akpọ ọ be bẹ. (Job 29:12) O sae jọnọ ọbẹwẹ ọ rrọ inievo jọ oma. Jọn ukọ na o kareghẹhọ omai oware nọ u fo nọ ma re ru kẹ inievo itieye na. Ọ ta nọ: “Otẹrọnọ ohwo jọ owo eware eyero akpọ na ọ vẹ ruẹ omoni riẹ nọ ọbẹwẹ o re kpe, o fowo ẹro ho, ọ vẹ gbọ e ogbọ, diẹse uyoyou Ọghẹnẹ o rọ riẹ e eva?”—1 Jọn 3:17.

Ẹsejọhọ who fi obọ họ kẹ inievo nọ ọbẹwẹ ọ rrọ oma no. Rekọ orọnikọ evaọ abọ-iwo ọvo ma re ro fi obọ họ kẹ inievo mai hi. O sae jọnọ ejọ e be viẹ kẹ obufihọ fikinọ a rrọ ọkora hayo udu u whrehe i rai no. A sai rri oma rai wọhọ enọ i fo kẹ egagọ Ọghẹnẹ hẹ, ejọ e sai wo ẹbẹbẹ ẹyao, hayo o sae jọnọ ohwo jọ nọ a you o whu ku ai. Edhere jọ nọ ma sae rọ kẹ ae uduotahawọ họ, ma rẹ gaviezọ kẹ ae je lele ai ta ẹme, ma vẹ rọ ere dhesẹ inọ ma wo ọdawẹ kẹ ae. (1 Tẹs. 5:14) Ere oruo o rẹ lẹliẹ uyoyou nọ o rrọ udevie mai ga.

O mai fo re ekpako ukoko a gaviezọ ziezi nọ amọfa a tẹ be ta ẹbẹbẹ rai kẹ ae, a re dhesẹ ọdawẹ, a vẹ jẹ kẹ ohrẹ avọ uyoyou. (Iruẹru 20:28) Nọ ekpako ukoko a te bi ru ere yọ a be rọ aro kele Pọl ukọ na, ọnọ o wo “uyoyou” kẹ inievo na.—1 Tẹs. 2:7, 8.

Rekọ otẹrọnọ oniọvo jọ o kie no ukoko, ẹvẹ ọ sai ro fi obọ họ kẹ inievo riẹ? Makọ ekpako ukoko a sai kie ruọ ẹta ilale efe. Kọ ẹvẹ otẹrọnọ oniọvo jọ o kie ruọ odawọ utioye?

Ilale Efe I re Ru Ohwo Whrehe

Wọhọ epanọ ma muẹrohọ no na, re ma rehọ oke mai kpobi le efe nọ ma rẹ rọ ko uviuwou mai o rẹ wha awaọruọ ze je ru omai whrehe evaọ abọ-ẹzi. (Mat. 13:22) Marek nọ ma fodẹ ẹsejọ na ọ ta nọ: “Nọ ekọmpene nọ me rovie na o kie, me te kpohọ orẹwho ofa nyae gwọlọ iruo nọ a rẹ jọ hwa omẹ igho buobu. Emerae esa mẹ jẹ hae jọ obei, me ve kpozi te rria emedẹ jọ. Onana o jẹ hae kẹ aye mẹ nọ ọ rrọ ukoko ho uye gaga.”

Orọnikọ uzuazọ uviuwou riẹ ọvo erẹ nọ ọ jẹ hae nya na o kpomahọ họ. Marek ọ ta haro inọ: “Mẹ jẹ hai ru iruo euwa buobu evaọ otọ ẹroro, yọ ahwo nọ me je lele ru iruo a re zue eme họ jẹ gwọlọ wha ahwo re. A re ru wọhọ otu egbulegbu. Eva e jẹ were omẹ hẹ. Me je wo uvẹ rọ ẹro te omobọ mẹ hẹ, kabikọ inievo ukoko na nọ me re fi obọ họ kẹ.”

U fo re oware nọ o via kẹ Marek na o jọ unuovẹvẹ kẹ omai. O tẹ make rọnọ ekpohọ orẹwho ofa kẹ iruo u re ku ẹbẹbẹ ugho họ, kọ o gbẹ te wha ebẹbẹ efa ze? Wọhọ oriruo, ẹvẹ ahwo uviuwou mai a ti kru ukoko na ga te? Kọ ukane utioye na o te lẹliẹ omai siomano inievo na? Kọ u gbe ti ru ei bẹbẹ kẹ omai re ma fi obọ họ kẹ ibe eg’Ọghẹnẹ mai?—1 Tim. 3:2-5.

Ẹsejọhọ who muẹrohọ no inọ makọ enọ i kpohọ orẹwho ofa ha a bi wo oke kẹ uviuwou rai hi fiki iruo. Roro oware nọ o via kẹ Jarosław avọ aye riẹ, Beata. Ọzae na ọ ta nọ: “Evaọ oke ọsosuọ, ẹbẹbẹ ọ jariẹ hẹ. Nọ ma rọo no obọ, ma te rovie oria osese jọ nọ ma rẹ jọ zẹ emu fihọ emamọ oria jọ. Fikinọ eki na ọ jẹ nya ziezi, ma te ru ei rro. Ma je wo uvẹ hẹ fikiere ewuhrẹ o te je vo omai. U kri hi, me te siobọno odibo oruiruo nọ mẹ jọ gbe iruo ọkobaro nọ me je ru. Fiki omawere igho nọ ma je wo, ma te rovie uwou-eki ulogbo jọ nọ ma rẹ jọ zẹ emu, ma te ti kuomagbe ohwo jọ nọ ọ rrọ ukoko ho evaọ okọ na. U kri hi, me te muọ emu na họ ẹwọ kpohọ erẹwho efa avọ igho buobu gbidi gbidi nọ i je noi ze. Mẹ jẹ hae kake jọ uwou hu, yọ onana u ru nọ usu mẹ kugbe aye gbe ọmọtẹ mẹ u ro whrehe. Uwhremu na, ma tẹ siọ iwuhrẹ gbe usiuwoma ota ba. Fikinọ ma gbe bi kpohọ iwuhrẹ hẹ, ma gbe je roro kpahe inievo na ha.”

Eme ma rẹ sai wuhrẹ no onana ze? Oleleikristi nọ ọ gwọlọ efe akpọ na o re zoruẹ, o ve muọ eware abọ-ẹzi họ erivo, tube ku “iwu riẹ” fiẹ. Otofa iwu na họ oka nọ a re ro vuhu omai wọhọ Isẹri Jihova. (Evia. 16:15) Oyena o sai ru omai bru usu no inievo nọ ma je fi obọ họ kẹ vẹre.

Kiẹ Uyero Ra Riwi Ziezi

Ma rẹ sai roro nọ, ‘Oyena o rẹ sae via kẹ omẹ hẹ.’ U fo re mai omomọvo ma roma totọ roro unu eware nọ ma ginẹ gwọlọ evaọ uzuazọ. Pọl o kere nọ: “Ma wha oware ovo ze eva akpọ na ha; jẹ ruọ epọvona re ma sae wha oware ovo noi hi; rekọ otẹrọnọ ma wo emuore gbe emuẹgọ jọ enana e da omai ẹro.” (1 Tim. 6:7, 8) Ginọ uzẹme inọ erẹwho kpobi e rrọ oghẹrẹ ovona ha. Ahwo nọ a re rri wọhọ iyogbere evaọ erẹwho nọ i rovie aro yọ edafe evaọ erẹwho efa buobu.

Makọ orẹwho nọ ma rrọ kpobi, roro kpahe eme nọ Pọl o kere lele eme riẹ nọ ma jọ obehru fodẹ na: “Ahwo nọ a re siuru efe a re kie ruọ ẹdawọ, je kie ẹta, je kie ruọ urusio eware igheghẹ avọ oma-onhwa buobu nọ i re suẹ ahwo ruọ ekie gbe ẹraha.” (1 Tim. 6:9) A rẹ ko ẹta dhere no arao nọ a kpahe ẹta na kẹ. A rẹ kpahe ẹta re o mu arao kpregede. Eme ma re ru re ma siọ ẹta eware “oma-onhwa” ba ekie ro?

Eware abọ-ẹzi nọ ma rẹ rọ karo u re fi obọ họ k’omai wo uvẹ gọ Jihova ziezi, onọ u kugbe uwuhrẹ Ebaibol omobọ ohwo. Uwuhrẹ utioye gbe olẹ nọ ma re ro mu uwuhrẹ na họ u re ru Oleleikristi “gba kiete, ọ vẹ jẹ thomavẹre” re o fi obọ họ kẹ amọfa.—2 Tim. 2:15; 3:17.

Evaọ umutho ikpe jọ, ekpako ukoko a fi obọ họ kẹ Jarosław jẹ tuduhọ iẹe awọ. O te ru inwene ilogbo evaọ uzuazọ. Ọ ta nọ: “Ẹdẹjọ nọ ekpako na a je lele omẹ ta ẹme, a fodẹ oriruo Ebaibol jọ ọrọ ọmoha nọ ọ jọ ọdafe, ọnọ ọ gwọlọ nọ ọ rẹ rria bẹdẹ bẹdẹ rekiyọ ọ gwọlọ siobọno ekwakwa efe riẹ hẹ. Ekpako na a tẹ rọ areghẹ nọ omẹ sọ ẹme nana o kie kpahe omẹ. Onana u ru omẹ bruoma kpiroro.”—Itẹ 11:28; Mak 10:17-22.

Jarosław ọ tẹ kiẹ uyero riẹ riwi ziezi, ọ tẹ jiroro inọ o re siobọno abọjọ okọ na. Evaọ oware wọhọ ikpe ivẹ, tei te aye riẹ a tẹ te wariẹ kru ga ziezi evaọ ukoko na. Enẹna ọ rrọ ọkpako ukoko bi fi obọ họ kẹ inievo na. Jarosław ọ ta nọ: “Nọ inievo jọ a te bi gbabọkẹ eware abọ-ẹzi fiki efe nọ a bi le, mẹ rẹ rọ oriruo mẹ dhesẹ kẹ ae epanọ o kare areghẹ te re ohwo o mu usu okpekpe kugbe enọ e rrọ ukoko ho. O rrọ bẹbẹ re ohwo ọ siọ uvẹ nọ o re ro fe, re ọ jẹ whaha uruemu ewhariọ.”—2 Kọr. 6:14.

Nọ ikpeware e via kẹ Marek no, o te wo areghẹ. Dede nọ iruo nọ o je ru evaọ orẹwho ofa u ru rie wo ugho ziezi nọ ọ jẹ rọ rẹrote uviuwou riẹ, o raha usu riẹ kugbe Ọghẹnẹ gbe inievo na. Nọ oke o be nyaharo na, ọ tẹ te rọ eware abọ-ẹzi karo. Marek ọ ta nọ: “Evaọ ikpe na kpobi, mẹ jọ wọhọ Barọk ọnọ ‘ọ jẹ gwọlọ ikpeware kẹ oma riẹ.’ Ukuhọ riẹ, mẹ tẹ ta idhọvẹ mẹ kẹ Jihova, yọ enẹna mẹ wariẹ dikihẹ ga no evaọ abọ-ẹzi.” (Jeri. 45:1-5) Marek ọ be daoma enẹna re o te ọkpako ukoko.—1 Tim. 3:1.

Marek ọ rọ unuovẹvẹ nana kẹ enọ e rẹ gwọlọ kpohọ orẹwho ofa nyai le igho: “O lọhọ gaga re ohwo nọ o kpohọ orẹwho ofa o kie ruọ egbefẹ akpọ omuomu nana. O rẹ jọ bẹbẹ kẹe re o lele amọfa ta ẹme fikinọ ọ be jẹ ẹvẹrẹ rai hi. Ọ rẹ sae wha igho t’uwou, rekọ o rẹ sae rehọ oke krẹkri re ọ tẹ wariẹ wo emamọ edikihẹ abọ-ẹzi nọ o kufiẹ.”

Ma gbe bi le igho ga hrọ họ re ma sai wo oke kẹ inievo mai u re fi obọ họ kẹ omai ru Jihova eva were. Yọ ma sae rọ ere fi emamọ oriruo h’otọ kẹ amọfa. Enọ e rrọ ọkora a gwọlọ obufihọ, ohrọ, gbe emamọ oriruo inievo rai. Ekpako ukoko gbe Ileleikristi efa nọ e kpako evaọ abọ-ẹzi a rẹ sai fi obọ họ kẹ ibe eg’Ọghẹnẹ rai dikihẹ ga ziezi jẹ whaha ilale efe nọ e rẹ rehọ oke rai kpobi no.—Hib. 13:7.

Ẹhẹ, ajọ ma kuvẹ hẹ re ilale efe i ru omai gbabọkẹ ibe eg’Ọghẹnẹ mai. (Fil. 1:10) Ukpoye, joma rọ isiuru Uvie na karo evaọ uzuazọ mai re ma ruẹsi ‘fe evaọ obọ Ọghẹnẹ.’—Luk 12:21.

[Oruvẹ-obotọ]

^ edhe-ẹme 2 Ma nwene edẹ na jọ.

[Iwoho nọ e rrọ ẹwẹ-obe avọ 21]

Kọ iruo ra i bi ru owhẹ siọ iwuhrẹ ukoko ba?

[Iwoho nọ e rrọ ẹwẹ-obe avọ 23]

Kọ who rri uvẹ nọ who re ro fi obọ họ kẹ inievo abọ-ẹzi ra ghaghae?