Biblia mení životy

ČO NATOĽKO ovplyvnilo jedného vyznávača punku, ktorý pohŕdal spoločenskými normami, že sa naučil milovať ľudí a začal im pomáhať? Čo podnietilo istého muža z Mexika zanechať nemravný spôsob života? Prečo jeden popredný japonský cyklistický pretekár zanechal profesionálnu cyklistiku a začal slúžiť Bohu? Nech nám to povedia sami.

„Bol som hrubý, arogantný a agresívny.“ DENNIS O’BEIRNE

ROK NARODENIA: 1958

KRAJINA: ANGLICKO

PREDTÝM: VYZNÁVAČ PUNKU

MOJA MINULOSŤ: Z otcovej strany sme Íri a bol som vychovávaný ako írsky katolík. Obyčajne som však musel chodiť do kostola sám a nechodil som tam rád. Napriek tomu som pociťoval hlad po duchovných veciach. Pravidelne som sa modlil modlitbu Otčenáš a pamätám si, ako som večer ležal v posteli a premýšľal som, aký je jej význam. Rozdelil som si ju na jednotlivé časti a snažil som sa prísť na to, čo každá časť asi znamená.

V dospievaní som sa pridal k náboženskému hnutiu rastafariánov. Zaujímal som sa aj o politické záležitosti, napríklad o Ligu proti nacizmu (ANL). Ale potom môj život plne ovládol rebelantský postoj punkového hnutia. Bral som drogy a takmer denne som fajčil marihuanu. Osvojil som si postoj, ktorý by sa dal opísať slovami „je mi všetko jedno“, a tak som sa opíjal, hazardoval som so životom a o druhých ľudí som sa takmer vôbec nezaujímal. Búril som sa proti spoločenským normám a s nikým som sa nepúšťal do rozhovoru, ak to pre mňa nemalo význam. Odmietal som dokonca nechať sa fotografovať. Keď o tom teraz premýšľam, môžem povedať, že som bol hrubý, arogantný a agresívny človek. Iba k tým, ktorí mi boli blízki, som sa správal láskavo a veľkoryso.

Keď som mal asi 20 rokov, začal som sa zaujímať o Bibliu. Jeden môj kamarát, drogový díler, si vo väzení začal čítať Bibliu a neskôr sme viedli dlhé rozhovory o náboženstve, cirkvi a o tom, akú úlohu má vo svete Satan. Kúpil som si Bibliu a začal som ju sám študovať. Môj kamarát a ja sme si vždy prečítali nejakú časť Biblie a potom sme o tom spolu diskutovali a vyvodzovali sme z toho závery. Tak to šlo celé mesiace.

Z nášho čítania nám vyplynulo napríklad to, že žijeme v posledných dňoch tohto sveta, že kresťania by mali zvestovať dobré posolstvo o Božom Kráľovstve, že by nemali byť časťou tohto sveta vrátane politiky a že Biblia poskytuje správne morálne vedenie. Jasne sme pochopili, že Biblia je pravdivá a že musí existovať pravé náboženstvo. Ale ktoré to je? Uvažovali sme o tradičných cirkvách so všetkou ich pompou a obradmi a o tom, ako sa zapájajú do politiky. Vedeli sme, že Ježiš taký nebol.  Uvedomili sme si, že Boh ich nepoužíva, a tak sme sa rozhodli preskúmať niektoré menej známe náboženstvá.

Stretávali sme sa s prívržencami takýchto náboženstiev a kládli sme im rad otázok. Vedeli sme, čo hovorí Biblia o každej tejto otázke, a tak sme dokázali rýchlo zistiť, či odpovedajú v súlade s Božím Slovom. Po takýchto stretnutiach som sa vždy modlil k Bohu: ‚Ak títo ľudia zastupujú pravé náboženstvo, prosím, daj, aby som sa s nimi chcel stretnúť znovu.‘ Ale ani po mesiacoch takýchto stretnutí som stále nenachádzal skupinu, ktorá by odpovedala na naše otázky z Biblie, ani som netúžil stretnúť sa s niektorou z nich opäť.

Nakoniec sme sa s kamarátom dostali do kontaktu s Jehovovými svedkami. Položili sme im tie isté otázky ako vždy — a oni na ne odpovedali z Biblie. To, čo povedali, presne súhlasilo s tým, čo sme už vedeli. A tak sme im položili otázky, na ktoré sme v Biblii ešte nenašli odpovede — napríklad aký názor má Boh na fajčenie a drogy. A oni nám znovu dokázali odpovedať pomocou Božieho Slova. Súhlasili sme, že prídeme na zhromaždenie do sály Kráľovstva.

Ale to bolo pre mňa ťažké. Mal som také asociálne správanie, že sa mi nepáčilo, keď za mnou prichádzali všetci tí priateľskí, pekne oblečení ľudia. Niektorým som prisúdil zlé pohnútky a povedal som si, že už na žiadne ďalšie zhromaždenie nepôjdem. Ale tak ako vždy, modlil som sa k Bohu, aby mi dal túžbu znovu sa stretnúť s týmito ľuďmi, ak zastupujú pravé náboženstvo — a pocítil som obrovskú túžbu študovať Bibliu s Jehovovými svedkami.

AKO BIBLIA ZMENILA MÔJ ŽIVOT: Vedel som, že musím prestať brať drogy, a aj som s nimi okamžite prestal. Ale cigarety, to bol problém. Niekoľkokrát som sa pokúšal prestať fajčiť, ale neúspešne. Keď som počul, ako iní jednoducho zahodili cigarety a už nikdy viac žiadnu nevzali do úst, povedal som o tom Jehovovi. S jeho pomocou som napokon dokázal prestať fajčiť. Potvrdilo sa mi, aké dôležité je hovoriť s Jehovom v modlitbe čestne a otvorene.

Ďalšia veľká zmena, ktorú som vo svojom živote urobil, sa týkala môjho obliekania a úpravy zovňajšku. Keď som bol na zhromaždení v sále Kráľovstva prvýkrát, mal som vlasy vytvarované do pichliačov a stredom hlavy sa mi tiahol žiarivý zelenomodrý pruh. Neskôr som si vlasy zafarbil na žiarivo oranžovo. Nosil som džínsy a koženú bundu, na ktorej som mal nastriekané rôzne nápisy. Necítil som potrebu zmeniť to, aj keď mi svedkovia láskavo dohovárali. Nakoniec som sa však zamyslel nad slovami v 1. Jána 2:15–17, kde sa píše: „Nemilujte svet ani veci vo svete. Ak niekto miluje svet, niet v ňom Otcovej lásky.“ Uvedomil som si, že svojím vzhľadom dávam najavo lásku k tomuto svetu, a že ak chcem dávať najavo lásku k Bohu, musím svoj výzor zmeniť. A to som aj urobil.

Časom som pochopil, že na kresťanské zhromaždenia ma nepozývajú len Jehovovi svedkovia. Slová v Hebrejom 10:24, 25 ma presvedčili, že to chce odo mňa Boh. Keď som začal chodiť na všetky zhromaždenia a skutočne spoznávať týchto ľudí, rozhodol som sa dať najavo svoju oddanosť Jehovovi krstom vo vode.

AKÝ ÚŽITOK MI TO PRINIESLO: Hlboko na mňa zapôsobilo, že nám Jehova dovoľuje mať k nemu dôverný vzťah. Jeho súcit a starostlivosť ma podnecuje, aby som ho napodobňoval a aby som nasledoval jeho Syna, Ježiša Krista, ako svoj životný vzor. (1. Petra 2:21) Zistil som, že aj keď sa snažím mať kresťanskú osobnosť, nestrácam svoju totožnosť. Pracujem na tom, aby som si rozvíjal lásku a záujem o iných. Snažím sa napodobňovať Krista v správaní k manželke a synovi. A hlboko sa zaujímam o mojich kresťanských bratov a sestry. Nasledovanie Krista mi prinieslo pocit osobnej dôstojnosti a sebaúcty a tiež schopnosť prejavovať iným ľuďom lásku.

 „Správali sa ku mne s úctou.“ GUADALUPE VILLARREAL

ROK NARODENIA: 1964

KRAJINA: MEXIKO

PREDTÝM: ŽIL NEMRAVNÝM SPÔSOBOM ŽIVOTA

MOJA MINULOSŤ: Pochádzam zo siedmich detí a vyrastal som v Hermosille v štáte Sonora v Mexiku. Bola to nesmierne chudobná oblasť. Môj otec zomrel, keď som bol ešte malý, a tak mama musela pracovať, aby nás uživila. Väčšinou som chodil bosý, lebo sme nemali peniaze na topánky. Ešte ako chlapec som začal pracovať, aby som prispel na živobytie našej rodiny. Tak ako mnoho iných rodín, aj my sme žili v stiesnených podmienkach.

Väčšinu dňa mama nebola nablízku, aby nás deti mohla ochrániť. Keď som mal šesť rokov, stal som sa obeťou jedného pätnásťročného chlapca, ktorý ma začal sexuálne zneužívať. Trvalo to dosť dlho. Jedným z následkov, ktoré to na mne zanechalo, bol veľký sexuálny zmätok. Myslel som si, že je normálne cítiť príťažlivosť k mužom. Keď som hľadal pomoc u lekárov a kňazov, uisťovali ma, že nemám žiadny problém a že moje pocity sú normálne.

Keď som mal štrnásť, rozhodol som sa dať najavo svoju homosexuálnu orientáciu. Takto som žil ďalších jedenásť rokov, počas ktorých som vystriedal viacerých partnerov. Časom som si urobil kadernícky kurz a otvoril som si salón krásy. Ale nebol som šťastný. Môj život bol plný utrpenia a zrady. Cítil som, že to, čo robím, nie je správne. Začal som premýšľať: ‚Sú tu ešte nejakí dobrí a poriadni ľudia?‘

Uvažoval som o svojej sestre. Začala študovať Bibliu s Jehovovými svedkami a dala sa pokrstiť. Rozprávala mi o tom, čo sa dozvedela, ale ja som tomu nevenoval pozornosť. No obdivoval som jej život a jej manželstvo. Videl som, že sa s manželom majú veľmi radi a že si jeden druhého vážia. Správali sa k sebe láskavo. Časom so mnou začala študovať Bibliu jedna Jehovova svedkyňa. Priznám sa, že spočiatku som nebol veľmi nadšený. Potom sa môj postoj zmenil.

AKO BIBLIA ZMENILA MÔJ ŽIVOT: Jehovovi svedkovia ma pozvali na jedno z ich zhromaždení a ja som šiel. Bolo to pre mňa niečo celkom nové. Ľudia si zo mňa obyčajne robili žarty, ale Jehovovi svedkovia boli iní. Láskavo ma vítali a správali sa ku mne s úctou. Veľmi to na mňa zapôsobilo.

Môj dobrý dojem z týchto ľudí sa ešte prehĺbil, keď som navštívil jeden zjazd. Videl som, že aj vo veľkých skupinách sa títo ľudia správajú ako moja sestra — sú úprimní a nič nepredstierajú. Rozmýšľal som, či to nie sú práve tí dobrí a poriadni ľudia, ktorých už tak dlho hľadám. Ohromovala ma ich láska a jednota a tiež to, že na každú otázku odpovedali pomocou Biblie. Uvedomil som si, že tou pozitívnou silou v ich živote je práve Biblia. Ale uvedomil som si tiež, že keď sa budem chcieť stať jedným z nich, budem musieť urobiť vo svojom živote veľa zmien.

V skutočnosti ma čakala kompletná premena, lebo som žil a vystupoval ako žena. Musel som zmeniť všetko — reč, spôsoby, obliekanie, účes i výber priateľov. Moji bývalí priatelia sa mi začali vysmievať a hovorili mi: „Prečo to robíš? Bol si fajn tak, ako si bol predtým. Neštuduj Bibliu. Máš predsa všetko.“ No tie najťažšie veci, ktoré som musel zmeniť, súviseli s mojím nemravným spôsobom života.

 Vedel som však, že veľké zmeny sa dajú urobiť, lebo Biblia v 1. Korinťanom 6:9–11 hovorí niečo, čo preniklo hlboko do môjho srdca. Táto pasáž sa začína otázkou: „Či neviete, že nespravodliví nezdedia Božie kráľovstvo? Nemýľte sa. Ani smilníci, ani modlári, ani cudzoložníci, ani muži vydržiavaní na neprirodzené účely, ani muži, ktorí ležia s mužmi... nezdedia Božie kráľovstvo. A predsa niektorí z vás boli takými. Ale ste boli čisto umytí.“ Jehova pomohol urobiť zmeny ľuďom v dávnej minulosti a pomohol aj mne. Trvalo to niekoľko rokov a bol to veľký boj, ale rady, ktoré mi poskytovali Jehovovi svedkovia, a ich láska mi boli veľkou pomocou.

AKÝ ÚŽITOK MI TO PRINIESLO: Dnes žijem normálnym životom. Som ženatý a spolu s manželkou učíme nášho syna žiť podľa biblických zásad. Môj bývalý spôsob života je pre mňa už dávnou minulosťou a teraz sa teším z mnohých duchovných výsad a požehnaní. Slúžim v zbore ako starší a mohol som pomôcť spoznať pravdu z Božieho Slova aj ďalším ľuďom. Moja mama bola taká šťastná, keď videla, aké zmeny som urobil vo svojom živote, že prijala ponuku biblického štúdia a dnes je pokrstenou kresťankou. Aj jedna moja sestra, ktorá viedla nemravný život, sa stala Jehovovou svedkyňou.

Dokonca aj niektorí ľudia, ktorí ma poznali predtým, teraz uznávajú, že som sa zmenil k lepšiemu. A ja viem, vďaka čomu som sa zmenil. V minulosti som hľadal odbornú pomoc, ale dostal som len zlé rady. No Jehova mi skutočne pomohol. Hoci som sa cítil úplne nehodný, On mi venoval pozornosť a zaobchádzal so mnou trpezlivo a s láskou. Skutočnosť, že taký obdivuhodný, inteligentný, milujúci Boh si ma všimol a chcel, aby bol môj život lepší, spôsobila v mojom živote úplný obrat.

„Pociťoval som osamelosť a prázdnotu.“ KAZUHIRO KUNIMOČI

ROK NARODENIA: 1951

KRAJINA: JAPONSKO

PREDTÝM: SÚPERIVÝ CYKLISTICKÝ PRETEKÁR

MOJA MINULOSŤ: Vyrástol som v ospalom prístavnom mestečku v prefektúre Šizuoka v Japonsku, kde naša osemčlenná rodina žila v malom domčeku. Otec mal obchod s bicyklami. Odmala ma brával so sebou na cyklistické preteky a rozvíjal vo mne záujem o tento šport. Potom pre mňa začal plánovať kariéru profesionálneho pretekára. Už keď som bol na základnej škole, začal ma vážne trénovať. Na strednej škole som trikrát za sebou vyhral národnú súťaž. Dostal som ponuku študovať na univerzite, ale ja som sa rozhodol ísť priamo na pretekársku školu. V devätnástich som sa stal profesionálnym pretekárom.

Vtedy už bolo mojím životným cieľom stať sa najlepším pretekárom v Japonsku. Chcel som zarobiť veľa peňazí, aby som svoju rodinu dobre zabezpečil. Naplno som sa pohrúžil do trénovania. Vždy, keď ma prepadli obavy  z tréningovej záťaže alebo z náročnosti nejakého úseku pretekov, hovoril som si, že som sa narodil na to, aby som pretekal na bicykli, a že to proste musím nejako prekonať! A tak som pokračoval ďalej. Všetka tá drina začínala prinášať svoje ovocie. Hneď v prvom roku som získal titul najúspešnejšieho nováčika. Ďalší rok som sa kvalifikoval na účasť v pretekoch o najlepšieho pretekára Japonska. Šesťkrát som bol v týchto pretekoch druhý.

Keďže som sa medzi cyklistickými pretekármi držal na špičke, stal som sa známym ako silné nohy Tókaia, čo je oblasť v Japonsku. Bol som veľmi dravým pretekárom. Časom sa ma iní pretekári začali báť, lebo som bol na pretekoch nemilosrdný. Moje príjmy rástli a mohol som si kúpiť všetko, čo som chcel. Kúpil som si dom, kde som mal telocvičňu vybavenú tými najlepšími strojmi na cvičenie, a zahraničné auto, ktoré stálo takmer toľko, čo dom. A aby som sa ešte lepšie zabezpečil, investoval som do obchodu s nehnuteľnosťami a s cennými papiermi.

Napriek tomu som bol nespokojný a pociťoval som osamelosť a prázdnotu. V tom čase som bol už ženatý a mal som deti, ale často som k nim bol netrpezlivý. Stačila maličkosť a hneď som na nich podráždene vyskočil. Manželka i deti začali úzkostlivo sledovať, ako sa tvárim, aby zistili, akú mám práve náladu.

Časom začala moja manželka študovať Bibliu s Jehovovými svedkami. To viedlo k mnohým zmenám. Keď mi povedala, že chce chodiť na zhromaždenia Jehovových svedkov, rozhodol som, že tam pôjdeme ako rodina. Doteraz si pamätám ten večer, keď nás navštívil jeden starší zo zboru a začal so mnou študovať Bibliu. To, čo som sa dozvedel, na mňa hlboko zapôsobilo.

AKO BIBLIA ZMENILA MÔJ ŽIVOT: Nikdy nezabudnem, ako ma zasiahli slová z listu Efezanom 5:5. Tam sa píše: „Nijaký smilník ani nečistý alebo chamtivec — čo znamená, že je modloslužobník — nemá nijaké dedičstvo v kráľovstve Krista a Boha.“ Vedel som, že cyklistické preteky sú spojené s hazardnými hrami a že tento šport podnecuje v ľuďoch chamtivosť. Začalo ma trápiť svedomie. Cítil som, že ak sa chcem páčiť Bohu, budem musieť s cyklistikou skončiť. Ale bolo to ťažké rozhodnutie.

Práve som mal za sebou najlepší rok v mojej kariére a túžil som dosiahnuť ešte viac. No zistil som, že štúdium Biblie ma dostáva do pokojného rozpoloženia — úplne iného, než som potreboval na to, aby som vyhral preteky! Aj keď po tom, čo som začal študovať, som sa na pretekoch zúčastnil iba tri razy, v srdci som ešte nebol plne rozhodnutý zanechať túto dráhu. Bol som tiež bezradný, lebo som nevedel, ako uživím svoju rodinu. Mal som pocit, že som v slepej uličke a nemôžem ani tam, ani späť, a navyše mi situáciu veľmi sťažoval postoj mojich príbuzných k mojej novej viere. Otec bol veľmi sklamaný. Bol som vnútorne rozorvaný a stále viac vystresovaný, až sa mi z toho na žalúdku vytvoril vred.

Vďaka tomu, že som ďalej študoval Bibliu a chodil na zhromaždenia Jehovových svedkov, som toto ťažké obdobie prekonal. Postupne moja viera zosilnela. Prosil som Jehovu, aby vypočul moje modlitby a pomohol mi vidieť, že ich vypočúva. Vnútorné napätie, ktoré som pociťoval, sa do značnej miery zmiernilo, keď ma manželka uistila, že nemusí žiť vo veľkom dome, aby bola šťastná. Pomaly som robil pokrok.

AKÝ ÚŽITOK MI TO PRINIESLO: Zistil som, že Ježišove slová zapísané v Matúšovi 6:33, „stále hľadajte najprv kráľovstvo a Jeho spravodlivosť, a toto všetko vám bude pridané“, sú naozaj pravdivé. Slovami „toto všetko“ myslel Ježiš základné veci potrebné pre život a tie nám nikdy nechýbali. Aj keď je môj príjem dnes 30-násobne menší oproti časom, keď som bol profesionálnym cyklistom, za tých 20 rokov mne ani mojej rodine naozaj nič nechýbalo.

A čo je ešte lepšie, keď teraz pracujem a venujem sa náboženskej činnosti so spoluveriacimi, pociťujem radosť a uspokojenie, aké som predtým nepoznal. Dni mi utekajú veľmi rýchlo. Aj náš rodinný život sa veľmi zlepšil. Naši traja synovia spolu s manželkami verne slúžia Jehovovi.