Tshɔka lɛnɛ ele awui

Tshɔka lo ɛtɛ w'awui

Onde Ngɛhɛna ekɔ dihole diasoyama anto wa kɔlɔ lo dja?

Onde Ngɛhɛna ekɔ dihole diasoyama anto wa kɔlɔ lo dja?

Ambola w’oma le ambadi aso . . .

Onde Ngɛhɛna ekɔ dihole diasoyama anto wa kɔlɔ lo dja?

▪ Lo ɛkɔndɔ wa lo Evanjiliɔ, Yeso akewola ambeki ande diaha vɔ ntshɔ lo Ngɛhɛna. Mbokɛmaka hwe dia Yeso akalongamɛka dia vɔ mbɔsa ɔhɛmwɛlɔ ɔsɔ la nɛmɔ. Ko, onde nde akalangaka mbuta di’ɔnɛ anto wayotshɔ lo dja ya ifɛrnɔ dia tosoyama pondjo?—Mateu 5:22.

Ntondotondo, nyɛsɔ tende kɛnɛ kalembetshiya tshɛkɛta Ngɛhɛna. Tshɛkɛta ya lo Grɛkɛ Geʹen·na mbɔtɔnɛka la tshɛkɛta ya lo Hɛbɛru geh Hin·nomʹ, yalembetshiya “ukidi wa hinome,” kana geh veneh-Hin·nomʹ, mbuta ate “ukidi wa on’a Hinome.” (Jashua 15:8; 2 Khumi ya Dikanga 23:10) Dihole sɔ mbelamɛka ɛlɔ kɛnɛ ɔnɛ ouadi er-Rababi, ɔsɔ ekɔ okidi w’ɔhɔngɔ watanema lo sidɛ ndo lo sidɛ-owɛstɛ ka Jerusalɛma.

Lo nshi ya nkumi ya dikanga ya Juda, ntatɛ oma lo ntambe k’enanɛi N.T.D., wakakambaka la dihole sɔ dia nsala mbekelo y’apanganu, yele oko nambola ana lo dja. (2 Ekondo 28:1-3; 33:1-6) Ɔprɔfɛta Jeremiya akatatshi dikambo di’okidi ɔsɔ ɔnɛ vɔ wayoyonga dihole diayodiakema ase Juda oma le ase Babilɔna lo ndjela elombwelo kaki Nzambi le atshi wa kɔlɔ. *Jeremiya 7:30-33; 19:6, 7.

Lo ndjela David Kimhi, nomb’ewo kɛmɔtshi k’ose Juda (oya lo 1160-1235 T.D.), okidi ɔsɔ akayongaka dihole diakakadjaka anto wakadjasɛka l’osomba wa Jerusalɛma mindo. Dihole sɔ diakayongaka dihole diaki la dja yaki kodimalaka yakawatshumbaka mindo. Ɛngɔ tshɛ kakawadjaka lɔkɔ kakalongolaka oshiki ndo kakakadimɔka oduwo oto.

Akadimudi wa Bible efula wakayasha lotshungɔ la nkadimola tshɛkɛta Geʹen·na ɔnɛ “lowenga la dja.” (Mateu 5:22) Lande na? Nɛ dia vɔ wakakatanya wetshelo w’apanganu w’ɔnɛ anto wa kɔlɔ soyamaka lo lowenga la dja lele oko okidi waki l’andja wa Jerusalɛma. Koko, ndoko lushi lakate Yeso ɔnɛ Ngɛhɛna nembetshiyaka dihole diasoyama anto lo dja ya pondjo.

Yeso akeyaka dia wetshelo w’ɔnɛ anto tshumbamaka lo dja ekɔ wetshelo wele wɔnɔnyi le Jehowa, She lele l’olongo. Lo ntɛkɛta woho wakawakambaka la Ngɛhɛna lo nshi ya ɔprɔfɛta Jeremiya, Nzambi akate ate: “Vo wakatshi alunga la Tofeta, l’ukidi wa on’a Hinome, dia ntshumba an’awo w’apami la an’awo w’amantu lu dja: Dikambu diakimi kumbadjangela ndu diaki kundjala lu tukanyi tami.” (Jeremiya 7:31) Ndo nto, wetshelo w’ɔnɛ anto wakavu soyamaka lo dja hɔtɔnɛ la dionga diaki Nzambi dia ngandji, oko wadilembetshiya Bible hwe ɔnɛ anto wambovɔ “haweyi nduku dikambu.”—Undaki 9:5, 10.

Yeso akakambe la tshɛkɛta “Ngɛhɛna” oko didjidji dia elanyelo ka pondjo k’anto wayolomboshama oma le Nzambi. Ɔnkɔnɛ, “Ngɛhɛna” kekɔ la kitshimudi ya woho akɔ wâmɛ la nyɛ yele la “eduwa ka dja,” kɔtɛkɛtami lo dibuku dia Enyelo. Ditelo diakɔ dihende nembetshiyaka elanyelo ka pondjo kahakoke onto mbolɔ.—Luka 12:4, 5; Enyelo 20:14, 15.

[Nɔte ka l’ɛse ka dikatshi]

^ od. 5 Lo nembetshiya prɔfɛsiya kɛsɔ, dibuku New Catholic Encyclopedia mbutaka ɔnɛ: “Etena kakalanyemaka Jerusalɛma, anto efula wakadjasɛka lɔkɔ wakadiakema ndo edo awɔ wakahɔndɛ, kokundɛma, wakakadjema l’okidi ɔsɔ kana wakatshumbama.”