Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Bɔ Ni Wɔɔfee Wɔkɛ Hiɛdɔɔ Fɛɛ Asɔmɔ Yehowa

Bɔ Ni Wɔɔfee Wɔkɛ Hiɛdɔɔ Fɛɛ Asɔmɔ Yehowa

Bɔ Ni Wɔɔfee Wɔkɛ Hiɛdɔɔ Fɛɛ Asɔmɔ Yehowa

“Nii abɔ ni ji hiɛdɔɔ saji . . . lɛ, nomɛi anɔ nyɛyaa nɔ nyɛjwɛŋa.”—FIL. 4:8, NW.

1, 2. Mɛni eha mɛi babaoo kɛ hiɛtserɛjiemɔ yeɔ klɛŋklɛŋ gbɛhe yɛ amɛshihilɛ mli lɛ, ni mɛɛ sanebimɔi enɛ teɔ amɛ shi?

NAAGBAI kɛ jaramɔ shihilɛi ni adesai kɛkpeɔ amrɔ nɛɛ fata jaramɔ shihilɛi ni mli wawai waa ni adesai kɛkpe yɛ yinɔsane fɛɛ mli lɛ ahe. Mɛi ni wekukpãa ni mli wa bɛ amɛ kɛ Yehowa teŋ lɛ náaa lɛ mlɛo kwraa akɛ amɛaadamɔ “jaramɔ bei” ni wɔyɔɔ mli nɛɛ naa. (2 Tim. 3:1-5) Amɛfeɔ he nɔ ko bɔ ni amɛaanyɛ, shi bei pii lɛ amɛyeee omanye. Amɛteŋ mɛi babaoo kɛ amɛjwɛŋmɔ yaa hiɛtserɛjiemɔi babaoo ni eba nɔ lɛ anɔ koni amɛkɛjie amɛjwɛŋmɔ kɛjɛ jaramɔ shihilɛi ni amɛkɛkpeɔ lɛ anɔ.

2 Bei pii lɛ, mɛi kɛ hiɛtserɛjiemɔ yeɔ klɛŋklɛŋ gbɛhe yɛ amɛshihilɛ mli kɛsusumɔ akɛ no baaha amɛnyɛ amɛdamɔ naagbai ni amɛkɛkpeɔ lɛ naa. Kɛ́ Kristofoi kwɛɛɛ jogbaŋŋ lɛ, ewaŋ akɛ amɛ hu amɛaakɔ gbɛ ni tamɔ nɛkɛ. Te wɔɔfee tɛŋŋ ni nɔ ko nakai akaba wɔnɔ lɛ? Ani no tsɔɔ akɛ wɔkajie wɔhiɛtserɛ kwraa? Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔkɛ hiɛtserɛjiemɔ kɛ agbɛnɛ sɔ̃i ni kã wɔnɔ lɛ aye gbɛhe ni sa lɛ? Mɛɛ Ŋmalɛ mli shishitoo mlai esa akɛ wɔkɛtsu nii koni wɔkɛ hiɛdɔɔ atsu wɔsɔ̃i ahe nii, ni yɛ nakai beaŋ nɔŋŋ lɛ wɔjie wɔhiɛtserɛ bɔ ni sa?

Te Esa akɛ Wɔhi shi Wɔha Tɛŋŋ yɛ Jeŋ ni Sumɔɔ Hiɛtserɛjiemɔ Nɛɛ Mli?

3, 4. Mɛɛ gbɛ nɔ Ŋmalɛi lɛ haa wɔnaa akɛ nilee yɛ mli akɛ wɔkɛ hiɛdɔɔ aaatsu saji ahe nii lɛ?

3 Ŋwanejee ko bɛ he akɛ ‘asumɔɔ shwɛmɔ kɛ ŋɔɔmɔ’ fe nine yɛ je nɛɛ mli. (2 Tim. 3:4) Bɔ ni je lɛ sumɔɔ shwɛmɔ kɛ ŋɔɔmɔ fe nine lɛ baanyɛ ekɛ wɔmumɔŋ shidaamɔ awo oshara mli. (Abɛi 21:17) Belɛ, yiŋtoo kpakpa hewɔ beni bɔfo Paulo ŋmaa wolo eyaha Timoteo kɛ Tito lɛ, ekɛ bɔ ni esa akɛ wɔkɛ wɔjwɛŋmɔ ama nibii ni he hiaa lɛ anɔ lɛ he ŋaawoo fata he lɛ. Kɛ́ wɔkɛ nakai ŋaawoo lɛ tsu nii lɛ, no haŋ wɔsumɔ hiɛtserɛjiemɔ fe nine taakɛ afeɔ yɛ je nɛɛ mli lɛ.—Nyɛkanea 1 Timoteo 2:1, 2; Tito 2:2-8. *

4 Salomo ŋma afii ohai abɔ kɛtsɔ hiɛ akɛ, yɛ nɔ najiaŋ ni wɔɔjie wɔhiɛtserɛ sɔŋŋ lɛ, nilee yɛ mli akɛ be kɛ beaŋ lɛ, wɔɔŋɔ be ni wɔkɛ hiɛdɔɔ asusu wɔshihilɛ he. (Jaj. 3:4; 7:2-4) Akɛni wala sɛɛ kɛɛɛ hewɔ lɛ, esa akɛ ‘wɔpele’ wɔhe koni wɔná yiwalaheremɔ. (Luka 13:24) No hewɔ lɛ, esa akɛ wɔya nɔ wɔjwɛŋ nibii fɛɛ ni “sa woo” loo he hiaa waa lɛ anɔ. (Fil. 4:8, 9) Enɛ baabi ni wɔha wɔhiɛ ahi nɔ fɛɛ nɔ ni wɔfeɔ akɛ Kristofoi lɛ nɔ jogbaŋŋ.

5. Mɛɛ shihilɛ mli nifeemɔ ko esa akɛ wɔkɛ hiɛdɔɔ asusu he?

5 Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, anɔkwa Kristofoi kɛ amɛnitsumɔi shwɛɛɛ, ni amɛkɛ nakai feemɔ kaseɔ Yehowa kɛ Yesu. (Yoh. 5:17) No hewɔ lɛ, bei pii lɛ ajieɔ amɛyi akɛni amɛtsuɔ nii jogbaŋŋ ni anyɛɔ amuɔ afɔɔ amɛnɔ lɛ hewɔ. Weku yitsei ni yɔɔ amɛteŋ lɛ titri kɛ mɔdɛŋbɔɔ babaoo tsuɔ nii koni amɛnyɛ amɛkwɛ amɛwekui lɛ. Nɔ̃ hewɔ ji akɛ, kɛ́ mɔ ko kwɛɛɛ lɛ diɛŋtsɛ eshĩabii lɛ, “ekpa yɛ hemɔkɛyeli lɛ sɛɛ,” ni no tsɔɔ akɛ ekwa Yehowa!—1 Tim. 5:8.

Wɔkɛ Hiɛdɔɔ kɛ Miishɛɛ Jáa Nyɔŋmɔ

6. Mɛni haa wɔnaa akɛ esa akɛ wɔkɛ hiɛdɔɔ ajá Yehowa lɛ?

6 Yɛ yinɔsane fɛɛ mli lɛ, Yehowa biɔ ni ajá lɛ yɛ gbɛ kpakpa nɔ. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, yɛ Mose Mla lɛ shishi lɛ, kɛ́ Israelbii lɛ kpalaŋ kɛjɛ Yehowa jamɔ he lɛ, amɛkɛ shihilɛi ni mli wawai kpeɔ. (Yosh. 23:12, 13) Yɛ klɛŋklɛŋ afii 100 Ŋ.B. lɛ, ehe bahia ni Kristo sɛɛnyiɛlɔi lɛ aya nɔ abɔ mɔdɛŋ waa koni amɛkaŋmɛ gbɛ ni akɛ tsɔɔmɔi kɛ sui gbohii futu anɔkwa jamɔ. (2 Yoh. 7-11; Kpoj. 2:14-16) Ŋmɛnɛ lɛ, anɔkwa Kristofoi miiya nɔ amɛkɛ hiɛdɔɔ miijá Nyɔŋmɔ.—1 Tim. 6:20.

7. Mɛɛ gbɛ nɔ Paulo tsɔ esaa ehe kɛha shiɛmɔ nitsumɔ lɛ?

7 Wɔshiɛmɔ nitsumɔ lɛ haa wɔnáa miishɛɛ. Shi bɔni afee ni wɔya nɔ wɔná miishɛɛ yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ, esa akɛ wɔkɛ hiɛdɔɔ ajwɛŋ he, ni wɔtsɔ hiɛ wɔsaa wɔhe jogbaŋŋ dani wɔya. Paulo tsɔɔ bɔ ni esusu mɛi ni etsɔɔ amɛ nii lɛ ahe lɛ mli. Eŋma akɛ: “Mitsɔ̃ mihe nɔ fɛɛ nɔ miha mɛi fɛɛ koni bɔ fɛɛ bɔ ni aaafee lɛ mikɛhere mɛi komɛi ayiwala. Shi sanekpakpa lɛ hewɔ mifeɔ enɛɛmɛi fɛɛ, beni afee ni mi hu maná emli nii lɛ eko.” (1 Kor. 9:22, 23) Paulo na akɛ yelikɛbuamɔ ni ekɛha mɛi yɛ mumɔŋ lɛ ha ená miishɛɛ, ni ekɛ hiɛdɔɔ susu bɔ ni ebaafee etsu etoibolɔi lɛ ateŋ mɔ fɛɛ mɔ hiamɔ nii ahe nii eha lɛ he. No hewɔ lɛ, enyɛ ewo amɛ hewalɛ ni ekanya amɛ koni amɛjá Yehowa.

8. (a) Te esa akɛ wɔfee wɔnii wɔha tɛŋŋ yɛ mɛi ni wɔtsɔɔ amɛ nii yɛ wɔshiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ ahe? (b) Mɛɛ gbɛ nɔ Biblia mli nikasemɔ ni wɔkɛ mɛi feɔ lɛ baanyɛ aha wɔná miishɛɛ yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli?

8 Te Paulo kɛ hiɛdɔɔ tsu eshiɛmɔ nitsumɔ lɛ eha tɛŋŋ? Esumɔ ni etsɔ Yehowa kɛ mɛi ni bo anɔkwale shɛɛ sane lɛ toi lɛ “atsulɔ.” (1 Kor. 9:19; Rom. 12:11) Kɛ́ wɔmiitsɔɔ mɛi Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ—beni wɔmiifee shĩa Biblia mli nikasemɔ jio, yɛ Kristofoi akpeei ashishi jio, loo beni wɔmiifee Weku Jamɔ lɛ—ani wɔhaa wɔhiɛ hiɔ wɔhe nɔ yɛ sɔ̃ ni kã wɔnɔ akɛ wɔye wɔbua mɛi ni wɔtsɔɔ amɛ nii lɛ he? Ekolɛ wɔnuɔ he akɛ Biblia mli nikasemɔ ni wɔkɛ mɛi aaafee daa lɛ ji jatsu ni tsii fe wɔ. Anɔkwa sane ji akɛ, bei pii lɛ enɛ baabi ni wɔkɛ bei ni wɔkɛtiuɔ wɔ diɛŋtsɛ wɔnibii asɛɛ lɛ eko ashã afɔle kɛye wɔbua mɛi krokomɛi. Shi kɛ́ wɔfee nakai lɛ, no tsɔɔ akɛ wɔkɛ Yesu wiemɔi akɛ “nɔhamɔ mli yɛ jɔɔmɔ [loo haa mɔ náa miishɛɛ] fe hemɔ” lɛ kpãa gbee, aloo jeee nakai? (Bɔf. 20:35) Nɔ ko nɔ ko bɛ ni baaha wɔná miishɛɛ fe ni wɔɔha mɛi ana gbɛ ni kɛ mɔ yaa yiwalaheremɔ mli lɛ.

9, 10. (a) Ani hiɛdɔɔ ni wɔkɛaatsu saji ahe nii lɛ tsɔɔ akɛ wɔnyɛŋ wɔkɛ mɛi afee ekome kɛjie wɔhiɛtserɛ? Tsɔɔmɔ mli. (b) Mɛni baaye abua onukpa ko koni efee mɔ ni woɔ mɛi hewalɛ ni anyɛɔ abɛŋkɛɔ lɛ?

9 Hiɛdɔɔ ni wɔkɛaatsu saji ahe nii lɛ etsɔɔɔ akɛ wɔnyɛŋ wɔkɛ mɛi afee ekome kɛjie wɔhiɛtserɛ. Yesu etsɔɔɔ mɛi anii kɛkɛ, shi moŋ eŋɔɔ be ni ekɛ mɛi feɔ ekome ni amɛjieɔ amɛhiɛtserɛ ni ekɛ amɛ bɔɔ bɔ ni baaha naanyobɔɔ kpakpa abakã ekɛ amɛteŋ, ni ekɛ no fee nɔkwɛmɔnɔ ni sa eha wɔ. (Luka 5:27-29; Yoh. 12:1, 2) Hiɛdɔɔ ni wɔkɛaatsu saji ahe nii lɛ hu etsɔɔɔ akɛ esa akɛ wɔkpe mli be fɛɛ be. Eji Yesu kpeɔ mli kulɛ, mɛi bɛŋkɛŋ lɛ. Gbekɛbii po nyɛ amɛbɛŋkɛ lɛ. (Mar. 10:13-16) Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔkase bɔ ni Yesu kɛ hiɛdɔɔ tsu saji ahe nii shi yɛ nakai beaŋ nɔŋŋ lɛ anyɛ abɛŋkɛ lɛ lɛ?

10 Nyɛmi nuu ko wie yɛ asafoŋ onukpa ko he akɛ: “Ekpaa babaoo gbɛ kɛjɛɔ lɛ diɛŋtsɛ edɛŋ, shi ekpaaa emuuyeli gbɛ kɛjɛɛɛ mɛi krokomɛi adɛŋ.” Ani abaanyɛ awie nakai yɛ ohe? Esa akɛ wɔkpa nɔ ni mɛi baanyɛ afee lɛ pɛ gbɛ kɛjɛ amɛdɛŋ. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, kɛ́ fɔlɔi kɛ otii ni amɛbii lɛ baanyɛ ashɛ he mamɔ amɛbii lɛ ahiɛ, ni amɛye amɛbua amɛ koni amɛshɛ he lɛ, amɛbii lɛ bɔɔ mɔdɛŋ akɛ amɛbaashɛ he. Nakai nɔŋŋ asafoŋ onukpai baanyɛ awo aŋkroaŋkroi ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ hewalɛ koni amɛya hiɛ yɛ mumɔŋ, ni amɛtsɔɔ amɛ nibii pɔtɛi ni esa akɛ amɛfee koni amɛnyɛ amɛfee nakai. Kɛfata he lɛ, kɛ́ asafoŋ onukpa ko ebuuu lɛ diɛŋtsɛ ehe fe bɔ ni sa akɛ ebuɔ ehe lɛ, no baaha ewo mɛi hewalɛ ni efee nii yɛ gbɛ ni baaha mɛi anyɛ abɛŋkɛ lɛ lɛ nɔ. (Rom. 12:3) Nyɛmi yoo ko hu kɛɛ akɛ: “Misumɔɔɔ ni asafoŋ onukpa ko kɛ nɔ fɛɛ nɔ feɔ shwɛmɔ. Shi kɛ́ be fɛɛ be lɛ ekpe mli lɛ, ewaa akɛ aaatsi abɛŋkɛ lɛ.” Nyɛmi yoo kroko kɛɛ akɛ, “ewa waa akɛ aaatsi abɛŋkɛ” onukpai lɛ ateŋ mɛi komɛi, “ejaakɛ be fɛɛ be lɛ amɛkpe mli.” Esa akɛ heyelilɔi lɛ fɛɛ kɛ miishɛɛ ajá Yehowa, “miishɛɛ Nyɔŋmɔ lɛ,” no hewɔ lɛ esaaa kwraa akɛ asafoŋ onukpai feɔ nɔ ko ni baaba nakai mumɔ lɛ shi.—1 Tim. 1:11, NW.

Taomɔ Sɔɔmɔ Hegbɛ yɛ Asafo lɛ Mli

11. Mɛni kɛ́ mɔ ko fee lɛ no tsɔɔ akɛ ‘eetao’ sɔɔmɔ hegbɛ yɛ asafo lɛ mli?

11 Beni Paulo wo hii ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ hewalɛ koni amɛbɔ mɔdɛŋ amɛfee mɛi ni sa ákɛ akɛ sɔɔmɔ hegbɛ haa amɛ lɛ, no mli lɛ jeee eyiŋtoo ji ni ewo amɛ hewalɛ ni amɛtao amɛ diɛŋtsɛ amɛhiɛ nyam. Moŋ lɛ, eŋma akɛ: ‘Kɛ́ mɔ ko miitao nɔkwɛmɔ nitsumɔ lɛ, eetao nitsumɔ kpakpa.’ (1 Tim. 3:1, 4) Sɔɔmɔ hegbɛ ‘taomɔ’ biɔ ni Kristofoi hii aná shwelɛ ni mli wa waa akɛ amɛaabɔ mɔdɛŋ koni amɛná mumɔŋ sui ni esa akɛ amɛná koni amɛnyɛ amɛsɔmɔ amɛnyɛmimɛi lɛ. Kɛ́ beni abaptisi nyɛmi nuu ko lɛ, kɛ́ hooo lɛ afi kome eho ni eshɛɔ Ŋmalɛ mli taomɔ nii kɛha asafoŋ sɔɔlɔi ni atsĩ tã yɛ 1 Timoteo 3:8-13 lɛ he bɔ ni sa lɛ, abaanyɛ ajie eyi koni awo lɛ asafoŋ sɔɔlɔ. Kadimɔ akɛ aŋma yɛ kuku 8 lɛ akɛ: ‘Asafo mli sɔɔlɔi lɛ hu esa akɛ amɛfee gbɔmɛi ni hiɛ tsii’ loo mɛi ni kɛ hiɛdɔɔ tsuɔ saji ahe nii.

12, 13. Tsɔɔmɔ gbɛi ni nyɛmimɛi oblahii bibii baanyɛ atsɔ nɔ kɛtao sɔɔmɔ hegbɛi.

12 Ani oji nyɛmi nuu ni abaptisi lɛ ni eshwɛ fioo ni obaaná afii 20 ni kɛ hiɛdɔɔ tsuɔ saji ahe nii? Gbɛi babaoo yɛ ni obaanyɛ otsɔ nɔ kɛtao sɔɔmɔ hegbɛ. Gbɛ kome ji shiɛmɔ nitsumɔ lɛ ni oootsu lɛ jogbaŋŋ. Ani oji mɔ ko ni sumɔɔ akɛ okɛ nyɛmimɛi fɛɛ, onukpai kɛ gbekɛbii, atsu nii yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli? Ani oobɔ mɔdɛŋ koni oná mɔ ko ni obaanyɛ okɛ lɛ afee Biblia mli nikasemɔ? Kɛ́ okɛ ŋaawoi ni akɛhaa wɔ yɛ Kristofoi akpeei ashishi lɛ tsu nii beni okɛ mɛi feɔ Biblia mli nikasemɔ lɛ, no baaha otsɔɔ nii jogbaŋŋ. Kɛfata he lɛ, no baaha onu he oha mɔ ni kaseɔ Yehowa gbɛi lɛ he nii lɛ. Kɛ́ mɔ ni okɛkaseɔ nii lɛ bɔi yɔsemɔ akɛ esa akɛ efee tsakemɔi lɛ, obaana bɔ ni esa akɛ okɛ tsuishitoo kɛ hiɛshikamɔ atsu nii kɛye obua lɛ ni ekɛ Biblia mli shishitoo mlai atsu nii.

13 Nyɛmimɛi oblahii bibii, nyɛbaanyɛ nyɛbɛŋkɛ hiimeji kɛ yeimeji ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ, ni nyɛbi amɛ nɔ ni nyɛbaanyɛ nyɛfee kɛye nyɛbua amɛ. Agbɛnɛ hu, nyɛbaanyɛ nyɛye nyɛbua koni Maŋtsɛyeli Asa lɛ nɔ atse ni efee falefale. Kɛ́ nyɛkɛ nyɛhe ha kɛye nyɛbua yɛ gbɛ fɛɛ gbɛ ni nyɛbaanyɛ nɔ lɛ, hekɛafɔleshãa mumɔ ni nyɛjieɔ lɛ kpo lɛ baaha ana akɛ nyɛkɛ hiɛdɔɔ tsuɔ nyɛsɔɔmɔ nitsumɔ lɛ he nii. Taakɛ Timoteo fee lɛ, nyɛ hu nyɛbaanyɛ nyɛha asafo lɛ hiamɔ nii lɛ akã nyɛtsui nɔ jogbaŋŋ.—Nyɛkanea Filipibii 2:19-22.

14. Mɛɛ gbɛ nɔ abaanyɛ “aka” nyɛmimɛi hii bibii lɛ “akwɛ” kɛji amɛbaanyɛ amɛsɔmɔ yɛ asafo lɛ mli lo?

14 Asafoŋ onukpai, nyɛhaa nyɛhiɛ ahia nyɛmimɛi hii bibii ni miibɔ mɔdɛŋ ni ‘amɛjo oblahiiaŋ sɛɛdii lɛ naa foi’ ni amɛmiitiu “jalɛ, hemɔkɛyeli, suɔmɔ kɛ hejɔlɛ” kɛ agbɛnɛ sui kpakpai krokomɛi asɛɛ lɛ nɔ, ni nyɛkɛ nitsumɔi awo amɛdɛŋ. (2 Tim. 2:22) Kɛ́ nyɛkɛ nitsumɔi wo amɛdɛŋ yɛ asafo lɛ mli lɛ, no baaha anyɛ “aka amɛ akwɛ” kɛji amɛbaanyɛ amɛtsu sɔ̃i ahe nii lo, koni ‘mɛi fɛɛ ana amɛshweremɔ faŋŋ.’—1 Tim. 3:10; 4:15.

Bɔ ni Wɔɔfee Wɔkɛ Hiɛdɔɔ Atsu Saji Ahe Nii yɛ Asafo lɛ kɛ Weku lɛ Mli

15. Taakɛ aŋma yɛ 1 Timoteo 5:1, 2 lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ wɔbaanyɛ wɔtsɔɔ akɛ wɔkɛ hiɛdɔɔ susuɔ wekukpãa ni yɔɔ wɔ kɛ mɛi krokomɛi ateŋ lɛ he?

15 Hiɛdɔɔ ni akɛtsuɔ saji ahe nii lɛ hu biɔ ni wɔjie bulɛ kpo wɔtsɔɔ nyɛmimɛi hii kɛ yei lɛ. Paulo wie bɔ ni esa akɛ wɔjie bulɛ kpo wɔtsɔɔ mɛi krokomɛi lɛ hu he yɛ ŋaa ni ewo Timoteo lɛ mli. (Nyɛkanea 1 Timoteo 5:1, 2.) Su nɛɛ he miihia waa, titri lɛ kɛ́ eba lɛ sharamɔ ni yaa nɔ yɛ hii kɛ yei ateŋ. Hiob jie bulɛ kpo etsɔɔ yei, titri lɛ eŋa lɛ, ni enɛ ji nɔkwɛmɔnɔ kpakpa ni esa akɛ wɔkase. Etswa efai shi waa akɛ ekwɛŋ yoo kroko bɔ ni baatee ebɔlɛnamɔ henumɔ shi. (Hiob 31:1) Kɛ́ wɔkɛ hiɛdɔɔ susuɔ wekukpãa ni yɔɔ wɔ kɛ wɔnyɛmimɛi hii kɛ yei lɛ ateŋ lɛ he lɛ, wɔfeŋ wɔnii tamɔ wɔyɛ nyɛmi ko he suɔmɔ, shi yɛ anɔkwale mli lɛ jeee wɔyiŋtoo ji akɛ wɔkɛ lɛ baabote gbalashihilɛ mli, loo wɔfeŋ nɔ ko ni baaha nyɛmi nuu ko loo nyɛmi yoo ko anu he akɛ ehe ejɔɔɔ lɛ kɛ́ eyɛ wɔmasɛi. Mɛi titri ni esa akɛ amɛjie bulɛ kpo amɛtsɔɔ amɛhe ji nuu kɛ yoo ni miinyiɛ kɛmiitsɔ gbalashihilɛ hiɛ. Kristofonyo ni kɛ hiɛdɔɔ tsuɔ saji ahe nii lɛ kɛ mɔ ko ni ekɛ lɛ ehiɛɛɛ bɔɔsu kome lɛ henumɔ shwɛŋ kɔkɔɔkɔ.—Abɛi 12:22.

16. Tsɔɔmɔ srɔtofeemɔ ni yɔɔ bɔ ni mɛi komɛi ni yɔɔ je lɛ mli lɛ naa sɔ̃ ni kã tsɛmɛi kɛ wumɛi anɔ lɛ amɛhaa lɛ kɛ bɔ ni Biblia lɛ wieɔ sɔ̃ ni kã amɛnɔ lɛ he lɛ teŋ.

16 Agbɛnɛ hu lɛ, esa akɛ wɔha wɔhiɛ ahi wɔhe nɔ koni wɔya nɔ wɔkɛ hiɛdɔɔ atsu sɔ̃i ni Nyɔŋmɔ kɛfɔ̃ wɔnɔ yɛ weku lɛ mli lɛ he nii. Agbeɔ gbɛfaŋ nɔ ni wumɛi kɛ tsɛmɛi tsuɔ he nii lɛ he guɔ yɛ Satan jeŋ nɛɛ mli. Sinii kɛ tɛlivishiŋ nɔ hiɛtserɛjiemɔi gbeɔ weku yitsei ahe guɔ, ni amɛhaaa ana weku yitsei lɛ akɛ mɛi ni esa akɛ ajie bulɛ kpo atsɔɔ amɛ. Shi Ŋmalɛi lɛ haa wɔnaa akɛ wu lɛ ji “ŋa lɛ yitso,” ni enɛ ji sɔ̃ wulu.—Efe. 5:23; 1 Kor. 11:3.

17. Tsɔɔmɔ bɔ ni wɔhe ni wɔkɛwoɔ weku jamɔ mli lɛ baanyɛ atsɔɔ akɛ wɔkɛ hiɛdɔɔ susuɔ wɔsɔ̃i ahe lɛ mli.

17 Wu ko baanyɛ aha eweku lɛ nine ashɛ amɛheloonaa hiamɔ nii anɔ, shi kɛ́ ekɛ mumɔŋ gbɛtsɔɔmɔ haaa amɛ lɛ, no tsɔɔ akɛ ekɛ hiɛshikamɔ kɛ nilee tsuuu nii. (5 Mose 6:6, 7) No hewɔ lɛ, 1 Timoteo 3:4 lɛ kɛɔ akɛ, kɛ́ oji weku yitso ní miitao sɔɔmɔ hegbɛ yɛ asafo lɛ mli lɛ, esa akɛ ofee nuu ni ‘yeɔ lɛ diɛŋtsɛ ewe nɔ jogbaŋŋ, ni ebii boɔ lɛ toi kɛ woo fɛɛ,’ loo kɛ hiɛdɔɔ fɛɛ. No hewɔ lɛ, bi ohe akɛ, ‘Ani mikɛ miweku lɛ feɔ weku jamɔ daa?’ Ehe bahiaa ni ŋamɛi komɛi ni ji Kristofoi lɛ akpa amɛwumɛi afai koni amɛwumɛi lɛ anyiɛ hiɛ yɛ weku lɛ Nyɔŋmɔjamɔ nifeemɔi amli. Esa akɛ wu fɛɛ wu kɛ hiɛdɔɔ asusu bɔ ni lɛ diɛŋtsɛ enaa sɔ̃ ni kã enɔ lɛ ehaa lɛ he. Esa akɛ ŋa ni ji Kristofonyo lɛ hu afi Weku Jamɔ gbɛjianɔtoo lɛ sɛɛ, ni eye ebua ewu lɛ koni gbɛjianɔtoo lɛ aye omanye.

18. Mɛɛ gbɛ nɔ gbekɛbii baanyɛ akase bɔ ni akɛ hiɛdɔɔ tsuɔ saji ahe nii?

18 Awoɔ gbekɛbii hu hewalɛ ni amɛkɛ hiɛdɔɔ asusu nibii ni he hiaa titri yɛ shihilɛ mli lɛ ahe. (Jaj. 12:1) Kɛ́ aha gbekɛbii tsu shĩa nitsumɔi yɛ amɛfii kɛ amɛnyɛmɔ naa lɛ, no yeŋ amɛ awui, shi moŋ ebaaha amɛkase bɔ ni akɛ mɔdɛŋbɔɔ tsuɔ nii. (Yaafo 3:27) Beni Maŋtsɛ David ji gbekɛ nuu fioo lɛ, ekase bɔ ni akwɛɔ tooi anɔ jogbaŋŋ. Ekase saŋkutswaa kɛ lalafoo hu, ni enɛ ha eyasɔmɔ yɛ Israel nɔyelɔ lɛ hiɛ. (1 Sam. 16:11, 12, 18-21) Ŋwanejee ko bɛ he akɛ, beni David ji gbekɛ lɛ eshwɛɔ, shi ekase ŋaa kpakpai hu ni sɛɛ mli lɛ ekɛtsu nii kɛjie Yehowa yi. Hesai ni ená akɛ tookwɛlɔ lɛ ye ebua lɛ ni ekɛ tsuishitoo nyiɛ Israel maŋ lɛ hiɛ. Nyɛ gbekɛbii, mɛɛ ŋaa kpakpai nyɛkaseɔ amrɔ nɛɛ ní baaye abua nyɛ ni nyɛnyɛ nyɛsɔmɔ nyɛ-Bɔlɔ lɛ, ní yɛ nakai beaŋ nɔŋŋ lɛ wɔsɛɛ lɛ nyɛnyɛ nyɛtsu nyɛsɔ̃i ahe nii?

Ŋmɛɛ Pɛpɛɛpɛ

19, 20. Mɛɛ su otswa ofai shi akɛ obaaya nɔ ojie lɛ kpo yɛ bɔ ni onaa ohe kɛ agbɛnɛ ojamɔ lɛ ohaa lɛ he?

19 Wɔ fɛɛ wɔbaanyɛ wɔbɔ mɔdɛŋ wɔŋmɛ pɛpɛɛpɛ, ni wɔkɛ hiɛdɔɔ akatsu saji ahe nii kɛteke nɔ. Wɔsumɔŋ ni wɔfee wɔhe ‘jalɔi tuutu.’ (Jaj. 7:16) Kɛji wɔyɛ shĩa jio, nitsumɔhe jio, loo beni wɔkɛ wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ miishara lɛ, naaŋmɔlɔwoo fioo baanyɛ aha tsuii ni nɔ ehole lɛ aba shi. Esa akɛ weku mlibii akwɛ jogbaŋŋ ni amɛkawie nii ahe nyanyaanya koni amɛkafite toiŋjɔlɛ ni akpaa gbɛ akɛ ehi shĩa lɛ. Yɛ asafo lɛ mli lɛ, wɔ fɛɛ wɔbaanyɛ wɔkase bɔ ni wɔkɛ wɔhe baabɔ kɛ miishɛɛ, ni wɔha wɔsanegbai kɛ gbɛ ni wɔtsɔɔ nɔ wɔtsɔɔ nii lɛ afee nɔ ni sa ni tswaa mɔ emaa shi.—2 Kor. 13:10; Efe. 4:29.

20 Wɔyɛ jeŋ ko ni kɛ hiɛdɔɔ susuuu Yehowa loo emlai lɛ ahe lɛ mli. Nɔ ni tamɔɔɔ nakai lɛ, Yehowa webii lɛ buɔ Nyɔŋmɔ toi ni amɛaabo kɛ anɔkwa ni amɛaaye lɛ lɛ akɛ nɔ ko ni he hiaa waa. Kwɛ bɔ ni wɔtsui nyɔɔ wɔmli waa akɛ wɔfata mɛi babaoo ni kɛ “hiɛdɔɔ fɛɛ” jáa Yehowa lɛ ahe! Nyɛhaa wɔtswaa wɔfai shi akɛ wɔbaaya nɔ wɔkɛ hiɛdɔɔ asusu wɔshihilɛ kɛ wɔjamɔ lɛ he.

[Shishigbɛ niŋmaa]

^ kk. 3 Timoteo Klɛŋklɛŋ Wolo lɛ yitso 2:2 (New World Translation): “Wɔya nɔ wɔhi shi kpoo yɛ hejɔlɛ mli, yɛ Nyɔŋmɔ jamɔ kɛ hiɛdɔɔ fɛɛ mli.” Tito 2:7 (New World Translation): “Nii fɛɛ gbɛfaŋ lɛ, ŋɔɔ bo diɛŋtsɛ ohe oto amɛ nitsumɔi kpakpai ahe okadi; nitsɔɔmɔ mli lɛ otsɔ̃ɔ tsɔ̃ɔmɔ krɔŋŋ, okɛ hiɛdɔɔ afee.”

Te Obaaha Hetoo Oha Tɛŋŋ?

• Mɛni hewɔ esaaa akɛ wɔkɛ hiɛtserɛjiemɔ yeɔ klɛŋklɛŋ gbɛhe taakɛ je lɛ feɔ lɛ?

• Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔkɛ miishɛɛ kɛ hiɛdɔɔ fɛɛ atsu wɔsɔɔmɔ nitsumɔ lɛ?

• Mɛɛ gbɛ nɔ bɔ ni wɔfeɔ wɔnii kɛtao sɔɔmɔ hegbɛ yɛ asafo lɛ mli lɛ baatsɔɔ kɛji wɔkɛ hiɛdɔɔ tsuɔ saji ahe nii loo wɔfeee nakai?

• Tsɔɔmɔ nɔ hewɔ ni bulɛ kpo ni wɔɔjie wɔtsɔɔ wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ kɛ wɔweku mlibii lɛ ji hiɛdɔɔ sane lɛ mli.

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 12]

Esa akɛ wu aha eweku lɛ amɛheloonaa kɛ amɛmumɔŋ hiamɔ nii fɛɛ