Slúžme Jehovovi s celou vážnosťou

„Všetko, čo... si zasluhuje vážny záujem... o tom ďalej uvažujte.“ ​(FIL. 4:8)

1., 2. Prečo majú mnohí vo svete ľahkovážny postoj k životu a aké otázky to vyvoláva?

ŽIJEME vo svete, ktorý prechádza jedným z najťažších a najtragickejších období v ľudských dejinách. Pre ľudí, ktorí nemajú dobrý duchovný základ, je takmer nemožné zvládať život v týchto ‚kritických časoch, s ktorými sa dá ťažko vyrovnať‘. (2. Tim. 3:1–5) Iba vďaka svojej vnútornej sile sa dokážu deň čo deň prebíjať životom, aj to len s obmedzeným úspechom. Mnohí sa snažia nebrať život príliš vážne, a tak neprestajne vyhľadávajú rozptýlenie vo svete zábavy.

² Ľudia sa často vyrovnávajú s tlakmi života tým, že na prvé miesto dávajú pôžitky. Ak by kresťania neboli opatrní, ľahko by sa mohli nechať vtiahnuť do takého spôsobu života. Ako sa tomu môžeme vyhnúť? Znamená to, že musíme byť stále vážni? Ako môžeme získať vyrovnanosť medzi zábavou a povinnosťami? Aké biblické zásady by nás mali viesť, aby sme sa napriek triezvemu pohľadu na život nebrali príliš vážne?

Vážnosť vo svete, ktorý miluje rozkoše

3., 4. Ako nám Písma pomáhajú uvedomiť si, že vážnosť je dôležitá?

³ Niet sa čo čudovať, že tento svet pripisuje neprimeranú dôležitosť ‚láske k rozkošiam‘. (2. Tim. 3:4) Dôraz, aký kladie na zábavu, môže ohrozovať našu duchovnosť. (Prísl. 21:17) Apoštol Pavol mal preto dobrý dôvod, aby v listoch Timotejovi a Títovi uviedol aj radu týkajúcu sa vážnosti. Uplatnenie tejto rady nám pomôže, aby sme sa nedali ovplyvniť ľahkovážnym postojom tohto sveta k životu. (Prečítajte 1. Timotejovi 2:1, 2; Títovi 2:2–8.)

⁴ Stáročia predtým Šalamún napísal, že je omnoho lepšie nájsť si čas na premýšľanie o vážnych veciach života ako sa stále zameriavať na pôžitky. (Kaz. 3:4; 7:2–4) Skutočne, vzhľadom na krátkosť života sa musíme ‚veľmi namáhať‘, aby sme boli zachránení. (Luk. 13:24) Preto musíme uvažovať o všetkom, „čo si zasluhuje vážny záujem“. (Fil. 4:8, 9) To znamená dôkladne sa venovať každej stránke kresťanského života.

5. Napríklad akú oblasť života by sme mali brať vážne?

⁵ Kresťania napríklad napodobňujú Jehovu a Ježiša a berú vážne svoju zodpovednosť usilovne pracovať. (Ján 5:17) Vďaka tomu sú často chválení za dobrú pracovnú morálku a spoľahlivosť. Najmä hlavy rodín usilovne pracujú, aby sa postarali o svoju rodinu. Napokon ten, kto sa nestará o hmotné potreby rodiny, „je horší ako človek bez viery“, čiže ako človek, ktorý zaprel Jehovu! (1. Tim. 5:8)

Uctievať s vážnosťou, ale zároveň s radosťou

6. Ako vieme, že naše uctievanie Jehovu by sme mali brať vážne?

⁶ Jehova nikdy nebral pravé uctievanie na ľahkú váhu. Napríklad keď sa Izraeliti  pod mojžišovským Zákonom odvrátili od uctievania Jehovu, malo to pre nich vážne následky. (Joz. 23:12, 13) Nasledovníci Krista v prvom storočí n. l. museli tvrdo bojovať, aby sa pravé uctievanie neznečistilo falošnými náukami a postojmi. (2. Jána 7–11; Zjav. 2:14–16) Aj dnes praví kresťania berú uctievanie vážne. (1. Tim. 6:20)

7. Ako sa Pavol pripravoval na svoju službu?

⁷ Zvestovateľská služba je pre nás zdrojom radosti. Aby sme si však udržali radosť zo služby, musíme o nej vážne premýšľať a vopred sa na ňu pripravovať. Pavol vysvetlil, ako bral do úvahy ľudí, ktorých vyučoval. Napísal: „Ľuďom každého druhu som sa stal všetkým, aby som každopádne niektorých zachránil. Ale všetko robím pre dobré posolstvo, aby som mal na ňom účasť s inými.“ ​(1. Kor. 9:22, 23) Pavol nachádzal potešenie v tom, že mohol ľuďom duchovne pomáhať, a vážne sa zamýšľal nad tým, ako by mohol uspokojovať konkrétne potreby svojich poslucháčov. Vďaka tomu ich mohol povzbudzovať a podnecovať k uctievaniu Jehovu.

8. a) Aký postoj by sme mali mať k ľuďom, ktorých vyučujeme v službe? b) Ako môže vedenie biblického štúdia prispieť k radosti zo služby?

⁸ Nakoľko vážne bral Pavol svoju službu? Bol ochotný ‚slúžiť ako otrok‘ tak pre Jehovu, ako aj pre tých, ktorí počúvali posolstvo pravdy. (Rim. 12:11; 1. Kor. 9:19) Keď prijímame zodpovednosť učiť druhých z Božieho Slova — či už na domácom biblickom štúdiu, na kresťanskom zhromaždení, alebo na rodinnom uctievaní —, uvedomujeme si svoju zodpovednosť voči tým, ktorých učíme? Možno sa nám zdá, že pravidelne viesť biblické štúdium je pre nás príliš veľká záťaž. Je pravda, že si to od nás zvyčajne vyžaduje ukrojiť z času, ktorý by sme venovali osobným záujmom, a venovať ho druhým. Ale nie je také konanie v súlade s Ježišovými slovami, že „viac šťastia je v dávaní ako v prijímaní“? (Sk. 20:35) Keď budeme osobne vyučovať druhých, ako získať záchranu, prinesie nám to šťastie, ktoré nemožno porovnať so žiadnou inou činnosťou.

9., 10. a) Ak máme byť vážni, znamená to, že nemôžeme tráviť čas s druhými v uvoľnenej a príjemnej atmosfére? Vysvetli to. b) Čo pomôže staršiemu, aby bol pre druhých povzbudením a aby nebolo pre druhých ťažké prísť za ním?

⁹ Byť vážny neznamená, že nemôžeme tráviť čas s druhými v uvoľnenej a príjemnej atmosfére. Ježiš dal dokonalý príklad v tom, že sa venoval nielen vyučovaniu, ale aj oddychu a rozvíjaniu hodnotných vzťahov s inými. (Luk. 5:27–29; Ján 12:1, 2) Byť vážny neznamená ani to, že by sme mali mať vždy prísny výraz tváre. Keby bol Ježiš prísny a príliš vážny, ľudia by sa k nemu určite necítili byť priťahovaní. Dokonca aj deti sa pri ňom cítili príjemne. (Mar. 10:13–16) Ako môžeme napodobňovať Ježišov vyrovnaný postoj?

¹⁰ Istý brat o jednom dozorcovi povedal: „Od seba očakáva veľa, ale nikdy neočakáva dokonalosť od iných.“ Dá sa to povedať aj o tebe? Je vhodné mať určité realistické očakávania, pokiaľ ide o druhých. Napríklad deti reagujú dobre, keď im rodičia kladú rozumné ciele a pomáhajú im dosahovať ich. Podobne môžu starší povzbudzovať jednotlivcov v zbore, aby duchovne rástli, a dať im konkrétne návrhy, ako to môžu robiť. Navyše, keď má starší vyrovnaný pohľad na seba, bude k druhým srdečný a bude pre nich občerstvením. (Rim. 12:3) Istá sestra povedala: „Nechcem, aby si starší zo všetkého robil žarty. Ale keď je po celý čas vážny, je ťažké prísť za ním.“ Iná sestra povedala, že podľa nej niektorí starší „môžu vzbudzovať strach, pretože sú prehnane vážni“. Starší by určite nechceli zoslabiť radosť, ktorú by mali mať  všetci kresťania z uctievania Jehovu, „šťastného Boha“. (1. Tim. 1:11)

Ujímanie sa zodpovednosti v zbore

11. Čo znamená „usilovať sa“ o väčšiu zodpovednosť v zbore?

¹¹ Keď Pavol povzbudzoval mužov v zbore, aby sa usilovali byť spôsobilí získať väčšiu zodpovednosť, nechcel tým nikoho povzbudiť k tomu, aby uspokojoval osobné ambície. Namiesto toho napísal: „Ak sa niekto usiluje o úrad dozorcu, želá si znamenitú prácu.“ ​(1. Tim. 3:1, 4) „Usilovať sa“ o väčšiu zodpovednosť si od kresťanských mužov vyžaduje, aby si rozvíjali silnú túžbu tvrdo pracovať na získaní duchovných vlastností potrebných na to, aby mohli slúžiť svojim bratom. Ak je brat pokrstený minimálne rok a v rozumnej miere spĺňa biblické požiadavky na služobného pomocníka uvedené v 1. Timotejovi 3:8–13, môže byť odporučený na vymenovanie. Všimnime si, že 8. verš konkrétne uvádza: „Služobní pomocníci majú byť takisto vážni.“

12., 13. Opíš, ako sa môžu mladí bratia usilovať o zodpovednosť.

¹² Ak si pokrstený brat, ktorý berie uctievanie Jehovu vážne, a máš okolo 18 rokov, existuje niekoľko spôsobov, ako sa môžeš usilovať o väčšiu zodpovednosť v zbore. Môžeš sa napríklad zlepšiť vo zvestovateľskej službe. Patríš k tým, ktorí v službe radi spolupracujú s bratmi rôzneho veku? Snažíš sa nájsť niekoho, s kým by si mohol študovať Bibliu? Keď vedieš biblické štúdium podľa návrhov, ktoré dostávame na kresťanských zhromaždeniach, tvoja schopnosť vyučovať sa zlepší. Okrem toho sa naučíš byť empatický k človeku, ktorý spoznáva Jehovove cesty. Keď si tvoj záujemca začne uvedomovať, že by mal urobiť zmeny, bude to pre teba príležitosť naučiť sa, ako mu trpezlivo a taktne pomáhať uplatňovať biblické zásady.

¹³ Vy, mladí bratia, sa môžete dať k dispozícii a všetkými možnými spôsobmi pomáhať vekovo starším v zbore. Môžete tiež prejaviť záujem o vzhľad sály Kráľovstva tým, že budete pomáhať pri jej upratovaní. Keď ste ochotní pomáhať v čomkoľvek, je to dôkaz, že svoju službu beriete vážne. Tak ako Timotej, aj vy sa môžete naučiť naozaj starať o potreby zboru. (Prečítajte Filipanom 2:19–22.)

14. Ako môžu byť mladí bratia „vyskúšaní, či sú vhodní“ slúžiť v zbore?

¹⁴ Starší, zverujte úlohy mladým bratom, ktorí sa usilujú ‚utekať pred žiadosťami, ktoré súvisia s mladosťou‘, a snažia sa „o spravodlivosť, vieru, lásku, pokoj“ a iné dôležité vlastnosti. (2. Tim. 2:22) Keď ich poveríte určitou prácou v zbore, môžu byť „vyskúšaní, či sú vhodní“ niesť zodpovednosť, a tak môže byť ich „pokrok zjavný všetkým“. (1. Tim. 3:10; 4:15)

Prejavovanie vážnosti v zbore a v rodine

15. Ako sa môžeme podľa 1. Timotejovi 5:1, 2 správať k druhým s vážnosťou?

¹⁵ Vážnosť zahŕňa prejavovať bratom a sestrám úctu. Keď Pavol dával radu Timotejovi, zdôraznil potrebu pozerať sa na druhých s úctou. (Prečítajte 1. Timotejovi 5:1, 2.) To je zvlášť dôležité, pokiaľ ide o správanie sa  k opačnému pohlaviu. Príklad, ktorý dal Jób v prejavovaní úcty ženám, najmä svojej manželke, je hodný napodobňovania. Cieľavedome sa usiloval o to, aby sa nepozeral žiadostivo na inú ženu. (Jób 31:1) Keď svojich bratov a sestry berieme vážne, nebudeme s nimi flirtovať ani sa k nim správať tak, aby sa v našej spoločnosti cítili nepríjemne. Úcta je dôležitá najmä vtedy, keď dvaja ľudia rozvíjajú medzi sebou romantický vzťah s cieľom uzavrieť manželstvo. Kresťan, ktorý túto vec berie vážne, sa nikdy nebude zahrávať s citmi toho druhého. (Prísl. 12:22)

16. Porovnaj, ako vnímajú úlohu manžela a otca niektorí vo svete a ako ju opisuje Biblia.

¹⁶ Musíme dbať aj na to, aby sme neprestali brať vážne úlohy v rodine, ktoré nám dal Boh. Satanov svet zosmiešňuje úlohu manžela a otca. Zábavný priemysel si veľmi rád robí posmech z hlavy rodiny a znevažuje ju. Písma však hovoria, že manžel dostal veľkú zodpovednosť a je „hlavou svojej manželky“. (Ef. 5:23; 1. Kor. 11:3)

17. Vysvetli, ako môžeme svojím postojom k opatreniu rodinného uctievania ukázať, že svoje zodpovednosti berieme vážne.

¹⁷ Manžel sa možno stará o hmotné potreby svojej rodiny. Ale ak by svoju rodinu neviedol duchovne, znamenalo by to, že mu chýba rozvážnosť a múdrosť. (5. Mojž. 6:6, 7) Preto sa v 1. Timotejovi 3:4 hovorí, že ak si hlava rodiny a usiluješ sa o ďalšie výsady v zbore, musíš byť „muž, ktorý vedie znamenitým spôsobom svoju domácnosť, ktorý drží deti v podriadenosti s celou vážnosťou“. V tejto súvislosti si polož otázku: ‚Dbám na to, aby naša rodina mala pravidelné rodinné uctievanie?‘ Niektoré kresťanské manželky musia svojich manželov doslova prosiť, aby sa ujímali vedenia v duchovných veciach. Každý manžel by sa mal vážne zamyslieť, ako sa pozerá na túto zodpovednosť. Prirodzene, aby opatrenie rodinného uctievania fungovalo, kresťanská manželka by ho mala podporovať a spolupracovať so svojím manželom.

18. Ako sa môžu deti učiť zameriavať na to, čo si zasluhuje vážny záujem?

¹⁸ Aj deti sú povzbudzované, aby sa v živote zameriavali na to, čo si zasluhuje vážny záujem. (Kaz. 12:1) Deťom neuškodí, ak sa naučia usilovne pracovať tak, že budú primerane svojmu veku a schopnostiam pomáhať s domácimi prácami. (Plač 3:27) Keď bol kráľ Dávid ešte chlapec, naučil sa, ako byť dobrým pastierom. Stal sa z neho tiež dobrý hudobník a skladateľ a vďaka tomu, že si rozvíjal tieto schopnosti, mohol byť v službách izraelského vládcu. (1. Sam. 16:11, 12, 18–21) Niet pochýb, že Dávid bol ako dieťa hravý, ale získal aj cenné zručnosti, ktoré neskôr využíval  na chválu Jehovu. Skúsenosti, ktoré nadobudol ako pastier, mu pomohli trpezlivo viesť izraelský národ. Mladí, získavate užitočné zručnosti a schopnosti, ktoré vám pomôžu slúžiť vášmu Stvoriteľovi a pripravia vás na úlohy v budúcnosti?

Udržme si vyrovnaný pohľad

19., 20. Aký vyrovnaný pohľad na seba a na uctievanie si rozhodnutý udržať si?

¹⁹ Všetci sa môžeme usilovať udržiavať si vyrovnaný pohľad na seba, teda nebrať sa príliš vážne. Nechceme sa stať ‚príliš spravodlivými‘. (Kaz. 7:16) Zmysel pre humor môže uvoľniť napäté situácie, či už doma, v práci, alebo v zbore medzi našimi kresťanskými bratmi a sestrami. Členovia rodiny sa budú chcieť vyhnúť tomu, aby neboli príliš kritickí a nenarúšali bezpečný prístav pokoja, akým by domov mal byť. Každý v zbore sa môže naučiť v spoločnosti bratov a sestier smiať, tešiť sa s nimi a byť v rozhovoroch a pri vyučovaní budujúci a pozitívny. (2. Kor. 13:10; Ef. 4:29)

²⁰ Žijeme vo svete, ktorý neberie vážne Jehovu ani jeho zákony. Naproti tomu Jehovov ľud veľmi dbá o to, aby poslúchal Boha a bol mu verný. Akou radosťou je patriť k takému veľkému spoločenstvu ľudí, ktorí uctievajú Jehovu „s celou vážnosťou“! Buďme rozhodnutí ďalej s vážnosťou pristupovať k svojmu životu i k uctievaniu.

Ako by si odpovedal?

• Prečo by sme sa nemali dať ovplyvniť ľahkovážnym postojom sveta k životu?

• Ako môžeme pristupovať k službe s radosťou, ale zároveň s vážnosťou?

• Ako náš postoj k prijímaniu zodpovednosti ukazuje, či berieme veci vážne, alebo nie?

• Vysvetli, prečo je prejavovanie úcty bratom a členom rodiny vážna vec.

[Študijné otázky]

[Obrázky na strane 12]

Manžel sa musí starať tak o hmotné, ako aj o duchovné potreby svojej rodiny