Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

Si Kpɔkɛ Mɔɔ Wula Nyamenle Anyunlunyia

Si Kpɔkɛ Mɔɔ Wula Nyamenle Anyunlunyia

Si Kpɔkɛ Mɔɔ Wula Nyamenle Anyunlunyia

“Badwemafo nea ɛleka mɔɔ ɔlɛtu ɔ gyakɛ yeahɔ la.”—MRƐ. 14:15.

1, 2. (a) Duzu a ɔwɔ kɛ anwo kyia yɛ kpole kpalɛ wɔ yɛ kpɔkɛzilɛ nu a? (b) Kpuyia boni mɔ a yɛbazuzu nwo a?

YƐSI dɔɔnwo alehyenlɛ biala. Mɔɔ fi dɔɔnwo anu ba la ɛndɛnla ɛkɛ ɛngyɛ. Noko mɔɔ fi bie mɔ anu ba la ka yɛ ɛbɛlabɔlɛ kpalɛ. Duzu debie ɔ? Kpɔkɛzilɛ. Debie mɔɔ hyia yɛ kpole kpalɛ wɔ kpɔkɛ mɔɔ yɛsi kɔsɔɔti, mgbole nee ngyikyi anu la a le kɛ yɛbawula Nyamenle anyunlunyia.—Bɛgenga 1 Kɔlentema 10:31.

2 Ɔyɛ se ɔmaa wɔ kɛ ɛbazi kpɔkɛ anzɛɛ ɔnyɛ se? Saa yɛbahola yɛanyi kɛ Keleseɛnema a ɔwɔ kɛ yɛsukoa yɛnwu ngakyile mɔɔ wɔ kpalɛ nee ɛtane nu la. Ɔwɔ kɛ yɛ kpɔkɛzilɛ da diedi mɔɔ yɛlɛ, tɛ mɔɔ awie mɔ lɛ la ali. (Wulo. 12:1, 2; Hib. 5:14) Duzu ati a ɔwɔ kɛ yɛsukoa yɛsi kpɔkɛ kpalɛ a? Kɛmɔti a ɔdwu mekɛ ne bie a ɔyɛ se kɛ yɛbazi kpɔkɛ ɛ? Duzu a ɔwɔ kɛ yɛyɛ amaa yɛ kpɔkɛzilɛ awula Nyamenle anyunlunyia a?

Duzu Ati A Ɔwɔ Kɛ Yɛsi Kpɔkɛ Bɔbɔ A?

3. Duzu a ɔnle kɛ yɛmaa ɔtenda yɛ gyakɛ anu wɔ yɛ kpɔkɛzilɛ nu a?

3 Saa yɛngola yɛnzi edwɛkɛ mɔɔ fane Baebolo ngyinlazo nwo la anwo kpɔkɛ a, yɛ gɔnwo mɔ sukuluma anzɛɛ gyimayɛvoma bɛanyia adwenle kɛ yɛnde yɛ diedi ne abo kpalɛ yemɔti bɛbahola bɛanyia yɛ nwo zo tumi. Bie a bɛbabɔ adalɛ, bɛasisi awie mɔ anzɛɛ bɛawua debie na bɛamaa yɛali ‘menli dɔɔnwo ne anzi’ yɛaboka bɛ nwo anzɛɛ yɛaheda bɛ nwo zo. (Ade. 23:2) Noko, sonla mɔɔ kola si kpɔkɛ wula Nyamenle anyunlunyia la ɛnrɛmaa ɛzulolɛ ɛnrɛha ye anzɛɛ kɛmɔ ɔkulo kɛ awie mɔ die ye to nu la ati ɔnrɛyɛ debie mɔɔ bagyegye ye adwenle ne mɔɔ yeva Baebolo ne yetete ye la.—Wulo. 13:5.

4. Duzu ati a awie mɔ bahulo kɛ bɛsi kpɔkɛ bɛmaa yɛ ɛ?

4 Tɛ menli mɔɔ kulo kɛ si kpɔkɛ maa yɛ la amuala a kpondɛ yɛ nee ɛtane a. Agɔnwolɛma mɔɔ lɛ yɛ nwo adwenle kpalɛ la babɔ mɔdenle kɛ yɛbali bɛ folɛdulɛ zo. Saa yɛ nee yɛ mbusua ɛnde bɔbɔ a, ɔda ali kɛ bɛdwenle yɛ nwo na bɛbabɔ mɔdenle kɛ bɛbava bɛ nwo bɛawulowula kpɔkɛ mɔɔ anwo hyia mɔɔ ɔwɔ kɛ yɛsi la anu. Kɛ neazo la, maa yɛzuzu ayileyɛlɛ nwo. Baebolo ne ka ye wienyi kɛ ɔnle kɛ bɛfa mogya bɛdi gyima wɔ adenle ɛtane zo. (Gyi. 15:28, 29) Noko kpɔkɛdelɛ nwo edwɛkɛ bie mɔ wɔ ɛkɛ ne mɔɔ ɔnga ye wienyi a. Ɔwɔ kɛ yɛ nuhua ko biala si ye kpɔkɛ wɔ ayileyɛlɛ mɔɔ ɔbalie yeado nu anzɛɛ ɔnrɛlie ɔnrɛdo nu la anwo. * Menli mɔɔ kulo yɛ edwɛkɛ la anloa bahola api wɔ edwɛkɛ zɛhae mɔ anu. Noko akee, saa yɛlɛsi ninyɛne ɛhye mɔ anwo kpɔkɛ a, ɔwɔ kɛ Keleseɛnenli ko biala mɔɔ ɛyila ɔ nwo zo na bɛzɔne ye la ‘soa ye adesoa.’ (Gal. 6:4, 5) Debie mɔɔ ɔwɔ kɛ ɔkyia yɛ kpalɛ la a le kɛ yɛbanyia adwenle mɔɔ anu te wienyi la wɔ Nyamenle anyunlu na tɛ menli ɔ.—1 Tem. 1:5.

5. Kɛ ɔkɛyɛ na yɛamminli yɛ diedi ɛ?

5 Saa yɛngola yɛnzi kpɔkɛ a ɔbahola yeamaa yɛadɔ esiane kpole nu. Ɛdoavolɛ Gyemise hɛlɛle kɛ sonla mɔɔ le zɛhae la ɛngola ɛnzi ye adwenle pi “wɔ debie biala mɔɔ ɔyɛ la anwo.” (Gye. 1:8) Ɔle kɛ awie mɔɔ de ɛlɛne nu na ahumu ɛlɛtu na ɔnlɛ ɛdahoma la. Menli bɛava bɛ nzuzulɛ mɔɔ ɛndenrɛ la agyegye ye. Ɔnrɛyɛ se kɛ sonla zɛhae baminli ye diedi na akee yeava ye ngyegyelɛ nwo ɛzonle yeazoa awie mɔ. (1 Tem. 1:19) Kɛ ɔkɛyɛ na yɛahoati ɛhye ɛ? Ɔwɔ kɛ yɛmaa ‘yɛ diedi gyinla kpundii.’ (Bɛgenga Kɔlɔsaema 2:6, 7.) Saa yɛ diedi bagyinla kpundii a ɔwɔ kɛ yɛsukoa yɛsi kpɔkɛ mɔɔ kile kɛ yɛlɛ diedi wɔ Nyamenle Edwɛkɛ ne anu la. (2 Tem. 3:14-17) Noko, duzu a bahola azi yɛ adenle wɔ kpɔkɛ kpalɛ ɛzilɛ nu a?

Deɛmɔti Kpɔkɛzilɛ Bahola Ayɛ Se La

6. Kɛzi ɛzulolɛ bahola azi yɛ adenle ɛ?

6 Saa yɛsulo kɛ yɛbazi kpɔkɛ ɛtane, yɛ kpɔkɛzilɛ ɛnrɛwie yɛ boɛ anzɛɛ ɔbamaa menli abu yɛ kɛ yɛnze nrɛlɛbɛ a, ɔbayɛ se kɛ yɛbazi kpɔkɛ. Ndelebɛbo wɔ nu kɛ yɛbade nganeɛ zɛhae. Awie biala ɛngulo kɛ ɔbazi kpɔkɛ ɛtane mɔɔ bahola amaa yeayia ngyegyelɛ na ɔ nyunlu agua aze. Noko, Nyamenle nee ye Edwɛkɛ ne anwo ɛhulolɛ bahola amaa yɛadu ɛzulolɛ. Wɔ adenle boni azo? Nyamenle anwo ɛhulolɛ bamaa yɛazukoa ye Edwɛkɛ ne nee Baebolo nwo mbuluku kolaa na yɛazi kpɔkɛ biala mɔɔ nwolɛ hyia la. Ɔlua zo yɛbade nvonleɛ dɔɔnwo mɔɔ anrɛɛ yɛbayɛ la azo. Duzu ati ɔ? Ɔluakɛ Baebolo ne bahola “amaa mɔɔ ɛnze nrɛlɛbɛ la anwu nrɛlɛbɛ na mgbavolɛ adwenle nu abuke.”—Mrɛ. 1:4.

7. Duzu a yɛbahola yɛazukoa yɛavi Belemgbunli Devidi neazo ne anu a?

7 Asoo yɛbahola yɛazi kpɔkɛ kpalɛ mekɛ biala ɔ? Kyɛkyɛ. Yɛ kɔsɔɔti yɛfo. (Wulo. 3:23) Kɛ neazo la, ɛnee Belemgbunli Devidi ze nrɛlɛbɛ na ɔdi nɔhalɛ. Noko akee, ɛnee ɔdwu mekɛ ne bie a ɔsi kpɔkɛ ɛtane mɔɔ fa ngyegyelɛ ɔba ɔdaye mumua ne nee awie mɔ anwo zo la. (2 Sam. 12:9-12) Noko, Devidi ammaa ye nvonleɛ anzi ye adenle wɔ kpɔkɛ mɔɔ bamaa yeanyia Nyamenle anyunlu ɛlolɛ mɔɔ ɔbazi la anwo. (1 Arl. 15:4, 5) Kɛmɔ Devidi yɛle la yɛbahola yɛazi kpɔkɛ ɔnva nwo yɛ nvonleɛ mɔɔ yɛyɛ ye dɛba la. Yɛze kɛ Gyihova babu ɔ nye agua yɛ nvonleɛ zo na yeava yɛ ɛtane yeahyɛ yɛ. Ɔbahɔ zo yeaboa bɛdabɛ mɔɔ bɛkulo ye na bɛtie ye edwɛkɛ la.—Edw. 51:1-4, 7-10.

8. Duzu a yɛsukoa yɛfi edwɛkɛ mɔɔ Pɔɔlo hanle ye agyalɛ nwo la anu a?

8 Yɛbahola yɛamaa ɛzulolɛ mɔɔ yɛlɛ ye wɔ kpɔkɛzilɛ nwo la aha aze. Kɛzi? Saa yɛnwu kɛ ɔdwu mekɛ ne bie a ndenle kpalɛ dɔɔnwo wɔ ɛkɛ mɔɔ yɛbahola yɛalua zo a. Maa yɛva mɔɔ ɛzoanvolɛ Pɔɔlo hanle ye wɔ agyalɛ nwo la yɛyɛ neazo. Sunsum ne manle ɔhɛlɛle kɛ: “Saa awie dwenle kɛ mɔɔ ɔlɛyɛ ye wɔ ye belamunli ɛyɛlɛ nwo la ɛnle kpalɛ, na saa ahenle ne ɛnle kakula bieko, na zɔhane a ɔwɔ kɛ ɔbaye a, maa ɔyɛ mɔɔ ɔkulo la; ɔtɛyɛle ɛtane. Ɔgya. Na saa awie ɛzi kpɔkɛ wɔ ye ahonle nu, na debie biala ɛngyegye ye, na emomu ɔkola ɔsɔ ɔ nwo, na yezi kpɔkɛ ɛhye wɔ ye ahonle nu kɛ ɔbadɛnla ye belamunli nu a, yeyɛ ye boɛ.” (1 Kɔl. 7:36-38, NW) Pɔɔlo hanvole belazinlililɛ kɛ ɔle debie kpalɛ noko tɛ yemɔ angome a le debie kpalɛ mɔɔ awie bahola ayɛ a.

9. Asoo ɔwɔ kɛ yɛdwenle kɛzi yɛ kpɔkɛzilɛ baha awie mɔ la anwo ɔ? Kilehile nu.

9 Asoo ɔwɔ kɛ yɛmaa mɔɔ menli dwenle ye wɔ yɛ kpɔkɛzilɛ nwo la kyia yɛ ɔ? Ɛhɛe. Yɛ mɔɔ Pɔɔlo hanle ye wɔ aleɛ mɔɔ bɛva bɛbɔ afɔle bɛmaa awozonle ɛlilɛ nwo la nzonlɛ. Ɔhilele kɛ bie a kpɔkɛzilɛ bie ɛnle ɛtane, noko ɔbahola yeagyegye awie mɔɔ ye adwenle ɛtɛtinle wɔ sunsum nu la. Kpɔkɛ boni a Pɔɔlo zile a? Ɔhɛlɛle kɛ: “Saa aleɛ zɛhae kɛmaa me diema bie kɛkpo aze a, ɛnee menrɛli aleɛ zɔhane bieko na aloa abɔ, amaa me diema bie anyɛ ɛtane.” (1 Kɔl. 8:4-13) Ɔwɔ kɛ yɛdayɛ noko yɛdwenle kɛzi yɛ kpɔkɛzilɛ bahola aha awie mɔ la anwo. Nɔhalɛ nu, kɛzi yɛ kpɔkɛzilɛ baha agɔnwolɛ mɔɔ yɛ nee Gyihova lɛ la a ɔwɔ kɛ kyia yɛ kpalɛ a. (Bɛgenga Wulomuma 14:1-4.) Baebolo nu ngyinlazo boni mɔ a baboa yɛ amaa yɛazi kpɔkɛ mɔɔ wula Nyamenle anyunlunyia a?

Ndenle Nsia Mɔɔ Bɛdua Zo Bɛsi Kpɔkɛ Kpalɛ La

10, 11. (a) Duzu a bamaa yɛahoati anwomemaazo wɔ abusua ne anu a? (b) Saa mgbanyima ɛlɛsi kpɔkɛ wɔ asafo ne anu a duzu a ɔwɔ kɛ bɛmaa ɔtɛnla bɛ adwenle nu a?

10 Koati anwomemaazo. Saa yɛkpondɛ kɛ yɛyɛ debie bie a yɛbahola yɛabiza yɛ nwo kɛ, ‘Asoo melɛ adenle mesi kpɔkɛ ɛhye?’ Belemgbunli Sɔlɔmɔn hɛlɛle kɛ: “Saa adubɛnwo yɛ kpole a, anyiemgba a li ɔ nzi a; na mɔɔ le bɛlɛvo la nwu nrɛlɛbɛ.”—Mrɛ. 11:2.

11 Bie a awovolɛ bɛamaa bɛ mra adenle bɛazi kpɔkɛ bie mɔ, noko ɔnle kɛ ngakula ne mɔ nyia adwenle kɛ bɛlɛ adenle bɛyɛ zɔ dahuu. (Kɔl. 3:20) Yelɛma nee ninlima lɛ tumi wɔ abusua ne anu, noko ɔwɔ kɛ bɛdie bɛ hu mɔ tileyɛlɛ bɛto nu. (Mrɛ. 1:8; 31:10-18; Ɛfɛ. 5:23) Zɔhane ala a ɔwɔ kɛ kunlima noko nwu kɛ bɛ tumililɛ ne lɛ ye ɛweɛne a. Bɛwɔ Kelaese abo. (1 Kɔl. 11:3) Asafo nu mgbanyima a si kpɔkɛ wɔ asafo ne anu a. Noko ɔwɔ kɛ bɛnea boɛ na “bɛanyɛ bɛammaa yeandɛla mɔɔ bɛhɛlɛ bɛdo ɛkɛ,” wɔ Nyamenle Edwɛkɛ ne anu la. (1 Kɔl. 4:6) Eza bɛdi adehilelɛ mɔɔ bɛnyia bɛfi akɛlɛ nɔhavo ne ɛkɛ la azo pɛpɛɛpɛ. (Mat. 24:45-47) Saa yɛbɛlɛ yɛ nwo aze yɛsi kpɔkɛ mɔɔ yɛlɛ adenle yɛsi la angome a yɛbahoati ngyegyelɛ dɔɔnwo.

12. (a) Duzu ati a ɔwɔ kɛ yɛyɛ neɛnleanu ɛ? (b) Ka kɛzi awie bahola ayɛ neɛnleanu zɛhae la.

12 Yɛ neɛnleanu. Sɔlɔmɔn hɛlɛle kɛ: “Sonla mɔɔ anye bolo ye gyima nwo la adwenle ngyehyɛlɛ maa ɔnyia aleɛ dɔɔnwo, na sonla mɔɔ pe yɛ debie la ɛnnyia ɛhwee.” (Mrɛ. 21:5) Kɛ neazo la, ɛlɛsuzu gyima bie ɛyɛlɛ nwo ɔ? Mmamaa wɔ nganeɛdelɛ komo ɛ nwo zo. Kpondɛ edwɛkɛ biala mɔɔ fane nwo la. Die folɛdulɛ fi menli mɔɔ ze ninyɛne zɔhane anwo edwɛkɛ la ɛkɛ na kpondɛ Baebolo ngyinlazo mɔɔ fane nwo la. (Mrɛ. 20:18) Kyɛ wɔ neɛnleanu ne anu nwiɔ—nvasoɛ mɔɔ wɔ zo nee ngyegyelɛ mɔɔ wɔ nwo. Kolaa na wɔazi kpɔkɛ bie la ‘sese ye bolɛ.’ (Luku 14:28) Suzu kɛzi wɔ kpɔkɛzilɛ ne baha wɔ ezukoa gyinlabelɛ nee wɔ sunsum nu kpɔkɛdelɛ la anwo. Neɛnleanu ɛyɛlɛ die mekɛ nee mɔdenlebɔlɛ. Noko saa ɛyɛ zɔ a ɛbahoati kpɔkɛ mɔɔ bɛpele bɛ nwo bɛsi nee ngyegyelɛ dɔɔnwo.

13. (a) Arɛlekyekyelɛ edwɛkɛ boni a wɔ Gyemise 1:5 a? (b) Duzu ati a saa yɛsɛlɛ nrɛlɛbɛ a ɔbaboa yɛ a?

13 Sɛlɛ nrɛlɛbɛ. Yɛ kpɔkɛzilɛ bawula Nyamenle anyunlunyia saa yɛsɛlɛ ye moalɛ a. Ɛdoavolɛ Gyemise hɛlɛle kɛ: “Saa bɛ nuhua bie hyia nrɛlɛbɛ a, ɔzɛlɛ Nyamenle na ɔkɛva ɔkɛmaa ye; ɔboalekɛ Nyamenle ati akunlu le kɛnlɛma na ɔyila bɛdabɛ mɔɔ bɛbiza ye debie la.” (Gye. 1:5) Ɔnyɛ nyiane kɛ yɛbazɛlɛ kɛ Nyamenle ɛmaa yɛ nrɛlɛbɛ yɛzi yɛ kpɔkɛ. (Mrɛ. 3:5, 6) Saa yɛfa yɛ nwo yɛto yɛdayɛ mumua ne yɛ ndelebɛbo zo a ɔnrɛwie yɛ boɛ. Saa yɛsɛlɛ nrɛlɛbɛ na yɛkpondɛ Nyamenle Edwɛkɛ ne anu ngyinlazo a, yɛbamaa ye sunsum nwuanzanwuanza ne aboa yɛ na yɛanwu adwenle fɔɔnwo mɔɔ yɛlɛ ye wɔ debie bie mɔɔ yɛkulo kɛ yɛyɛ la anwo.—Hib. 4:12; bɛgenga Gyemise 1:22-25.

14. Duzu ati a ɔnle kɛ yɛyɛ tusie ɛ?

14 Si kpɔkɛ ne. Mmapele ɛ nwo ɛyɛ ɛhye kolaa na wɔayɛ neɛnleanu anzɛɛ wɔazɛlɛ nrɛlɛbɛ. Sonla mɔɔ ze nrɛlɛbɛ la “nea ɛleka mɔɔ ɔlɛtu ɔ gyakɛ yeahɔ la.” (Mrɛ. 14:15) Noko, mmayɛ tusie. Sonla mɔɔ le tusie la fa edwɛkɛ mɔɔ ɛngyi kpɔkɛ zo la ye ɔ nloa. (Mrɛ. 22:13) Noko ɔsi kpɔkɛ, emomu ɔmaa awie mɔ a kile mɔɔ ɔwɔ kɛ ɔyɛ a.

15, 16. Duzu a yɛ kpɔkɛzilɛ nwo gyima mɔɔ yɛbayɛ la kile a?

15 Yɛ wɔ kpɔkɛzilɛ ne anwo gyima. Mɔdenle mɔɔ yɛbabɔ yɛazi kpɔkɛ kpalɛ la anwo ɛnrɛra nvasoɛ saa yɛanva yɛanyɛ gyima a. Sɔlɔmɔn hɛlɛle kɛ: “Debie biala mɔɔ ɛkɛzɔ nu kɛ ɛyɛ la, fa wɔ anwosesebɛ yɛ.” (Nolo. 9:10) Ɔwɔ kɛ yɛyɛ ninyɛne mɔɔ bamaa yɛali yɛ kpɔkɛzilɛ ne anwo gyima la. Kɛ neazo la, nolobɔlɛnli bie bahola azi kpɔkɛ kɛ ɔyɛ adekpakyelɛ. Asoo ɔbahola yeayɛ? Saa yeammaa nwonane afoa nu gyima nee anyelielɛ ninyɛne anzɛkye anwosesebɛ nee mekɛ mɔɔ ɔfa ɔyɛ ye ɛzonlenlɛ gyima ne la a, ɔbahola yeadwu ye bodane ne anwo.

16 Ɔyɛ se kɛ yɛbava kpɔkɛ kpalɛ mɔɔ yɛkɛzi la yɛayɛ gyima. Duzu ati ɔ? Ɔboalekɛ “Abɔnsam di ɛtane ewiade ye azo belemgbunli.” (1 Dwɔn 5:19) Yɛ nee “ewiade amra mɔɔ sie ɛnɛ mekɛ ye awozinli nu amra, yɛɛ sunsum nu anwuma ɛlɔnema amumuyɛ” a ɛlɛko a. (Ɛfɛ. 6:12) Ɛzoanvolɛ Pɔɔlo nee ɛdoavolɛ Dwuudu hanle kɛ menli mɔɔ kulo kɛ wula Nyamenle anyunlunyia la bayia konle.—1 Tem. 6:12; Dwu. 3.

17. Mɔɔ fane kpɔkɛ mɔɔ yɛsi la anwo, duzu a Gyihova kpondɛ avi yɛ ɛkɛ a?

17 Neɛnlea wɔ kpɔkɛzilɛ nu na yɛ nzenzaleɛ mɔɔ fɛta. Tɛ kpɔkɛzilɛ ne amuala a wie ye kɛmɔ yɛkɛzuzu la a. Ɔluakɛ “tɛ mekɛ ne amuala a bɛdi ye moavolɛ a.” (Nolo. 9:11) Ɔnva nwo kɛ yɛbayia sɔnea la, Gyihova anye la kɛ yɛnrɛhakyi yɛ adwenle wɔ kpɔkɛzilɛ bie mɔ anwo. Kɛmɔ awie mɔɔ ɛha agyalɛ nu ndane ɛngola ɛntulu ye la zɔhane ala a awie mɔɔ ɛdu ɔ nwo ɛmaa Gyihova la ɛngola ɛngakyi ye kpɔkɛzilɛ ne a. Nyamenle kulo kɛ yɛdi kpɔkɛzilɛ zɛhae mɔ anwo gyima. (Bɛgenga Edwɛndolɛ 15:1, 2, 4.) Kpɔkɛ dɔɔnwo wɔ ɛkɛ mɔɔ ye ɛzilɛ ɛnyɛ se a. Ɔvi mekɛ mɔɔ kɔ mekɛ la sonla mɔɔ ze nrɛlɛbɛ la neɛnlea kpɔkɛ mɔɔ yezi la anu. Ɔnrɛmaa mgbanyizonle anzɛɛ anwomemaazo ɛnrɛzi ye adenle saa ɔwɔ kɛ ɔyɛ nzenzaleɛ wɔ ye kpɔkɛzilɛ nu anzɛɛ ɔkakyi ye a. (Mrɛ. 16:18) Mɔɔ hyia ye kpole kpalɛ la a le kɛ ye ɛbɛlabɔlɛ bahɔ zo awula Nyamenle anyunlunyia.

Tete Awie Mɔ Maa Bɛzi Kpɔkɛ Mɔɔ Wula Nyamenle Anyunlunyia

18. Kɛzi awovolɛ bahola atete bɛ mra amaa bɛazi kpɔkɛ kpalɛ ɛ?

18 Awovolɛ bahola ayɛ ninyɛne dɔɔnwo aboa bɛ mra amaa bɛazukoa kɛzi bɛsi kpɔkɛ mɔɔ wula Nyamenle anyunlunyia la. Kilehilevolɛ kpole ne yɛle ɛhye anwo neazo kɛnlɛma. (Luku 6:40) Ɔdwu mekɛ ne bie a awovolɛ bahola aha adenle mɔɔ bɛluale zo bɛzile kpɔkɛ bie la bɛahile bɛ mra. Eza bɛbahola bɛamaa bɛ mra ne mɔ azi ninyɛne bie mɔ anwo kpɔkɛ na saa ɔwie bɛ boɛ a bɛahanvo bɛ. Na saa kakula bie si kpɔkɛ mɔɔ ɛnle kpalɛ la noko ɛ? Mɔɔ awovolɛ bie balumua ayɛ la a le kɛ ɔbabɔ kakula ne anwo bane, noko saa ɔyɛ zɔ a tɛ mekɛ ne amuala a ɔbaboa kakula ne a. Kɛ neazo la, awovolɛ bahola amaa ɔ ra alie tumi kɛlata mɔɔ bɛfa bɛka kale. Saa kakula ne bu kale ɛhanlɛ mɛla zo na bɛbɔ ye kakɛ ɛ? Awovolɛ ne bahola adua kakɛ ne. Noko akee, saa ɔmaa kakula ne yɛ gyima tua kakɛ ne a, ɔda ali kɛ ɔbaboa kakula ne yeamaa ɔ nye ara ye ɛzonlelilɛ zo.—Wulo. 13:4.

19. Duzu a ɔwɔ kɛ yɛkile yɛ Baebolo sukoavoma a, na kɛzi yɛbayɛ ye ɛ?

19 Gyisɛse zele ye ɛdoavolɛ ne mɔ kɛ bɛhilehile awie mɔ. (Mat. 28:20) Ninyɛne mɔɔ anwo hyia kpalɛ mɔɔ yɛbahola yɛahile Baebolo sukoavoma la anu ko a le kɛzi bɛsi kpɔkɛ kpalɛ la. Amaa yɛayɛ ɛhye la, ɔnle kɛ yɛka mɔɔ ɔwɔ kɛ bɛyɛ la yɛkile bɛ. Ɔle kpalɛ kɛ yɛbahile bɛ yɛamaa bɛazuzu Baebolo ngyinlazo nwo amaa bɛahola bɛazi bɛ kpɔkɛ. Ɔluakɛ “yɛ nuhua ko biala babu ye mgbonda ahile Nyamenle.” (Wulo. 14:12) Ɛhye ati, yɛ kɔsɔɔti yɛlɛ ndelebɛbo kpalɛ mɔɔ ɔti ɔwɔ kɛ yɛsi kpɔkɛ mɔɔ wula Nyamenle anyunlunyia a.

[Ɔ bo ɛkɛ ne edwɛkɛ]

^ ɛden. 4 Bɛhilehile edwɛkɛ ɛhye anu dɔɔnwo wɔ mokanwo mɔɔ se “Mogya nu Ninyɛne Ngyikyi ngyikyi nee Ndenle Mɔɔ Bɛdua zo Bɛyɛ Apelehyɛne” mɔɔ wɔ Nyamenle Ɛhulolɛ buluku ne mukelɛ 215-218 la.

Kɛzi Ɛbaye Ɔ Nloa Ɛ?

• Duzu ati a ɔwɔ kɛ yɛsukoa kpɔkɛzilɛ ɛ?

• Kɛzi ɛzulolɛ bahola azi yɛ adenle ɛ, na kɛ ɔkɛyɛ na yɛali zo konim ɛ?

• Ndenle nsia boni a yɛbahola yɛalua zo yɛanwu kɛ yɛ kpɔkɛzilɛ bawula Nyamenle anyunlunyia a?

[Debiezukoalɛ kpuyia ne mɔ]

[Ɛlɛka/Nvoninli wɔ mukelɛ 20]

Ninyɛne Mɔɔ Boa Maa Bɛsi Kpɔkɛ Kpalɛ

1 Koati Anwomemaazo

2 Yɛ Neɛnleanu

3 Sɛlɛ Nrɛlɛbɛ

4 Si Kpɔkɛ Ne

5 Yɛ Wɔ Kpɔkɛzilɛ Ne Anwo Gyima

6 Neɛnlea Nu Na Yɛ Nzenzaleɛ

[Nvoninli wɔ mukelɛ 19]

Sonla mɔɔ ɔngola kpɔkɛ si la le kɛ awie mɔɔ de ɛlɛne nu na ahumu ɛlɛtu na ɔnlɛ ɛdahoma