„Ovocie ducha“ oslavuje Boha

„Môj Otec je oslávený tým, že stále prinášate mnoho ovocia.“ ​(JÁN 15:8)

1., 2. a) Aké príležitosti máme na povzbudzovanie druhých? b) Aký dar od Jehovu zlepšuje našu schopnosť slúžiť mu?

PREDSTAVME si tieto dve situácie: Nejaká kresťanka si všimne, že mladú sestru niečo trápi. Dohodne sa s ňou do služby. Ako sa počas služby od dverí k dverám rozprávajú, mladá sestra jej začne hovoriť, čo ju trápi. Neskôr v ten deň mladá sestra v modlitbe ďakuje Jehovovi za to, že táto zrelá sestra sa o ňu s láskou zaujímala. Presne to potrebovala. Na inom mieste sa jedni manželia nedávno vrátili z krajiny, kde boli zvestovať dobré posolstvo. Na spoločenskom stretnutí nadšene rozprávajú svoje skúsenosti a jeden mladý brat ich ticho počúva. O niekoľko rokov sa tento brat sám pripravuje na službu v zahraničí a pritom premýšľa o týchto manželoch a ich rozhovore, ktorý ho podnietil stať sa misionárom.

² Tieto situácie ti možno pripomenuli niekoho, kto mal vplyv na tvoj život alebo koho si ty ovplyvnil. Samozrejme, málokedy sa stane, že by jediný rozhovor zmenil niečí život, ale každý deň máme príležitosti druhých povzbudzovať a posilňovať. Predstav si, že by existovalo niečo, čo by zlepšilo tvoje schopnosti a vlastnosti tak, aby z nich mohli mať tvoji bratia väčší úžitok a dali sa lepšie využiť v službe Bohu. Nebolo by to úžasné? A práve takýto dar nám Jehova dáva — svojho svätého ducha. (Luk. 11:13) Keď v našom živote pôsobí Boží duch, vytvára v nás krásne vlastnosti, ktoré zlepšujú každý aspekt našej služby Bohu. Nie je to nádherný dar? (Prečítajte Galaťanom 5:22, 23.)

3. a) Ako oslavuje Boha to, že si rozvíjame „ovocie ducha“? b) O akých otázkach budeme uvažovať?

³ Vlastnosti, ktoré vytvára svätý duch, sú odrazom osobnosti samotného Zdroja tohto ducha, Jehovu Boha. (Kol. 3:9, 10) Ježiš naznačil, aký je najzávažnejší dôvod, prečo by sa kresťania mali snažiť napodobňovať Boha, keď svojim apoštolom povedal: „Môj Otec je oslávený tým, že stále prinášate mnoho ovocia.“ * (Ján 15:8) Keď si rozvíjame „ovocie ducha“, jasne sa to prejaví v našej reči a konaní; a to prináša chválu nášmu Bohu. (Mat. 5:16) V čom sa ovocie ducha odlišuje od vlastností, ktorými sa vyznačuje Satanov svet? Ako si môžeme rozvíjať ovocie ducha? Prečo to môže byť pre nás náročné? Nad týmito otázkami sa budeme zamýšľať, keď budeme rozoberať prvé tri aspekty ovocia ducha — lásku, radosť a pokoj.

Láska založená na vyšších zásadách

4. Akej láske učil Ježiš svojich nasledovníkov?

⁴ Láska, ktorá je výsledkom pôsobenia svätého ducha, sa výrazne odlišuje od lásky, ktorá je bežná v tomto svete. V akom zmysle? Je založená na vyšších zásadách. Ježiš zdôraznil tento rozdiel v Kázni na vrchu. (Prečítajte Matúša 5:43–48.) Povedal, že dokonca aj  hriešnici sa k druhým správajú tak, ako sa tí druhí správajú k nim. Takáto „láska“ si nevyžaduje skutočné obete, ale rovná sa akejsi protislužbe. Ak chceme ‚dokázať, že sme synmi svojho Otca, ktorý je v nebesiach‘, musíme mať odlišný postoj. Nezaobchádzame s druhými podľa toho, ako zaobchádzajú oni s nami, ale pozeráme sa na nich a zaobchádzame s nimi tak ako Jehova. Ale ako je možné milovať našich nepriateľov v duchu Ježišovho príkazu?

5. Ako môžeme prejaviť lásku tým, ktorí nás prenasledujú?

⁵ Zamyslime sa nad jedným príkladom z Biblie. Keď Pavol a Sílas zvestovali vo Filipi, boli zatknutí, nemilosrdne zbití a uvrhnutí do vnútorného väzenia, kde im nohy dali do klady. Pravdepodobne ani žalárnik sa k nim nesprával najlepšie. Tešili sa, že sa mu budú môcť pomstiť, keď sa následkom zemetrasenia nečakane dostali na slobodu? Nie. Úprimne im záležalo na jeho blahu — prejavili obetavú lásku — a to ich podnietilo pohotovo konať v jeho prospech a žalárnikovi i celej jeho domácnosti pomohli, aby sa stali veriacimi. (Sk. 16:19–34) Mnohí naši bratia v týchto časoch sa tiež držali nabádania: „Žehnajte tých, ktorí vás prenasledujú.“ ​(Rim. 12:14)

6. Ako môžeme bratom prejavovať obetavú lásku? (Pozri rámček na 21. strane.)

⁶ Naša láska k spoluveriacim ide ešte ďalej. „Sme povinní vzdať sa duší za bratov.“ ​(Prečítajte 1. Jána 3:16–18.) No častejšie môžeme prejaviť lásku v menších veciach. Napríklad ak povieme alebo urobíme niečo, čo sa dotkne niektorého brata, môžeme prejaviť lásku tým, že sa iniciatívne snažíme obnoviť pokoj. (Mat. 5:23, 24) Ale čo ak niekto urazí nás? Sme ‚pripravení odpustiť‘ alebo máme niekedy sklon prechovávať nevraživosť? (Žalm 86:5) Vrúcna láska, ktorú vytvára svätý duch, nám pomôže prikryť malé priestupky a ochotne druhým odpustiť, „podobne ako Jehova ochotne odpustil“ nám. (Kol. 3:13, 14; 1. Petra 4:8)

7., 8. a) Ako súvisí láska k ľuďom s láskou k Bohu? b) Ako si môžeme prehlbovať lásku k Jehovovi? (Pozri obrázok dolu.)

⁷ Ako si môžeme k bratom rozvíjať obetavú lásku? Tým, že si prehlbujeme lásku k Bohu. (Ef. 5:1, 2; 1. Jána 4:9–11, 20, 21) Dôverné chvíle, ktoré trávime s Jehovom pri čítaní Biblie, rozjímaní a modlitbe, sú dôležité pre vyživovanie nášho srdca a prehlbovanie  lásky k nášmu nebeskému Otcovi. Musíme si však vykupovať čas, aby sme sa mohli približovať k Bohu.

⁸ Znázornime si to: Predstav si, že by bolo možné čítať Božie Slovo, rozjímať o ňom a modliť sa k Jehovovi iba v určitú hodinu dňa. Nestrážil by si si pozorne túto chvíľu, aby ťa nič neobralo o tvoj osobný čas s Jehovom? Samozrejme, nikto nám nemôže zabrániť modliť sa k Bohu a väčšina z nás si môže čítať Bibliu, kedy chce. No je potrebné, aby sme podnikli opatrenia a zabránili tomu, aby nám ruch každodenných činností uberal z nášho osobného času, ktorý trávime s Bohom. Vykupuješ si každý deň toľko času, koľko je možné, aby si sa približoval k Jehovovi?

‚Radosť svätého ducha‘

9. Čím je charakteristická radosť, ktorá je výsledkom pôsobenia svätého ducha?

⁹ Výraznou črtou ovocia svätého ducha je jeho stálosť. Radosť, druhý aspekt tohto ovocia, je toho dôkazom. Radosť je ako vytrvalá rastlinka, ktorej sa darí aj v nehostinnom prostredí. Mnohí Boží služobníci na celom svete „prijali slovo v mnohom súžení s radosťou svätého ducha“. (1. Tes. 1:6) Ďalší prežívajú rôzne útrapy a v mnohom zažívajú nedostatok. Jehova ich však posilňuje prostredníctvom svojho ducha, aby „úplne vytrvali a s radosťou boli trpezliví“. (Kol. 1:11) Čo je zdrojom tejto radosti?

10. Čo je zdrojom našej radosti?

¹⁰ Na rozdiel od „neistého bohatstva“ Satanovho sveta majú duchovné poklady od Jehovu dlhotrvajúcu hodnotu. (1. Tim. 6:17; Mat. 6:19, 20) Jehova nám dáva radostnú vyhliadku na nekonečnú budúcnosť. Máme radosť, že sme časťou celosvetového kresťanského bratstva. Naša radosť je založená predovšetkým na našom vzťahu s Bohom. Máme podobné pocity ako Dávid, ktorý napriek tomu, že bol nútený žiť ako utečenec, chválil Jehovu piesňou: „Pretože tvoja milujúca láskavosť je lepšia ako život, moje rty ťa budú chváliť. Tak ťa budem žehnať počas svojho života.“ ​(Žalm 63:3, 4) Dokonca aj keď máme ťažkosti, radostná chvála Boha vyviera z nášho srdca.

11. Prečo je dôležité, aby sme slúžili Jehovovi s radosťou?

¹¹ Apoštol Pavol nabádal kresťanov: „Vždy sa radujte v Pánovi. Ešte raz hovorím: Radujte sa!“ ​(Fil. 4:4) Prečo je dôležité, aby kresťania slúžili Jehovovi s radosťou? Súvisí to so spornou otázkou, ktorú Satan vzniesol vzhľadom na Jehovovu zvrchovanosť. Satan tvrdí, že nikto neslúži Bohu zo srdca. (Jób 1:9–11) Ak by sme slúžili Jehovovi iba z povinnosti, ale nie radostne, naša obeť chvály by nebola úplná. Preto sa snažíme konať podľa žalmistovho nabádania: „Slúžte Jehovovi s plesaním. Prichádzajte pred neho s radostným volaním.“ ​(Žalm 100:2) Služba preukazovaná s radostným, ochotným srdcom oslavuje Boha.

12., 13. Ako môžeme bojovať s negatívnymi pocitmi?

¹² Realita je však taká, že dokonca aj služobníci Jehovu sú občas skľúčení a je pre nich ťažké udržať si pozitívny pohľad na život. (Fil. 2:25–30) Čo nám môže pomôcť v takých chvíľach? V Efezanom 5:18, 19 sa píše: „Buďte stále naplnení duchom a rozprávajte sa navzájom žalmami a chválami Boha a duchovnými piesňami a spievajte a sprevádzajte sa hudbou v srdciach Jehovovi.“ Ako môžeme uplatniť túto radu?

¹³ Keď nás trápia negatívne pocity, môžeme sa úpenlivo modliť k Jehovovi a usilovať sa rozjímať o tom, čo je hodné chvály. (Prečítajte Filipanom 4:6–9.) Niektorí zistili, že keď si pustia piesne Kráľovstva a jemne si pohmkávajú ich melódiu, pozdvihuje to ich  ducha a pomáha im to zamerať svoje myšlienky na pozitívne veci. Jeden brat, ktorý zažil ťažkú skúšku, pre ktorú sa často cítil frustrovaný a skľúčený, spomína: „Okrem toho, že som sa pravidelne a zo srdca modlil, naučil som sa naspamäť niekoľko piesní Kráľovstva. Keď som si nahlas alebo v duchu spieval tieto nádherné chvály Jehovovi, prinieslo to môjmu srdcu pokoj. Približne v tom čase bola vydaná aj kniha Priblíž sa k Jehovovi. V priebehu nasledujúceho roka som si ju prečítal dvakrát. Bolo to ako hojivý balzam na moje srdce. Viem, že Jehova požehnal moje úsilie.“

‚Zjednocujúci zväzok pokoja‘

14. Čo je charakteristické pre pokoj, ktorý je výsledkom pôsobenia svätého ducha?

¹⁴ Na našich medzinárodných zjazdoch sa delegáti z rôzneho prostredia tešia z vrúcneho kresťanského spoločenstva. Takéto okamihy vyzdvihujú to, čím sa vyznačuje pokoj, z ktorého sa dnes teší Boží ľud — našu celosvetovú jednotu. Pozorovatelia často žasnú, keď vidia ľudí, o ktorých predpokladajú, že sa budú k sebe správať nepriateľsky, ako sa vážne usilujú „o zachovanie jednoty ducha v zjednocujúcom zväzku pokoja“. (Ef. 4:3) Táto jednota je skutočne pozoruhodná, keď zoberieme do úvahy, aké postoje museli mnohí z nich prekonať.

15., 16. a) V akom prostredí Peter vyrastal a čo musel prekonať? b) Ako Jehova pomohol Petrovi, aby upravil svoj postoj?

¹⁵ Zjednotiť ľudí pochádzajúcich z rôzneho prostredia nie je jednoduché. Aby sme si vedeli predstaviť, čo si vyžaduje dosiahnutie takejto jednoty, zamyslime sa nad príkladom jedného muža z prvého storočia, nad apoštolom Petrom. Jeho postoj k neobrezaným  Nežidom možno vycítiť z týchto slov: „Dobre viete, že je pre Žida nezákonné, aby sa pripojil alebo priblížil k niekomu z inej rasy. A predsa mi Boh ukázal, že nemám nijakého človeka nazývať poškvrneným alebo nečistým.“ ​(Sk. 10:24–29; 11:1–3) V súlade s bežným názorom v tom čase bol Peter zrejme odmalička vedený k tomu, aby veril, že Zákon od neho vyžaduje milovať iba Židov. Mohlo sa mu javiť ako úplne normálne, že sa na Nežidov pozeral ako na nepriateľov, ktorých treba nenávidieť. *

¹⁶ Skús si predstaviť, aké nepríjemné pocity musel mať Peter, keď vošiel do domu Kornélia. Bolo možné, aby človek, ktorý mal predtým negatívny pohľad na Nežidov, bol s nimi ‚harmonicky spojený‘ v „zjednocujúcom zväzku pokoja“? (Ef. 4:3, 16) Áno, pretože len niekoľko dní predtým Boží duch otvoril Petrovo srdce a umožnil mu, aby začal upravovať svoj postoj a prekonal svoje predsudky. Jehova mu pomocou videnia dal najavo, že to, ako sa pozerá na ľudí, nezávisí od ich rasy alebo národnosti. (Sk. 10:10–15) Preto mohol Peter povedať Kornéliovi: „S istotou chápem, že Boh nie je predpojatý, ale v každom národe je mu prijateľný ten, kto sa ho bojí a koná spravodlivosť.“ ​(Sk. 10:34, 35) Peter sa zmenil a úplne sa zjednotil s ‚celým spoločenstvom bratov‘. (1. Petra 2:17)

17. Prečo je jednota Božieho ľudu pozoruhodná?

¹⁷ Petrova skúsenosť nám pomáha ceniť si pozoruhodnú premenu, ktorá sa dnes odohráva v Božom ľude. (Prečítajte Izaiáša 2:3, 4.) Milióny ľudí „zo všetkých národov a kmeňov a ľudí a jazykov“ zmenili svoje zmýšľanie, aby sa prispôsobili ‚dobrej a prijateľnej a dokonalej Božej vôli‘. (Zjav. 7:9; Rim. 12:2) Mnohí z nich boli kedysi nasiaknutí duchom nenávisti, nepriateľstva a rozkolu v Satanovom svete. Ale vďaka štúdiu Božieho Slova a s pomocou svätého ducha sa naučili, ako sa ‚usilovať o to, čo slúži pokoju‘. (Rim. 14:19) Výsledkom je jednota, ktorá Bohu prináša chválu.

18., 19. a) Ako môže každý z nás prispieť k pokoju a jednote zboru? b) O čom budeme uvažovať v nasledujúcom článku?

¹⁸ Ako môže každý z nás prispieť k pokoju a jednote Božieho ľudu? V mnohých zboroch sú ľudia, ktorí sa prisťahovali z iných krajín. Niektorí možno majú odlišné zvyky alebo nehovoria dobre naším jazykom. Snažíme sa ich lepšie spoznať? To je to, čo nám odporúča Božie Slovo. Zboru v Ríme, v ktorom boli židovskí i nežidovskí veriaci, Pavol napísal: „Preto sa navzájom vítajte, tak ako aj Kristus privítal nás, s úmyslom oslavovať Boha.“ ​(Rim. 15:7) Je v tvojom zbore niekto, koho by si mohol lepšie spoznať?

¹⁹ Čo iné môžeme urobiť pre to, aby sme dovolili svätému duchu pôsobiť v našom živote? Nad touto otázkou sa zamyslíme v nasledujúcom článku, keď budeme uvažovať o zvyšných aspektoch ovocia ducha.

[Poznámky pod čiarou]

Ako by si odpovedal?

• Ako môžeme bratom prejavovať obetavú lásku?

• Prečo je dôležité, aby sme Bohu slúžili s radosťou?

• Ako môžeme prispievať k pokoju a jednote zboru?

[Študijné otázky]

[Rámček na strane 21]

„Toto sú praví kresťania“

V knihe Between Resistance and Martyrdom—Jehovah’s Witnesses in the Third Reich (Medzi odbojom a mučeníctvom — Jehovovi svedkovia za tretej ríše) sa píše o spomienkach mladého židovského väzňa, v ktorých opisuje svoje prvé stretnutie s Jehovovými svedkami, keď prišiel do neuengammského koncentračného tábora:

„Ihneď ako sme my židia z Dachau prišli do bloku, ostatní židia si začali schovávať všetky veci, aby sa s nami nemuseli deliť... Vonku [mimo koncentračného tábora] sme si pomáhali. Ale tu, v situácii, keď išlo o život, sa každý v prvom rade stará o to, aby zachránil seba, a na ostatných zabúda. Ale predstavte si, čo robili Bádatelia Biblie. V tom čase museli veľmi ťažko pracovať, keď opravovali vodovodné potrubie. Počasie bolo veľmi chladné a oni celý deň stáli v ľadovej vode. Nikto nechápal, ako to môžu vydržať. Oni hovorili, že Jehova im dáva silu. Boli hladní a chlieb, ktorý dostávali, zúfalo potrebovali práve tak ako my. Viete, čo urobili? Zozbierali všetok chlieb, polovicu si nechali pre seba a o tú druhú sa podelili so svojimi spoluveriacimi, ktorí práve prišli z Dachau. A vítali ich bozkom. Skôr ako sa pustili do jedenia, pomodlili sa. Potom boli všetci spokojní a šťastní. Hovorili, že už nie sú hladní. Viete, vtedy som si pomyslel: Toto sú praví kresťania.“

[Obrázky na strane 19]

Vykupuješ si každý deň čas z iných činností, aby si sa mohol približovať k Jehovovi?