Biblia mení životy

PREČO jedna populárna speváčka zanechala kariéru, aby sa mohla naplno venovať iným a učiť ich o Biblii? A čo pomohlo jednému zločincovi, ktorého sudca označil za nenapraviteľného, aby sa stal užitočným členom spoločnosti? Prečítajte si životné príbehy týchto ľudí a dozviete sa to.

„Nikto nemôže byť otrokom dvoch pánov.“ ANTOLINA ORDEN CASTILLOVÁ

ROK NARODENIA: 1962

KRAJINA: ŠPANIELSKO

PREDTÝM: HEREČKA A SPEVÁČKA ZARZUELY

MOJA MINULOSŤ: Narodila som sa v malej dedinke Tresjuncos v oblasti známej ako La Mancha. Naša rodina sa živila obrábaním pôdy. Matka bola katolíčka a otec protestant. Otec ma učil vážiť si Bibliu. Vždy som ho vídavala, ako si ju číta. Ale matka ma vychovávala ako katolíčku a každú nedeľu ma brávala na omšu.

Keď som mala pätnásť, odišla som z našej dediny do Madridu, kde som bývala s mojou staršou sestrou. Rodičia mi veľmi chýbali, ale napokon som si zvykla na mestský život. Keď som mala sedemnásť, naskytla sa mi možnosť pracovať niekoľko mesiacov so súborom, ktorý hral zarzuelu, čo je španielska ľudová spevohra s hovorenými dialógmi. Veľmi sa mi to páčilo, a tak som sa rozhodla, že budem herečkou. Prerušila som kurz pre sekretárky a začala som spolupracovať s rôznymi zarzuelovými súbormi. Asi v tom čase som začala chodiť s bratom jednej mojej kamarátky. Bola som veľmi šťastná, že mám dobrú prácu, peniaze aj lásku.

Začala som vystupovať s rôznymi súbormi po celom Španielsku aj v iných krajinách, napríklad v Kolumbii, Kostarike, Ekvádore a Venezuele. Spievala som aj s viacerými skupinami, ktoré patrili k populárnemu madridskému hudobnému hnutiu známemu ako „La movida madrileña“. Jedna skupina, v ktorej som bola hlavnou speváčkou, sa stala veľmi úspešnou.

Mala som rada svoju prácu, ale nepáčila sa mi nemorálna atmosféra toho prostredia. Navyše začala som byť posadnutá svojím vzhľadom a tým, aby som si udržala svoj imidž. Držala som veľmi prísnu diétu a začala som trpieť anorexiou a bulímiou.

Mojím hlavným cieľom stále bolo stať sa herečkou. Nakoniec ma prijali na Kráľovskú akadémiu dramatických umení v Madride. Učili nás, že herec sa musí zahĺbiť do pocitov postavy, ktorú má stvárniť, aj do svojich vlastných pocitov. Keď som uplatnila túto radu, zistila som, že som emocionálne prázdna. Stala sa zo mňa povrchná, sebecká žena.

 AKO BIBLIA ZMENILA MÔJ ŽIVOT: Vedela som, že ak si chcem vypestovať dobré vlastnosti, musím na tom pracovať. Ale nevedela som, kde začať. Rozhodla som sa ísť do jedného evanjelického kostola v Madride, v ktorom som raz bola s rodičmi. Modlila som sa k Bohu a používala som jeho meno, Jehova.

Krátko nato zaklopali na moje dvere dve Jehovove svedkyne. Dychtivo som s nimi diskutovala o Biblii, ale mala som aj veľa námietok týkajúcich sa ich učenia. Esther, svedkyňa, ktorá so mnou pravidelne študovala Bibliu, bola ku mne veľmi trpezlivá. Ona a jej rodina mi preukázali obrovskú lásku a boli ku mne veľmi citliví. Začala som navštevovať zhromaždenia Jehovových svedkov a čoskoro som si uvedomila, že som našla pravdu, ktorú som hľadala.

Práve som skončila štúdium herectva, a tým sa mi otvorilo veľa možností na dosiahnutie úspešnej kariéry. Dostala som úlohu v predstavení, ktoré sa malo konať v jednom známom divadle v Madride. Ale uvedomila som si, že ak sa chcem stať úspešnou herečkou, musím sa úplne oddať umeniu. Napokon som sa rozhodla, že sa pokúsim nájsť si iné zamestnanie, ktoré by mi umožňovalo zamerať sa na službu Bohu. Vzala som si k srdcu Ježišove slová: „Nikto nemôže byť otrokom dvoch pánov; pretože alebo bude jedného nenávidieť a druhého milovať, alebo sa bude jedného pridŕžať a druhým pohŕdať. Nemôžete byť otrokmi Boha a bohatstva.“ ​(Matúš 6:24) Môj priateľ, s ktorým som chodila už osem rokov, sa nestotožňoval s mojím presvedčením, a tak som sa rozhodla náš vzťah ukončiť. Ani jedna z týchto zmien nebola ľahká.

AKÝ ÚŽITOK MI TO PRINIESLO: Teraz pracujem na čiastočný úväzok — pomáham starým ľuďom. To mi umožňuje väčšinu času tráviť tým, že učím o Biblii arabsky hovoriacich ľudí, ktorí žijú v mojom okolí. Musím tvrdo pracovať, aby som sa naučila tento jazyk. Ale to, že sa môžem deliť o dobré veci, ktoré som sa dozvedela, s týmito pohostinnými ľuďmi, ktorí sa chcú učiť o Bohu, mi prináša skutočné potešenie.

Už nepociťujem prázdnotu, ktorú som mala počas štúdia herectva. Teraz má môj život skutočný zmysel. Jehova mi pomohol stať sa lepším, šťastnejším človekom.

„Dokázal som, že sudca sa mýlil.“ PAUL KEVIN RUBERY

ROK NARODENIA: 1954

KRAJINA: ANGLICKO

PREDTÝM: NÁSILNÍCKY ZLOČINEC

MOJA MINULOSŤ: Narodil som sa v Dudley, veľkom priemyselnom meste v strednom Anglicku. Otec mi od detstva vštepoval lásku k čítaniu. Povzbudzoval ma tiež, aby som si cenil zázraky prírody, hoci on ich pripisoval evolúcii. Učil ma, že Boh neexistuje. No napriek tomu ma moji rodičia dali do nedeľnej školy, ktorú viedla miestna metodistická cirkev.

Keď som mal osem rokov, bol som svedkom toho, ako  miestni chlapci podpálili čln na kanáli. Keď prišla polícia, bál som sa povedať pravdu, lebo tí chlapci sa mi vyhrážali. Bol som neprávom obvinený zo zločinu a zatrpkol som. Reagoval som na to tak, že som sa stal vandalom a na miestnych školách, kostoloch a továrňach som spôsobil škody v hodnote tisícov libier. Ešte som nemal ani desať rokov a už som vykrádal domy a obchody. Začal ma fascinovať oheň a stal som sa podpaľačom. Učitelia v škole ma označili za neovládateľného.

Keď som mal dvanásť, objavil som knihu o okultizme a urobil som si vlastnú špiritistickú tabuľku Ouija. Keďže moji rodičia neverili v Boha, mysleli si, že môj záujem o špiritizmus je len neškodnou zábavou a že mi to aspoň pomôže nedostať sa do ďalších problémov. Ale kým som skončil školu, mnohokrát som stál pred súdom pre mladistvých. Stal som sa príslušníkom násilného hnutia skinhed. Ako zbrane som nosil britvu a reťaz z bicykla. Našiel som si prácu, ale čoskoro som ju stratil, lebo som bol na nejaký čas odsúdený do väzenia. Po prepustení som pokračoval vo vandalizme a znova som bol zatknutý a odsúdený na dva roky väzenia. Sudca ma označil za nenapraviteľného zločinca, ktorý je hrozbou pre spoločnosť.

Po prepustení z väzenia som stretol moju bývalú priateľku Anitu. Oženil som sa s ňou a nejaký čas po tom som nekradol ani nevyčíňal. Ale po niekoľkých rokoch som sa vrátil k zločineckému spôsobu života. Začal som vykrádať trezory v podnikoch. Dal som sa na drogy, opíjal som sa a nosil som zbraň. Znova som bol zatknutý a uväznený.

Môj životný štýl spôsoboval Anite obrovský stres. Lekár jej predpísal lieky na upokojenie, ale povedal jej, že najviac by jej pomohol rozvod. Našťastie neurobila podľa jeho rady.

AKO BIBLIA ZMENILA MÔJ ŽIVOT: Na začiatku nášho manželstva Anita nejaký čas študovala Bibliu s Jehovovými svedkami. Keď som si neskôr odpykával trest, ktorý, ako sa napokon ukázalo, bol mojím posledným, Anitu opäť navštívili Jehovovi svedkovia. Stalo sa to práve v ten deň, keď som sa modlil k Bohu: „Ak naozaj existuješ, dokáž mi to.“

Keď som bol o niekoľko mesiacov prepustený z väzenia, zašiel som za miestnym farárom a požiadal som ho, aby s nami študoval Bibliu. Povedal, že nás môže naučiť iba cirkevné vyznania viery a modlitbu.

Nakoniec som si začal čítať Bibliu sám. Bol som prekvapený, keď som zistil, že Biblia odsudzuje špiritizmus. (5. Mojžišova 18:10–12) Neskôr som našiel výtlačok Strážnej veže, ktorý Anite nechali Jehovovi svedkovia v deň, keď som sa modlil k Bohu o pomoc. To, čo som si prečítal, ma podnietilo vyhľadať svedkov.

Naše rodiny, naši priatelia a moji spoločníci, s ktorými som sa dopúšťal zločinov, sa nepotešili, keď sa dozvedeli, že študujeme Bibliu s Jehovovými svedkami. Niektorí povedali, že mi „vymývajú mozog“. Úprimne povedané, môj mozog naozaj potreboval prečistiť. Mal som mnohé negatívne rysy osobnosti, otupené svedomie a okrem iných zlozvykov som denne fajčil až 60 cigariet. Svedkovia, ktorí s nami študovali Bibliu, aj tí, s ktorými sme sa stretávali v miestnom zbore, k nám boli veľmi trpezliví a láskaví. Napokon sa mi podarilo oslobodiť sa od mojich zlozvykov. (2. Korinťanom 7:1)

AKÝ ÚŽITOK MI TO PRINIESLO: S Anitou sme manželmi už 35 rokov. Jedno z našich detí a dve naše vnúčatá slúžia Jehovovi spolu s nami. V posledných rokoch máme s Anitou možnosť tráviť veľa času tým, že pomáhame iným dozvedieť sa viac o Biblii.

Služba Jehovovi Bohu dala nášmu životu skutočný zmysel. V roku 1970 o mne sudca povedal, že som nenapraviteľný. Avšak s pomocou Boha a rád z Biblie som dokázal, že sudca sa mýlil.